! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Jacky Durand: Stratený receptár a láska, ktorá neumrela

Jacky Durand je novinár, žurnalista a spisovateľ, ktorého obľúbenými témami sú jedlo, kulinárske zážitky a rozhovory v bistre o všetkom možnom. Počas voľných chvíľ sa rád prechádza a nerobí rozdiel medzi ulicami mesta alebo lesnými chodníčkami a jeho veľkou vášňou je kvalitný modrý syr.

Vo svojich knihách spája osudy ľudí, tradičné jedlo a kultúru Francúzov. Jeho najnovšou knihou, Stratený receptár a láska, ktorá neumrela, je príbeh, ktorý sa odohráva na francúzskom vidieku.

Francúzsko, vidiek, železničná stanica a oproti nej klasická reštaurácia, v ktorej sa podáva tradičné jedlo, ktoré je rozprávkovo lahodné a láka všetkých z okolia, aj vás, čitateľov. Jej majiteľom je Henri, ktorému vypomáha Lucien a sú priateľmi od vojny v Alžírsku, v ktorej spoločne bojovali. S varením mal Henri skúsenosti už od svojho detstva a Lucien sa prirodzene priučil remeslu a ochotne vypomáha. Ich priateľstvo je neporaziteľné a dávajú pozor jeden na druhého. Odsudzujú modernú kuchyňu nie len po gastro stránke, ale aj čo sa týka moderného vybavenia, prejsť od uhlia k plynovému sporáku chcelo veľmi dlhú dobu na presviedčanie. Preto je krásne vidieť aj to, že kniha sa nezamerala len na vzťahy, ale aj na kultúru, prispôsobenie sa novým situáciám, na ktoré si Lucien s Henrim museli zvyknúť.

Stratený receptár a láska, ktorá neumrela nie je len o tradičnej kultúre a novej dobe, ale naozaj aj o stratenom receptári, ktorý písala Henriho žena nie z jeho vôle, pretože sa mu zdalo nezmyselné písať dané množstvá, keď všetko robil automaticky a od oka. Je to zvláštne, ale jeho cieľom bolo ochrániť pred ním, jeho syna, Juliena, ktorý rozpráva celý príbeh v retrospektíve, keď sa jeho otec ocitne v kóme. Julien nám citlivo, otvorene a s bolesťou v srdci opisuje vzťah medzi ním a otcom od útleho detstva až do posledného dňa. Príbeh nie je jednotvárny, pri ktorom čitateľ tuší, ako skončí, pretože má niekoľko tajomstiev, zaujímavých postáv a ich osudov. Henri je pre krčmu ochotný všetko obetovať, lásku, zázemie a medziľudské vzťahy, emócie ohľadom jedla, dáva najavo okamžite, ale pri vyznávaní lásky, otvorení svojej duše, je to pre neho veľmi náročné a slová sa mu len veľmi ťažko derú z úst na jazyk, ako keby tým nechcel ukázať svoju nežnú stránku, ale to, že je len bývalý vojak, ktorý zažil veľa zlého.

Julien bol odmalička fascinovaný otcovým kuchárskym umením a chcel robiť, to čo on, variť, ale aj on musel pochopiť, že sa musí vzdať svojich snov a túžob, treba mať školu, ocitnúť sa tvárou tvár nepríjemným okolnostiam, čeliť im, vyriešiť ich, no zároveň, nájsť nový zmysel života a dospievanie nie je jednoduchá vec, pretože ovplyvňuje človeka aj v jeho budúcnosti. Dôležitou otázkou pre Juliena je to, či bude šťastný po tom, ak vôbec  nájde otcov receptár? Je to, to čo chcel? Čo to pre neho znamená?

Vety nie sú náročne napísané, syntax je jednoduchá, dej je rozdelený na tri časti, ale čo je fenomenálne, tak sú to opisy jedál, ktoré sú do najmenšieho detailu rozpísané a vám sa zbiehajú slinky a chcete všetko ochutnať, ako návštevníci krčmičky vo Francúzsku. Takže, sa pred čítaním knihy buď dobre najedzte, aby ste potom nemali nutkanie, niečo mlsať počas čítania, alebo si nachystajte kvalitné syry, dobré víno a užite si tento krásny príbeh o ľuďoch a o lahodnom jedle, ktoré ich ovplyvňovalo a sprevádzalo celý ich život.

 

← Predchádzajúci blog

Literárna revue 15/2021

Nasledujúci blog →

B. A. Paris: Dilema