B. A. Paris: Dilema
Asi všetci veľmi dobre poznáme staré známe, že niekedy je lepšie povedať milosrdnú lož, a to obzvlášť vtedy, keď môže toho druhého ochrániť pred krutou pravdou. Každý z nás má svoje tajomstvá, či už menšie alebo väčšie. Síce máme v živote pár ľudí, ktorým povieme takmer všetko, no niečo si predsa len vždy necháme len a len pre seba. A teraz k samotnému príbehu. Livia, mama dospelého syna Josha a dcéry Marnie, celý život snívala o pompéznej párty na svoje 40. narodeniny. Vysvetľuje si to ako absenciu svadby, s ktorou jej rodičia nepomohli. Tí ju odvrhli, keď vo svojich 17-tich rokoch porodila Josha. Manžel Adam jej toto želanie chce splniť a naplno ju v tomto naoko bláznivom nápade podporuje. Sama nerozumie tomu, ako to robí, že sa mu vždy podarí, aby sa aj v tých najhorších chvíľach cítila lepšie. Má dokonca pre ňu aj obrovské prekvapenie, ktoré však žiaľ nevyjde presne podľa plánov a nakoniec celý ich život otočí hore nohami. Na oslavu by mali prísť všetci Liviini najbližší, a to dokopy viac ako 100 ľudí. V kútiku duše tajne dúfala, že pozvanie príjmu aj jej rodičia. Považovala to za poslednú snahu zblížiť sa s nimi po toľkých rokoch, avšak pravdou je, že „čas vie priepasti buď preklenúť, alebo rozšíriť.“ Predsa len je tu však ešte jeden človek, ktorý na oslavu žiaľ nebude môcť prísť. Dcéra Marnie, ktorá už 9 mesiacov žije kvôli štúdiu v Honkongu. Keď bola mladšia, tak si na predlaktie dala vytetovať nápis „Anjel kráčajúci tempom diabla.“ Livia je však rada, že Marnie na párty nemôže prísť, aj keď dcéru samozrejme veľmi ľúbi. Je tu však jedno tajomstvo, ktoré sa chystá Adamovi povedať až po celej párty, pretože vie, že po tejto informácii sa všetko navždy zmení. V knihe sa prelínajú dve rovnako zaujímavé, napínavé a bolestivé dejové línie, a preto si ani na chvíľu nevydýchnete. Hovorí sa, že od toho, aby sa nám zmenil život, nás delí len jedna jediná sekunda. V tejto knihe sú tajomstvá až dve, ktoré zmenia život všetkým naokolo. Pri jednom telefonáte Adamovi povie otec, že čokoľvek čo ho momentálne trápi sa vždy napokon nejako vyrieši. Ale je to naozaj tak? Je pravda, že aj tie najzložitejšie problémy sa napokon aj tak raz vyriešia?
