Najlepšie knihy roka podľa Andrey

Leila Slimani nerada opúšťa svoj domov a dáva prednosť samote pred rozptýlením. Prečo teda prijala návrh stráviť noc v Punta della Dogana v Benátkach, medzi umeleckými zbierkami Pinaultovej nadácie? Popri úvahách o písaní nám autorka počas jednej noci v Benátkach hovorí o sebe, o obmedzenosti, pohybe, cestovaní, intimite, identite, o priestore medzi Východom a Západom, v ktorom sa plaví ako mesto na koloch odsúdené na zánik a krásu, obohacujúce, mlčiace a rozprávajúce zároveň. Je to tiež intenzívna kniha, osvetlená zvnútra, o miznutí krásy, o naliehavosti tešiť sa z nej, z nádhery pominuteľnosti. V skorých ranných hodinách sa autorka vynorí z budovy ako zo sna a z noci nezostane nič okrem vône kvetov. A knihy. „Písanie je hra s mlčaním, ide o to vysloviť okľukou tajomstvá, ktoré sú v skutočnom živote nevysloviteľné.“

Román Zničiť miestami pôsobí ako geopolitický triler s útokmi, špiónmi a ezoterickým podtextom, no zároveň je rodinnou melodrámou s patriarchom v domove dôchodcov v srdci francúzskeho vidieka. Je to román o krehkosti existencie a osamelosti súčasného človeka vo svete bez Boha. Je o láske a manželskej oddanosti. Houellebecq napísal baladu o živote a dôvodoch, prečo ho žiť alebo sa ho vzdať, knihu o chorobe, entropii a deštrukcii, v ktorej sa všetko vznáša vo vzduchu pred dojemným vyvrcholením. V románe sa preplietajú tri príbehy. Jeden z nich patrí Brunovi Jugovi, ministrovi hospodárstva a financií, ktorý kandiduje v prezidentských voľbách v roku 2027 ako dvojka Benjamina Sarfatiho, hviezdy z televíznych tolkšou. Druhý a hlavný príbeh patrí Paulovi Raisonovi, dôverníkovi ministra Juga, ktorý je typicky houellebecqovskou cynickou a samotárskou postavou. Príbeh sa začína mŕtvicou Paulovho otca, agenta tajných služieb na dôchodku, po ktorej upadne do kómy. Choroba spojí rodinu: sestru, ktorá je oddanou katolíčkou a sympatizantkou Marine Le Penovej, švagrinú, bezohľadnú novinárku a otcovu starostlivú druhú manželku.

"Je zmierenie sa s osudom zrelosť či zbabelosť?“ Tvoja neprítomnosť je tma je uchvacujúci román, ktorý si svoje tajomstvá stráži do poslednej strany a ešte trochu dlhšie. Jón Kalman Stefánsson nám opäť prináša spletitý príbeh, ktorý nás zavedie naprieč časom: od prítomnosti až na prelom 19. a 20. storočia, zo vzdialeného islandského fjordu až na juh Francúzska a zase späť. Zoznamuje nás so škálou postáv: s majiteľkou hotela so žiarivým úsmevom, s farmárom, čo hrá na elektrickú gitaru, s kňazom píšucim listy nemeckému básnikovi Hölderlinovi, či s jednoduchou ženou, čo sa napriek chýbajúcemu formálnemu vzdelaniu rozhodne poslať do časopisu článok o dážďovkách. Autor nám odhaľuje ich osudy a životné cesty, ktorých spoločným menovateľom je láska. Láska, ktorá človeka prekvapí, keď to najmenej čaká, prinesie blaženosť a naplnenie, no zároveň ho často postaví pred náročnú až nemožnú voľbu. Naše rozhodnutia však neovplyvňujú iba náš vlastný život. Dosiahnu aj na naše okolie a na budúce generácie, tak ako vlnky na rozčerenej vodnej hladine. A tak minulosť často prebýva v našom vnútri.

Mimoriadne introspektívna kniha – príbeh konfrontácie jedného človeka s históriou. Obama úprimne píše o svojich skúsenostiach s kandidatúrou čierneho Američana na funkciu prezidenta, od ktorého celé generácie očakávajú „nádej a zmeny“, o morálnych výzvach, keď má rozhodovať na najvyššej úrovni. Otvorene hovorí o silách, ktoré mu kládli prekážky doma i v zahraničí, aj o tom, ako život v Bielom dome ovplyvnil jeho manželku a dcéry, a nebojí sa odhaliť pochybnosti o sebe samom. Kniha tlmočí presvedčenie Baracka Obamu, že demokracia nie je darom z neba, ale systémom založeným na empatii a spoločnom porozumení, ktoré treba dennodenne budovať.