Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 64 z 75
zobraziť:
Slovenské osudy - slovenský osud
Kniha prináša hlboký a široký pohľad na slovenskú minulosť, no sčasti i súčasnosť, ba budúcnosť, očami autora, ktorý sa s rôznymi prejavmi slovenskosti stretal aktívne pôsobiac v rôznych pozíciách. V tomto prípade si dal za cieľ špecificky uvažovať o dvoch dimenziách „slovenského osudu“ ? o osudoch jednotlivcov a osude národného celku – a teda ukázať, ako sa dejinné peripetie odzrkadľovali v osudoch veľkých slovenských osobností, a naopak, ako tieto osobnosti vplývali na národné dejiny. Prístup autora umožnil ucelený pohľad na náš vnútorný a vonkajší vývin, ale aj na obraz našej duše a mentality. Dáva pritom vyniknúť aj tej závažnej okolnosti, že slovenské sa dostáva „pred oči histórie“ súčasne s kresťanským a že túto spojitosť možno vidieť pri mnohých kľúčových slovenských osobnostiach.
(Ne)Zabudni(te) na Zabudnutie
Zbierka desiatich originálne vtipných, no i poučných rozprávok (Ne)Zabudni(te) na Zabudnutie je čitateľsky atraktívnym počinom debutujúceho spisovateľa, ktorý verne pozná
detské duše z praxe profesionálneho vychovávateľa. Autor v príbehoch vychádza zo známeho prostredia ľudových rozprávok, ale kreuje ho do zmodernizovanej podoby. V nových kontextoch ožívajú tradičné postavy, ako aj originálne bytosti. Rozprávky sa vyznačujú najmä veľmi kvalitným humorom, v textoch nechýbajú ani vtipné slovné novotvary, ako aj nové či inovované pomôcky a pomocníci (meče ukuté zo svetiel hviezd, Popolvárov kôň Ferari).
Ak napríklad nahliadneme do Zabudnutia cez rozprávku Dórin Lórin Zatvordver, všetko naokolo je zelené: „Všade samá zeleň a čo nebolo zelené, bolo natreté na zeleno“, lebo
„Komu sa nelení, tomu sa zelení“. Každý z desiatich príbehov je iný, i keď sú jemne prepojené hlavnými postavami. Čitateľov zaiste poteší aj príbeh Janko Hraško a zrodenie legendy, kde dôjde k rivalite Janka Hraška s Jánošíkom, ktorá ústi do ponaučenia, že nie je dôležité, kto koná dobro a kto je zaň oslávený, ale hlavné je, že sa dobro vôbec vykonalo.
Alebo rozprávka Ema – emancipovaná princezná, ktorá sa venuje bojovým umeniam a vyslobodí princa z pazúrov dračice, ktorou sa nechal uniesť, aby sa vyhol svadbe. Potešenie z čitateľského zážitku znásobia aj vtipné ilustrácie akademickej maliarky Anny Gajovej.
Zázrakmi chránená tíš
Osip Mandeľštam (1891 – 1938) má svoje nezameniteľné miesto v súhvezdí najpozoruhodnejších ruských spisovateľov. Medzi jeho generačnými druhmi nachádzame Annu Achmatovovú, Marinu Cvetajevovú, Borisa Pasternaka, Michaila Bulgakova. Mandeľštam – v nečase boľševickej totality nezákonne perzekvovaný a až posmrtne rehabilitovaný – sa vo svojej poézii a esejistickej tvorbe usiloval nájsť živý zmysel a trvalé hodnoty svetového kultúrneho odkazu. Svoj záujem sústredil na historicko-filozofické systémy i na problémy umenia a literatúry.
Za svojho života Mandeľštam vydal iba tri neveľké zbierky veršov (Kameň, Tristia, Básne), jednu knihu próz, zahrňujúcu cyklus autobiografických čŕt Šum času, rozsiahlejšiu prózu Egyptská známka a zborník článkov a esejí O poézii. Všetky ostatné diela Osipa Mandeľštama ostali po dlhé desaťročia iba v rukopisoch, ktoré sa podarilo zachrániť a postupne vydať.
