Najpredávanejšie - Bestsellery - Knihy - Fejtóny, rozhovory, reportáže strana 8 z 96
Knižné bestsellery nesmú v našej ponuke rozhodne chýbať. Najpredávanejšie a najobľúbenejšie knihy slávnych spisovateľov vás vtiahnu do deja a ponúknu vám množstvo skvelých príbehov. Vyberte si žáner, ktorý je vám najbližší alebo darujte najnovšie knižné bestsellery ako darček svojim blízkym.
zobraziť:
Laserový muž
Cecilia Vanger, hrdinka trilógie Milénium Stiega Larssona, sedí v kresle a číta knihu Gellerta Tamasa Laserový muž. O čom je kniha na jej kolenách? A prečo sa práve ona dostala na stránky jednej z najpredávanejších kriminálok posledných rokov?
Chcel som to napísať ja, povedal o Tamasovej knihe autor tejto svetovej kriminálnej série Stieg Larsson. Čo ho na nej tak veľmi fascinovalo?
V roku 1991 sa Štokholm mení na mesto strachu. Neznámy útočník ozbrojený laserovou ostreľovacou puškou postupne vystrelí na jedenásť ľudí. Spája ich jediná vec iná farba pokožky. Gellert Tamas nás vo svojom dokumentárnom románe Laserový muž pozýva priamo do duše vraha, ktorý sa neskôr stal vzorom Andersa Breivika.
Vedľa seba sa paralelne rozvíjajú motívy zo života vraha Johna Ausonia i z priebehu pátrania po tomto nebezpečnom mužovi s ostreľovacou puškou. Vzniká tak skutočná reportážna detektívka, ktorá je jednou z najčítanejších švédskych non-fiction kníh.
Kniha Laserový muž vychádza v preklade Evy Lavríkovej.
Biele. Ľadové ostrovy Špicbergy
Biela je farbou tohto kraja. Nemenná, neustála biela. Obloha, zem i voda sú biele. Biely je aj dych, ktorý vám tu stúpa od úst. Špicbergy, najsevernejšie ľudské sídlo na svete, ktoré z človeka dokáže vydestilovať jeho najhlbšiu podstatu.
Predstavte si dlhý, pol roka trvajúci deň. Neustále svetlo. Slnko sa sotva dotkne horizontu, a hneď sa zase ako lopta odrazí na nebo. Alebo presný opak. Nekonečnú polárnu noc. Tma pri rannej káve je rovnaká ako pri večeri. Ako sa tu dá žiť? O tom nám porozpráva poľská spisovateľka Ilona Wiśniewska vo svojej mrazivej reportážnej knihe Biele s podtitulom Ľadové ostrovy Špicbergy.
Ľudia na Špicbergoch sú rovnakí, ako všade inde. No predsa máme pocit, ako keby sme sa ocitli na inej planéte. Na tomto mieste žijú ľudia pochádzajúci z takmer päťdesiatich krajín celého sveta. Prišli sem predovšetkým za prácou - do kraja bez kompromisov a bez zľutovania, kde sú si pred mrazmi všetci rovní. Wiśniewska žije s nimi a s radosťou objaviteľky i dokonalou znalosťou miestnych reálií podáva príbehy pozoruhodných miest nórskych Špicbergov. Uhoľné bane. Opustené osady. Hotely. Medzinárodná banka semien.
Reportážna knižka Biele je výnimočnou kronikou tohto odľahlého miesta i jeho obyvateľov.
Vychádza v edícii Prekliati reportéri v preklade Slavomíra Bachuru.
dostupné aj ako:
Život na míru
Připadá vám, že nutně potřebujete nové tričko? Než si ho pořídíte, přečtěte si knihu Marka Rabije. Přesčasy, dětská práce, dlouhé směny, továrny v rozpadajících se barácích: cena evropské módy.
