Najnovšie - Slovenská beletria strana 79 z 162

Mária Modrovich v desiatich textoch rozpráva príbehy jednej ženy alebo jeden príbeh viacerých žien konfrontovaných s malosťou aj nesmiernosťou tohto sveta. Opustila stereotyp a chvíľu to bolo akože osviežujúce, za oknom sa mihala krajina, domov a komínov ubúdalo, snehu pribúdalo alebo tepla pribúdalo, na sedačkách a kolenách matiek sedeli a spali cudzie deti, bolo milé na sekundu vidieť ich tváre a potom ich opustiť, hlavne aby jej nekopali do sedadla, aby nepišťali. Flešbek: biely piesok pod zadkom a teplý Pacifik vypĺňajúci všetky dutiny. Flešbek: ľadovec a pod ním šokujúce palmy, prales. Mangovníky, helikoptéry, vodopády, raje dasyatis thetidis, vyhliadkové terasy mrakodrapov, nakladané hady, karibské rumy, zamrznuté žľaby.

„Diela Zusky Kepplovej sú jedinečné hlavne svojím námetom. Cestovateľské zážitky z cudzích krajín už spísal kdekto. Avšak Zuska má talent nielen na opisy, ale aj na psychologicko-spoločenskú reflexiu. Navyše to robí prostredníctvom nevšedných postáv a ich osudov.“ (Mária Jakabová) O AUTORKE Zuska Kepplová (1982) je redaktorkou publicistiky a komentátorkou denníka SME. Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na bratislavskej VŠMU v ročníku Dušana Dušeka a Jozefa Puškáša. Doktorandské štúdium absolvovala na katedre rodových štúdií na budapeštianskej Stredoeurópskej univerzite a katedre kulturológie na Stony Brook SUNY. Vydala tri prozaické knihy: Buchty švabachom (2011, 2. vyd. 2017), 57 km od Taškentu (2013) a Reflux (2015). Za svoju tvorbu získala Cenu Jána Johanidesa pre mladého tvorcu, Cenu Nadácie Tatra Banky pre mladého tvorcu, Prémiu Ceny Ivana Kraska za debut a bola dvakrát vo finále ceny Anasoft litera. Preklad prvých dvoch kníh vyšiel v maďarčine a pripravuje sa aj preklad do češtiny. AUTORKA O SVOJEJ TVORBE „Chcela som ponúknuť priestor, kde by sa zozbierali skúsenosti mladých Slovákov pracujúcich alebo študujúcich v zahraničí. Kniha je akýmsi štartovacím bodom, aby sa o nich mohlo začať hlbšie premýšľať a mňa veľmi teší, že to funguje a veľa ľudí sa v nej vidí.“ Zuska Kepplová O KNIHE BUCHTY ŠVABACHOM Postavy Zusky Kepplovej sú novodobí nomádi, imigranti s možnosťou kedykoľvek sa vrátiť domov, s možnosťou, ktorá nijako nezmenšuje ich vnútorný nepokoj, nezastavuje ich pátranie po tom, kde a s kým ten domov vlastne je. Knižka, zručne napísaná a hladučko čitateľná, je poctivým pokusom zachytiť zážitky odvážnych dvadsiatnikov, ktorí sa s batôžkom buchiet vybrali do sveta na skusy. Mária Modrovich „Osobné výpovede ľudí, ktorí riešia vzťahy, priateľstvá, sex a peniaze presne ako všetci, a predsa sú tieto príbehy čímsi iné, trochu multikultúrne a niekedy ako mestá, v ktorých sa ocitli, úplne nepriateľské, bezcitné. O ťažkých začiatkoch a ešte ťažších koncoch a ľuďoch, ktorí nám nikdy nikde a za žiadnych okolností neprestanú chýbať. Ale sú aj svedectvami o malých či veľkých radostiach a víťazstvách, ktoré len majú inú príchuť, keďže sa človek v dvadsiatke rozhodol ísť vyhrávať a prehrávať nikam inam. Preč. Kde by mohlo byť lepšie.“ Alena Sabuchová O KNIHE 57 KM OD TAŠKENTU „Dve poviedky ilustrujúce paletu emócií a životných postojov ľudí žijúcich mimo krajiny pôvodu. Autorkin ponor do intimity postáv cez vzťah k prostrediu v poviedkach nepriamo nadväzuje na jednu stranu dávneho romantického konfliktu dedina vs. mesto, ktorý okrem iného tiež zachytával osamoteného človeka v dave (či na rande so „svojím“ mestom?). Na príťažlivosti a aktuálnosti však nič nestráca.“ Petra Blšťáková, Knižná revue O KNIHE REFLUX „Reflux je o návrate študentky africkej literatúry do malého slovenského mesta, kde sa stretáva s rodinou a priateľmi z detstva – s bratom, ktorý robí manažéra v automobilke, so sestrou na materskej, s indicky vyzerajúcim stavbárom Milanom, s obľúbeným spolužiakom Erikom, ktorý má na hlave vytetovanú nacistickú orlicu, s mamou, ktorá si myslí, že západné školy štvú študentov proti vlastným rodinám a s babkou, ktorá prežila odvlečenie do lágra v Rusku, ale už si na veľa nespomína. Niekto cudzí je v dome.“ Monika Kompaníková

