TOP 16 kníh zimného výpredaja podľa Ľuba

Denníky Maxa Frischa z rokov 1946 - 1949 možno čítať ako fragment spisovateľovej autobiografie aj ako zápisky reportážneho charakteru z povojnovej Prahy, Viedne, Varšavy, Frankfurtu a Berlína. Výrazne literárne, ba až poetické pasáže sa v texte prelínajú s vecno-realistickými, s opismi hrôzostrašných scenérií a bizarných zážitkov. V jeho denníku nachádzame pestrú mozaiku postáv a postavičiek, sám Frisch hovorí o "pralese osudov", ktorým sa prediera. Je dobrý pozorovateľ a uvedomuje si rozsah morálnej katastrofy, ktorú spôsobila vojna. Odmieta myslieť v kategóriách ako je vina a pokánie a odmieta aj myšlienku kolektívnej viny, ktorá bola v tých časoch pomerne rozšírená. Dospieva k presvedčeniu, že ani kultúra a vzdelanie nie sú zárukou opakovania podobných vecí a že tomu možno zabrániť, len ak sa na ne nezabudne. Niektorí literárni vedci radia Frischove denníky k najdôležitejším dielam švajčiarskej literatúry 20. storočia. O autorovi Švajčiarsky spisovateľ, dramatik a publicista skúmal vo svojom diele charakter identity človeka, jeho individualitu a zodpovednosť, ktorú so sebou prináša. Narodil sa v roku 1911 v Zürichu do rodiny, ktorá patrila k strednej triede. Po smrti otca bol prinútený prerušiť štúdium germanistiky a začal pracovať ako novinár, aby uživil seba i svoju matku. Po nie veľmi úspešných literárnych pokusoch sa v roku 1937 rozhodol, že prestane tvoriť a opäť začal študovať - tentoraz architektúru. O niekoľko rokov svoj sľub porušil a v tvorbe pokračoval, neskôr sa venoval takmer výlučne len písaniu. Maxa Frischa preslávili jeho romány Stiller, Homo Faber a Volajte ma Gantenbein, známy je však aj vďaka svojim divadelným hrám, ktoré uvádzajú divadlá do dnešného dňa. Vo svojom diele odsudzuje prejavy totalitarizmu a zameriava sa na súčasného človeka a na to, ako jeho život mení a ovplyvňuje moderná spoločnosť. Považuje sa za jedného z najdôležitejších predstaviteľov švajčiarskej literatúry 20. storočia. Max Frisch zomrel v roku 1991, len pár sto metrov od domu, v ktorom sa narodil. Nechcel žiaden hrob, želal si, aby jeho popol "niekde" rozsypali.

George Orwell bol človek politický, ale rozsiahly výber z jeho publicistiky ukazuje, že jeho tematický záber bol veľmi široký - od každodennej politiky až po umývanie riadu a pitie anglického čaju. Ťažiskom tohto výberu je osemdesiat autorových stĺpčekov, ktoré v štyridsiatych rokoch písal pre týždenník Tribune. Tie dopĺňa rozsiahly výber jeho esejí a recenzií. Práve na tomto širokom a tematicky rôznorodom priestore vidieť nielen Orwellovu žurnalistickú zdatnosť, svetonázorovú orientáciu a názorovú vyhranenosť, ale v podstate celý proces objavovania a skúmania tém, ktoré neskôr spracoval vo svojich románoch Zvieracia farma a 1984, ako sú nedôvera voči intelektuálom, podozrievavosť voči komunizmu, sociálna a triedna rozdelenosť, patriotizmus kontra nacionalizmus a ďalšie. Integrálnou súčasťou Orwellovej esejistiky sú aj jeho úvahy o literatúre a umení (Kipling, Wells, Dickens, Swift, Zamiatin, Dostojevskij, Sartre, Pound či Dalí), ktoré prekračujú úzky, žánrovo obmedzený rámec literárnych recenzií. Ide aj o ponaučenie, že ľavičiarstvo nie je sociálny populizmus a nacionalizmus nie je cnosť. Brilantnosť Orwellovej esejistiky a jej štylistická vybrúsenosť, vtip a sarkazmus sú dôkazom, že sa mu podarilo urobiť z písania o politike a všednosti umenie. Preto - ale nielen preto - si zaslúži pozornosť všetkých, ktorí majú odôvodnené obavy z neobmedzenej sily štátu, skorumpovanej ideológie a propagandy, ktorá ohrozuje tradičný koncept pravdy a lži.

