Jojo Moyesová: Darca hviezd

Román Darca hviezd je o mladej Angličanke Alici, ktorá sa vydá za bohatého Američana Benneta Van Cleva. Žijú spolu v kentuckom mestečku Baileyville, kde všetci kopú za jeden koniec. Všetci, okrem rebelantskej Margery O´Harovej, ktorú všetci odsudzujú, kvôli jej rodine. Minulosť Margery bola tragická a zapríčinil to jej otec, ktorí nemal v láske ľudí. Nerobilo mu problém niekoho zbiť alebo zabiť. Najhoršie vzťahy mal s rodinou McCullough, a to vedel každý. Názor na Margery sa zmenil až v čase, kedy začala podporovať konskú knižnicu, ku ktorej sa pridala aj Alica. Hoci jej svokor bol proti, Alica si robila po svojom. Jej manželstvo stálo za prd a vinu tomu pripisovali Alici. Úlohou konskej knižnice bolo doručiť rôzne knihy ľuďom v dedine, ktorí o to mali záujem alebo vzbudiť záujem u tých, ktorí zo začiatku tomu opovrhovali. Konská knižnica nebola len obyčajnou knižnicou, ale bolo to miesto, kde sa zrodilo obrovské priateľstvo medzi ženami, miesto lásky, zázraku kníh a miesto čítania. Pevné puto medzi ženami sa ukázalo aj vtedy, keď Margery odsúdili za vraždu starého McCullougha.

Keď som videla, že vyšiel nový román od Jojo Moyesovej, povedala som si, že ho musím mať. Predošlé tri, ktoré som od nej čítala, boli úchvatné. Predtým ako som ťa poznala, Čo bolo potom a Stále som to ja, patria medzi moje obľúbené dievčenské romantické romány. To isté som očakávala aj pri tomto románe, ale bolo to trochu iné. Iné, ale stále fascinujúce. Knihu som nevedela pustiť z rúk a celý čas som bola v napätí, čo sa stane. Bolo to asi prvýkrát, kedy som si koniec románu vôbec nevedela vyfantazírovať a čakala som, možno nie celkom iný koniec, ale minimálne druhú polovicu knihy s iným dejom. Čo je podľa mňa veľmi ťažké v knihe docieliť. Ako už býva zvykom u Jojo Moyesovej, aj tento román stál za to. Ak poznáte román Malé ženy, možno podobné pocity a emócie budete mať aj pri Darcov hviezd. Tak ako bola knižnica v Baileyville miestom priateľstva, lásky, silného puta žien, ktoré spojili knihy, taký silný dojem z tejto knihy mám aj ja. Pre mňa sú knihy súčasťou života a vďaka ním sú moje dni krajšie. Rovnako tak, ako boli súčasťou žien z konskej knižnice a ľudí v dedine, ktorí sa vďaka týmto ženám naučili čítať. Síce to je román o láske, knihách a láske ku knihám, ale jedno z posolstiev, ktoré si každý z tohto románu môže odniesť je, nevytvárať si názor na ľudí len z drbov, ktoré počuli. Osud Margery nám ukázal, že za svoju minulosť nemohla, ale mohla zmeniť svoju budúcnosť. Rovnako nám ukázala, že každý je strojcom svojho šťastia a že priatelia sú tu pre nás, aj v zlom.

Toľko veľa odkazov v jednom 350 stranovom románe dokáže ukryť len pani SPISOVATEĽKA, ktorou Jojo Moyesová určite je. Všetky emócie, ktoré mohla vniesť do tohto románu, vniesla a všetko čo som očakávala, splnila podľa mojich predstáv. Nehovoriac, že ide o román inšpirovaný podľa skutočného príbehu, čo pridáva románu minimálne o bodík naviac. Už teraz sa teším na ďalší <3

 

 

← Predchádzajúci blog

Božena Němcová: Slovenské rozprávky a povesti I, II

Nasledujúci blog →

Literárna revue 25/2020