Tri rozsiahle romány Dušana Mitanu (spolu 1.176 strán) tvoria akýsi voľný triptych hľadania, blúdenia a premeny. O 3 ROMÁNOCH DUŠANA MITANU „Miznutie rozprávača, respektíve jeho rozpustenie sa vo viacerých rozprávačských perspektívach a ohniskových vzdialenostiach je príznačné pre trojicu Mitanových románov „Hľadanie strateného autora“, „Návrat Krista“ a „Zjavenie“, ktoré tvoria akýsi voľný triptych a mohli by sme ich nazvať románmi hľadania, blúdenia a premeny.“ Peter Zajac O KNIHE HĽADANIE STRATENÉHO AUTORA „Štruktúra tejto knihy pripomína koláž, skladajúcu sa z viacerých textov, ktoré nie sú len žánrovo, ale aj štýlovo diferencované. Autor skladá jednotlivé fragmenty mozaiky svojho diela pomocou literárnej postavy autora Tomáša Eliáša, ktorý sa za pseudonymom Dušan Mitana asi neskrýva náhodou. Jeho tajuplné zmiznutie a následné hľadanie tvorí jednu z príbehových línii knihy. Mitana komplikuje situáciu hlavného hrdinu (aj čitateľa, ktorý sa podobne ako knižná postava začína strácať v spletitej štruktúre diela) a píše o druhom Dušanovi Mitanovi, čiže o sebe. „Na zámene týchto dvoch mien sa tu buduje veľkolepá tragifraška“ – tvrdí Marta Součková. Avšak peripetie dvoch autorov sú ešte len začiatkom toho, čo Mitana pripravil pre nič netušiaceho čitateľa...“ Izabela Zając O KNIHE NÁVRAT KRISTA „Text z istého pohľadu pripomína Ecove hry s interpretáciou. Podobne ako vo Foucaultovom kyvadle i tu je hlavnou témou „tajomné”, poháňa ju dychtivosť objavovať tajné kódy, lúštiť inotaje pod povrchom textov, mystické sprisahania za dejinami sveta. Mitana používa ecovskú metódu zmätenia významov, podobne spája cudzorodé pramene do nových významov, aj bez overovania prameňa. Text Návratu Krista je rozsiahlou kolážou pozliepanou z útržkov ufologických prednášok, evanjelizačných traktátov, špekulatívnej teológie, biblickej exegézy, novinových správ, mediálnych súdov. Miestami sa citovaný text nedá rozoznať od autorovho, o to je neuchopiteľnejší. Na rozdiel od Eca, ktorý zaplieta postavy do sietí inotajov, Mitanov text nemá príbeh, jedinou do siete inotajov vpletenou postavou je autor. Ak sú Ecove knihy postmoderným textom, Mitanova kniha je postmoderným javom.“ Daniel Pastirčák O KNIHE ZJAVENIE „Mitanova kniha je zábavná jednoducho preto, že je dobre napísaná. Radosť z čítania - túto už takmer zabudnutú emóciu slovenskej literatúry - dokáže Mitana sprostredkovať nielen svojimi presnými vetami, ale najmä filmovo vystavanými scénami. Autor v nich dokáže elegantne spojiť zdanlivo nespojiteľné.“ Peter Darovec O AUTOROVI Dušan Mitana sa narodil 9. decembra 1946 v Moravskom Lieskovom. Začal študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, po roku však prestúpil na Vysokú školu múzických umení, kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu. Po skončení štúdia pracoval dva roky ako redaktor literárneho časopisu Romboid. Od roku 1975 sa literatúre venuje profesionálne. Píše prózu, poéziu, eseje a venuje sa filmovej a televíznej scenáristike. Žije v Bratislave. Vydal 5 zbierok poviedok (Psie dni, Patagónia, Nočné správy, Slovenský poker, Krst ohňom), 2 básnické zbierky (Krutohory, Maranatha) a 5 románov (Koniec hry, Môj rodný cintorín, Hľadanie strateného autora, Návrat Krista, Zjavenie). Za svoju tvorbu získal viacero ocenení (Hlavná cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, Prémia Literárneho fondu, Panta Rhei Awards - Sieň slávy).