Když se v roce 2013 v Dháce zřítila osmiposchoďová textilní továrna Rana Plaza a pohřbila v troskách více než tisíc lidí, vydal se polský reportér do Bangladéše. Mluvil s lidmi, kteří přišli o své blízké. Sledoval práci v dalších podobných továrnách. Zjišťoval, jak se dělají módní ošoupané džíny, kolik za to dostanou lidé zaplaceno a jak se s tím výdělkem žije ve slumech. Zákazníci v západních zemích přistoupili na hru, kterou jim světové značky vnutily. Pokud chceme sledovat trendy, musíme neustále kupovat nové oblečení. Pořád dokola. Možná si jen občas postěžujeme, že výrobní cena přeci musí být mnohem nižší než cena v našem oblíbeném obchodě. Nahradit rychlou módu přístupem "slow" nebude asi snadné, pokud s námi nepohnula ani tak tragická událost, jaká se stala v bangladéšském hlavním městě. Reportážní kniha polského novináře a odborníka na jihovýchodní Asii je šitá na míru všem, kteří nezavírají oči před nepříjemnou pravdou. Vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Michaly Benešové.
Marek Rabij (*1974) je polský novinář, cestovatel a reportér, zaměřuje se na problematiku globalizace a jejího vlivu na náš každodenní život. Působil v deníku Gazeta Wyborcza a více než patnáct let také v týdeníku Newsweek Polska, v současné době pracuje pro prestižní Tygodnik Powszechny. Na Jagellonské univerzitě v Krakově vystudoval historii. Miluje hory, starověkou historii a současnou Asii. Za svůj knižní debut, reportáž Život na míru (2016), byl nominován na cenu Grand Press a reportážní ocenění Teresy Torańské. V roce 2019 vydal knihu Nejdůležitější září na světě. Kronika nepovšimnuté genocidy Rohingů, zachycující etnické čistky muslimského obyvatelstva v Myanmaru, bývalé Barmě, kterým věnoval svět jen málo pozornosti.
dostupné aj ako:
Naši iní
Mnohí by chceli, aby sme uverili tvrdeniu, že Ukrajinci sú len malí Rusi. Táto krajina je však etnicky omnoho pestrejšia, ako by sa mohlo zdať. Teraz, keď sa naše oči upierajú na Ukrajinu, chceli a mali by sme ju lepšie spoznať. Táto kniha je na to výborná príležitosť.
Arméni, Nemci, Mešketskí Turci, Židia, Rumuni, Švédi, ale aj Slováci, ktorí po druhej svetovej vojne uverili sľubom lepšieho života v Sovietskom zväze a odišli žiť do vyľudnených ukrajinských dediniek. Desiatky rôznych národností nazývajú Ukrajinu svojím domovom.
Ukrajinská reportérka Olesia Jaremčuk navštívila mnohé kúty Ukrajiny od Donbasu či Bukoviny až po pokojné dedinky Besarábie a Zakarpatska, aby zdokumentovala, ako žijú rôzne národnostné menšiny a komunity v Ukrajine, čo si pamätajú zo svojej minulosti a ako si predstavujú budúcnosť. Kniha Naši iní je jedinečná zbierka úprimných a intímnych príbehov o ľuďoch, ktorí dodávajú ukrajinskej kultúre farbu a plnosť.
Projekt Naši iní, ktorý pred knižnou publikáciou vychádzal časopisecky, v roku 2018 získal cenu ADAMI Media Prize, ocenenie pre novinárov z krajín Východného partnerstva EÚ. Výnimočná reportážna kniha Olesie Jaremčuk Naši iní už vyšla v anglickom i nemeckom preklade. Pod slovenským prekladom je podpísaná Veronika Goldiňáková.
dostupné aj ako:
Do tmy
Iskrivá výprava do tajného sveta, ktorý ovplyvňuje náš každodenný život, a ešte len začíname vnímať, akým spôsobom. Ebnerovej dobrodružstvá v temných zákutiach internetu dokumentujú, ako fašizmus funguje v súčasnosti a čo musíme urobiť, aby sme to zastavili.
Peter Pomerancev, autor knihy This is Not Propaganda
Julia Ebner sa profesionálne venuje monitorovaniu činnosti radikálnych skupín. Keď pracovala pre think-tank zameraný na boj s extrémizmom, uvedomila si, že na to, aby naozaj pochopila uvažovanie extrémistov, bude musieť preniknúť priamo medzi nich.
Jej pátranie po podstate extrémizmu sa začína na medzinárodnom stretnutí hnutia Generácia identity v krčmičke Mayfair a pokračuje neonacistickým hudobným festivalom na nemecko-poľskej hranici. Rady, ako mať šťastný vzťah, dostáva od tradičných manželiek zo skupiny Trad Wives, ale aj od neviest džihádu. Lekcie o tom, ako sa stať hekerom, jej dávajú odborníci z ISIS. Je prítomná priamo pri plánovaní násilného zhromaždenia v Charlottesville a strávila veľa času na sociálnych sieťach, ktoré zradikalizovali teroristu v novozélandskom Christchurchi.
