Jozef Tiso ako posledná nádej
Američanka Madeline Vadkerty v spolupráci s Jánom Púčekom, odkrýva temnú minulosť Slovenska nasiaknutú beznádejou a ignoranciou. Slovenská republika si vlani opäť pripomenula smutné výročie svojej histórie. Dňa 9.9.1941 vstúpil do platnosti takzvaný Židovský kódex, ktorý sa stal oficiálnym dokumentom odobrujúcim ponižovanie a odoberanie práv vybranej časti obyvateľstva. Dnes 27. januára si po celom svete pripomíname pamiatku obetí holokaustu.
„Židovský kódex zmenil úplne všetko, no predovšetkým definoval pojem „Žid“ na základe rasovej príslušnosti a nie na základe vierovyznania.“ Obsahoval 270 paragrafov, ktoré nemali nič spoločné so zdravým rozumom. To, čo nasledovalo potom, už každý z nás pozná – systematické odopieranie hospodárskych, politických a ľudských práv nasledované riadeným vyvražďovaním. Je preto prirodzené, že sa ľudia snažili vymaniť spod nezmyselných nariadení, ktoré dokument obsahoval. Odmietali iba nečinne čakať a snažili sa využiť každú možnú príležitosť na záchranu z pazúrov zvrátenej propagandy.
Posledné nádeje vkladali do vtedajšieho prezidenta Slovenského štátu, ktorý ako jediný mohol udeliť výnimku spod kódexu. Písali mu o dôvodoch, prečo by sa ich zavedené pravidlá nemali týkať. A práve listy smerujúce k Jozefovi Tisovi sa stali ústrednou témou knihy z Vydavateľstva Absynt, Slovutný pán prezident.
Slovutný pán prezident
Slová volajúce po štipke ľudskosti a pochopenia
Keď Madeline Vadkerty v rámci svojho výskumu hľadala dokumenty týkajúce sa holokaustu, navštívila mnohé krajiny a archívy. Počas pôsobenia na Slovensku sa jej okrem iného dostali do rúk i listy márne volajúce po kúsku súcitu u vtedajšieho prezidenta. Zaujali ju natoľko, že sa rozhodla túto tému spracovať a detailnejšie spoznať odosielateľov prosieb.
„Počas výskumov v slovenských archívoch som objavila listy so žiadosťami, s ktorými sa „obyčajní ľudia“ obracali na prezidenta Tisa. Prečítala som stovky listov plných najrôznejších emócií. Predstavujú ukážkové spektrum mikropríbehov, ktoré ako celok ponúkajú komplexnejší obraz holokaustu na Slovenku. Rozhodla som sa urobiť všetko pre to, aby sa nikdy nezabudlo na dobu, ktorá ľudí nútila k takým zúfalým krokom, aké odkrývajú listy, a bol to aj hlavný dôvod, prečo som začala písať túto knihu,“ zveruje sa autorka v úvode.
V knihe nájdete prepisy listov od rôznych ľudí. Od päťročného dieťaťa, milujúceho rodiča, nešťastného podnikateľa či ženy starajúcej sa o matku, prosiacich o výnimku. Muži, ženy, deti, Židia či dokonca aj Slováci prahnúci po arizácii. Listy plné pokory, naliehavosti a zdôvodnení. Autorka však neostala len pri memorovaní ich slov, venovala sa okolnostiam vzniku listov a životnému príbehu samotných autorov.
Dokonca pokračovala v bádaní aj ďalej. Pátrala po osudoch pisateľov po odoslaní listu. Skúmala, aká odpoveď im bola zaslaná, i to, či sa im podarilo prežiť alebo zmizli vo vagónoch smrti. Hneď v úvode Vadkerty opisuje svoju motiváciu a aj zdroje, z ktorých čerpala, aby nevznikli pochybnosti o autentickosti vypovedaných príbehov. Okrem obsahovej stránky je veľmi pútavé aj grafické prevedenie knihy. Originálna podoba listov, či oficiálnych dokumentov umocňuje silu celého diela.
Ozveny minulosti
Kniha Slovutný pán prezident prenesie čitateľa do obdobia, keď ľudskosť utrpela obrovskú facku a svedomie bolo len akýmsi nežiaducim artefaktom. Do čias, keď sa na Židov valila likvidačná katastrofa. Čítanie často spôsobí zimomriavky a chvíle nezastaviteľnej ľútosti.
Obzvlášť, keď vopred viete, aký koniec si osud pre odosielateľov listov pripravil. Prepadne vás hnev, bezmocnosť, nevoľnosť a pocity trpkosti. A tie okamihy precitnutia, keď sa anonymné čísla z hodín dejepisu premenia na skutočné osoby s menami a príbehmi, doznievajú ešte veľmi dlhý čas. Sprevádzané výčitkou, ako sa toto všetko mohlo vôbec diať.
„Čo nás môže naučiť ich príbeh dnes, keď sme denno-denne konfrontovaní so spoločnosťou, ktorá je presiaknutá nenávisťou? Predovšetkým, že vždy máme možnosť voľby, vždy sa môžeme rozhodnúť, akým spôsobom sa budeme podieľať na formovaní spoločnosti.“