Ide o generačný román Viery Benkovej (1939), uznávanej slovenskej spisovateľky, poetky, publicistky žijúcej v srbskej Vojvodine, nositeľky Ceny za celoživotné dielo Spolku slovenských spisovateľov. V ňom sa autorkina pamäť preniesla na Slovensko, väčšina deja sa odohráva – síce v rôznom čase – v obci Čičmany. Benková vzdáva hold svojim čičmianskym predkom, ktorí to v živote nemali ľahké, často za prácou museli ísť aj mimo vlastného kraja a čestne bojovať s chudobou... Je to príbeh ságy rodiny presahujúcej do slovensko-srbskej a srbsko-slovenskej relácie v 20. storočí v kontexte vojnových i povojnových udalostí so silným etnografickým základom a etickým apelom pre nové generácie, aby nezabúdali na vlastné kultúrne tradície a nezanedbávali svoje kultúrne dedičstvo. Na margo svojej knihy autorka v rozhovore s Etelou Farkašovou poznamenala: „Budú musieť prejsť dlhé roky, aby sa ľudia vrátili k studničke pamäti a začali opäť rozprávať príbehy, upozorňovať krásou zapamätaného na to, že život je studňa, z ktorej vody neubúda, ak do nej stále priteká svieži prameň...“

Mozaikovitý román o mladých ľuďoch, ktorí odchádzajú do cudziny s vidinou vyššieho zárobku, lepších možností sebarealizácie a predovšetkým s túžbou po intenzívnejšom živote.

Minule, keď som (výnimočne) fajčil 3 je pokračovaním fenomenálnych knižiek Remi Kloosa a Pero Le Kveta s názvom Minule, keď som (výnimočne) fajčil 1 a 2. Minule, keď som (výnimočne) fajčil 3 uzatvára túto fajčiarsku trilógiu a tvoria ju opäť myšlienky, postrehy, úvahy, sny, nápady a príbehy dvoch autorov obohatené o spoločné dialógy na závažné a predovšetkým na nezávažné témy. „Sú dva druhy spisovateľov. Takí, čo presne vedia čo idú písať, aj ako sa to skončí. Druhí sa zasa radi nechajú príjemne prekvapiť. Pero s Remim sú esenciou práve tejto skupiny. Sú si vedomí, že stačí vhodným spôsobom začať fajčiarsky rituál a človek si nemôže byť ničím istý...“ Dado Nagy