Mandeľštamovo dielo patrí k vrcholom ruskej duchovnej a slovesnej kultúry, v ktorom sa stretajú najlepšie tradície ruskej intelektuálnej elity s európskym myšlienkovým kontextom. Mandeľštamove brilantne písané úvahy o kríze súdobej kultúry, vedy a spoločnosti, o aristokratickej podstate kultúrneho a duchovného života, o systéme a forme, o zmysle ľudských dejín súzvučia s názormi napríklad Ortegu y Gasseta, H. Bergsona a N. Berďajeva.
Rozsiahle literárne dielo Osipa Mandeľštama – tohto fantastu slov – je „skúškou odvahy“ každého prekladateľa. Slovenskí prekladatelia (J. Štrasser – próza, eseje, korešpondencia, J. Zambor - poézia, J. Kvapil - poézia, J. Mihalkovič - poézia, S. Čechová - próza) sa zhostili tejto neľahkej úlohy doslova majstrovsky. Čas už potvrdil pravdivosť Mandeľštamových prorockých slov, že nie je „básnikom na včera ani na dnes, ale básnikom navždy“.
Na sklade 1Ks
10,90 €
Uprostred noci sa chcem ísť prejsť
Kniha prozaičky a poetky Jany Bodnárovej Uprostred noci sa chcem ísť prejsť dopĺňa súčasnú poéziu o novú senzibilitu, ktorá spája vnútorné reakcie autorky na spoločenské pohyby s hlboko intímnym cítením osobného života po tragickej osobnej skúsenosti. Z nej nachádza cesty von cez groteskné momenty, presvetľujúce tienisté stránky ľudskej existencie. "Exteriérovo" sa časť básní spája s Prahou, kde autorka istý čas žila a túto zbierku i tvorila. Kniha je nádherne doplnená ilustráciami slovenského výtvarníka a manžela Juraja Bartusza. Jeho modrobiele indigá vnášajú do knihy ďalšiu dimenziu.
Mámenia a preliezačky Nie tak – ale tak
„Ak ste túto knižku ešte nečítali, tak si dajte Pozor! Prečo pozor? Pretože táto kniha vyžaduje pozornosť. Ale ak ste ju už dočítali, tak si môžete dať Pohov. Prečo pohov? Pretože ste si v nej pohoveli.
Jana B. Wild je pozor-uhodná, ale aj pohov-uhodná osôbka. Už len to jej meno. Všetci vieme, že wild znamená divoký, nespútaný, odviazaný... Ale čo to B uprostred? To značí, že Jana B. je blásnivá (bláznivá + básnivá zároveň), alebo aj budrá (bodrá a múdra dohromady), alebo ešte aj bezjará (čiže bezuzdne bujará). Ale nemyslite si, (nemyslím tým, aby ste nemysleli, pretože táto knižka je pre tých, ktorí myslia!), teda nemyslite si, že táto knižka je bezmyšlienkovitá. Práve kapoan – je prekvypujúco (iste ste sa dovtípili, že to znamená prekvapujúco a prekypujúco súčasne) myšlienkovitá. Až je to skoro nemysliteľné. A prekvypuje nápadmi, poznatkami, ktoré nám doteraz škola, rodina aj google zatajovali. Napríklad to, že jedlo je iba vtedy, keď je, čiže keď sa neje. Pretože keď sa už zjedlo, tak to nie je jedlo, ale bolodlo.
Ale načo vám to hovoRÝM. Keď ste už túto knihu dočítali, viete svoje. A keď ju ešte len budete čítať, tak sa dozviete nielen svoje, ale aj jej. Jany Bewildovej.
Knihou som očarený. Také niečo tu ešte nebolo.
18 % sivej
Zachary Karabašliev je bulharský spisovateľ, narodený v roku 1968 vo Varne. Vyštudoval bulharistiku a literárnu vedu. V USA v Los Angeles postgraduálne absolvoval filmové producentské stáže, pracoval na filmových a divadelných produkciách. 18 % sivej je odvážna kniha, napísaná drsne a bez strachu, ale s krásnym pocitom po jej prečítaní. Autor úžasným spôsobom integruje celé to priepastné obdobie, keď sa pohľady všetkých nekriticky upierali na Západ, aby aspoň na chvíľu prežili svoj americký sen, a postupne prechádza do Bulharska 90-tych rokov, kedy sme o tejto časti sveta počuli asi naposledy. Je príbehom o pobláznenom, ale sympatickom Bulharovi v Amerike, o jeho droge a nekonečnej ceste za poznaním seba, o gangstroch a hľadaní stratenej lásky, o nádeji a zúfalstve, vyrozprávaným so smútkom a sebairóniou. Je fotografiou a zároveň filmovým záznamom o nás všetkých – emigrantoch vlastnej minulosti. Román 18 % sivej je medzinárodný bestseller, v Bulharsku vyšiel v náklade 50 000 výtlačkov, vydali ho aj v USA, Francúzsku, Macedónsku, Srbsku, Chorvátsku a Poľsku. Okrem debutového románu je autorom dvoch zbierok poviedok, knihy rozprávok pre deti a dospelých a troch divadelných hier, ktoré získali prestížne ocenenia v Bulharsku aj v zahraničí. Ďalšie prózy autora sú preložené do nemčiny, ruštiny, maďarčiny a španielčiny.
