Najpredávanejšie - Bestsellery - Slovenská beletria strana 126 z 161

Trpká minulosť ju pridlho ničila. Keď sa zmierila s nudným životom a zvolila si samotu, prišlo prekvapenie. Jediná informácia všetko zmenila a do honosnej vily plnej chladných tieňov sa vrátil čulý život. Medúza sa stala opäť Marlenou a svitla jej nová nádej. Ukázalo sa, že v minulosti nebolo všetko tak, ako jej to rodičia rozprávali. Mladá podnájomníčka jej pomôže nájsť dávno stratenú radosť zo života a odhaliť pravdu.

Píše se rok 2017. Ženy v Saúdské Arábii již mohou volit, ale zatím nesmí mít řidičský průkaz. Stále více jich pracuje, jelikož nízká cena ropy značně postihla domácí ekonomiku. A tak i saudská vláda hledá nové způsoby, jak přinést zemi peníze. Jedním z nich má být i vydávání turistických víz a s tím spojený masivní rozvoj cestovního ruchu. Tohoto faktu pohotově využije mladá podnikavá Slovenka, která si se svým saudským manželem otevře cestovní kancelář. O tom, jaké úskalí, ale i komické situace přináší jejich život falešných beduínů, se dozvíte z jejího deníku.

Kálmán Mikszáth svoju poslednú rozsiahlu románovú fresku (vyšla posmrtne 1910) vytvoril na podklade staršej anekdotickej legendy spišskej rodiny Görgejovcov z Hrhova pri Levoči: „za psa richtára a za richtára paloš.“ Autorova románová verzia sa odohráva na pozadí kuruckého odboja proti Habsburgovcom v rozpätí piatich rokov, počnúc novoročnou poľovačkou roku 1700. Romantický začiatok (smrť richtára) a romantický záver (poprava podžupana) tvorí rámec historicky a faktograficky bohatého a neopakovateľného rozprávania o spore a živote slávneho „saského“ spišského mesta a rázovitej spišskej stolice na čele s potomkami nemeckých Sasov. Symbolicky ide vlastne o dva nezmieriteľné, rozdelené svety v jedinom Uhorsku, kde nič nezmôže ani láska spišského Romea a Júlie, mladého richtára, ktorý dal popraviť otca svojej spanilej Rozálie.

Po úspešnej knižke esejí Antické provokácie prichádza Dalimír Hajko, erudovaný filozof a literárny historik, s knižkou literárnohistorických esejí Slovenské provokácie (vydal Spolok slovenských spisovateľov), ktoré venoval šiestim významným osobnostiam našej kultúry, a to Ľudovítovi Štúrovi, Karolovi Kuzmánymu, Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, Štefanovi Markovi Daxnerovi, Jánovi Franciscimu a Mikulášovi Dohnánymu. Ide o šesť osobností s rôznym vzdelaním, s odlišnou špecializáciou – a aj s odlišnými životnými osudmi, no s podobne vrúcnym vzťahom k svojmu národu, k slovenskej kultúre, s podobnou vierou v budúcnosť tohto národa a jeho kultúry, s podobným odhodlaním prekonávať nepriaznivé spoločensko-politické okolnosti a venovať tomuto zápasu maximum svojich síl. V súlade s podtitulom knihy D. Hajko píše príbehy spomínaných osobností práve ako príbehy úzkostí a nádejí, a zároveň ako príbehy takpovediac „tichých revolúcií“, pretože opodstatnene vníma úlohu vzdelancov aj ako úlohu „tichých revolucionárov“, ktorí napomáhajú zániku starého, neuspokojivého stavu vecí a pripravujú zrod niečoho nového, v danom prípade – zrod novej, svojbytnej slovenskej kultúry a aj kultúrnej identity. Mnohé úvahy vyslovené v súvislosti s pôsobením uvedených šiestich osobností majú v Hajkovom texte aktuálny charakter, či už ide o vzťahy medzi národným a univerzálne ľudským, o problematiku tolerancie k inakosti rôzneho druhu alebo o dnes toľko diskutovanú európsku (stredoeurópsku) jednotu, ktorá by sa nemala chápať redukovane v ekonomickej podobe...