Súbor kratších próz reportážneho, spomienkového či cestopisného charakteru Zbierka krátkych príbehov zo života. Autor sa inšpiroval predovšetkým rodnou Oravou, ale aj dobrodružnými zážitkami a postrehmi z ciest po Slovensku i cudzine. Zoznámime sa so zamilovanou učiteľkou, opitými železničiarmi, tajomnou vidiečankou či záhradkárom starej mamy. Hrdinovia sa v marhuľových sadoch, upršanom Londýne, ukrajinskom trolejbuse či pri škótskych jazerách presvedčia, že náhody predsa len existujú. Alebo azda prídu na to, že tento svet už lepší nebude.

Zuzana Kuglerová sa už 20 rokov venuje zbieraniu povestí. V jej najnovšej knihe nájdete príbehy z viacerých regiónov Slovenska. Kým v prvom diele spájala jednotlivé povesti časová línia, v druhom diele je to línia „miesta“, resp. regiónu. Autorka vás prevedie Budatínskym, ale aj Budmerickým zámkom, spolu s ňou navštívite mocných zemepánov aj chudobné siroty. Spoznáte svet zbojníkov aj krutú grófku, ktorá nedovolila svojmu synovi, aby sa oženil s chudobnou pastierkou pávov. Dozviete sa tajomstvá, čo mali navždy zostať skryté za múrmi hradov. Zuzane Kuglerovej za jej záujem o dediny Slovenska, ktorý pretavila do viacerých svojich historických románov a povestí, právom patrí označenie Prvá dáma slovenských povestí. Začítajte sa do jej príbehov.

Po maminej smrti sa knihovníčka Ariana vydáva na cestu, aby zachránila svoju lásku - básnika Mareka. Musí odhaliť tajomstvo a získať odpoveď na otázku, či je ešte milovaná. Mama ju kedysi varovala, aby zbytočne nesnívala a držala sa reálneho života. A v žiadnom prípade nech sa neoddáva písaniu. Ariana však napíše a vydá román. Iná, fantastická skúsenosť, ku ktorej na svojej ceste dospieva, je naplnená udalosťami i snami. Na scéne sa zjavujú ďalšie postavy: bývalý manžel Imro s kamarátom Ďusim, pes Lucky, divadelný súbor s režisérom, vojvodcovský pár a... kustódi, ktorí píšu knihu osudu pre každého človeka. V príťažlivej zmesi magického realizmu a autentickej každodennosti sa autorka nevdojak dotýka podstatných otázok ľudského bytia, ako aj osobitostí životného pocitu nášho človeka v stredoeurópskom priestore.

Fulmaya je nepálsky kvet lásky. Je to aj meno, ktoré dostala Dorota Nvotová na treku okolo Annapurny, i názov jej cestopisnej knihy. Nie celkom tradičnej cestopisnej knihy. Je to príbeh mladej herečky a speváčky, ktorá sa vydáva na cesty, aby spoznala a zmenila seba a tak trochu i svet. Kniha sa začína autorkiným rozpadajúcim sa manželstvom a jej rozhodnutím vydať sa úplne sama na trek do Himalájí. Napokon odcestuje s manželom na Srí Lanku a spolu precestujú aj Maurícius, Južnú Ameriku a Indiu. No a potom sa zamiluje do iného muža a do Nepálu už odchádza sama. Natrafí na inzerát, ktorý ju zavedie do sirotinca, kde začne pomáhať. Založí nepálsku cestovnú kanceláriu a svoj život delí medzi Slovensko a Nepál. „Zdá sa, že život – pol roka tam a pol roka tam – mi vyšiel. Že to predsa len môže takto fungovať. Umelkyňa v Európe a manažérka sirotinca a organizátorka zájazdov v Nepále... Zdá sa, že to funguje...“ hovorí Dorota.