Čas hmatu
Ireney Baláž, básnik, publicista, recenzent, esejista a organizátor literárneho života, začal publikovať na začiatku 90-tych rokov v literárnych časopisoch. Debutoval útlou zbierkou intímne ladenej poézie Fresky (1996), po nej vydal zbierky básní Anatómia smädu (2000) a Prierez tmou (2004). Vo filozoficky, ale aj impresívne ladených básňach hľadá cez neopakovateľnosť okamihu zmysel ľudskej existencie, úlohu lásky a viery. Meditatívnym hlasom z básnického ústrania bez bombastických fráz podáva správu o živote dnešného premýšľajúceho človeka, o jeho hľadaniach, nachádzaniach, radostiach aj sklamaniach. Jeho básne sa prezentujú aj v rámci literárnych festivalov či autorských čítaní a preložili ich do ôsmich jazykov. Na margo Času hmatu Igor Hochel napísal: „Zbierka je skutočne zaujímavá, ponúka originálne videnie sveta v mikrosvete jednotlivca. Je lyrickou reflexiou o univerzálnych otázkach bytia, ktoré jednotlivca i ľudské spoločenstvo presahujú a zrejme ho nikdy neprestanú znepokojovať...“.
Martin Štrba Pevná zem pod hlavou - Solid Ground under One´s Head
Publikácia Martin Štrba. Pevná zem pod hlavou je prvou samostatnou monografiou predstavujúcou odbornej, ale aj širokej verejnosti, fotografickú tvorbu uznávaného slovenského kameramana. Martin Štrba je v porovnaní s väčšinou autorov slovenskej novej vlny akousi pokojnou silou. Nechce šokovať, chce rozprávať. Nesnaží sa obsiahnuť svet, len to, čo považuje za dôležité. Lásku, dôveru, blízkosť, priateľstvo. Keď sa v jeho fotografiách zjavujú muž, žena, sú väčšinou rovnako symbolmi ako konkrétnymi osobami. Štrba nerozpráva o Mužovi a o Žene, ale o Sebe a o Nej. Sám priznáva inšpiráciu surrealizmom, čo sa zrkadlí najmä v absurdnej línii jeho tvorby. V jeho prácach však silno badať aj vplyv filmu. Martin Štrba vychádza z uchopiteľnej reality, stavia obrazy jednoduchými prostriedkami tak, aby niesli v sebe hlboké významy.
Stratená m(ÓDA) / Lost m(ODE)
Nová publikácia Z. Šidlíkovej predstavuje viac než 40 rokov odevnej kultúry v povojnovom Československu, v tom čase výrazne pod tlakom socialistickej ideológie. Zároveň sa zameriava na osobnosti, ktoré sa stratili v anonymnom prostredí slovenských odevných podnikov, a zachytáva mnohé príbehy a materiály z domácich zdrojov - návrhárok, editoriek, manekýnok, krajčírok, fotografiek a fotografov a ďalších.
Otvoriť si mapu
Poviedky Stana Kočiša (1977) sa vymykajú jednoznačným žánrovým vymedzeniam. Autor známy čitateľskej verejnosti vďaka textom publikovaným v novinách a časopisoch, resp. na blogoch, predkladá v tejto knižke prvý ucelený súbor próz charakteristických nielen dynamikou deja, ale aj prerývaným rytmom viet, rýchlym striedaním záberov, pohybom akoby bez oporného bodu. Väčšina týchto záznamov sa stroho drží opisu vnímanej reality, či už ide o metropoly (New York, Hongkong) alebo vidiecke zátišia (talianske mestečká, chorvátske ostrovy), autor ich vníma rovnako intenzívne a čitateľovi sprostredkúva strhujúcu mozaiku zvláštností a špecifických daností konkrétnych miest.