Kniha Do tmy predstavuje vzrušujúcu cestu do najtemnejších zákutí extrémistickej mysle. Autorka si osvojila päť rôznych identít a pripojila sa k viac ako desiatke extrémistických skupín naprieč celým ideologickým spektrom. Jej putovanie odhaľuje, ako tesne nás fanatické ideológie obklopujú, ako sa mení charakter a taktika týchto skupín a ako je možné proti nim bojovať.
Julia Ebner (1991) pôsobí ako výskumníčka v Inštitúte pre strategický dialóg (Institute for Strategic Dialogue), kde vedie projekty o internetovom extrémizme, dezinformáciách a nenávistných prejavoch. Spolupracovala s mnohými parlamentnými pracovnými skupinami a vládami, ktorým poskytovala informácie a poradenstvo, pôsobila aj ako konzultantka pre OSN, NATO a Svetovú banku. Pravidelne prispieva do významných denníkov ako Guardian, Newsweek, Politico či Süddeutsche Zeitung. Jej kniha Do tmy sa stala medzinárodným bestsellerom a získala rakúsku literárnu cenu Wissenschaftsbuch des Jahres 2020 v kategórii humanitných a spoločensko-kultúrnych vied.
Napísali o knihe:
Julia Ebner radí vládam a organizáciám v oblasti online extrémizmu a nenávistných prejavov. Aby získala poznatky o internete fanatikoch, zmenila niekoľkokrát svoju identitu a v utajení prenikla do dvanástich technologicky veľmi zdatných extrémistických skupín... Pohlcujúce a inteligentné... Ebner nielenže analyzovala prejavy extrémizmu, ale podstúpila aj reálne riziko, aby ich zblízka usvedčila. Výsledkom je kniha, ktorá vzbudzuje hrôzu, pretože nie je fikciou. Irish News
Fascinujúce a dôležité... Do tmy ukazuje, ako sa rôzne skupiny vzájomne živia, používajú podobnú taktiku na vytváranie sociálnych bublín a využívajú neschopnosť alebo neochotu sociálnych sietí regulovať nenávistný obsah. Poukazuje na to, aké nebezpečné je ignorovať hrozbu krajne pravicového terorizmu či normalizovať ideológie vyzývajúce na násilie, a vysvetľuje, akú hrozivú moc podnecovať napodobňovanie útokov majú technológie. Spectator
dostupné aj ako:
Láska cez mreže: Simona Borženská
Simona Borženská je dcéra Dušana Borženského (prezývaného Borža), ktorý bol v minulosti označovaný za mafiánskeho bosa košického podsvetia. Za spolupáchateľstvo v prípade troch vrážd si odpykával 23-ročný trest odňatia slobody. Boržovi pocas výkonu trestu bola diagnostikovaná rakovina. Po 21 rokoch strávených vo väzení podľahol onkologickému ochoreniu 17. mája 2021.
Boržova dcéra Simona v knihe odpovedá na otázky týkajúce sa svojho detstva i mladosti. Otca zažila na slobode do veku troch rokov. Základ rozhovorov tvorí Simonino prežívanie vzťahu k otcovi počas 21 rokov vo väzení. V knihe nájde čitateľ odpovede na otázky, čo prežíva dieťa, ktorého otec je označovaný za bosa mafie a je odsúdený na dlhé roky väzenia. S akým postojom spoločnosti sa dcéra Boržu stretávala a čo všetko musela znášať pre otcovu kriminálnu minulosť?
Simona úprimne odkrýva svoje myšlienky, city a túžby vo vzťahu k otcovi, ktorého napriek všetkému veľmi milovala. Otvorene hovorí o utrpení, ktoré prežívala ona i jej otec počas ich dlhého odlúčenia. Opisuje, s akou odhodlanosťou zaňho bojovala a čo všetko preňho robila, keď zomieral na rakovinu vo väzení.
Nemesis - Drogová bitva o Rio
Kokain není jen brazilský problém. Vyvolává ho poptávka z Evropy a Spojených států. Proto investigativní novinář a specialista na organizovaný zločin Misha Glenny rozplétá nitky, za které tahá narkomafie v Rio de Janeiru. Silný příběh vzestupu a pádu jednoho z drogových bossů velmi zblízka ukazuje, jak vypadá život v proslulé favele Rocinha.
