Najnovšie - Biografie - Životopisy - Politika strana 7 z 8

Druhé, aktualizované a fotografiami doplnené vydanie knihy, ktoré prináša pomerne jasný obraz Mariana Kotlebu - rasistu s nechuťou ku všetkému cudziemu, odporcu demokracie so sklonom k stihomamu a rodinkára neschopného plniť volebné sľuby. Kto je Marian Kotleba? Na základe množstva citátov, prejavov a výpovedí bývalých spojencov aj politických protivníkov vykresľuje kniha jasný obraz. Ako sa teda mohol dostať až do parlamentu? Jedným z vysvetlení je jeho nesmierna vytrvalosť. Pokiaľ mu ostane, tak aj prípadná volebná prehra či zákaz strany nemusia pre jeho budúcnosť nič znamenať. Napokon v roku 2017 oslávil len štyridsiatku a jeho strana sedí na miliónoch eur. Mariana Kotlebu skrátka potrebujeme pochopiť, lebo tu s nami môže byť nadlho.

Klement Gottwald byl po převratu v roce 1948 oslavován i nenáviděn. Proto se i po sedmdesáti letech musíme ptát: Kdo vlastně byl a co o něm dnes vůbec víme? V knize Gottwald a jeho doba se autor snaží postihnout nejdůležitější okamžiky života „prvního dělnického prezidenta“ a dobrat se základního poznání – jak a proč Gottwald dospěl až do fáze prosazení komunistické totality, v níž idea třídního boje a třídní nenávisti sehrála tak děsivou roli.

Vladimír Lexa st., ktorý sa narodil 8. mája 1937 v Bratislave, patrí k priekopníkom slovenského podnikania. Predtým, ako sa stal úspešným podnikateľom, venoval prevažnú časť svojho života analytickej chémii a výskumu. Vo svojich 82 rokoch sa rozhodol vydať svoje pamäti prostredníctvom jedného veľkého rozhovoru, ktorý s ním viedla šéfredaktorka mesačníka Extra plus Lenka Mayerová. Odpovedá jej na otázky súvisiace s jeho rodinou, kariérou, vierou, vzťahom ku Gustávovi Husákovi, Jozefovi Lenártovi či Lubomírovi Štrougalovi, ale vyjadruje sa aj k politicko-spoločenským zmenám po roku 1989, Havlovým amnestiám, rozdeleniu Československa, vzniku samostatnej SR a Vladimírovi Mečiarovi či k ekonomike štátu, kupónovej privatizácii a nakoniec aj ku kauze, ktorá poznačila ich rodinu v súvislosti so synom Ivanom Lexom. Na svojom príbehu ukázal, ako sa počas jeho života svet menil narodil sa v období Prvej československej republiky, rané detstvo prežil počas slovenského štátu, hektické obdobie po skončení 2. svetovej vojny, zažil päťdesiate roky, znárodňovanie, prenasledovanie a zatváranie jeho príbuzných, bol svedkom vstupu vojsk Varšavskej zmluvy, prežil socializmus, rozdelenie Československa, vznik samostatnej Slovenskej republiky a nakoniec sa ocitol v novodobom kapitalizme, ktorý je súčasťou slovenského národa 30 rokov. Svojím rozprávaním priblížil, ako sa z chlapca stal študent, muž, milujúci manžel, otec, politik i podnikateľ, o ktorom možno povedať, že svojou prácou zanechal stopu v slovenskej histórii. Ľudia, ktorí s ním spolupracovali, hovoria o ňom ako o veľmi korektnom človeku a vynikajúcom odborníkovi vo svojom odbore, kde dosahoval veľké úspechy najmä vďaka technokratickému mysleniu.

The extraordinary story of how an outsider candidate - an unknown technocrat and economics minister on the fringes of French politics - made his way to the Élysée palace, with new material and expert analysis of recent events including the gilets jaunes protests. Two years after Emmanuel Macron came from nowhere to seize the French presidency, Sophie Pedder, The Economist's Paris bureau chief, tells the story of his remarkable rise and time in office so far. In this updated edition, published with a new foreword, Pedder revisits her analysis of Macron's troubles and triumphs in the light of the gilets jaunes protests. Eighteen months after he led his own audacious insurgency against France's established parties Macron would face another popular insurrection. This time, he was the target. In her vivid account, Pedder analyses the first real political crisis of Macron's tenure, how the movement emerged on roundabouts and in cyberspace, its impact on his plans to transform France, and the repercussions for representative democracy. On the eve of important European elections, and with nationalist and populist forces rising across the continent, she considers whether Macron can still hope to hold the centre ground, work with Germany to rebuild post-Brexit Europe, and defend the multilateral liberal order. Meticulously researched, enriched by interviews with the French president, and written in Pedder's gripping and immensely readable style, this is the essential, authoritative account for anyone wishing to understand Macron and the future of France in the world. Now updated with new material including interviews with Emmanuel Macron.