BA!! Miesta živej kultúry (1989-2016)
Po prvýkrát vychádza ucelený súbor autentických výpovedí, textov a obrazového materiálu o niekoľkých desiatkach nezávislých, inštitucionálne nezriaďovaných kultúrnych a umeleckých priestoroch, ktoré začali v Bratislave spontánne vznikať po roku 1989. Živé podhubie neurčitej trvanlivosti pretkávali hudobné kluby, galérie, rôzne umelecké a spoločenské uzly, ale aj krátkodobé pop-up iniciatívy obyvateľov mesta s nadšením a chuťou vniesť do svojho prostredia čosi, čo mu dovtedy chýbalo: kúsok tvorivej energie, ľudského aj poetického rozmeru či generačného ducha.
Na sklade 1Ks
16,00 €
Láska a veda
Imunológ, virológ, začal svoju kariéru v čase, keď tieto disciplíny boli ešte v zárodku. Narodil sa v sekulárnej židovskej rodine v Bratislave, v dobe najväčšieho pogromu v novodobých dejinách. Emigroval do USA so svojou manželkou Maricou v šeťdesiatych rokoch minulého storočia. Už ako mladý vedecký pracovník v Bratislave publikoval v prestížnom časopise Nature a organizoval prvú medzinárodnú konferenciu o interferone. V New Yorku pokračoval vo výskume interferonu a prispel k jeho uvedeniu do lekárskej praxe. Jeho výskum viedol k objavom nových génov a proteínov, ktoré naznačili cestu k novým možnostiam liečby autoimunitných a zápalových ochorení ako reumatoidná artritída, Crohnova choroba či psoriáza. Kniha Láska a veda opisuje cestu k poznaniu, ktorá je mnohokrát dláždená čiastkovými neúspechmi ale najmä potrebou podeliť sa o svoje poznatky a kolektívne rozvíjať povedomie o danom probléme. Priateľstvo, spoločný cieľ a tímová práca sú základom napredovania v súčasnej vede. Ján Vilček a jeho kniha pamätí je toho dôkazom.
Raz o tomto mieste napíšem
Takúto knihu o Afrike ste ešte nečítali! Nie je to pohľad na čierny kontinent z letiaceho vrtuľníka, ani cez prírodopisný seriál o slonoch a antilopách. V podaní Binyavangu Wainainu je to silné a pestré rozprávanie o jednom živote prežitom na vlastnej koži, presiaknuté nádhernou poéziou.
Naše predstavy o Afrike stále ovládajú viac predsudky a ošúchané klišé ako reálne skúsenosti. Binyavanga Wainaina nám jednu takúto skúsenosť sprostredkuje.
Kenský prozaik Binyavanga Wainaina podáva v románe Raz o tomto mieste napíšem sugestívne svedectvo o svojom živote čiernom kontinente. Ponúka nám výbušný kokteil namiešaný z prvkov memoárovej literatúry, reportáže, rodinnej ságy i eseje. Wainaina píše o svojom detstve v Keni, o štúdiách v Juhoafrickej republike i o tom, ako sa stal medzinárodne rešpektovaným spisovateľom. So svojím kontinentom však kontakt nestratil a dokáže sa naň pozerať aj kriticky. Z prvej ruky nám podáva svedectvo o tom, aká je Keňa a africký kontinent na počiatku 21. storočia. Kniha je napísaná mimoriadne silným a krásnym jazykom, ktorý mení bežné čítanie doslova na explóziu farieb, chutí a vnemov.
Kniha Binyavangu Wainainu Raz o tomto mieste napíšem vychádza v preklade Kristíny Karabovej.
Medveď, ktorý tam nebol
Príbeh o ceste a hľadaní seba a sveta okolo. Príbeh, v ktorom si osvojíme všetko podstatné. Dozvieme sa, že čím viac pozeráme, tým menej vieme.
Uvedomíme si význam vlastného ticha. Pripomenieme si, že nájsť nových priateľov je skvelé, ale nájsť si starých priateľov je ešte lepšie.
Naučíme sa, že je lepšie kvietky voňať ako počítať. A v neposlednom rade spoznáme, že súčasťou cesty Dopredu je blúdenie.