Jazyk Pachecovej novely je z hľadiska umeleckého diela univerzálny. Svet, do ktorého vstupuje mladý hrdina, rozhodne neponúka pravidlá ako žiť a ani chuť v nich zakotviť. Hlavná postava Carlos sa nevzdá a nechce na sebe pracovať. Práve naopak. Nerozumie pobúreniu, ktoré vyvolala jeho čistá láska, a rozprávača (i čitateľa) má plne na svojej strane. Pacheco nehovorí o bitkách na púšti v prvom rade kvôli kritike sveta, ktorý zanikol tým hlavným je pre neho nezničiteľná nevinnosť. Nevinnosť nie je výsadou detstva, nejde len o to uchovať si v duši dieťa. Podstatou je zotrvať vo svojich hodnotách a v prvotnej kráse vzťahov. Zostať pri tom, čo je normálne, čoho by malo byť vo svete viac: Láska je v poriadku, iba návisť je démonická.

Paríž, Alžír, Tel Aviv, Petrohrad. Hrdinovia z Klubu nenapraviteľných optimistov sa vracajú v ďalšom veľkom románe, ktorý sleduje ich životy a sny. Zachytáva štyri desaťročia od rozkladu koloniálnych mocností až po pád železnej opony, dekády plné nádejí a hľadania zasľúbených krajín. Michel Marini má len sedemnásť rokov a za sebou maturitu. Chce vycestovať za Camille, ktorá s rodinou žije v izraelskom kibuci, so svojim fotoaparátom dobyť svet a nájsť Cécile, priateľku nezvestného brata, ktorý sa nevrátil z Alžírska po tom, čo dezertoval. Ako presvedčený komunista sa totiž rozhodol radšej meniť svet. V zajatí svojich lások a tajomstiev poslední nenapraviteľní optimisti prechovávajú veľké nádeje tohto búrlivého obdobia. Od kolonializmu k pádu sovietskeho bloku, od zázrakov konzumnej spoločnosti po mystické volanie Jean-Michel Guenassia vykresľuje intímnu epopeju celej jednej generácie.

Román, ktorý nepriamo nadväzuje na Klub nenapraviteľných optimistov, sa odohráva v Paríži, Alžírsku a povojnovom Československu. Životná púť Josefa Kaplana, pokračovateľa židovského rodu pražských lekárov, je kafkovsky fatalistiká, no nikdy nie bezvýchodisková. Jeho priateľstvá, vzťahy so ženami i angažovanosť prechádzajú od živelnosti až po sklamanie, má však jednu istotu a tou je práca lekára. Tá mu do života v polovici 60. rokov privedie aj istého Ernesta G., juhoamerického revolucionára v zúboženom zdravotnom stave... Fikcia zasadená do reálneho prostredia s konkrétnymi historickými faktami prináša čitateľovi autentický záznam o živote a prežití v dvadsiatom storočí nielen v Európe.

November 1944. Hitler vkladá všetku nádej aj finančné prostriedky Tretej ríše do zbrane, ktorá má zmeniť neúspešný priebeh vojny a poraziť Veľkú Britániu. V tajnej podzemnej továrni väzni vyrábajú súčiastky rakety V2, ktorú vyvinuli vedci vo vojenskom výskumnom stredisku v Peenemünde. Na základni v lesoch, mimo dostrelu spojeneckých lietadiel, pripravuje raketový inžinier Rudi Graf pod prísnym dohľadom SS ničivú strelu na odpálenie. Na druhom brehu Severného mora sa mladá Angličanka Kay Caton-Walshová pripojí k zvláštnemu oddielu britskej rozviedky. Boj s neviditeľným nepriateľom sa začína.

Legendárna postava nemeckého folklóru Tyll Ulenspiegel ožíva v románe oceňovaného autora Daniela Kehlmanna. Príbeh sa odohráva na pozadí tridsaťročnej vojny, počas ktorej Tyll vyrastá, dospieva a starne, až sa jedného dňa rozhodne, že nikdy nezomrie. Autor majstrovsky spája osudy viacerých historických postáv, z ktorých každá rozpráva svoju vlastnú verziu udalostí, nastavuje dejinám vlastné pokrivené zrkadlo.

Skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien, ktoré sa počas 2. svetovej vojny v Holandsku aktívne zapojili do odboja proti nemeckým okupantom a nejeden raz pritom riskovali svoj život. Nebojácne a s veľkým odhodlaním pomáhali svojim židovským spoluobčanom, i keď tým vystavovali nebezpečenstvu aj svojich najbližších – rodičov, brata, svojich manželov a svoje deti. Židia nešli na smrť poslušne – bojovali aj v odboji. A boli medzi nimi aj ženy. Presne to platí o Janny a Lien. A hoci sa im dlho darilo ukrývať aj so svojimi príbuznými pred nacistami, ktorých prvoradým cieľom bolo transportovať všetkých holandských židov do vyhladzovacích táborov, napokon aj ony dve spolu s celou rodinou takmer pred koncom vojny skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau. Bol to posledný transport. V prvé ráno v Osvienčime, keď ženy v prúžkovanom oblečení konečne viedli ku karanténnym barakom, prechádzali okolo jednej z tých nízkych budov s obrovským komínom. „Čo je to za továreň?“ spýtala sa ktorási z ich skupiny. Kapo nezdvihla zrak, nepohla ani svalom. „Továreň?“ zopakovala a bradou mykla ku komínu. „Tam poslali váš transport. Do kozuba, ako tomu hovoríme.“

Zweigova kniha predstavuje troch priekopníkov psychologických liečebných metód, ktoré z dnešného pohľadu vyzerajú častokrát bizarne. Prvé dve kapitoly venuje dvom dosť excentrickým osobnostiam. Švajčiarsky lekár Franz Anton Mesmer, označovaný ako praotec hypnózy a psychoterapie, sa pokusmi s magnetickými kameňmi a neskôr použitím sugescie pokúšal aktivovať v pacientovi samoliečebné sily. Americká náboženská vodkyňa Mary Bakerová-Eddyová verila, že má kľúč k vyliečeniu všetkých chorôb - tie podľa nej mali pôvod v ľudskej mysli a preto sa dajú liečiť vierou a odmietnutím choroby na úrovni vedomia. Až Sigmund Freud pomocou analýzy pacientovej duše odhalil nevedomie ako možnú podstatu choroby. Stefan Zweig nebol mesmeristom, ani kresťanským scientistom a za všeliek nepovažoval ani Freudovu psychoanalýzu. V dejinách ľudskej kultúry ho zaujímajú najmä tie tvorivé okamihy a kľúčové momenty, ktoré prinášajú nové poznatky a menia dovtedajší obraz sveta.

Jared Diamond ako autor bestsellerov Osudy ľudských spoločností a Kolaps zmenil naše chápanie vzostupov a pádov ľudskej spoločnosti. Svoju monumentálnu trilógiu zakončuje dielom Otrasy: Ako národy riešia svoje krízy, v ktorom vysvetľuje, akým spôsobom sa niektoré národy dokázali vyrovnať s krízami a prečo dokázali prijať selektívne zmeny. Diamond porovnáva, ako sa podarilo šiestim krajinám prekonať krízy, pričom sa oblúk jeho výkladu klenie od vynúteného otvorenia krajiny, ako to bolo v prípade Japonska, cez útok Sovietskeho zväzu proti Fínsku, krvavé puče v Čile a v Indonézii, až po spoločenské transformácie v Austrálii a v Nemecku po druhej svetovej vojne. Pretože Diamond žil v piatich z týchto krajín, pričom hovorí aj piatimi jazykmi, predkladá čitateľovi svoje skúsenosti z prvej ruky. Analyzuje, akým spôsobom jednotlivé krajiny dokázali identifikovať svoju krízovú situáciu, ako si ju dokázali uvedomiť, akým spôsobom prijímali bolestné opatrenia na ich prekonanie, ako dokázali byť voči sebe úprimné a ako sa dokázali poučiť z príkladov iných krajín. K tomu skúma aktuálnu situáciu v Spojených štátoch a širšie v celom svete zoči-voči aktuálnym hrozbám. Dokážeme sa z toho všetkého ponaučiť? Diamondova kniha je zasvätenou sondou do histórie, geografie i antropológie, odhaľuje nám faktory, ovplyvňujúce akým spôsobom sa národy i jednotlivci dokážu vyrovnať s veľkými výzvami. Je to veľké epické dielo v kombinácii s dôvernou úvahou človeka o sebe samom.