Najúspešnejšia Ballova kniha vychádza v treťom vydaní. Získala Cenu Anasoft litera v roku 2012. Preklady vyšli vo Veľkej Británii, Holandsku, Maďarsku a v Čechách. „Predstavte si, že Kafka, Beckett, Bukowski a Borges sedia pri pive s chlebom a obarovým kolenom. Tak takúto príchuť skrýva Ballova zemitá existencialistická výprava.“ Rosie Goldsmith, EuroLitNetwork, 15. 5. 2017 Konečne sa niekto na dnešnom Slovensku prežehnal sám nad sebou – aj keď so značnou dávkou odstupu, otrávenosti až sarkastickej znudenosti nad tým, čo ako možnosť pre život absorbuje človek našej súčasnosti. Aj v tejto knihe je Balla realista, ktorý sa neusmieva. Je jedným z mála autorov, ktorí dôsledne majú štýl. Ivan Štrpka, porotca Anasoft litera „Jedným z najočividnejších znakov Ballovej prózy je istý temný druh irónie, aký v maďarskej literatúre len tak ľahko nenájdeme.“ Gábor Schein, Élet és irodalom, 22. 4. 2016 „Možno tedy jen přivítat, že se český čtenář může seznámit s touto znepokojivou a drásavou Ballovou otcovsko-synovskou etudou, textovanou ovšem s potutelným úsměvem. Anebo úšklebkem?“ Lubomír Machala v doslove k českému vydaniu

Adam je mladý vysokoškolák, ktorý hľadá svoju sexualitu. Má podozrenie, že by mohol byť na chalanov, ale nechce si to za žiadnu cenu priznať, lebo nevyzerá ako typický zženštilý gej. Práve naopak, nikto by to doňho nepovedal. Lenže potom sa objaví pekný spolužiak Filip a Adam zrazu vie, že je to silnejšie než on. Chce Filipa za najlepšieho priateľa, no Filip mu dáva jasne najavo, že nemá záujem. A tak sa Adam trápi sám so svojím tajomstvom a dúfa, že si raz nájde peknú blondínku. Medzičasom začne chodiť na angličtinu. Na kurze sa spriatelí s Dášou, mladou netradičnou sexy lektorkou, ktorá rozjasňuje jeho dni svojou nebojácnou a liberálnou povahou. Dáša pre zmenu chodí so Samsonom, lektorom z Anglicka, ktorý si rád vypije, no ich vzťah nie je ideálny. Adam sa stretáva s obomi a prežíva s nimi bláznivé večery plné rockových koncertov, ale aj hádky dvoch patologických pováh. Keď sa Adam naučí čo-to po anglicky, objaví sa možnosť ísť pracovať do Spojených štátov. Stará tetka Veruna mu vtedy porozpráva o vzdialenej rodine v Chicagu a Adam sa rozhodne, že ju pohľadá. V Amerike potom zakúsi tvrdú realitu, kedy je odkázaný iba sám na seba, spoznáva život ilegálnych imigrantov a zažíva s nimi humorné aj smutné chvíle. Ako dopadne Adam v Amerike? Nájde vzdialenú rodinu? Vráti sa domov na Slovensko? A čo Filip? Stane sa jeho najlepším priateľom? A čo sa udeje, keď na scénu vstúpi štvrtý aktér, Jaro, Adamov najlepší kamarát z detstva? Kým Dáša sa ešte stále háda so Samsonom, Adam si v sebe musí spraviť jasno a na to potrebuje čas. Veľa času. Priveľa času. A to ho poriadne znervózňuje. Tak je Adam teplý, alebo nie? Pokračovaním tohoto románu je román Neviditeľný zdroj.