Tajný denník pozemšťana
Texty básnickej zbierky Jána Feketeho (najmä prvých dvoch častí Nervy a Kozmologikum) sú plné ozvien a alúzií, zaznievajú v nich obzvlášť intenzívne ozveny poetík 60-tych rokov minulého storočia, apely sú však dnešné, naliehavé. Nie je to „kritika spoločnosti“ a jej pomerov, Feketeho vzbura nie je v podstate ani vzburou, je výstražne vztýčeným prstom. Básnik s vyše polstoročnou literárnou praxou si hravo poradil s viazaným veršom, pravda, bez nároku na pevný tvar básne. Nešetrí vnútorným rýmom a priam márnotratne hýri rytmami dnes už bájnej beat-generation. V približne v stovke básnických textov nájdeme aj báseň v próze, miniatúry ba aj tvar haiku. Časť Z knihy palindrómov je dokladom predchádzajúcich náznakov šikovnosti, zručnosti, bravúry, ktorú pozorný čitateľ v textoch objaví na prvý pohľad (nepo-zorný hneď na druhý). V súvislosti s touto zbierkou treba poznamenať: Obrovský kus cesty prešiel Ján Fekete od svojej prvej a trestuhodne nezrealizovanej knižky básní Chodníčkom do hvezdárne. (Prečo, či lepšie pre čo nevyšla, si každý domyslí, keď povieme, že bola pripravená do tlače v roku 1968 a jej výroba „bola zrušená“ dajako po apríli 1969.) Na tej ceste sa rodila jeho poézia i tam, kde sa písalo o nárečí, prípadne o dejinách futbalu. Najviac azda tam, kde sa lietalo v prebádaných a aj tak málo poznaných a poznateľných sférach sci-fi. Na margo zbierky básnik a publicista Peter Mišák napísal: „Básni, poézii človek neunikne. Báseň, poézia však môže uniknúť človeku. Jedna knižka tohto autora (mnoho knižiek mnohých autorov) takto unikla (uniklo). Príčiny sú známe i neznáme, nie sú však vysvetlením a ani ospravedlnením nenávratných strát. Tak je to s poéziou ako s letnou búrkou. Ani blesky sa neobnovujú. Len vznikajú nové. Bola by škoda, keby sa osud prvej knižky opakoval pri tejto, ktorá prichádza na svet.“
Husák V odboji a SNP 1938 – 1944
Slovenské národné povstanie vynieslo mladého právnika Gustáva Husáka prvý krát do sfér vysokej politiky, v ktorej sa s prestávkami udržal až do decembra 1989. Jeho životné osudy v rokoch 1939-1945 i cesta k organizácii Povstania boli plné zvratov či splnených i nesplnených ambícii. Životný príbeh ambiciózneho advokátskeho koncipienta, ktorý sa v rokoch druhej svetovej vojny musel vyrovnávať s nástrahami ilegálnej činnosti a nepochopením vo vlastných radoch, čo viedlo až k jeho dočasnému rozchodu s komunistickým odbojom. Husákov profesijný rast i kontakty s predstaviteľmi vládnuceho režimu a návrat k ilegálnej činnosti vyvrcholili prípravami Povstania. Stal jednou kľúčových postáv SNP, čo mu prinieslo pozornosť i rešpekt predstaviteľov zahraničného odboja a po skončení vojny vysoké štátne a stranícke funkcie. Po potlačení Povstania odchádza do hôr Nízkych Tatier, kde takmer prišiel o život a len s veľkou dávkou šťastia sa dostal do kontaktu s Červenou armádou.
dostupné aj ako:
Súdruh Münchhausen
„Normalizácia“ – jedno z najodpornejších období v našich dejinách vo skvelej satirickej próze klasika česko-slovenskej literatúry.
Ladislav Mňačko (1919 – 1994) patril medzi najvýznamnejších česko-slovenských spisovateľov. V počiatkoch svojej literárnej tvorby sa prejavoval najmä ako angažovaný básnik a dramatik, ale už jeho prvé prozaické dielo, protivojnový román Smrť sa volá Engelchen, sa stretlo s nevídaným čitateľským ohlasom a dočkalo sa dvoch výnimočných filmových spracovaní. Roku 1963 opísal temné zákulisie politických procesov v 50. tych rokoch v slávnej knihe Oneskorené reportáže, ktorá mala na domácich čitateľov rovnaký dopad ako v približne rovnakom čase publikovaná novela Alexandra Solženicyna Jeden deň Ivana Denisoviča. Napísal množstvo reportáží, vydal niekoľko poviedok i noviel a v prelomovom roku 1968 mu vyšiel dnes už kultový román Ako chutí moc.
