Literárna revue 24/2017

Mojimi dnešnými hosťami budú spisovatelia Jozef Karika – autor románu Čierny rok – vojna mafie a Pavol Rankov – autor novinky Miesta, čo nie sú na mape.   

Čaká vás päť súťažných ukážok, americká hudobníčka Samantha Fish a mailová súťaž na záver. Okrem toho pre vás mám aj pozdrav ruskej spisovateľky Ľudmily Ulickej. Ľudmila Ulická vraví, že by sme mali nielen čítať, ale aj písať pretože to má úžasné terapeutické účinky.

Príjemné počúvanie Literárnej revue prajú Andrej Mračna a Dado Nagy.

 

Veľmi ma teší, že v poslednom čase na Slovensko zavítali dvaja skvelí svetoví spisovatelia – Izraelčan Meir Shalev a už spomínaná ruská prozaička Ľudmila Ulická. Rozhovor s ňou na mňa urobil obrovský dojem a ponúknem vám ho ešte do konca roka. 

 

Prvá dnešná súťažná ukážka pochádza z knižnej novinky nazvanej Vlak o 6.41, ktorá ma takisto príjemne prekvapila. 

Jej zápletka je pomerne jednoduchá – Cécile Duffautová - 47 ročná vydatá a pomerne úspešná obchodníčka s kozmetikou bola cez víkend navštíviť svojich starnúcich rodičov v mestečku Troyes. V pondelok ráno sa vracia vlakom o 6.41 do Paríža, kde má prácu a kde žije so svojou rodinou. Momentálne sa jej začína dariť omnoho lepšie ako jej manželovi, trápi sa však kvôli svojim rodičom, aj kvôli dcére, ktorá ju už príliš nepotrebuje. 

Uprostred týchto myšlienok vstúpi do kupé muž v stredných rokoch. Sadne si vedľa nej a ona si s hrôzou uvedomí, že je to Philippe Leduc, s ktorým kedysi na univerzite asi štyri mesiace chodila. V tom čase bol mimoriadne atraktívny, sebavedomý a všetko nasvedčovalo tomu, že ho čaká skvelá budúcnosť. Momentálne však vyzerá ošúchane, zanedbane a razí z neho rezignovanosť a zúfalstvo. Philippe Cecile takisto okamžite spoznal. Obaja sa však tvária, že si jeden druhého nevšimli, snažia sa spamätať zo šoku a premyslieť si, ako budú na seba reagovať – ak vôbec. 

V knihe sa striedajú vnútorné monológy Cecile aj Philippa a obaja si v duchu rekapitulujú svoj život.       

Ide o výstižný pohľad na problémy ľudí v neskorej štyridsiatke – resp. na prahu päťdesiatky.

Ukážku z nej vám v preklade Marty Činovskej prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková

 

Mojim prvým dnešným hosťom je prozaik Jozef Karika – autor nového románu Čierny rok – vojna mafie, ktorý veľmi výstižne zachytáva atmosféru prelomu v období 90. rokov minulého storočia, kedy sa naša spoločnosť zmenila na rôznych úrovniach na Divoký západ. Zaujímalo ma, aká bola autorská ambícia Jozefa Kariku.  

 

Druhá dnešná súťažná ukážka je z oblasti literatúry pre deti a mládež. Vybral som pre vás nový román britského komika a spisovateľa Davida Walliamsa, ktorý je zábavný, dobrodružný, dojímavý a opäť hovorí o pomerne citlivej téme. 

Odohráva sa na detskom oddelení v londýnskej nemocnici Lorda Fonda. Hlavná postava Tom chodí na internátnu školu Adalberta Snoba, medzi svojich športovo orientovaných spolužiakov príliš nezapadá a tí mu to dávajú aj patrične pocítiť. Do hlavy ho trafí kriketová loptička a musia ho odviezť do nemocnice. Tam to spočiatku vyzerá skôr ako v hororovom príbehu, než ako na mieste, kde by mu mali pomôcť. 

Na začiatku je preto Tom taký vydesený a ubolený, že si nedokáže spomenúť ani na to, ako sa volá a čo sa mu vlastne stalo. Ani vo sne by však nepredpokladal, že práve tu v nemocnici nájde výborných kamarátov – tzv. Polnočnú bandu a zažije úžasné dobrodružstvá. Ukážku z tejto novinky vám v preklade Oľgy Kraľovičovej prečíta Boris Farkaš. 

 

Príjemný sobotný večer, začína sa druhá hodina Literárnej revue rádia Slovensko. Čakajú vás v nej tri ukážky z nových kníh, rozhovor so spisovateľom Pavlom Rankovom o jeho novej próze Miesta, čo nie sú na mape, vaše mailové odpovede na tému – slová, ktoré nemajú ekvivalenty v slovenčine, pesničky od Samanthy Fish a na úvod tradičné knižné tipy.

