Jesmyn Ward: Spev duchov

Román Spev duchov reflektuje témy ako smrť, minulosť, drogová závislosť, materstvo či mužské vzory. Hlavnou postavou je tu trinásťročný chlapec Jojo. Jojo vyrastá so svojou trojročnou sestrou Kaylou u starých rodičov z matkinej strany. Starí rodičia z tej otcovej ich vo svojom živote nechcú, keďže ich syn, Michael, sa zaplietol s černoškou. Jojo a Kayla vzhliadajú a jediné potešenie majú z babi a zo starého otca, ktorého volajú pap. Ich matka Leonie je drogovo závislá a absentuje u nej materinský cit, vďaka čomu nedokáže uprednostňovať pocity a potreby svojich detí. Otec Michael je väznený z prechovávania drog v Parchmane.

Dej prózy je zasadený do prostredia na juhu Mississippi. Rozprávači sa striedajú, sú konkrétne traja – Jojo, Leonie a Richie. V próze sa súčasne odvíjajú dva rovnako dôležité príbehy. Jedným je život danej rodiny a druhým príbeh, ktorý Jojovi rozpráva pap. Tento príbeh sa odohral pred mnohými rokmi vo väznici Parchman, kde bol jeden čas aj pap. Stretol sa tu s mladíkom Richiem, ktorý na základe istých udalostí umrel, a odvtedy jeho duša blúdi v našom svete.

Jojo má istý nezvyčajný dar. Nielenže počuje mŕtvych, on ich aj vidí. Keď sa s matkou vyberú do väznice po Michaela, ktorého po troch rokoch prepúšťajú, spozná ho Richie – duch, a vezie sa s nimi domov. Domov, za papom, od ktorého niečo chce.

Vďaka tomu, že v príbehu sa objavujú aj nadprirodzené prvky, miestami som tu videla spojitosť s magickým realizmom. Autorka prepája tieto dva svety realisticky, preto sa nám javí, že všetko môže byť skutočné. Tieto prvky dodávajú próze mystický nádych, ktorý je osviežujúcou súčasťou deja.

Už z vyššie napísaného je zrejmé, že próza je špecifická a pútavá. Dej, ale aj štýl, akým je písaná, je skutočne zaujímavý a originálny. Autorka sa zameriava na dôležité témy, ktoré figurujú nielen v pohnutých osudoch chudobných ľudí, ale sú prítomné aj v bežných rodinách. Napríklad zmierenie sa s minulosťou, čo je dôležité pre ďalšie napredovanie nášho života. Dôležitosť mužského vzoru počas dospievania. Drogová závislosť, ktorá veľa berie. Láska, ktorá odpustí všetko. Smrť, ktorá otvára oči a množstvu učí.

Spev duchov je určite viac pochmúrnym ako veselým oddychovým čítaním. Na leto možno nie úplne ideálnym, avšak ak si chcete prečítať skutočne kvalitnú prózu, nech vás neodradí jej „nálada“. Život predsa nie je nikdy len veselý a šťastný.       

Za recenziu ďakujeme Martine Pinkovej. :)

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @matine.knihy