Petra Hilbert: Pepína z Longitálu

V tejto krásnej detskej knihe nájdete aj dojemný predslov, ktorý napísala autorkina kamarátka, spisovateľka Tamara Šimončíková Heribanová. Ozrejmuje v ňom vznik knihy, jej písanie, ich spoločné zoznámenie, ale aj to, ako sa Petra Hilbert dostala k ilustrovaniu. Opísala jej to vtedy takto: „Jedného dňa sa pred našimi dverami objavil strýko Marián zo Žiliny s čiernou ovečkou, že vraj darček k narodeninám. A tak som začala všetky voľné chvíle po škole tráviť hľadaním vhodnej paše pre neposedné zvieratko. A teda, že to v Karlovej Vsi nebolo vôbec ľahké. Hodiny sedenia na miestnych trávnikoch som si krátila kreslením. Keď som už nakreslila všetko naokolo, začala som kresliť ostatné štvrte, miesta, veci, zvieratá a ľudí.“ Na záver vás poteší pár slov od autorky, aj jej ilustrácia Longitálu.

Spomínanú príhodu s ovečkou nájdete spracovanú aj v tejto knižke. A ešte mnoho ďalšieho. Petra sa so všetkými čitateľmi podelila o svoje detstvo, plné detskej fantázie, výmyslov a objavovania. Spoznáte jej rodičov, malú sestričku, starkú Katinku, susedov, ale aj jej ovečku. Vrátite sa do bezstarostných chvíľ detskej krehkej duše. Petra čarovne opisuje množstvo autentických udalostí, ktoré jej z jej detstva utkveli v pamäti. Prekvapenie v podobe ovečky, sánkovačka v zime, otcova pracovná cesta v Afrike, ale aj obyčajné dni, ktoré plynuli v Longitále pomaly, ale vždy sa v nich niečo zaujímavé dialo. Pepína sa však nestretávala len s tým dobrým, ale napríklad aj so smrťou vlastnej mamičky, ktorá je metaforicky podaná v poslednom príbehu knihy. Aj tento fakt stupňuje v čitateľovi pocit reálnosti, ktorý vyvstáva pri čítaní príbehov. Kladie v nich dôraz na opísanie prostredia v ktorom sa nachádza, prírody, ktorá tvorí dôležitú súčasť detského sveta, ale aj postáv, ktorých aj pomenováva podľa ich charakteristických čŕt. Niektoré príbehy sú zakončené drobným ponaučením. Zavše je rozprávačkou krátkeho príbehu aj starká Katinka.   

„Dospelým sa to niekedy stáva. Pre všetky povinnosti a dôležitú prácu zabudnú, že raz boli deťmi! A tak večer, vždy, keď Vincent zaspal, sadla som si za svoj počítač a písala o Pepíne a o jej svete, na ktorý už nechcem nikdy zabudnúť.“

Krátke príhody knihy Pepína z Longitalu, ilustrovala Maria Makeeva podľa fotografií z Petrinho detstva, či miest, o ktorých sa v knižke hovorí. Dizajnovo knihu spracovala Mikina Dimunová. Už podľa samotnej obálky knihy je vidieť, že všetci, čo na nej spolupracovali, odviedli kus výbornej práce. Spracovanie je nádherné a spoločne s myšlienkou a príbehmi hodnotím túto knihu ako skvost, ktorý by nemal chýbať v žiadnej knižnici. Či už malého čitateľa, alebo veľkého.    

Za recenziu ďakujeme Martine Pinkovej. :)

Jej fotky a tiež recenzie nájdete aj na instagrame: @matine.knihy