"Deväť poviedok z knihy Čarovné príbehy otvára pomyselné vrátka do nepoznaného sveta rómskeho národa. Hlavnou témou Čarovných príbehov sú rôzne podoby spolužitia Rómov a Nerómov a presvedčenie, že nie je dôležité, kto sa kým narodil, ale aké ľudské hodnoty uznáva. Inšpiráciou k napísaniu poviedok mi boli spomienky a príbehy starej mamy Magdalény Gergeľovej, ktorá žila v rómskej osade vo Zvolenskej Slatine a tiež spomienky a príbehy mojich dobrých rodičov, výnimočného huslistu Jána Berkyho Mrenicu a dobrej maminky Evky. Ich obrovská láska a mimoriadny rozprávačský dar urobili z môjho detstva neutíchajúcu čarovnú rozprávku z Tisíc a jednej noci. Mala som detstvo plné príbehov a úprimných pohladení. Vďaka nim som pochopila, akú moc má rodina a akú silu má slovo. Práve slovo mení postoje, z nepoznaného robí poznané, z opovrhovaného hodné úcty. Výnimočná poľská speváčka a ilustrátorka Agátka Siemaszko, duchom čistá žena, sa stala pri príprave poviedok mojou vizuálnou spolupútničkou a každý príbeh knihy oživila krásnou ilustráciou plnou citu. Milí čitatelia, s dôverou sa ponorte do čarovného sveta mojich poviedok. Sú veselé i smutné, plné lásky, dejových zvratov, emócií a autentického života Rómov. Chcú byť akousi mentálnou starostlivosťou o čisté studničky duší, o moje ""materinské znamienka"", starostlivosťou o pútnické miesta ducha, v ktorých sa národ zjavuje sám sebe. Modlitba je všetko, čo nemáme... Verím, že modlitby z tejto knižôčky budú vyslyšané a naplnené... S úctou a pokorou, Anina Botošová "

Karola sa ako osemročná ocitla v novej rodine. Má nevlastného brata, mamu, otca aj deda. Brat Oskar je astrálny cestovateľ, otec Ján pripomína Gándhího a v susedstve žijú čudesní neoliberáli. Karolina najlepšia priateľka je Karolova mama a Karol je zas najlepší kamarát brata Oskara. To je ľahké, to pochopíte rýchlo. Zložité sú len úvahy o tom, či treba nastavovať druhú tvár. Vanda Rozenbergová napísala knihu, ktorá okamžite vtiahne do deja a bez varovania omráči úvodnou sekvenciou. Potom sa tempo spomalí a hrdinovia zvláčnejú. Nie však natoľko, aby sme sa nezamýšľali nad tým, čo sa ukrýva za veľkolepými fasádami a čo za hrdzavými plotmi. Karola si zo starého domova priniesla bolestivé zážitky, s ktorými je vyrovnaná – ale možno aj nie. Má tridsaťdva rokov a inštinkty, aké máme všetci. Po tragédiách, ktoré sa jej zdanlivo nedotknú, prechádza katarziou. A to očistenie nie je bez obetí. Naopak.

Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme "nájdu") a súčasnosť. Do svojho rodného mesta prichádza Sára, aby rozhodla o osude domu, v ktorom žili generácie jej predkov, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Tento fakt poslúžil autorke, aby na osude Sárinej rodiny a ich priateľov ukázala, ako valcovali dejiny životy drobných ľudí. Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jej obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov i z obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici rokov šesťdesiatych. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňuje aj v tomto mestečku vášne. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou je v románe scéna smrti Sárinej starej mamy, keď vysilená strachom, neistotou a ukrývaním sa rozhodne dobrovoľne odísť zo života. O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar (jeho predobrazom bol maliar Ernest Špitz, ale jeho reálny osud je v diele značne pozmenený), zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. A jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna. Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou. Autorka vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv s nepozorovanou naliehavosťou, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú. Miestami ako náhrdelník, niekedy ako obojok.

Cieľavedomá a pekná dievčina sa rozhodne zariadiť si život podľa svojich predstáv. Ide si za svojím cieľom a zvládne veľa nepríjemných situácií, zvlášť vo svete, kde rozhodujú muži, bažiaci po dievčenskej mladosti. Taká bola aj Monika z neveľkého mesta. Zo súťaže krásy postupovala po spoločenskom rebríčku hore. K nebesiam ju posúvali samí vplyvní muži. Od podnikateľov cez mafiánov... Až sa napokon ocitla v pracovni samotného premiéra krajiny.

