Bernard Minier: Údolie

Keby som povedala, že som sa na túto knižku netešila, asi by som klamala. Francúzske krimi príbehy som doteraz nečítala a som veľmi rada, že som sa k nim dostala.

Recenzie na Údolie sú rôzne, ľudia čo autorove knižky čítajú hovoria, že táto je jednou z jeho najslabších. Ja som ju nemala s čím porovnať, keďže toto bola prvá knižka ktorú som od autora čítala. Na začiatku čítania som z príbehu nebola veľmi nadšená, autor niektoré časti zbytočne naťahoval a niektoré časti boli nudné. Čím viac som čítala, tým viac sa mi knižka začínala páčiť. Ku koncu som bola veľmi milo prekvapená, príbeh bol zaujímavý a napínavý. Miestami som mala pocit, že presne viem, kto je vrahom, miestami presne naopak.

Určite by som pred prečítaním odporučila prečítať všetky autorove knihy, v Údolí sa totiž nachádza veľa odkazov do minulosti a čo ma veľmi milo prekvapilo, boli odkazy na spodku strany na ostatné knihy v tejto sérii. Nie je to však nutné, ako som už spomínala, toto bola moja prvá kniha od autora a nerobilo mi to veľký problém.

Tak ako pri väčšine takýchto príbehov, aj tu musím upozorniť na brutalitu niektorých vrážd, ktoré sa v knihe opisujú. Pre ľudí, ktorí nie sú na takéto knižky zvyknutí, alebo pre tých ktorí majú slabšie žalúdky, to môže byť veľmi ťažké čítanie. Ak však nemáte problém s takýmito scénami v knihách, určite na ňu mrknite.

Celkovo by som Údolie zhodnotila ako lepšiu priemernú knižku. Príbeh bol zaujímavý, dobrý, napínavý a originálny, no už som čítala lepšie príbehy. Je teda pravda, že táto knižka sa či už obsahom príbehu alebo štýlom písania vôbec nedá porovnať napríklad so severskými krimi príbehmi, ktoré sú moje obľúbené.