Rachel Heng: Klub samovrahov
„Tým, že nám vzali smrť, nás všetkých pripravili o život.“
Rachel Heng je autorkou viacerých poviedok, ktoré boli uverejnené v prestížnych časopisoch, avšak až román Klub samovrahov jej priniesol významné ocenenia a premenil ju na svetoznámu spisovateľku. V tomto diele nám ponúka dokonalé opisy postáv, pričom preniká hlboko pod ich povrch. Svojimi opismi posúva dej a my zisťujeme, že rozsiahle dialógy v románe nie sú až tak potrebné, ako sme si doteraz mysleli.
Román ponúka príbehy dvoch hlavných hrdiniek, ktoré sú od začiatku tak rozdielne, že to v čitateľovi môže vyvolávať zmätok. Táto neschopnosť prepojiť hrdinky do jedného príbehu nás však núti čítať ďalej s očakávaním, že čo chvíľa to všetko začne dávať zmysel. Anja je žena z chudobnejšej štvrte, ktorá žije so svojou matkou na pokraji smrti. Nemôže zomrieť kvôli dokonalej koži, ktorá sa rýchlo zrastá, umelo fungujúcim orgánom a krvi, ktorá sa zráža hneď po drobnom poranení. Anjine trápenie s mamou by vyriešila jediná tabletka z čierneho trhu, no my sa však stretávame s jej existenčnými otázkami a dilemami, ktoré v sebe musí vyriešiť.
„...hlboko vo svojom vnútri vždy cítila, aké kruté je žiť navždy...“
Lea je naopak vzornou adeptkou na nesmrteľnosť. Má dokonalé telo, zdravie, prácu, vzťah a život. Všetko sa zmení, keď na ulici stretne svojho otca, ktorého nevidela už osemdesiatosem rokov. Nešťastnou náhodou spadne pod idúce auto, no podozrenie na seba-poškodzovanie je trestné. Síce sa jej pri nehode nič nemôže stať, jej život sa aj tak obráti naruby. Stretne sa s otcom, spozná Anju a pomocou retrospektív sa dozvedáme viac o jej živote. Postava, ktorá sa nám zo začiatku javila ako sympatická a milá, začne prejavovať známky agresie a bližšie spoznávame jej povahu a zážitky z minulosti, ktoré sa nám môžu zdať až ako psychopatické. Vďaka týmto náhľadom do jej minulosti nám viaceré veci v príbehu začnú do seba zapadať a zistíme, čo s človekom spraví zložité detstvo.
„Čím bola staršia, tým rýchlejšie utekal čas a tým zriedkavejšie v nej niečo zanechalo trvalý dojem.“
Popri týchto existenčných problémoch hlavných hrdiniek sa stretávame so skupinou ľudí nazývajúcich sa Klub samovrahov. Ľudia, ktorých už nebaví povinná dlhovekosť a chcú si namiesto zeleninových štiav a suchopárnej hudby užívať život plnými dúškami a tak ho aj chcú ukončiť. Kto stojí za týmto združením? A prečo s tým štátna moc nič nerobí?
Klub samovrahov je zložitá literatúra. Nie je to kniha, v ktorej nás prekvapia nečakané zvraty, nenájdeme tu love story ani vrúcne priateľstvá. Naopak narazíme na scény nabité agresiou, miernou psychopatiou a s kvapkou erotiky. Kniha nabitá nespravodlivosťou, zradou a hlavne motívom technického pokroku, ktorý nám autorka opäť vykreslila ako negatívny jav. Pripomenieme si, že život je dôležité si užívať, ale s rozumom. Lebo aj keď je v „zdravej mysli, zdravé telo“ načo by nám bola nesmrteľnosť, ak by bol každý deň kópiou toho predchádzajúceho? Môžeme len dúfať, že náš svet nečaká tento typ dokonalosti a nikdy si nebudeme objednávať vanilkový mliečny kokteil ako: „Tepny upchávajúci, bohatý na LDL cholesterol, triglyceridmi napumpovaný mix sladkej, umelo ochutenej vanilkovej zmrzliny a plnotučného mlieka.“