Antônio Francisco Bonfim Lopes, jemuž se přezdívá Nem, byl jen obyčejný člověk, jehož dcera onemocněla vzácnou nemocí. Na její léčbu potřeboval peníze. Tolik peněz, že musel opustit obyčejnou práci a vydat se na cestu vzhůru, uličkami rodné Rocinhy tam, kde sídlil don Lulu. Jen on mu peníze mohl půjčit. Stejně jako všichni ve favele věděl, že čekat pomoc od brazilského státu nemá smysl. A tak Antônio přehodil výhybku ve svém životě a stal se součástí narkobyznysu a postupně i jedním z jejích vládců. To vše se stalo v době, kdy ve favelách chtěli udělat i brazilské ozbrojené složky. Policie ale jen tak vstoupit do favely nemůže a tak se z operace stala bitva o Rio. Glenny mluvil s Nemovou rodinou, přáteli i nepřáteli, s policisty a detektivy. A to, jak hluboko dokázal proniknout do chudé čtvrti, v níž šťastnější Rio vidí jen problémy, je neuvěřitelné.
Nemesis vychází v překladu Petra Holčáka, který do češtiny uvádí už druhou autorovu knihu.
dostupné aj ako:
V ženskom rode. 30 rozhovorov s inšpiratívnymi ženami
Kniha V ženskom rode je výberom najlepších rozhovorov rovnomenného podcastu, ktoré od roku 2018 doteraz nahrávala Katarína Strýčková pre Denník N. Čitateľom prináša výnimočné ženské príbehy a predovšetkým inšpiratívnu, obohacujúcu ženskú životnú skúsenosť. Dozviete sa, ako pracuje historička Daniela Dvořáková, o čom sníva rómska omama Alexandra Giňová, čo hnevá speváčku Katarziu aj ako prezidentka Zuzana Čaputová uvažuje nad tým, komu má udeliť milosť.
Keď mi povedia, že mám sklapnúť, to je presne ten moment, keď sa naštvem a just nebudem ticho, hovorí nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie. Podľa nej sa to deje ženám vždy, keď začnú hovoriť o sebe, o ženských veciach. Povedia nám, aby sme boli ticho. Že to, čo hovoríme, nikoho nezaujíma. Snaha umlčať ženy je veľká, vysvetľuje v rozhovore, ktorý je súčasťou tejto knihy. Ženy v nej rozhodne nemlčia. Hovoria o svojej bezmocnosti a frustrácii, ale aj o hneve, odhodlanosti a sile.
Kniha ponúka priestor vnímať a prijímať ženský pohľad na svet, učiť sa akceptovať rôznorodosť a tiež nebáť sa postaviť za hodnoty ľudskosti, slušnosti a čestnosti v slovenskej spoločnosti.
Ženy rozprávajú svoje mimoriadne životné príbehy a snažia sa svojou skúsenosťou odpovedať aj na tie najťažšie otázky: Ako sa vyrovnať s chorobou dieťaťa? Ako prežiť stratu najbližších? Ako nájsť silu ísť ďalej? Naša spoločnosť je plná inšpirujúcich žien, ktoré sa často nedostanú k slovu. V tejto knihe sa k nemu dostali a hovoria otvorene, úprimne a autenticky. Tak, aby mohli inšpirovať aj iné.
V knihe V ženskom rode nájdete rozhovory s nasledujúcimi ženami:
Eva Borušovičová, Chimamanda Ngozi Adichie, Elena Gallo Kriglerová, Anita Kardum, Veronika Homolová Tóthová, Alexandra Giňová, Monika Podolinská, Denisa Nešťáková, Stanislava Schenck, Iva Mrvová, Michaela Trizuljaková, Elena Martinčoková, Michaela Suríniová Saleh, Marta Ličková, Zuzana Szatmáry, Zuzana Medzay, Daniela Dvořáková, Diana Fabiánová, Valentína Sedileková, Kristína Križanová, Aňa Ostrihoňová, Jana Juráňová,
Katarína Štrbová Bieliková, Katarzia, Zlatica Maarová, Darina Malová, Magda Vášáryová, Iveta Radičová, Zuzana Čaputová, Zuzana Kiczková
,,Sloboda je rozhodnutie. Ale tam sa to nekončí. Keď sa pre niečo slobodne rozhodneme, nasleduje práca a predovšetkým zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré sme ako ľudia urobili. Michaela Trizuljaková
dostupné aj ako:
Slovník vojny
Čím je pre nás naša kúpeľňa? Miestom, kde sa pripravujeme na nový deň alebo úkrytom, ktorý nám pri nočných náletoch zachráni život? A čo kondicionér? Koľkým z nás sa pri tomto slove vybaví jadrový výbuch? A čo si predstavíme pri slove hviezda? Hviezda vytvorená z lepiacej pásky zabráni, aby okná pri výbuchu bomby rozbila tlaková vlna.
