Lucia Sasková: ODSÚDENÁ
Lucia Sasková je jedna z najúspešnejších súčasných slovenských spisovateliek, prináša vo svojich románoch zložité, znepokojujúce, až kontroverzné témy. Tejto zásade ostala verná aj vo svojej najnovšej, ôsmej knihe s názvom ODSÚDENÁ.
Hlavnú hrdinku postihne krutý osud, ktorý si nezaslúžila. Vo veľmi neskorej fáza jej zistili, že ma nádor a že to už nemôže zachrániť, len jej predlžiť život. Keďže žije hektický život a vždy len pracuje, rozhodne sa, že posledné mesiace-roky svojho života takto stráviť nechce a mala by si užívať konečne život. Osud to zariadi tak, že počas tohto obdobia stretne pár ľudí, ktorí budú pre ňu všetkým. Ujo Ďusko, Katka, Tobias, Dianka a Rišo. Všetci sa jej snažia posledné dni spríjemniť, hoci to v tejto fáze rakoviny vôbec nie je ľahké. Vezmú ju na miesta, o ktorých vždy snívala, že raz navštívi, ale práca je to nikdy nedovolila, no teraz, má kopec času na všetko
Rozhodne sa, že nechce byť dlžná nič, preto si svoj pohreb zariadi sama, hoci je to pre ňu ťažké, ale vie, že ak to nechá na rodičov a kamarátov, nikdy to nebude podľa jej predstáv, hoci teraz keď už je Odsúdená na smrť, je to celkom aj jedno. Všetci z jej kamarátov ju niečo naučia. Tobiasa miluje od prvej chvíle, čo ho stretla, Katka je jej najlepšia kamarátka, hoci to niekedy tak nevyzerá, Riša stretla len vďaka Ujovi Ďuškovi, ktorý vlastní tú najlepšiu reštauráciu v meste a Dia, tá je Rišova príšerka a zdravotná sestra, ktorá bude veľmi dôležitá ešte v jej živote. K tomu všetkému zakladá aj stránku na Facebooku, kde píše o svojom živote, teda o svojej smrti a snaží sa tým pomôcť aj všetkým čitateľom. Jej osud je ťažký, ale vďaka svojej chorobe získa talent, kde vo svojich snoch vidí, aký osud postretne jej kamarátov a známych z terapie. Bohužiaľ celý tento smutný príbeh končí ešte smutnejšie.
Lucia Sasková píše príbehy, ktoré majú skutočne zložité a smutné témy. V tomto príbehu ODSÚDENÁ píše o smrti. Hoci je to klišé, za pár rokov som prečítala už množstvo skvelých kníh a príbehov, ale tento je niečím špeciálny. Musím povedať, že je to veľmi smutný príbeh a hoci je o rakovine a smrti, myslela som si celý čas, že sa to skončí šťastne. V podstate aj skončilo, ale nie pre hlavnú hrdinu. Pri tomto príbehu som vyronila nie málo sĺz a mala som pocit, že je to skutočné.
Príbeh nie je rozdelený do klasických kapitol, ako sme pri väčšine kníh zvyknutý. Je rozdelený len na malé kapitolky, preto je veľmi ťažké položiť knihu z rúk. Okrem toho, že je to skvelý príbeh, hovorí o tom, že je dôležité si svoj život užívať, pretože nikto z nás nevie, kedy to celé skončí a čo sa môže stať. Tiež netreba ľutovať, čo urobíme, povieme a koho v živote stretneme, pretože každý jeden človek nás niečo naučí, i keď to môže byť zlé. Ale na druhej strane je dôležité, aby sme si vzťahy s ľuďmi vysporiadali a odpustili všetkým. Najmä svojim najlepším kamarátom. V tomto príbehu bude mať čitateľ zmiešané pocity, bude nahnevaný na hlavnú hrdinku, niekedy na Tobiasa a Riša, bude smutný z toho čo sa deje a ako to skončí, ale bude mať úsmev na perách, ako to hlavná hrdinka všetko zariadi a čo sa na úplne samotnom konci skončí. A ten koniec je nepredvídateľný.
Milujem túto knihu a odporúčam ju prečítať všetkým. ALE POZOR! Slzy na krajíčku budeš mať určite.
Za recenziu ďakujeme Mimke Fornadeľovej