 

Aké knihy teda zaujali rapera Beneho a spisovateľov Jozefa Kariku a Pavla Rankova? 

Toľko tri knižné tipy na úvod – iba ich zopakujem – detektívka Ajelet Gundar-Gošen a Prebúdzanie levov, Juraj Červenák a jeho trilógia Bohatier (Oceľové žezlo, Dračia cárovná, Biela veža) a Nedeľné šachy s Tisom  Silvestra Lavríka.

 

No a pred nami je tretia súťažná ukážka, ktorá pochádza z novej prózy slovenského spisovateľa Pavla Rankova – známeho magickými poviedkami, ale aj realistickými historickými románmi Stalo sa prvého septembra a Matky. 

V hlavnej línii jeho novej prózy sme svedkami rozpadu krátkeho letného ľúbostného vzťahu Mareka a Natálie - dvoch slovenských študentov lingvistiky na univerzite v Olomouci. 

V druhom pláne sa rozkrýva Marekova tajomná rodinná história poznačená množstvom nevyjasnených úmrtí.
Ich obeťou sa stali nielen Marekovi starí rodičia, ale aj jeho strýko s tetou a napokon aj  mama s otcom. Pavol Rankov sa pohráva s mysterióznym motívom rodinného prekliatia a udržiava tak čitateľa v napätí až do konca. Interpretáciu udalostí však nechá na čitateľovi. 

Tretí plán Rankovovej prózy je literárnou kolážou rôznorodých príbehov a spôsobov rozprávania. Marek aj Natália sa totiž zabávajú vytváraním fiktívnych príbehov, ktoré sú pre nich neraz podstatnejšie ako samotná realita. 

Marek je typický nedôveryhodný rozprávač. Svoj vlastný príbeh totiž presvedčivo kombinuje s vymyslenými príbehmi svojich literárnych postáv – až si postupne prestávame byť istí či kruté vyústenie jeho rozprávania nie je iba ďalšou literárnou hrou. 

Nasledujúca ukážka predstavuje bizarnú dedinskú postavu chovateľa sliepok, ktorý sa okamžite stáva námetom ďalšej Marekovej poviedky. 

 

Mojim druhým hosťom v Literárnej revue je Pavol Rankov - spisovateľ a pedagóg na katedre knižničnej vedy UK v Bratislave. Autor poviedkových zbierok, ale aj dvoch románov z našej nedávnej histórie – Stalo sa prvého septembra a Matky. 

Pavol Rankov pre štyrmi rokmi po vydaní zbierky poviedok Na druhej strane prehlásil, že končí s písaním a literatúrou. Zaujímalo ma, prečo to vtedy povedal a ako to vlastne myslel. 

 

Ian McEwan – V orechovej škrupinke                                      

Nasledujúca ukážka prináša nielen originálnu tému, netradičný uhol pohľadu a rozprávača, ale predovšetkým prózu vyrozprávanú na vysokej jazykovej a štylistickej úrovni. 

Na druhej strane ide o prózu inšpirovanú alebo odkazujúcu na Shakespearovho Hamleta.

Rozprávačom je totiž nenarodené dieťa, ktoré z maternice sleduje príbeh svojej matky Trudy, ktorá zradí svojho manžela básnika Johna a namiesto toho nadviaže nový vzťah s jeho bratom – prízemným a materiálne založeným Claudom. 

Kniha má názov V orechovej škrupinke a ukážku vám preklade Kataríny Juskovej prečíta Vlado Kobielsky.  

 

A pred nami je posledná ukážka z novej knihy, ktorá je takisto určená najmä deťom a pre krátkosť času bude nesúťažná.

Autorka rozprávok o Mimi a Líze Katarína Kerekesová prichádza v týchto dňoch s nový detským projektom o pavúčej rodine Websterovcov, ktorý má nielen televíznu, ale aj knižnú podobu. O tú sa najviac zaslúžili spisovateľka Vanda Rozenbergová a výtvarník Boris Šíma.

Websterovci sú trojgeneračná rodina pavúkov, žijúcich na najvyššom poschodí domu na Cvernovej ulici. Ich kokóny sú umiestnené v hornom rohu výťahovej strojovne, takže okrem spúšťania sa po vlákne, využívajú na prepravu aj domovú šachtu a výťah. 

Ocko Walter pracuje v centrále na distribúciu muších konzerv. Mama Alma sa stará o pavúčiu domácnosť a starí rodičia Rafael a Matilda dozerajú na 13 ročného Huga a 6 ročnú Lili.