V najnovšom literárnom panoptiku čitateľ nájde informácie o dejinách Kremnice, baní a mincovne, poprave Juraja Langsfelda, na ktorú nešiel nikto z mesta, ešte aj kat sa stratil, histórii vzniku „Stredu Európy“, obraz aktuálnej politickej situácie z konca roku 1991, veľkú skupinová pohľadnica hostí z politiky: Mečiar, Markuš, Keltošová, Filkus, Kňažko..., zamýšľa sa nad nevyjasnenými okolnosťami havárie A. Dubčeka,... Pokúša sa rozmotať zamotaný prípad vlakovej lúpeže v Rakúsku, z ktorej bol podozrivý Slovák no venuje pozornosť I novým zisteniam osudových okolností popravy V. Clementisa.... Kniha veľa dopovie aj tým, čo sledujú svet okolo seba a pre mladých je čosi ako učebnica slovenského novoveku.

Nie je veľa autorov, ktorí dokážu zaujímavo skoncentrovať príbeh, posolstvo a vtesnať ho do priestoru jednej či dvoch viet – do aforizmu, sentencie či epigramu. Miroslav Danaj k takým autorom nepochybne patrí, o čom presvedčil doteraz vydanými zbierkami sentencií a aforizmov (Niečím ťa možno liečim, OnaQjšia káva a Smiem si prisadnúť?). V najnovšej zbierke Muž z mora opätovne dokazuje výnimočnú osobnostnú dispozíciu vnímať bežnými zmyslami nepovšimnuteľné detaily sveta a pretransformovať ich do sentencie, ktorá oslovuje hĺbkou, vtipom, múdrosťou. Za riadkami precízne volených slov cítiť autorovu unikátnu životnú skúsenosť, veď je špičkovým chirurgom, ktorý sa denne pohybuje na hraniciach ľudského života a smrti, dôverne nahliada do zložitých ľudských príbehov a osudov bez toho, aby pritom stratil svoju príslovečnú láskavosť, citlivý humor, vieru v život a nesmiernu pokoru voči všetkému a všetkým navôkol.

Málokomu sa podarí vo dvojici viesť život, ktorý by partnerov netraumatizoval, neunavoval, nespôsoboval modriny na tele i na duši. Príbehy sa skutočne stali, sú z reálneho manželského života. Ak si neviete rady a nedokážete opustiť človeka, čo na vás denne nakladá, necítite sa dobre. Myslíte si, že ste zlyhali, že ste si svoj život pobabrali samé. Možno tu nájdete príbeh o takmer rovnakom osude ženy, manželky. Nie ste v tom sama, rovnaký problém riešia aj iné ženy.

Pararomán Návrat Krista autor vystaval ako literárnu koláž faktografie s fantáziou. „Skúsený a uznávaný prozaik sa tu pokúsil v dosť náročnom texte odpovedať na tie najzákladnejšie otázky, ktoré by mali znepokojovať ľudstvo ako celok, ale aj každučkého, čo len trocha súdneho a zodpovedného ľudského tvora. Venuje sa výkladu ľudských dejín, no predovšetkým vývinu kresťanstva s dôrazom na rôzne proroctvá, veštby, vízie.“ (Jozef Špaček) „Autor, ktorému nie je nič také sväté, aby sa proti tomu nevzbúril, rebel, recesista, blasfemik a heretik Dušan Mitana predviedol na konci minulého tisícročia svojmu čitateľstvu šokujúcu premenu fantasticko-faktografickým pararománom s vesmírnou zápletkou, s podtitulom Dejiny spásy v 10 častiach s prológom a epilógom a charizmatickým názvom Návrat Krista. Jeho úporné sebazničujúce hľadanie strateného subjektu vo svete ,,na prahu sebazničenia“ a bezuzdné prekračovanie ontológie metafyzikou a mystikou tu vyústilo do „faktografickej“ analýzy dejín náboženského myslenia, na konci ktorej čnie onen návrat Krista ako zmierenie s nezmieriteľným, ale súčasne aj ako autorova najbytostnejšia vzbura.“ Alexander Halvoník „Text z istého pohľadu pripomína Ecove hry s interpretáciou. Podobne ako vo Foucaultovom kyvadle i tu je hlavnou témou „tajomné”, poháňa ju dychtivosť objavovať tajné kódy, lúštiť inotaje pod povrchom textov, mystické sprisahania za dejinami sveta. Mitana používa ecovskú metódu zmätenia významov, podobne spája cudzorodé pramene do nových významov, aj bez overovania prameňa. Text Návratu Krista je rozsiahlou kolážou pozliepanou z útržkov ufologických prednášok, evanjelizačných traktátov, špekulatívnej teológie, biblickej exegézy, novinových správ, mediálnych súdov. Miestami sa citovaný text nedá rozoznať od autorovho, o to je neuchopiteľnejší. Na rozdiel od Eca, ktorý zaplieta postavy do sietí inotajov, Mitanov text nemá príbeh, jedinou do siete inotajov vpletenou postavou je autor. Ak sú Ecove knihy postmoderným textom, Mitanova kniha je postmoderným javom.“ Daniel Pastirčák „Mitana patrí k tomu vzácnemu typu autorov, ktorým sa darí spájať a integrovať to, čo sa zvyčajne pokladá za nespojiteľné a nezintegrovateľné: klasicky jasný spôsob podania problémov nejasných až temných. Alebo inak - darí sa mu spájať presnosť vyjadrenia s približnosťou a mnohovýznamovosťou príbehu.“ Peter Zajac