"Závan minulosti je príbeh o Katke, ktorá sa stará o Vierku, staršiu pani na vozíku. Ak by si niekto myslel, že je to len príbeh o opatrovaní, tak sa veľmi mýli. Postupne sa v jednotlivých kapitolách vynára na povrch veľa tajomstiev z jej minulosti. Katka je chvíľu len pozorovateľkou vecí, ktoré okolo nej len prechádzajú, až kým sa jedného dňa nedozvie, že jej babka a Vierka sa poznali…Do toho všetkého vstupuje láska dvoch generácií. Obe stretnú mužov, ktorí zamávajú ich stereotypným životom. Ako sa s tým všetkým popasujú? Rozdelí ich to, či zblíži?"

Mozaikovitý román o mladých ľuďoch, ktorí odchádzajú do cudziny s vidinou vyššieho zárobku, lepších možností sebarealizácie a predovšetkým s túžbou po intenzívnejšom živote.

Tri rozsiahle romány Dušana Mitanu (spolu 1.176 strán) tvoria akýsi voľný triptych hľadania, blúdenia a premeny. O 3 ROMÁNOCH DUŠANA MITANU „Miznutie rozprávača, respektíve jeho rozpustenie sa vo viacerých rozprávačských perspektívach a ohniskových vzdialenostiach je príznačné pre trojicu Mitanových románov „Hľadanie strateného autora“, „Návrat Krista“ a „Zjavenie“, ktoré tvoria akýsi voľný triptych a mohli by sme ich nazvať románmi hľadania, blúdenia a premeny.“ Peter Zajac O KNIHE HĽADANIE STRATENÉHO AUTORA „Štruktúra tejto knihy pripomína koláž, skladajúcu sa z viacerých textov, ktoré nie sú len žánrovo, ale aj štýlovo diferencované. Autor skladá jednotlivé fragmenty mozaiky svojho diela pomocou literárnej postavy autora Tomáša Eliáša, ktorý sa za pseudonymom Dušan Mitana asi neskrýva náhodou. Jeho tajuplné zmiznutie a následné hľadanie tvorí jednu z príbehových línii knihy. Mitana komplikuje situáciu hlavného hrdinu (aj čitateľa, ktorý sa podobne ako knižná postava začína strácať v spletitej štruktúre diela) a píše o druhom Dušanovi Mitanovi, čiže o sebe. „Na zámene týchto dvoch mien sa tu buduje veľkolepá tragifraška“ – tvrdí Marta Součková. Avšak peripetie dvoch autorov sú ešte len začiatkom toho, čo Mitana pripravil pre nič netušiaceho čitateľa...“ Izabela Zając O KNIHE NÁVRAT KRISTA „Text z istého pohľadu pripomína Ecove hry s interpretáciou. Podobne ako vo Foucaultovom kyvadle i tu je hlavnou témou „tajomné”, poháňa ju dychtivosť objavovať tajné kódy, lúštiť inotaje pod povrchom textov, mystické sprisahania za dejinami sveta. Mitana používa ecovskú metódu zmätenia významov, podobne spája cudzorodé pramene do nových významov, aj bez overovania prameňa. Text Návratu Krista je rozsiahlou kolážou pozliepanou z útržkov ufologických prednášok, evanjelizačných traktátov, špekulatívnej teológie, biblickej exegézy, novinových správ, mediálnych súdov. Miestami sa citovaný text nedá rozoznať od autorovho, o to je neuchopiteľnejší. Na rozdiel od Eca, ktorý zaplieta postavy do sietí inotajov, Mitanov text nemá príbeh, jedinou do siete inotajov vpletenou postavou je autor. Ak sú Ecove knihy postmoderným textom, Mitanova kniha je postmoderným javom.“ Daniel Pastirčák O KNIHE ZJAVENIE „Mitanova kniha je zábavná jednoducho preto, že je dobre napísaná. Radosť z čítania - túto už takmer zabudnutú emóciu slovenskej literatúry - dokáže Mitana sprostredkovať nielen svojimi presnými vetami, ale najmä filmovo vystavanými scénami. Autor v nich dokáže elegantne spojiť zdanlivo nespojiteľné.“ Peter Darovec O AUTOROVI Dušan Mitana sa narodil 9. decembra 1946 v Moravskom Lieskovom. Začal študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, po roku však prestúpil na Vysokú školu múzických umení, kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu. Po skončení štúdia pracoval dva roky ako redaktor literárneho časopisu Romboid. Od roku 1975 sa literatúre venuje profesionálne. Píše prózu, poéziu, eseje a venuje sa filmovej a televíznej scenáristike. Žije v Bratislave. Vydal 5 zbierok poviedok (Psie dni, Patagónia, Nočné správy, Slovenský poker, Krst ohňom), 2 básnické zbierky (Krutohory, Maranatha) a 5 románov (Koniec hry, Môj rodný cintorín, Hľadanie strateného autora, Návrat Krista, Zjavenie). Za svoju tvorbu získal viacero ocenení (Hlavná cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, Prémia Literárneho fondu, Panta Rhei Awards - Sieň slávy).