Vojna nielenže zásadne mení životy tých, ktorých postihla, ale mení aj významy slov. „Niektoré významy sa otupia a treba ich nabrúsiť. Iné sa, naopak, zaostria, až sa nimi možno poraniť.
Niektoré slová nadobro odumrú a opadajú ako lístie, iné sa vynárajú z akejsi polozabudnutej minulosti, nadobúdajú významy a dôležitosť,“ hovorí ukrajinský spisovateľ Ostap Slyvynsky. Keď sa vo februári 2022 začala ruská invázia do Ukrajiny, zostavil vlastný Slovník vojny. Ani jeden z textov však nie je fikciou či výplodom fantázie, i keď niektoré pôsobia priam surreálne. Všetky heslá vykresľujú udalosti tak, ako boli skutočne prežité, myslené a cítené.
Sú to útržky monológov odídencov, ktorí sa v prvých mesiacoch vojny premleli železničnou stanicou v Ľvive. Tam ich autor knihy a ďalší dobrovoľníci, ktorí utečencom pomáhali, zaznamenal.
Slovník vojny sa žánrovo pohybuje niekde na pomedzí poézie a reportáže a je mimoriadne silným záznamom situácií, ktoré si v mierových časoch vieme len ťažko predstaviť. Vydavateľ
ho doplnil fotografiami troch slovenských fotografov - Tomáša Benedikoviča, Gabriela Kuchtu a Vladimíra Šimíčka, ktorí počas prvého roka vojny absolvovali niekoľko reportážnych
ciest do Ukrajiny. Slovník vojny vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej.
dostupné aj ako:
Nespúšťaj oči z trate!
Herečka Jana Oľhová precestuje za svojou prácou tisíce kilometrov v ohrkaných vagónoch druhej triedy. Počas svojich ciest sa chcene, či nechcene stáva súčasťou iných ľudských príbehov. Autentické zážitky sú doplnené glosami o jedení, spaní, či otravovaní vo vlaku, ako aj úvahami jej detí pri čakaní, odprevádzaní a cestovaní s mamou. Z nahrávok,zaznamenaných jej dcérou, vznikol literárny portrét ženy vo vlaku, bystrej pozorovateľky, unavenej matky a celebrity s nomádskymi sklonmi.
Csernobili ima
1986. április 26-án kezdődött Csernobilban minden idők legnagyobb atomerőmű-katasztrófája. Az akkori szovjet vezetés titkolózása miatt a világ napokig szinte semmit sem tudott róla.
A Nobel-díjas fehérorosz írónő két évtizedet szánt a téma feldolgozására. Beszélt olyan emberekkel, akiket rögtön a katasztrófa után a helyszínre rendeltek, és a legveszélyesebb munkákat végeztették velük. Beszélt az özvegyekkel, akiknek csak a kitüntetések és az oklevelek maradtak. Beszélt azokkal, akik az erőmű közelében, a paraszti Atlantisszá vált Poléziában éltek aztán bedeszkázták a kútjukat, és kitelepítették őket, vagy maradhattak a házukban, de eztán már úgy éltek, mint egy rezervátum lakói. Megismerjük az áldozatokat, a felelősöket és a szovjet virtusba belerokkant vakmerő önkénteseket. Megismerjük azokat, akik számára Csernobil filozófiai probléma, az atomkorszak utáni ember alapító mítosza, és azokat is, akik a szovjethatalom ellenségeit, a Nyugatot és az árulókat okolják érte.