Sugestívny román o postupnej strate citu rozpoznať hranice medzi realitou a fikciou – autorom a postavami – dôsledkami a príčinou... Pred štvrťstoročím sa Hľadanie strateného autora stalo v čitateľskej ankete Knihou roka a pre súčasných mladých čitateľov vychádza v novom vydaní. „Celé moje písanie je hľadaním strateného autora... Hľadám základné hodnoty.“ (Dušan Mitana) „Miznutie rozprávača, respektíve jeho rozpustenie sa vo viacerých rozprávačských perspektívach a ohniskových vzdialenostiach je príznačné pre trojicu Mitanových románov „Hľadanie strateného autora“, „Návrat Krista“ a „Zjavenie“, ktoré tvoria akýsi voľný triptych a mohli by sme ich nazvať románmi hľadania, blúdenia a premeny.“ Peter Zajac Kniha Hľadanie strateného autora vyšla v roku 1991 a zdá sa, že práve ona začína tvoriť nový, reflexívno-náboženský trend v tvorbe Dušana Mitanu. Doterajší Mitana si čitateľov získal najmä svojimi krátkymi prózami, ktoré začali vychádzať v 70. rokoch. V týchto poviedkach sa autor často dotýka tém, ktoré boli v socialistickej realite tabuizované, je kontroverzný a tým pádom aj čitateľsky zaujímavejší. Samotný autor v jednom z rozhovorov konštatoval: „tradičná beletria, tradičný príbeh, ma už dávno neoslovuje” a asi preto sa rozhodol napísať antiromán Hľadanie strateného autora. Štruktúra tejto knihy pripomína koláž, skladajúcu sa z viacerých textov, ktoré nie sú len žánrovo, ale aj štýlovo diferencované. Autor skladá jednotlivé fragmenty mozaiky svojho diela pomocou literárnej postavy autora Tomáša Eliáša, ktorý sa za pseudonymom Dušan Mitana asi neskrýva náhodou. Jeho tajuplné zmiznutie a následné hľadanie tvorí jednu z príbehových línii knihy. Mitana komplikuje situáciu hlavného hrdinu (aj čitateľa, ktorý sa podobne ako knižná postava začína strácať v spletitej štruktúre diela) a píše o druhom Dušanovi Mitanovi, čiže o sebe. „Na zámene týchto dvoch mien sa tu buduje veľkolepá tragifraška“ – tvrdí Marta Součková. Avšak peripetie dvoch autorov sú ešte len začiatkom toho, čo Mitana pripravil pre nič netušiaceho čitateľa...“ Izabela Zając „V roku 1991vydal román Hľadanie strateného autora, jeden z prvých domácich pokusov o uplatnenie postmodernistických princípov v literárnom diele. Kniha je vystavaná na princípe textovej koláže, v ktorej sa prostredníctvom protagonistu Tomáša Eliáša zjednocujú a miešajú žánrovo a štýlovo rôznorodé prvky (korešpondencia, administratívny štýl, chorobopis, privátne žánre ako denník, ale aj texty z verejných zdrojov, napr. časopisecký rozhovor so spisovateľom) a uplatňuje sa intertextualita (už v názve, odkazujúcom na monumentálny románový projekt francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta Hľadanie strateného času). Otázkou, ktorú román nastoľuje (a necháva otvorenú), je identita (totožnosť) protagonistu a jeho vzťah k autorovi (autor Mitana je prostredníctvom mena i verejne prístupných biografických údajov vtiahnutý do deja ako alter ego/druhé ja protagonistu). V knihe je uplatnený princíp hry, založený na preskupovaní a kombinácii všetkých personálnych rolí spätých s epickým dielo (autor – rozprávač – postava).“ Vladimír Barborík

