Sophie Kinsella: Dokonalé prekvapenie

Aby som nezačala hneď negatívne, dej knihy Dokonalé prekvapenie, sa mi veľmi páčil. Úplne ukážkoví pár Sylvia a Dan, ktorým manželstvo by sme mohli asi všetci závidieť. Nie nadarmo sa hovorí, že spriaznené duše sa raz predsa len nájdu a zostanú spolu. Táto dvojica je toho dôkazom. Vedia na čo ten druhý myslí ešte predtým než dokončí vetu a jeden o druhom vedia aj úplné maličkosti. Proste dokonalých 10 rokov manželstva, však? Všetko sa však zvrtne vo chvíli, keď im lekár na rutinnej prehliadke prezradí, že spolu zostanú žiť ešte 68 rokov. Oboch to veľmi zarazí a chvíľu nevedia ako majú reagovať. Je síce skvelé mať pri sebe svoju dokonalú polovičku, no prežiť spolu taký dlhý čas sa zdá byť veľmi náročné. Obaja sa preto rozhodnú, že si manželstvo oživia rôznymi prekvapeniami a darčekmi. Niektoré prekvapenia však skončia vtipne, niektoré priam tragicky vtipne a mne ich bolo oboch počas čítania veľmi ľúto. Rande v reštauráciách, sexi fotografie a rôzne iné prekvapenia  zozačiatku zneli fajn, no nie vždy sa všetko podarí tak ako sme si to naplánovali. Táto knižka je toho presným dôkazom.

Hlavné postavy sa mi v tejto knižke veľmi páčili. Sylvia mi už od prvej strany prišla veľmi sympatická. Čítať jej dialógy či myšlienky bolo ako rozprávať sa s kamarátkou. Často sa mi nestáva, že by mi na postave nevadilo vôbec nič, no v tejto knižke nemám hlavnej postave čo vytknúť. Možno to, že bola občas príliš zbrklá. No takí sme občas všetci, všakže. O Danovi toho napísať veľa neviem, no rozhodne bol dobrou postavou.

 Konečne, alebo teda nakoniec, sa dostávam k dôvodu prečo sa mi táto knižka nie veľmi páčila. Je síce skvelé, že v príbehu sú super hlavné postavy - priam ukážkoví pár, ukážkoví rodičia a ukážkoví priatelia, no občas to nestačí. Dej mi prišiel až príliš nudný. Prvých 200 strán z celkových 370 (niesom si istá) som prečítala za 3 hodiny. Knihou som doslova letela a ani som nevedela ako a bola som v poslednej tretine príbehu a stále som čakala na vyvrcholenie, na zápletku, proste na nejaké oživenie. Na posledných 170 stranách ma zaskočil zvrat deja, ktorý som absolútne nečakala. Mala som v hlave rôzne scenáre konca, no tento medzi nimi rozhodne nebol. Môžem teda povedať, že knižka je síce trochu nudná, no zápletka a koniec stoja rozhodne za prečítanie.

Za recenziu ďakujeme Tine Bartovej.