Csernobil nemcsak egyéni, családi, hanem nemzeti tragédia is. Nem szovjet, nem orosz, nem is ukrán, hanem fehérorosz nemzeti tragédia. A tízmilliós nemzetből több mint kétmillióan élnek szennyezett területen. Mert amikor a szovjet híradókban örömhírként közölték, hogy szerencsére nem Kijev felé szállt a radioaktív felhő, azt nem közölték, hogy Minszket és Fehéroroszországot borította el. Mivel a birodalom itt többször is erőszakkal állította meg a nemzetté válás folyamatát, sokan csak ekkor döbbentek rá, hogy az ő sorsuk más, maguknak kell kitalálniuk, hogyan menthetik meg az életüket. A gyarmati sorban élő nemzet a csernobili katasztrófával lépett be a világtörténelembe. Mert az afganisztáni háború és az atomkatasztrófa a birodalmat is romba döntötte.
Csernobil minden szereplő számára korszakhatár. A boldog tudatlanság elvesztését jelenti, ahonnan csak hosszú idő után lehet eljutni a rezignált, keserű bölcsességig. Vannak, akik már eljutottak ide, és vannak, akik most csak most indulnak el, mint a Szolzsenyicint olvasó falusi párttitkár. Egyesek menekülnek a zónából, másokat meg vonz az a terület, amelyet lassan visszahódít a természet.
Csernobil nemcsak katasztrófa volt, hanem figyelmeztetés is. És Alekszijevics szerint minden nemzedéknek olvasnia kell a jövőnek hagyott jelekből.
Csernobil ma is aktuális. És aktuális lesz még 48 ezer évig.
Evanjelici
Hovoria o Bohu a viere ľudia, ktorí v tejto viere žijú. Herečka Eva Pavlíková, historik Ivan Laluha, umelec Jakub Ursini, skladateľ Martin Sarvaš, režisér Michal Ruttkay, filozof a publicista Eugen Gindl, režisér Juraj Nvota, politik Miro Beblavý, politológ Juraj Marušiak a ďalší. Pridružujú sa k evanjelikom, ktorí v tejto krajine zanechali nezmazateľnú stopu: štúrovci, Štefánik, Clementis, Dubček či Jaro Filip a mnohí ďalší.
Nagy levegő - Aki megáll, elsüllyed
Kevesen vannak ma Magyarországon, akik annyiféle sorssal találkoznak a munkájuk során, mint JAKUPCSEK GABRIELLA hiszen egy-egy televíziós évad során kisebb városnyi emberrel beszélget. Meghallgatja beszélgetőtársait a nevét viselő műsorban, átadja a tudását szakmai rendezvényeken vagy tréningek irányítójaként, és persze magánemberként társaságban, szülői értekezleten, sőt egyszerűen csak az utcán. És miközben a számtalan történetet átszűri a lelkén, azokból az élet általános esszenciája keveredik ki. Majd továbbadja a hallottakat, viszi magával, folyamatosan dolgozik rajtuk. Nem hagyja nyugodni, vajon hogyan lehetne megfogalmazni a tanulságokat a többi ember számára, miként lehetne érzékennyé tenni, elfogadásra és pozitív gondolkodásra sarkallni másokat.
Ezek között a történetek között akad drámai, megdöbbentő, megható, szomorú, vidám, hihetetlen és torokszorító, de az összes sors közös jellemzője, hogy történik valami, ami megváltoztatja a főszereplő életét. Fordulóponthoz érkezik, vennie kell egy nagy levegőt, és döntenie kell. Jakupcsek Gabriella ezeket a helyzeteket állítja reflektorfénybe, hogy aztán segítsen levonni a következtetéseket. A felkavaró történetek sokáig foglalkoztatják, meg akarja érteni őket, a mélyükre szeretne hatolni.
Vajon hogyan készül fel ezekre a találkozásokra az ismert műsorvezető, akinek az a hivatása, hogy másokat meghallgasson, közös gondolkodásra hívjon, és fontos ügyeket a közbeszéd részévé tegyen? Visszatalál-e a saját életébe úgy, hogy közben megőrzi a lelki egyensúlyát? No és milyen szerepet játszanak ebben a komplex folyamatban az illatok?
Jakupcsek Gabriella megrázó, elgondolkodtató, megindító vagy akár vidám történeteken keresztül ad választ ezekre a kérdésekre. Minden egyes sztori utazás, lélekben és a valóságban is, a felkészüléstől a helyszínre taxizáson és a beszélgetésen át a hazaútig és az élmény elengedéséig.
