! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Eoin Demspey: Biela ruža, čierny les

Román Biela ruža, čierny les opisuje ťažké časy Druhej svetovej vojny na území Nemecka. Opisuje to, ako sa nacisti chovali nie k cudzím ľuďom a krajinám, ktoré chceli ovládnuť, ale to, ako sa správali, najmä Gestapo k svojím občanom. Ľudia museli počúvať všetky ich rozkazy, nežili vlastný život a už len pomyslenie na to, že by mohli svoju vlasť zradiť, ich stálo život. Židia, chorí a chudobní ľudia, ktorí v tom čase pre nich nestáli za nič, prišli o svoj život, a to len na rozkaz „vodcu“. Avšak boli tú aj ľudia, ktorí sa vzopreli a hoci boli vlastizradcami, chceli šíriť posolstvo a skončiť 2. sv. vojnu skôr. I keď ich šanca bola mizerná.

Hrdinkou románu je Franka Gerberová, ktorá bola árijského pôvodu. Útle, blond žieňa, ktorej snom bolo len stať sa dobrou zdravotnou sestrou, pomáhať ľuďom a mať dobrý život. Narodila sa v roku 1919 a počas 2. sv. vojny mala 22 rokov. Jej osud bol ťažký. Mama jej zomrela na rakovinu, brata, preto lebo bol chorí odstránili a na otcov dom bola zhodená bomba. Franka už nemala prečo žiť, až kým nenašla v lese ležať muža, o ktorého sa nakoniec rozhodla postarať, hoci nevedela o koho ide. Doposiaľ si myslela, že je to dôstojník v uniforme Luftwaffe. Časom mu Franka vyrozpráva svoj smutný príbeh, a to, že už bola raz vo väzení za vlastizradu, kedy so svojimi kamarátmi písali články Bielej ruže, ktorá hovorila o tom, aké je Nemecko zlé a čo sa v ňom skutočne deje. Všetkých jej kamarátov nakoniec popravili, len ju nechali na žive. Preto sa od nej očakávalo, že už bude sekať dobrotu. O dôstojníkovi nevedela nič, on nedôveroval jej a ona jemu, až po určitom čase.

Dôstojník po páde z lietadla mal obe nohy zlomené, preto sa Franka rozhodla zachrániť mu život, pretože to sľúbila, keď sa z nej stala zdravotná sestra. Časom vysvitlo, že dôstojník je Američan, špión a je tu na misii. So zlomenými nohami by misiu nedokončil a bez Franky by bol už dávno mŕtvi. Rozhodli sa v tom ísť spolu. Nemali čo stratiť, mohli len zomrieť. V tom čase, kedy nikto nikomu nedôveroval, sa ľudia, a to aj najlepší kamaráti udávali Gestapu a nebolo to ani pri Franke. Najvyšší Gestapa bol jej bývalý priateľ Daniel Berkel, ktorý sa tváril ako jej priateľ, ale nebolo tomu tak. Aby sa neprezradili a celá misia skončila dobre, museli sa určitých ľudí zbaviť. Ich cieľom bolo odniesť mikrofilm, ktorý predtým Franka získala do Švajčiarska. Kým sa nohy „dôstojníka Luftwalle“ uzdravili, prežili spolu s Frankou spoločný čas v jej chate. Ten čas stačil na to, aby sa do seba zamilovali. Ona zachránila život jemu, ona jej a tak si sľúbili, že na seba budú dávať pozor. Prechod za hranice Švajčiarska bolo doposiaľ to najťažšie, čo museli urobiť. Pred hranicami ju ale zadržal inšpektor Vogel z gestapa, a to pre ňu neveštilo nič dobre. Nakoniec sa po celom jej hroznom živote usmialo na ňu šťastie a vďaka Johnovi Lynchovi sa dostali do Švajčiarska, kde na nich čakal nový život.

Je pravdou, že som prečítala už niekoľko románov, ktoré opisujú, čo sa počas 2. svetovej vojny udialo. Všetky príbehy boli založené na skutočnosti a pri každom z nich som mala zimomriavky. Väčšina románov boli práve o koncentračných táborov, o tom, ako museli vojaci o seba postarať a utiecť, aby všetko to zlo prežili, avšak tento román je o niečom inom. Je o mladej žene, ktorá sa postavila pred hotovú vec a vďaka ktorej sa vojna skončila tak, ako sa skončila. Franka mala dôležitú misiu a keby v ten deň nezachránila Johna Lyncha, všetko sa mohlo skončiť úplne inak. Tento príbeh opisuje to, aké dôležité je veriť cudzím ľuďom, a ako sa nedá veriť tým, ktorých poznáme. Je potrebné mať oči stále otvorené. Ďalej opisuje to, že aj zakázaná láska, môže byť tou najkrajšou a že ŽENA je pre tento svet dôležitou.

Príbeh je veľmi napínavý, pútavo napísaný, nazvime, že aj romantický a už po prvých stranách som chcela, aby táto kniha raz bola sfilmovaná, čo som sa na konci dozvedela, že sa práve to chystá. Hoci ide o veľmi smutný príbeh, ktorý sa dúfam už nikdy v živote nestane, je dôležité práve o týchto veciach vedieť. Ako to počas vojny bolo a neodvracať od toho zrak. Práve takýchto kníh by malo byť čo najviac a čo najviac z nich aj preložených do ostatných jazykov, aby o tom ľudia vedeli. Vďaka tejto knihe sú moje informácie o čosi väčšie a priložili kus do puzzle o 2. sv. vojne. Určite by som túto knihu odporučila prečítať nielen tým, ktorí sa o tému vojny zaujímajú, ale rozhodne každému, pretože si myslím, že vtiahne každého.

← Predchádzajúci blog

Literárna revue 23/2020

Nasledujúci blog →

Jostein Gaarder: Bábkar