V prvý deň nástupu Winstona Churchilla do úradu britského premiéra Hitler napadol Holandsko a Belgicko. Rozpadnuté Československo už bolo plne v moci nacistov a ich domácich prisluhovačov. Briti čelili smrteľnému nebezpečenstvu: ak sa im nepodarí urýchlene evakuovať svoju armádu z Dunkirku, Hitlerovi už nebude nič stáť v ceste a nemecké vojská budú pochodovať po Trafalgar Square. A potom nasledovalo dvanásť mesiacov nepretržitého bombardovania Londýna a ďalších miest, pričom zahynulo 45-tisíc Britov a bolo zničených viac ako dva milióny domov. Churchill musel navyše presvedčiť amerického prezidenta Roosevelta, že izolacionizmus nie je odpoveďou na búrku, ktorá sa schyľovala nielen nad Európou. Erik Larson v ságe o tomto roku v živote Winstona Churchilla, jeho rodiny, jeho bezprostredného politického a sociálneho okolia v dramatických kulisách bitky o Britániu s dôverným poznaním archívneho materiálu, denníkov a odtajnených dokumentov britskej tajnej služby zručne prepája obecnú historicko-politickú líniu textu s osobnými peripetiami hlavnej postavy. Darí sa mu odkrývať Churchillovu historickú monumentálnosť a jedinečnosť, no súčasne aj jeho ľudskú slabosť a zraniteľnosť. Originalita Larsonovej knihy spočíva v dramatizácii Churchillovej osobnostnej a politickej robustnosti, výrečnosti, strategického rozhľadu a húževnatosti, ako aj jeho výnimočnej schopnosti byť vodcom národa v hodine jeho smrteľného ohrozenia.

Pre jedných charizmatický rečník a apoštol prvého slovenského štátu v dejinách, pre druhých fašista, Hitlerova pravá ruka na Slovensku a architekt holokaustu slovenských Židov. Dá sa vôbec na Alexandra Macha, bývalého ministra vnútra, podpredsedu vlády, hlavného veliteľa Hlinkovej gardy a šéfa Úradu propagandy ľudáckeho režimu, pozrieť z viacerých uhlov pohľadu, alebo je pre súčasnú slovenskú spoločnosť výlučne pozitívnou alebo výlučne negatívnou metaforou ako donekonečna diskutovaný Jozef Tiso? Životopis od historika Antona Hruboňa, vychádzajúci z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch, sa pokúša predstaviť hlavného protagonistu knihy v celej šírke jeho dynamicky sa vyvíjajúcej osobnosti. Machov príbeh v piatich kapitolách zachytáva spletité osudy človeka a politika, ktoré akoby v kocke zhŕňali príbeh celej slovenskej spoločnosti v 20. storočí: zhmotňuje úsilie o vlastnú spoločenskú a národnú emancipáciu, pozitívnu i ničivú tvár nacionalizmu, zapálený entuziazmus za ideál, ale aj hrubé previnenie sa voči základným princípom kresťanskej a ľudskej morálky.

Predloha nového filmu Martina Scorseseho v hlavnej úlohe s Leonardom Di Capriom, ktorý je práve v kinách. Milionársky indiánsky kmeň, séria nevysvetliteľných vrážd a prvý veľký prípad americkej FBI. Je to trochu western a trochu triler, no predovšetkým skvelý dokumentárny román, ktorého jadro tvoria dve tekutiny - ropa a krv. Amerika sa s pôvodnými obyvateľmi veľmi nemaznala. Ak ich odsunuli kamsi na okraj, bol to ešte ten lepší prípad. Taký osud postretol aj kmeň Osagov, ktorému sa ušlo drsné a neúrodné územie na severe Oklahomy. Zrazu sa však ukázalo, že táto bezcenná zem ukrýva obrovské bohatstvo - ropu! Začiatkom 20. storočia sa z osažských Indiánov stali najbohatších ľudí na svete. Skutoční milionári! Ich mestá rozkvitali a neslýchané bohatstvo vyvolalo patričnú pozornosť. Niečo také sa totiž na tomto svete len tak neodpúšťa! David Grann napísal fascinujúcu knižku Vrahovia mesiaca kvetov, v ktorej prezradí, ako sa k ohromne bohatým Osagom postavili bieli Američania. Po objavení ropy sa totiž nezačala len zlatá horúčka, ale aj nevysvetliteľná séria vrážd. Tento komplikovaný prípad sa usilovala vyriešiť novovzniknutá FBI na čele s legendárnym Edgarom J. Hooverom, no aj tí najlepší agenti ľahko uviazli v neprehľadnej sieti korupcie, strachu a násilia, ktorá prerástla celou osažskou rezerváciou. Vychádza v preklade Samuela Marca.