V roku 1967 bol za svoj nekompromisný postoj proti podporovaniu arabskej politiky voči Izraelu zbavený československého občianstva a rozhodol sa preto ostať v zahraničí. O niekoľko mesiacov síce opäť zavítal do vlasti, ale po okupácii Československa armádami Varšavskej zmluvy odišiel na dve desaťročia do emigrácie, kde naďalej aktívne pôsobil a tvoril. Začiatkom roku 1990 sa vrátil na Slovensko, ale o dva roky sa ako kritik rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov usídlil v Prahe.
Satirický román Súdruh Münchhausen vyšiel roku 1972 zároveň po slovensky a nemecky v západonemeckom exilovom vydavateľstve Index. Mňačkov „orwellovsky“ nekompromisný, no neobyčajne svieži pohľad na „normalizovaný“ život v reálnom socializme patrí dodnes medzi vrcholné diela česko-slovenskej prózy a je dôkazom, že jedno z najtemnejších období našej histórie sa dá demaskovať s humorným nadhľadom.
dostupné aj ako:
Večer u Claire
Slávna novela ruského spisovateľa, ktorý sa v emigrácii snažil opäť nájsť zmysel vlastnej existencie.
V podmanivej, s noblesou napísanej románovej próze ruského emigrantského spisovateľa sleduje čitateľ vnútorný monológ autobiografickej postavy Nikolaja Sosedova, spojený s jeho podvedomím. Nikolaj hľadá vlastné ja, uvedomujúc si, že v emigrácii, v niečom ešte viac vnútornej než vonkajšej, môže stratiť sám seba.
Na to, aby „znovunájdený“ vstúpil do budúcnosti s nejasnými črtami a predzvesťou prázdna, sa v cudzej krajine medzi cudzími ľuďmi obracia k minulosti. Tam a vtedy ostalo teplo domova, ale i hrôzy občianskej vojny po boľševickej revolúcii, ktoré zažil na vlastnej koži, a skrýva sa v nej aj vysvetlenie ďalekej púti, ktorej zmysel si mladý muž nedokáže racionálne zdôvodniť. Zosobnením všetkých pocitov, ktorými je predchnutý, sa preňho stane záhadná a nepostihnuteľná Francúzka Claire, Nikolajova stratená láska z mladosti. Hľadajúc Claire, blúdi v myšlienkach úzkymi uličkami vlastnej pamäti a vie, že prázdnotu možno zaplniť len smrťou, fyzickou či morálnou, no jedine smrťou...
„Kniha spomedzi najmilších, čo v rôznych obdobiach ulahodili duši.“
Vladimír Nabokov
Na sklade 1Ks
8,99 €
dostupné aj ako:
O odvážnom medveďovi
Kniha nadväzuje na Rozprávky pre Elise 1 – Príbehy kocúra Mineta a Rozprávok pre Elise - O nezbednom káčerovi, ktoré vyšli vo vydavateľstve Petrusv roku 2016. Autor týchto kníh, významný slovenský maliar Imro Weiner-Kráľ (1901 – 1978), ich nezamýšľal publikovať. Obrázkové príbehy boli určené iba pre dcérku Elise. Otec sa nimi snažil nahrádzať svoju neprítomnosť, keďže cez železnú oponu nemohol za dcérou vycestovať. A tak v rokoch 1953 – 1956 jej postupne posielal do Francúzska tieto čarovné obrázky a rozprávkové príbehy, ktoré si pre Elise vymýšľal.
V tejto tretej knihe hrdinský Macko zachraňuje rodnú krajinu pred nebezpečným hadom v prvom príbehu, a oslobodzuje zakliate kráľovstvo a zachraňuje pred zlým trpaslíkom v druhom príbehu. Francúzske texty pod obrázkami sme ponechali bez úprav, slovenský text je upravený tak, aby vytvoril ucelený text. Formát knihy je prispôsobený veľkosti originálov, upravované sú iba tie obrázky, na ktorých sa už trochu podpísal čas.
Dizajn a úprava: Marek Kianička.