Kto je v skutočnosti Vladimir Vladimirovič Putin? Autor tejto knihy hľadá odpoveď na otázku z pozície nestranného bádateľa. Odložil všetky klišé a stereotypy, ktoré sa nabalili na osobu ruského štátnika a vykresľujú jeho zjednodušený a jednostranný obraz. Frédéric Pons je realista, odporca historickej manipulácie, stúpenec objektivity a pravdivých faktov. Krok za krokom odhaľuje osobnosť Vladimira Putina od raného detstva do napísania knihy v roku 2014. Detailne zachytáva jeho vývoj a myšlienkové dozrievanie na životnej ceste, odkrýva príčiny jeho rozhodnutí a činov vo všetkých etapách kariéry, v zlomových situáciách, pred ktoré ho život aj funkcie postavili. Pons nevytvára žiadnu legendu ani oslavný spis; oprávnenosť jeho kritiky namierenej proti umelému, nekonštruktívnemu a nebezpečnému postoju Západu k Rusku logicky pramení z jeho historickej analýzy. Ako vecný autor sa opiera o dôkladné štúdium prameňov. Pracuje jemným a jasným štýlom, je otvorený, nevyhýba sa pálčivým témam. Keď vysvetľuje súvislosti a vyvodzuje závery, opäť ich necháva vyplynúť z daných faktov. Osobnostný portrét štátnika sa Ponsovi podarilo zachytiť na pozadí ruských dejín; udalosti, ktoré muselo Rusko prekonať, mu pomáhajú objasniť Putinove myšlienky a činy ako uvažovanie a konanie vlastenca, ktorý obhajuje záujmy svojho štátu.

Kniha Rudolfa Chmela Úvod do pamäti je svojráznou memoárovou reflexiou autora -- literárneho vedca, verejného intelektuála, diplomata a politika, v ktorej sa cez jeho individuálnu pamäť zrkadlí aj kolektívna reflexia, národná aj štátna, respektíve stredoeurópska. Z tohto prieniku individuálneho a kolektívneho osudu sa odvíja zaujímavé rozprávanie o zložitých, neraz protirečivých dejinách súčasnosti, dejinách, ktoré mnohí žili a mnohých budú určovať aj v budúcnosti.

Kniha Rudolfa Chmela Úvod do pamäti je svojráznou memoárovou reflexiou autora -- literárneho vedca, verejného intelektuála, diplomata a politika, v ktorej sa cez jeho individuálnu pamäť zrkadlí aj kolektívna reflexia, národná aj štátna, respektíve stredoeurópska. Z tohto prieniku individuálneho a kolektívneho osudu sa odvíja zaujímavé rozprávanie o zložitých, neraz protirečivých dejinách súčasnosti, dejinách, ktoré mnohí žili a mnohých budú určovať aj v budúcnosti.

Osudy Gustáva Husáka od konca druhej svetovej vojny, až po jeho zatknutie vo februári 1951, teda z časového hľadiska šesť rokov, počas ktorých prešla ČSR i sám Husák mnohými zásadnými zvratmi. V tomto období žil Husák naplno politikou, zastával dôležité štátne a stranícke funkcie a bol tak spoluzodpovedný za vývoj na Slovensku. Ako povereník dopravy sa zaslúžil o rýchlu obnovu vojnou zničeného Slovenska, vo veku tridsaťtri rokov sa stal predsedom Zboru povereníkov a teda slovenským premiérom, patril k vedúcim funkcionárom KSS a intenzívne robil všetko pre to, aby komunistická strana dobojovala svoj zápas o absolútnu moc do konca. Stál pri hladkom priebehu februárového prevratu na Slovensku aj následnej kriminalizácii politických oponentov. Musel však znášať intrigy vo vedení strany a zákulisný mocenský boj. Netrvalo dlho a sám sa dostal do pozície, kedy sa ho vzdala vlastná strana. Ostro kritizovaný prišiel o všetky dôležité funkcie a po pár mesiacoch tiež o vlastnú slobodu.