Bez peněz se dá žít, ale jen s penězi se dá ŽÍT! Kdo by netoužil být bohatý a patřit do „lepší“ společnosti? Karolína o takovém životě sní za bankovní přepážkou. Nic jiného než snít jí nezbývá, protože svůj plat dává skoro celý mámě a zbytek jí stačí přesně na tři kávy, jeden výtisk Vogue a pět baget s kuřecím masem a s mexickým salátem. A pak se jí naskytne příležitost…

Náš život je plný dynamiky až zhonu. Ak sa tomu tlaku nebránime, ľahko nás stres z našich každodenné úloh pripraví o radosť zo života a zmysel toho, čomu žijeme, sa kamsi stráca... Dobre, že sú tu mnohé médiá, ktoré nás chcú a dokážu oslovovať. Jedným z nich je Rádio Regina v RTVS a jeho pravidelná päťminútová relácia Z duše.Autorka knihy Toľko dôvodov na vďačnosť, Terézia Lenczová, niekoľko rokov spolupracovala s touto reláciou a dnes nám ponúka výber zo svojich zamyslení. Usporiadala ich do 4 myšlienkových okruhov a - podľa jednotiacej zlatej nite - dala knihe motív vďačnosti za radosť zo života naplno. Je to svedectvo matky, manželky, odborníčky a občianky angažovanej v spoločnosti a v Cirkvi. Preto prvým okruhom je rodina, druhým nie je nám jedno, ako žijeme v našej spoločnosti, tretím duchovné bohatstvo v kolobehu roka, štvrtým čo nám/mi/ pomáha žiť naplno.

Mária Modrovich v desiatich textoch rozpráva príbehy jednej ženy alebo jeden príbeh viacerých žien konfrontovaných s malosťou aj nesmiernosťou tohto sveta. Opustila stereotyp a chvíľu to bolo akože osviežujúce, za oknom sa mihala krajina, domov a komínov ubúdalo, snehu pribúdalo alebo tepla pribúdalo, na sedačkách a kolenách matiek sedeli a spali cudzie deti, bolo milé na sekundu vidieť ich tváre a potom ich opustiť, hlavne aby jej nekopali do sedadla, aby nepišťali. Flešbek: biely piesok pod zadkom a teplý Pacifik vypĺňajúci všetky dutiny. Flešbek: ľadovec a pod ním šokujúce palmy, prales. Mangovníky, helikoptéry, vodopády, raje dasyatis thetidis, vyhliadkové terasy mrakodrapov, nakladané hady, karibské rumy, zamrznuté žľaby.

Román o dvojčatách, Nine a Sabine, a ich bizarnom a šokujúcom vzťahu, keď tú druhú považujú za takú prirodzenú súčasť seba, že nemajú hranice medzi láskou súrodeneckou a mileneckou. Prečo vlastne muži túžia vo svojich predstavách po sexi dvojičkách? Všetci vedia že je to zlé a nemorálne, ale napriek tomu je to pre mnohých vzrušujúca predstava. Táto kniha prináša pohľad do života dvoch sestier, po ktorých kráse a neviazanej zábave túži nejeden muž. Zmyselné hry sa však rýchlo končia keď sú unesené za účelmi prostitúcie. Ich silné puto podľahne skúške, keď musia prežiť všetky hrôzy sexuálneho otroctva. Do deja zasahuje silný príbeh malého chlapca, ktorý je tiež obeťou tyranie a otroctva. Naplánuje svoj útek od despotických rodičov a pretĺka sa sám, kým sa ho neujme rodina, ktorá mu dá lásku a nehu, ktorú nikdy nezažil. Po mnohých rokoch sa jeho a osudy dievčat pretnú, keďže je to práve jeho otec, ktorý má na svedomí únos dvojičiek. Kniha je určená pre osoby staršie ako 18 rokov.

