Evelina Daciute, Aušra Kiudulaite: Šťastie je líška

Takou knihou je aj Šťastie je líška. V tejto detskej knihe, ako takmer v každej, vystupuje zvieratko – líška. Deti majú líšky veľmi radi. Možno pre jej farbu? Jej výzor? Alebo jej prefíkanosť? V tejto detskej knihe však líška nie je prefíkaná, líška je najlepší priateľ a líška je najväčšie šťastie.

 „Priateliť sa s líškou, je ako hojdať sa na hojdačke,“ povedal Jakub, zatiaľ čo prežúval. „Raz si hore, potom zase dole.“

Príbeh rozpráva o líške a o chlapcovi Jakubovi. A ešte aj o Jakubových rodičoch, o paniach pekárkach, o jednom (či dvoch) stromoch, o helikoptére, o hojdačkách a množstve ďalších zvieratiek. Príbeh je jednoduchý, ale rozpráva o dôležitých veciach, najmä pre malého Jakuba – o priateľstve a o šťastí.

Jakub býva s rodičmi vo vysokom strome a každý deň chodí do pekárne po rožky krátkou cestou, ale naspäť domov dlhšou. Počas jednej cesty domov spozná oranžovú líšku, ktorá sa stane jeho najlepšou kamarátkou a najväčším šťastím, avšak Jakub sa musí s rodičmi odsťahovať do ešte vyššieho stromu. Ale čo s ním bude, keď odíde od líšky?    

Jakub sa od líšky naučil množstvo nových vecí – v prvom rade sa naučil, že priateľstvo nie je jednoduché, ale každé stojí za to. Preto, keď sa musel s rodičmi odsťahovať, nechcel od svojej kamarátky líšky odísť. Naučil sa byť štedrý. Naučil sa, že akýkoľvek bude mať problém, treba naň pozerať z každej stránky, lebo vždy na ňom môže byť aj niečo dobré. A každý problém vyrieši „dobre sa pohojdať“. Tiež sa naučil, že na dobré sa oplatí počkať a nedostane to hneď vtedy, keď chce. A že farba šťastia je oranžová. No najdôležitejšiu vec, ktorú sa naučil, je, že jeho šťastie nezávisí od druhých ľudí (či zvieratiek). Šťastie si vytvára sám. Keď to zistil, vtedy sa začali diať „zázračné“ veci.  

„Môj starý otec bol múdry lišiak a stále vravel, že všetko závisí od toho, ako sa na vec pozeráme. Či zhora alebo zdola, zľava a či sprava,“ odvetila. „Spýtaj sa ma znova, keď sa na problém pozrieš z každej strany.“

Knižka v prvom rade zaujme svojim vizuálnym spracovaním. Ilustrácie sú netradičné, farebné a s písmom sa autori tiež pohrali, niekedy je väčšie, niekedy menšie a niekedy tiež farebné. Písmeniek je menej, ale tak akurát pre deti od päť rokov. Odporúčam, lebo tak ako deti, zaujme i dospelých.

Za recenziu ďakujeme Martine Pinkovej. :)

Jej fotky a tiež recenzie nájdete aj na instagrame: @matine.knihy