Ako je už z názvu zrejmé, ide o románovú verziu jeho posledného filmu Once a time in Hollywood. Tarantino nás zavedie späť do Hollywoodu roku 1969, kde zasadil rôzne príbehy svojich postáv. Je tu napríklad herec Rick Dalton, ktorý zúfalo bojuje o svoju kariéru. Po jeho boku kaskadér Cliff Booth, ktorý nemá najlepšiu povesť a rovnako trpí úpadkom „šéfovej“ kariéry. Autor ich príbeh spája so skutočne existujúcimi či historickými postavami, akými sú režisér Roman Polanski, herečka Sharon Tate či Charles Manson, vodca sekty a rocková hviezda.

Keď si Krzysztof Kieślowski kúpil motorku, najskôr ju rozmontoval do poslednej skrutky a znova zložil, aby zistil, ako funguje. Presne tak isto pristupoval aj k svojim filmovým hrdinom. Poľská reportérka Katarzyna Surmiak-Domańska, autorka skvelej reportážnej knihy Ku-Klux-Klan. Tady bydlí láska, sa rozhodla preskúmať život, osobnosť i tvorbu jedného z najvýznamnejších režisérov dejín svetovej kinematografie. Krzysztof Kieślowski bol iba neznámy Poliak, ktorý v deväťdesiatych rokoch vyšiel z tieňa postkomunistického priestoru a svojimi filmami napokon dobyl celý svet od Berlinale až po Cannes, kde mu v roku 1994 vyfúkol vytúženú Zlatú palmu nečakaný víťaz Pulp Fiction. Detstvo Krzysztofa Kieślowského bolo výrazne poznačené predčasnou smrťou chorľavého otca. Nasledovalo obdobie hľadanie sa a zúfalá snaha vyhnúť sa povinnej vojenskej službe, pri ktorej sa opakovane podrobil brutálnej hladovke. Nasledovali pokusy opakovane sa dostať na slávnu lodžskú filmovú školu a neskôr prišli prvé svieže dokumentárne filmy, ktoré sa zameriavali na skutočných ľudí a nie „hrdinov“. Prišli však aj neúspechy, odmietnutie kritiky a úsilie zachovať si objektivitu a triezvosť nielen počas rozmachu hnutia Solidarność, či výnimočného stavu, ale aj po dosiahnutí celosvetového úspechu. Katarzyna Surmiak-Domańska hovorí, že túto knihu nenapísala od stola. Stretla sa s množstvom ľudí, na ktorých Krzysztof Kieślowski zanechal svoj ľudský odtlačok. Nevynecháva pritom žiaden úsek života svojho hrdinu, rozoberá ho na súčiastky tak, ako on kedysi dávno svoju prvú motorku. Jej kniha Kieślowski v detaile je výnimočná biografia, skvelá reportáž a zároveň pútavý román nielen o slávnom režisérovi, ale aj o zmenách, ktorými si prešla Stredná Európa na prahu nového tisícročia. Kieślowski v detaile vychádza v preklade Miroslava Zumríka.

Vitajte v Dinosauriu! Toto múzeum je pre vás stále otvorené. Nájdete v ňom jedinečnú zbierku pravekých tvorov od obrovského brachiosaura až po malého troodona. Ako sa dinosaury vyvíjali? Prečo mali niektoré perie či srsť a iné šupiny? Vstúpte a objavte ríšu dinosaurov v celej jej nádhere. Vstup voľný!