Tara Westoverová: Vzdelaná
Tara Westover sa narodila v roku 1986 v Idahu. Narodila sa do rodiny tzv. mormónskych survivalistov. Pokiaľ neviete, čím je táto náboženská spoločnosť špecifická, dobre bude si pred čítaním knihy niečo o nej naštudovať. Ale celkom dobre sa jej dá pochopiť aj počas čítania. Rodina bola pomerne chudobná, otec vlastnil šrotovisko, na ktorom neskôr pracovali jeho deti, a matka zarábala ako babica a bylinkárka.
„Vysoká škola bola mimo mňa. Vedela som, ako sa vyvinie môj život: keď budem mať osemnásť či devätnásť, vydám sa. Otec mi na farme vyhradí jeden kút a s manželom si na ňom postavíme dom. U mamy sa priučím bylinkárstvu a pôrodníctvu, ku ktorému sa vrátila, lebo migrény pomaly ustupovali. Keď prídu deti, mama mi ich odrodí a voľakedy neskôr sa aj ja stanem babicou. Vysoká škola do tohto života nezapadala.“
Tara mala ďalších šesť súrodencov, ktorých rodičovská výchova veľmi ovplyvnila. Rodičia boli proti tomu, aby navštevovali štátne školy. Pár rokov navštevovali jedine nedeľnú školu, aj z tej neskôr odišli. Tara sa vzdelávala doma sama. Avšak musela aj veľa pracovať. Našla si robotu v obchode s potravinami, strážila deti, ale otec trval na tom, aby pracovala na jeho šrotovisku. Jej vzťah s otcom sa dá veľmi ťažko popísať. Tara neskôr, keď už chodila na vysokú školu, prvýkrát počula o bipolárnej poruche osobnosti. Pomocou symptómov zistila, že jej otec pravdepodobne touto chorobou trpí.
„Nenaučila som sa rozprávať s ľuďmi, čo boli iní ako my – ľuďmi, ktorí chodili do školy a k lekárovi. Ktorí sa každý deň nepripravovali na koniec sveta.“
Otca zachvacovali rôzne mánie. Veril, že prichádza koniec sveta, preto všetky zarobené peniaze zamieňali za potraviny či benzín, ktoré schovávali na vlastnom pozemku. Rôzne havárie vo svete či teroristické útoky pripisoval vládnemu sprisahaniu. Taktiež neveril lekárom a modernej medicíne, preto deti nikdy nechodili ku doktorom a on už vôbec nie. Deti nemohli chodiť do školy, lebo tie „vymývajú mozgy“ a vládnu im ilumináti.
„Mama vždy vravievala, že ak chceme, môžeme chodiť do školy. Stačí sa opýtať otca, hovorila. Potom môžeme ísť. Ale ja som sa neopýtala. Tvrdosť v otcovej tvári a tichý povzdych, s ktorými každé ráno začínal rodinnú modlitbu, vo mne vzbudzovali dojem, že moja zvedavosť je nehanebnosť, urážka všetkého, čo obetoval mojej výchove.“
Kniha Vzdelaná sa v skratke veru opísať nedá. To množstvo pocitov a tém, ktorým sa venuje, je ťažko zhmotniť do zopár viet. V memoároch Tara opisuje najmä svoju cestu za štúdiom, keďže si v jednom momente svojho dospievania uvedomila, že tak, ako jej rodina, po zvyšok svojho života žiť nechce. Napriek nesúhlasu vlastného otca odišla študovať na vysokú školu. Neskôr sa dostala až na Cambridge či Harvard.
Vedomosti, ktoré postupne naberala, ju začali čoraz viac vzďaľovať od vlastnej rodiny. Začala vnímať svet a realitu v úplne inom zmysle. Postupne pochopila, že pokiaľ nebude prislúchať otcovi a matke, pravdepodobne sa bude musieť s nimi nadobro rozlúčiť. Stredná cesta neexistovala. V druhej časti knihy zvádza práve tento boj. Nevie, ako sa vrátiť späť domov, ako sa zmieriť s rodinou; otec o nej dlhé roky roznášal medzi príbuznými, že je prekliata, že je diabol... Myslela si, že preto stratila celú svoju rodinu. Avšak postupne zistí, že nie všetci jej otcovi veria. Že v tom nie je tak úplne sama.
„Zvláštne, akú moc nad sebou dáva človek ľuďom, ktorých miluje,
napísala som si do denníka.“
Počas svojho dosiaľ nie až takého dlhého života si musela Tara prejsť všeličím. Oslobodiť sa od vlastnej rodiny, od tyranského brata, ktorý sa jej viackrát vyhrážal vraždou. Vybrať si medzi sebou a svojím vlastným presvedčením, a rodinou, s ktorou, aj napriek tomu, že bola súčasťou tej istej náboženskej spoločnosti, nedokázala žiť v mieri a podporovať ich v tom, čo robia a ako žijú.
Tara Westover napísala fantastické a silné memoáre o tom, ako vzdelanie ovplyvňuje človeka, ako túžba po pravde a nájdení samého seba dokáže meniť životy. Ako iba láska k najbližším milovaným niekedy nestačí na to, aby sme sa na nich nezačali pozerať inými očami a nestratili ich. Kniha Vzdelaná je určite tohtoročný high-light knižnej produkcie a malo by si ju prečítať čo najviac ľudí.
Za recenziu ďakujeme Martine Pinkovej. :)
Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @matine.knihy
