Paola Perettiová: Vzdialenosť medzi mnou a čerešňou

„Otvorím oči.
Všetky deti sa boja tmy a bojím sa jej aj ja, pretože je ako šatka na očiach, ktorú som si uviazala pri hre a zrazu je nemôžem dať dole.
Niekoľkokrát zaklipkám očami. Tam, kde by malo byť okno, za ním mesiac s Polárkou a vo dne Slnko, nevidím nič. Moja izba je sivá. Moja ruka, keď ňou prejdem popred oči, je sivá. Tma je tmavosivá. Podľa mňa je to oveľa škaredšia farba než čierna.“

Mafalda chodí do školy, má svojho domáceho maznáčika, kocúra Veľkého Turcareta, avšak vôbec nie je ako obyčajné deti. Mafalde bola diagnostikovaná choroba, ktorá postihuje len približne jednu osobu z desaťtisíc. Je ňou Stargardtova choroba. Táto choroba sa prejavuje tým, že postihnutý začne pred sebou vidieť čierne škvrny, ktoré sa postupne rozširujú, až vedú k tomu, že úplne stráca zrak. Mafalda si zavedie zoznam vecí, ktoré viac nebude môcť robiť. Jednou z nich je aj vyliezť na čerešňu.

Rozprávačkou príbehu je samotná Mafalda, takže je jednoduchšie vžiť sa do jej života a najmä do jej pocitov. Percipientovi odhaľuje svoje vnútro, pocity, ktoré sú spojené s priebehom choroby, ktorá ju postupne oberá o zrak. Dievčatko však má okolo seba skvelých ľudí, rodičov a aj nového kamaráta Filippa, ktorí jej pomôžu s tým, ako sa pozerať na svet aj napriek tomu, že oči jej to postupne nedovolia.

Tým, že stráca jeden zo zmyslov, zrak, sa jej ostatné zintenzívňujú. Napríklad sluch či čuch. Mafalda sa učí, ako s týmito zmyslami pracovať, aby mohla viesť aj naďalej čo najzmysluplnejší život. Najbližší jej pomáhajú s tým, ako nájsť nové veci, na ktorých jej záleží, a ktoré bude môcť aj naďalej robiť napriek tomu, že stratí svoj zrak. Tak si postupne zavedie nový zoznam.

„V tvojom vnútri je cesta.
Ak ju cítiš, nemusíš ju vidieť.“

Príbeh Vzdialenosť medzi mnou a čerešňou, keďže ho rozpráva desaťročné dievča, je pomerne jednoduchý, avšak práve preto dokáže zaujať. Je postavený na autentickom rozprávaní založenom na autobiografických prvkoch. Nechýba mu ani istá dynamickosť, ktorá vyplýva z Mafaldinho odhodlania. V rozprávaní sa nachádza veľa krásnych myšlienok, ktoré poukazujú na to, že to najdôležitejšie sa nachádza vnútri nás, v našom srdci. To najdôležitejšie je očiam neviditeľné.

Pokiaľ si chcete prečítať originálny príbeh, ktorý vás prinúti trochu porozmýšľať nad životom, nad dôležitými vecami, a neprekáža vám, že je pomerne melancholický, odporúčam siahnuť po tomto.       

Za recenziu ďakujeme Martine Pinkovej. :)

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @matine.knihy