Ela je jednoduché dievča z obyčajnej slovenskej dediny. Viac ako párty, povrchné debaty či nezáväzný sex ju priťahuje návrat k tradičným hodnotám a jednoduchému životu mať svoju rodinu, útulný domček a žiť pokojný pracovitý život niekde na dedine. Lenže to sa dnes nenosí. Možno aj preto nedokáže nájsť niekoho, kto by mal pochopenie pre jej sny. Michal pracuje v Bratislave, životom pláva zo dňa na deň bez väčších plánov a vlastne ani cieľa. Keď sa ich cesty spoja, ani jeden z nich si nechce priznať, ako veľmi sa ich postoje a názory na život začnú meniť. Dokážu k sebe nájsť cestu takéto dve odlišné povahy? A má vôbec zmysel usilovať sa v tomto modernom svete vrátiť k jednoduchému dedinskému životu? Ako to dopadlo sa dočítate v prvej časti zo série kníh z turčianskej záhradky... Autorkou je mladá, kreatívna žena s množstvom snov, ktorá svojim sarkazmom a prostorekosťou spojila necenzúrovanú skutočnosť a zasnívanosť v láske. Učaroval jej svet krojov, ľudových piesní, rozprávok či zvykov, kde sa spája usilovnosť a tvrdá práca so skromnosťou a číročistou radosťou z jednoduchého slovenského života.

Peter Valo (4. 7. 1948 Komárno), novinár a spisovateľ, rozhlasový a televízny scenárista, autor pätnástich kníh. V jeho tvorbe sa humor skloňuje vo všetkých pádoch, lebo, ako sám hovorí, človek je smrteľný, sranda večná. Bol blízkym priateľom mnohých dnes už legendárnych hercov, režisérov, spisovateľov, ale i výtvarníkov a lekárov. Tí všetci defilujú na stránkach jeho početných poviedok, kníh, ale i reportáží. Jeho najnovšia próza s názvom SPOVEDNÉ TAJOMSTVO je súhrnom na seba voľne nadväzujúcich poviedok, inšpirovaných vlastnými zážitkami a pozorovaniami od čias štúdia na Vysokej škole múzických umení, cez povinnú vojenskú službu so všetkými jej absurdnosťami, až po bohatú novinársku prax. Humor a tragika majú k sebe blízko, je na vás, čo si vyberiete. Peter Valo sa dôsledne drží prvého prístupu. Aj preto sa čitateľ spolu s ním dokáže zasmiať nad tým, čo je skôr smutný obraz doby a jej pokrútených vzťahov.

"Silný príbeh odhaľujúci tému, o ktorej sa nahlas nehovorí, a predsa sa týka mnohých žien. Voľné pokračovanie úspešného románu Neobyčajné leto je jedinečným a emotívnym rozprávaním Lujzy, Paulinej sestry. Zdalo sa, že obe našli v ospalej dedinke vytúžené šťastie, ktoré hľadali. Ani jedna však netuší, že po všetkom, čo prežili, ich to najhoršie ešte len postretne. Nečakaná rana, ktorá zasiahne Lujzu, zmení život obom sestrám. Paulu začína dobiehať minulosť. Komu ublížila tak veľmi, že sa ju snaží vystrašiť? Dokáže sa Lujza pozviechať po tom, čo sa jej zrúti svet? Nájdu sestry nakoniec vytúžené šťastie?"

Jana Bodnárová sa stala prvou nositeľkou ceny Literárnej akadémie za rok 2016, za knihu Náhrdelník / Obojok. Posledná próza Jany Bodnárovej Náhrdelník/Obojok zaznamenala značný čitateľský záujem (dva roky po vydaní sa dočkala druhého vydania) i pozornosť odbornej verejnosti – tá vyústila do ceny Literárnej akadémie za rok 2016, čím sa J. Bodnárová stala prvou nositeľkou tejto ceny. Po úspešnej a čitateľsky príťažlivej próze so silným príbehom sa Bodnárová vracia k experimentálnejšiemu písaniu sériou krátkych fragmentov, vzťahujúcich sa k noci. Z jazykovo i obsahovo minimalistických textov vyznieva jemný melancholizmus, skúmanie samoty aj staroby i smrti...