Beengedés és kiengedés - ez a két kulcsszava ennek a kötetnek. Vagyis a lelkierő folyamatos áramlása, amikor a jót beengedjük, a rosszat pedig hagyjuk, hadd szálljon minél messzebbre tőlünk. Amikor hiszünk abban, hogy akármilyen üres, érzelmi vákuumot teremtő világban élünk is, mindig kell lennie bennünk elég lendületnek ahhoz, hogy kitöltsük reménnyel, emberséggel.
Csak venni kell egy nagy levegőt... a többi pedig megy magától!
Naši a svetoví
Ľudí, ktorých osudy zachytáva publicistka Ľubica Hargašová, sú pre nás všetkých príkladom, že aj malá krajina môže svetu dať špičkových odborníkov. Je úplne jedno, z akej oblasti. Čo bránilo týmto ľuďom, aby sa presadili u nás doma? Prečo opustili domov? Kedy nastal prelomový moment, ktorý ich vymrštil medzi elitu? Vrátia sa niekedy?
Na sklade 2Ks
12,26 €
12,90 €
dostupné aj ako:
Luteráni
Intímne rozhovory o Bohu cez Luthera, ale aj o duchovnom svete známych osobností. S Milanom Lasicom, Ľubomírom Feldekom, Kamilom Peterajom, Petrom Jarošom, Milanom Kňažkom a ďalšími sa zhovára Ivana Havranová. Kniha plná vyznaní, jedinečných odhalení a krásnych myšlienok...
Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako napr. Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Napísala dvanásť kníh, z toho päť poviedkových. Žije a tvorí v Bratislave.
Showbusiness, Hungary
Kordos Szabolcs Hungary-sorozata folytatódik. A legújabb kötet a hazai hírességek és a szórakoztatóipar kulisszatitkaiba kínál exkluzív betekintést. A Showbusiness, Hungary nem afféle könyvbe kötött sztármagazin; a szerző pletykák helyett e nagyon is nyilvános, mégis titkokkal teli világ működését mutatja be azok elbeszélésein keresztül, akik apró fogaskerékként vagy éppen Magyarország legkeresettebb celebjeiként részei a gyakran szemfényvesztő hókuszpókusznak.
dostupné aj ako:
Rozhovory s Albertom Einsteinom
Nájdite si čas na priateľský rozhovor a objavte vnútorný život fascinujúceho vedca.
Ako rešpektovaný odborník mal Carlos Calle jedinečnú pozíciu pri skúmaní Alberta Einsteina a jeho odborného, ale aj ľudského odkazu. V stručnom životopise sa zameriava na kľúčové udalosti zo života geniálneho fyzika. Potom už prichádzajú na rad samotné fiktívne rozhovory, ktoré sú založené na skutočných faktoch a na výrokoch Alberta Einsteina. Žiaľ, obmedzený priestor neumožnil detailne rozobrať jednotlivé fázy Einsteinovho uvažovania a vedeckej práce, no slávny fyzik kedysi povedal, že aj tie najkomplikovanejšie fyzikálne problémy treba vysvetliť tak, aby ich pochopilo aj dieťa. Keďže autor je v tejto oblasti odborník, zjednodušenie nie je na úkor presnosti. Je to skôr poučné zjednodušenie, ktoré k teórii relativity a k jej porozumeniu pritiahne viac ľudí.
Calle upriami pozornosť aj na slávnu rovnicu E = mc2 a dotkne sa aj vzťahu medzi touto rovnicou a atómovou bombou. Bomba samotná je oprávnene námetom samostatnej kapitoly, lebo hoci sa Einstein na výrobe bomby priamo nepodieľal, napísal prezidentovi Rooseveltovi list, v ktorom ho žiadal o jej vývoj.
Dozviete sa aj o Einsteinovom vzťahu k náboženstvu, o jeho rodine, o ženách, s ktorými mal vzťahy, aj o jeho záľubách.
Toto príjemné čítanie je vhodné pre každého, kto si chce rozšíriť všeobecný rozhľad a koho, napriek tomu, že nie je matematik či fyzik, tieto odbory fascinujú a bavia.