Lena Riečanská je autorkou piatich románov pre dospelých čitateľov. Deti a mládež zaujala trilógiou Navždy kamošky a samostatným románom Som, aká som! Kniha Sladkých štrnásť s horkou príchuťou je autorkiným desiatym vydaným literárnym dielom. Sladkých štrnásť prežíva hrdinka románu Katka. Odrazu sa šťastie zaľúbenej dievčiny premení na pocit krivdy. Čo by to bolo za lásku, keby sa pri prvej prekážke vzdala? Tak aj Katka s Norom hľadajú možnosť, ako sa stretnúť. Zaľúbené dievča sa podelí so svojimi pocitmi s babkou, s ktorou má veľmi dobrý vzťah. „Povedz, babi, ako to bolo, keď si ty mala štrnásť?“ vyzvedá. Od vyslovenia tejto otázky sa v románe odvíja ďalší príbeh. Pútavo sa prelínajú dve časové pásma. Zážitky štrnásťročnej dievčiny súčasnosti a skutočný príbeh vyrozprávaný babkou, ktorá približuje život mládeže prežívajúcej svojich štrnásť v roku 1968. Postupne čitateľ pochopí, prečo tá horká príchuť. Striedajú sa situácie veselé aj vážne. Rozosmejú, a možno aj rozplačú. Hlavne donútia zamyslieť sa. Celý príbeh je prepletený láskou. Dotkla sa všetkých postáv. Čo ešte? Porovnanie dvoch časových období, rodina, priateľstvo, vzťah k starším aj skutočné stretnutie s markízou Giulianou Benzoni, Knihu dopĺňajú príjemné, realistické ilustrácie Lucie Zajac Valovej, autentické fotografie z archívu autorky aj čestného predsedu Spoločnosti M. R. Štefánika.

Hudobný skladateľ predstupuje pred renomovaný orchester, aby naštudoval skladbu, ktorá neexistuje. Prírodná žena, v syntetickom preoblečení, podniká trestné výpravy voči vaginálnym analfabetom. Mladý muž dokresľuje abstraktné maľby v galérii niekoľkými zručnými ťahmi, čím ich údajne zbavuje tajomstva. Šarmantná dáma s Alzheimerom zhromažďuje svoje preklady zahraničných textov v tajnej izbe, takže nikdy nebudú použité. Muž je potrestaný vo vykonštruovanom procese za to, čo nespáchal, nemieni potom niesť následky toho, čo spácha naozaj. Kazateľ mení víno na víno a neopatrne sa dožaduje otvorenia starého prípadu, ktorý aj po politickom prevrate zostáva zamínovaný.Kde je tu Boh?Ako to všetko súvisí s kultúrou smrti?Vrstvenie bizarností by bolo podozrivé, keby nemalo podozrivo veľa styčných bodov so životom v istej malej bezvýznamnej krajine...