Pre jedných charizmatický rečník a apoštol prvého slovenského štátu v dejinách, pre druhých fašista, Hitlerova pravá ruka na Slovensku a architekt holokaustu slovenských Židov. Dá sa vôbec na Alexandra Macha, bývalého ministra vnútra, podpredsedu vlády, hlavného veliteľa Hlinkovej gardy a šéfa Úradu propagandy ľudáckeho režimu, pozrieť z viacerých uhlov pohľadu, alebo je pre súčasnú slovenskú spoločnosť výlučne pozitívnou alebo výlučne negatívnou metaforou ako donekonečna diskutovaný Jozef Tiso? Životopis od historika Antona Hruboňa, vychádzajúci z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch, sa pokúša predstaviť hlavného protagonistu knihy v celej šírke jeho dynamicky sa vyvíjajúcej osobnosti. Machov príbeh v piatich kapitolách zachytáva spletité osudy človeka a politika, ktoré akoby v kocke zhŕňali príbeh celej slovenskej spoločnosti v 20. storočí: zhmotňuje úsilie o vlastnú spoločenskú a národnú emancipáciu, pozitívnu i ničivú tvár nacionalizmu, zapálený entuziazmus za ideál, ale aj hrubé previnenie sa voči základným princípom kresťanskej a ľudskej morálky.

James Mace Ward vo svojom diele podáva komplexný obraz Jozefa Tisa, jednej z najrozporuplnejších postáv európskych dejín 20. storočia. Zaoberá sa jeho rokmi štúdia za kňaza rímskokatolíckej cirkvi, vstupom na politickú dráhu, angažovanosťou na úrovni československej politiky až po funkciu hlavy Slovenského štátu. Ward sa nevyhýba ani najkontroverznejším kapitolám Tisovho života - predovšetkým jeho vojnovému spojenectvu s nacistickým Nemeckom a zodpovednosti za vyvlastnenie, deportácie a napokon aj vraždenie slovenských židov. Zachytáva Tisa ako človeka presvedčeného o poslaní katolicizmu, vášnivého nacionalistu a chladne uvažujúceho politika, odhodlaného chrániť svoju reputáciu aj manévrovací priestor. Publikácia je prvým hĺbkovým rozborom života tejto rozporuplnej osobnosti z inej ako slovenskej perspektívy. Na rozdiel od predchádzajúcich životopiscov J. M. Ward uprednostnil chronologický prístup, ktorý priniesol mnohé prekvapenia.

When Mikhail Gorbachev became the leader of the Soviet Union in 1985, the USSR. was one of the world's two superpowers. By 1989, his liberal policies of perestroika and glasnost had permanently transformed Soviet Communism, and had made enemies of radicals on the right and left. By 1990 he, more than anyone else, had ended the Cold War, and in 1991, after barely escaping from a coup attempt, he unintentionally presided over the collapse of the Soviet Union he had tried to save. In the first comprehensive biography of the final Soviet leader, William Taubman shows how a peasant boy became the Soviet system's gravedigger, how he clambered to the top of a system designed to keep people like him down, how he found common ground with America's arch-conservative president Ronald Reagan, and how he permitted the USSR and its East European empire to break apart without using force to preserve them. Throughout, Taubman portrays the many sides of Gorbachev's unique character that, by Gorbachev's own admission, make him "difficult to understand." Was he in fact a truly great leader, or was he brought low in the end by his own shortcomings, as well as by the unyielding forces he faced? Drawing on interviews with Gorbachev himself, transcripts and documents from the Russian archives, and interviews with Kremlin aides and adversaries, as well as foreign leaders, Taubman's intensely personal portrait extends to Gorbachev's remarkable marriage to a woman he deeply loved, and to the family that they raised together. Nuanced and poignant, yet unsparing and honest, this sweeping account has all the amplitude of a great Russian novel.

Alexander Dubček patril v roku 1968 k najznámejším a najpopulárnejším politikom v Európe. Bol ikonou československej jari a pre obyvateľov socialistického Východu aj kapitalistického Západu stelesňoval predstavy o inom, lepšom a dôstojnejšom živote. V Československu sa po dlhom čase objavil politik, ktorý dokázal spájať spoločnosť. Podobne ako pred ním Tomáš Garrigue Masaryk, aj A. Dubček zosobňoval optimistické očakávania týkajúceho sa budúceho vývoja. Dubček bol typickým dieťaťom komunistického hnutia prvej polovice 20. storočia. Nepoznal lepšiu alternatívu ako socializmus a jeho výchova v duchu tohto ideálu bola úplná. Nebol však intelektuálom a nádeje, ktoré vkladal do komunizmu, boli jednoduché a pragmatické. Jeho predstavy neprekračovali víziu poctivého a pokojného života bez ekonomickej neistoty. Nikdy sa nesprával ako dogmatický sekerník volajúci po fyzickom zničení ideologických nepriateľov. Naopak mal povesť slušného človeka, ktorý radšej diskutoval, ako diktoval. Ako sa ukázalo, bola to zároveň výhoda aj slabina.Skutočnosť, že sa v roku 1968 snažil socializmus v Československu chrániť, a nie zničiť, že v jeho živote chýbajú gestá otvoreného vzdoru a že sa nikdy nestal súčasťou antikomunistického disentu, sa dnes považuje za dôvod na historické odsúdenie.