Rodinné vzťahy v pavúčom svete fungujú približne rovnako ako v tom našom, majú však aj svoje špecifiká. Koniec koncov – pavúčia sieť je symbolom vzájomného prepojenia a rodiny. 

Vyše storoční starí rodičia sú pamätníkmi čias pred Veľkým upratovaním a obrovským zážitkom je pre nich návšteva luxusného pavúčieho supermarketu, ktorý sa nachádza v komore vzadu za fľašami od zaváranín. O tom ako takýto nákup vyzerá hovorí dnešná piata ukážka – Vanda Rozenbergová a Katarína Kerekesová – Websterovci. Ukážku z nich vám prečíta Boris Farkaš.  

 

Na dnešnú mailovú súťažnú úlohu z minulej relácie som sa mimoriadne tešil. Mali ste nám napísať pre aký výraz alebo fenomén nemá slovenčina patričný domáci ekvivalent. Prišlo mi od vás množstvo výborných odpovedí. Až mi je ľúto, že ich nemôžem všetky vymenovať a preto dám od každého iba pár príkladov.

 

Simona Ďurdíková napísala: 

Spomínam si na vetu, ktorú občas používala moja mama a nie som si istá ako ju adekvátne preložiť do slovenčiny: „I když je to pošetilost, má se to udělat pořádně.“

 

Ema Dancáková mi poslala niekoľko takýchto výrazov, z rôznych jazykov:

Napr. v španielčine existuje slovo DUENDE – označujúce silu, ktorou sa nás dotkne nejaké umelecké dielo. Krásny je talianský výraz CULACCINO – kruhová stopa alebo fľak, ktorý nám na stole zanechá pohár s nápojom.

Zapáčil sa mi aj anglický výraz SERENDIPITY – jav, keď náhodou vynájdeme niečo, čo nám nakoniec prinesie veľa šťastia a osohu.

 

Katarína Zamborová napísala: 

Slovenčina nemá vhodný ekvivalent pre dánsky fenomén hygge, ktorý charakterizuje vytvorenie príjemnej pohodovej atmosféry v domácom prostredí. Dáni majú často pochmúrne počasie a preto si domov spríjemňujú spôsobom, ktorý voláme hygge.

 

Mirka Bajúsová napísala:

Mám pocit, že v slovenčine nemáme adekvátny výraz pre anglické slovo BROMANCE. Voľne by sa to dalo preložiť ako bratstvo, popr. bratská láska. V angličtine je to súčasne aj slovná hračka, ktorá sa v slovenčine nezachová. A nie som si istá či sa označenia SVOJKA A PÁČIK ujmú ako navrhované slovenské ekvivalenty slov SELFIE a LIKE. 

 

Tomáš Senaj z Chotče napísal toľko úžasných príkladov, že mu pošlem rovno dve knihy:

Tu je aspoň niekoľko z nich:

Ak máte radi ticho a malebný spev vtákov, určite sa vám zapáči slovo JÓKOTA, ktorým Švédi opisujú situáciu, ak ráno vstanete skôr a započúvali sa do ich spevu.

V prípade, že si pri tomto koncerte vychutnáte aj svoje obľúbené pivo, mohlo by to vystihnúť slovo ÚTEPILZ, ktorý Nóri používajú pre pivo ktoré si človek vychutná vonku v prvý teplý deň v roku. 

Krásny je aj japonský výraz CUNDOKU, ktorým Japonci označujú hromadenie neprečítaných kníh na poličkách, podlahách a stolíkoch. 

 

20 eurovú poukážku posielam Marte Juščákovej, ktorá napísala:

Veľmi sa mi páči nemecký výraz WALD EINSAMKEIT – čiže, pocit osamelosti v lese, kvôli ktorému tam tak rada chodím. S tým súvisí aj krásny nepreložiteľný japonský výraz KOREBI – označujúci slnečný svit presvitajúci pomedzi listy stromov. A mám rada aj PETRICHOR – latinský výraz označujúci vôňu po daždi.

 

Veľmi ďakujem za všetky vaše úžasné odpovede. Súťažná úloha do budúcej relácie znie takto:

Písať môžete do konca budúceho týždňa na adresu: [email protected] a hráte opäť o 3-4 knižné ceny a jednu 20 eurovú knižnú poukážku od siete Panta Rhei. 

 

Archív relácie nájdete na stránke Pantarhei.sk v sekcii KNIHOŽRÚT.

Pekný záver víkendu vám prajú Andrej Mračna a Dado Nagy. 

 

A ešte Moniká Kádeková napísala:

Zaujal ma anglický výraz WALL FLOWER – označenie človeka, ktorý je utiahnutý samotár a druhými považovaný za čudáka, no vo svojom vnútri veľmi zaujímavý.