Predslov ku knihe napísal matematik a matematický fyzik sir Roger Penrose.
dostupné aj ako:
Kajúcnik
Riadil vplyvný úrad s dôležitým postavením v bezpečnostnej štruktúre štátu. Nedokázal dôveryhodne vysvetliť početné majetky ani vyvrátiť väzby na firmy, z ktorých viaceré profitovali zo štátu. V septembri 2020 ho zadržala NAKA a putoval do väzby, kde začal svedčiť proti bývalým kumpánom a rozkrývať korupčnú chobotnicu fungujúcu za vlád Smeru. Hlavný aktér knihy Kajúcnik Ľudovít Makó nie je iba jedným zo skorumpovaných exfunkcionárov a kľúčový svedok najzávažnejších káuz. Je ukážkovým príkladom toho, kam až dospel systém našich ľudí. Dvestostranová analýza sa prísne drží faktov. Vznikla vo verejnom záujme a v plnej nahote demaskuje obludnú mašinériu postavenú na peniazoch a moci. Autor knihy Kajúcnik Martin Turček pracoval s otvorenými zdrojmi a dostupnými svedeckými výpoveďami. Absolvoval desiatky stretnutí a precíznu prácu v teréne. Ako investigatívny reportér Aktuality.sk už od roku 2019 systematicky analyzoval Makóove majetky, prepojenia na miliónové firmy aj podozrivé tendre spojené s jeho menom či niekdajšou funkciou. Turčekov knižný debut je tak výsledkom jeho viacročného pátrania, doplneného o doteraz nepublikované zistenia. Súčasťou publikácie sú infografiky a desiatky ikonických aj menej známych fotografií.
dostupné aj ako:
Můj rodný blázinec
V knize rozhovorů najdete životní příběh nestora české psychiatrie Radkina Honzáka. Dozvíte se mnoho dosud nepublikovaných příhod z jeho života a to od útlého dětství až po současnost. Jeho nadhled v těžkých dobách války a posléze totality může být pro současného čtenáře inspirací. Zároveň zde nechybí Honzákův typický humor a schopnost trefně pojmenovávat různé situace a události současného světa. Na rozdíl od jiných publikací se zde setkáte především s Honzákem člověkem, který vám nechá nahlédnout do svého privátního světa. Zjistíte, že to ve své kariéře i v osobním životě vůbec neměl lehké, než se dostal tam, kde ho dnes všichni známe. Příběh jeho rodiny i neustálého tlaku režimu na jeho profesní život činí z této knihy až románovou četbu
Fejtóny, rozhovory a reportáže patria medzi dôležité žánre literatúry, ktoré sa zaoberajú dokumentárnym spracovaním udalostí, spoločenských tém a ľudských skúseností. Tieto žánre poskytujú čitateľom hlboký vhľad do rôznych aspektov sveta, ktoré nám pomáhajú pochopiť a analyzovať okolitú realitu.
Fejtóny sú krátke literárne diela, ktoré často kombinujú humor, ironiu a osobné postrehy autora. Ich cieľom je pobaviť čitateľa a donútiť ho sa zamyslieť sa nad rôznymi témami a situáciami. Fejtóny môžu mať rozmanité formy - od krátkych esejí a anekdotických príbehov po reflexie a komentáre.
Rozhovory predstavujú konverzáciu medzi novinármi a osobnosťami z rôznych oblastí, ako sú umenie, politika, vedy a iné. Tieto rozhovory poskytujú autentický pohľad na myšlienky, názory a skúsenosti významných osobností.
Reportáže sú žánrom, ktorý sa zameriava na objektívne spravodajstvo a dokumentáciu udalostí. Reportéri zbierajú informácie prostredníctvom výskumu, rozhovorov a terénnych prác a následne ich prezentujú prostredníctvom článkov, časopisových reportáží alebo kníh. Reportáže majú často sociálnu, politickú alebo kultúrnu tému.
Fejtóny, rozhovory a reportáže sú dôležitými žánrami, ktoré obohacujú literárnu scénu. Ich autentický prístup a schopnosť analyzovať a interpretovať rôzne aspekty ľudskej existencie nám umožňuje rozšíriť naše obzory, vnímať svet z rôznych perspektív a hlbšie porozumieť spoločnosti.
K najznámejším autorom fejtónov patria Mark Twain, Dorothy Parker, Milan Lasica, či Miroslav Marcelli.
Reportážam sa venujú autori ako Truman Capote, či Hunter S. Thompson.