Literárna biografia sudcu Štefana Hrabina.

Za jedinú báseň sa dostal do väzenia. Liao I-wu sa postavil totalitnej vláde a stal sa nepriateľom ľudu. V júni 1989 tiekla na pekingskom námestí Tchien-an-men krv doslova potokom, čínsky režim tu tvrdou rukou zakročil proti protestujúcim občanom. Mladý básnik si vtedy povedal, že svoj hnev a bezmocnosť premení na verše. Napísal silnú protestnú báseň Masaker, ktorá sa rýchlo rozšírila v prepisoch a nahrávkach. Pre bežných občanov bola zdrojom vnútornej sily, no pre básnika sa tým začala dlhá a ťažká cesta čínskymi väznicami. Strhujúca autobiografická kniha Pre jednu a sto piesní čínskeho básnika Liaa I-wu, ktorý ako odporca režimu strávil štyri roky v čínskom väzení, je mimoriadnym svedectvom o odvahe, nezlomnosti, ale aj beznádeji. Utrpenie i každodennosť väzenskej cely to je román Pre jednu a sto piesní, v ktorej Liao I-wu hľadá v ľuďoch posledné zvyšky človečenstva. Všade aj za múrmi toho najhoršieho čínskeho väzenia.

H. W. Brands rozmnožil řadu životopisů amerických prezidentů o důležitou položku: svou rozsáhlou práci zasvětil životu a působení Ronalda Reagana. Reaganova osobnost měla velký význam pro všechny země sovětského bloku, protože za jeho působení došlo ke zhroucení komunismu ve střední a východní Evropě. Autor se pochopitelně věnuje i vnitřní politice a proměně politického stylu, kterou Reagan ztělesňoval.

Pod názvom STRATEGICKÉ VÍŤAZSTVO a STRATEGICKÁ PROTIOFENZÍVA vychádza najvýznamnejšie dielo Fidela Castra Ruza - autobiografická dvojzväzková kniha spomienok na priebeh kubánskej revolúcie. Je to vôbec prvá Castrova kniha, ktorá bola vydaná na Slovensku. Autor mimoriadne pútavým a zaujímavým spôsobom mapuje priebeh revolúcie a občianskej vojny na Kube. Približuje denný život povstaleckých vojsk, ich úspechy a strasti na bojiskách. Rozprávač sa s čitateľmi veľmi otvorene delí o svoje pocity, názory a stratégie a neváha zverejniť ani osobné listy z tej doby. Denníková forma ešte umocňuje vnímanie tohto diela, z ktorého je zrejmé, prečo si ľudia na Kube vážia Fidela Castra ako výnimočného človeka, hrdinu a historického vodcu kubánskej revolúcie. Kniha je doplnená unikátnymi fotografiami, faksimile Castrových listov či mapovými prílohami s rozbormi bojových konfliktov.

V životopise Winstona Churchilla podává autor se svým charakteristickým vtipem a pronikavostí podobiznu premiéra, který nebojácně vedl svůj národ do boje, přestože nenáviděl válku a pohrdal politiky postrádajícími zkušenost s jejími hrůzami; muže potýkajícího se s depresemi a šišláním, který se přesto vypracoval na jednoho z největších řečníků všech dob a nejproslulejšího žurnalistu své éry; politika, který se díky své otevřenosti novým myšlenkám stal průkopníkem v oblasti zdravotnictví, školství i sociálního zabezpečení, aniž by se přitom zřekl vrozené politické nekorektnosti; a především neohroženého, vynalézavého, odhodlaného velikána, jehož existence je nejlepším argumentem proti názoru, že sebevětší osobnost nemůže zvrátit běh dějin.

"Zlomový okamžik v životě Vladimira Vladimiroviče Putina nastal na podzim roku 1989 v Drážďanech. Před místní rezidenturou KGB, kde mladý Putin sloužil, se shromáždil dav protestujících, kteří chtěli vzít nenáviděnou organizaci útokem. Bez vojenské podpory nemohl Putin budovu dlouho udržet. Rozhodl se tedy blafovat. Vyšel neozbrojen před bránu a prohlásil: „Moji vojáci mají zbraně. Vydal jsem jim rozkazy: pokud někdo vkročí do objektu, mají zahájit palbu.“ Zástup protestujících se rozešel. Ve své knize Nový car: Vzestup a vláda Vladimira Putina předkládá americký investigativní novinář Steven Lee Myers barvitý obraz muže, který se z řadového agenta KGB vyšvihl až na vrchol vládní pyramidy – stal se ruským prezidentem. V důkladně rešeršovaných kapitolách rozebírá Putinovu rodinu a dětství, jeho kariérní růst i kontroverzní rozhodnutí v pozici prezidenta. Výsledkem je přesvědčivý a živý psychologický portrét člověka, jehož prvotní motivací je zachování zdání autority za každou cenu, člověka, který nedává najevo slabost, který improvizuje i chladně kalkuluje a u něhož se cílevědomost váže s výkonností a flexibilitou. O autorovi: Steven Lee Myers je americký investigativní novinář, který od roku 1989 pracuje v listu The New York Times. Od roku 2002 strávil během dvou pobytů více než sedm let jako zahraniční korespondent v Rusku a referoval o druhé čečenské válce, ukrajinské oranžové revoluci, zimní olympiádě v ruském Soči i anexi Krymu. Předtím pracoval jako novinář v New Yorku, Washingtonu a za války v Iráku také v Bagdádu. Nyní se specializuje na zahraniční záležitosti a bezpečnostní témata. Nový car: Vzestup a vláda Vladimira Putina je jeho první knihou. Citace: „Nový car je strhujícím a nesmírně podrobným životopisem Vladimira Putina, v němž Myers zevrubným, až shakespearovským způsobem vysvětluje, proč Putin jedná právě tak, jak jedná.“ – Robert D. Kaplan, geopolitický analytik „Velmi působivý portrét děsivě mocného autokrata.“ – Kirkus Review „Nový car Stevena Leeho Myerse není prvním Putinovým životopisem, ale do dnešního data je životopisem nejsolidnějším. Uvážlivým a komplexním způsobem odhaluje pravou tvář jednoho z nejuzavřenějších světových vůdců.“ – Daniel Treisman, The Washington Post „Myers předkládá obraz člověka, který přechází od jedné krize ke druhé s jediným cílem: aby z něj vyzařovala síla. Zasvěcený a detailní životopis.“ – Gal Beckerman, The New York Times Book Review „V životopise Vladimira Putina Steven Lee Myers geniálně kombinuje vyprávěcí umění, psychologickou sondu i politickou analýzu.“ – Nina Lvovna Chruščovová, americká politoložka, pravnučka Nikity Chruščova"

Sto rokov od narodenia osobnosti býva dobrým dôvodom na zamyslenie sa nad jej životom, osudom či výsledkami. Gustáv Husák osobnosťou nesporne bol. Ako o ňom napísal historik Ľubomír Lipták, Husákovým problémom bolo, že z niekoľkých možností, ktoré pred sebou mal, si nevybral cestu advokáta a demokratického politika, ale išiel cestou presadzovania komunizmu a totalitnej ideológie. Predkladaná publikacia GUSTÁV HUSÁK, moc politiky - politik moci je výsledkom tímovej práce viacerých, mladých i skôr narodených, historikov. Hľadá odpovede na viaceré otázky: •Bol Husák suverénnym vodcom komunistickj strany či len bábkou v sovietskych rukách? •Zmiernil dosahy augustovej invázie 68 v čase normalizácie? •Čo prežíval od mladosti? Ako sa zapísal do dejín Slovenského národného povstania? •Čo prežíval vo väzení v divokých 50. rokoch? •Viedlo nakoniec jeho kroky niečo iné než fascinácia mocou?V súčasnej spoločenskej reflexii významných osobností našich moderných dejín minulého storočia sa niektorí jednotlivci ocitli v „sieni slávy“, iní „na lavici obžalovaných“. Z pološera našej komunistickej minulosti však zväčša vystupujú aj „postavičky" šedého priemeru, ktorých bolo v komunistickej totalite väčšina. Gustávovi Husákovi sa „ušla“ tá lavica obžalovaných, v mnohom oprávnene a nespochybniteľne. Jeho aktuálna storočnica je vhodnou príležitosťou nielen pre historikov, ale aj pre záujemcov o históriu hlbšie sa zamyslieť nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.