Najnovšie - Ľudové tradície, zvyky, folklór strana 3 z 4

Jój, to neexistovalo, aby boli v dedine dve rovnaké výšivky. To som často počúval, keď som sa v slovenských dedinách pýtal, aká je pre nich typická výšivka. To by žena neprežila, keby jej suseda vyšla na ulicu s rovnakým vzorom. Každá musela byť iná a jedinečná. A to je presne ten dôvod, prečo sa mi slovenské výšivky tak páčia. Hoci mala každá dedina svoje typické tvary, farby, techniky či používané materiály, každá žena si ich prispôsobila a poňala po svojom. A v tom vidím inšpiráciu pre nás pre všetkých, ktorý dnes s tradičnými vzormi pracujú. V roku 2019 som sa vydal na cestu po Slovensku a zmapoval tradičné výšivky zo 100 dedín Slovenska. No nezaujímali ma len ornamenty, ale aj príbehy ľudí, ktoré za nimi stoja. Každú dedinu tak reprezentujú ilustrácie a rozprávanie človeka, ktorého som navštívil. AHA100 je kniha plná vzorov, farieb a príbehov, ktoré nás majú inšpirovať.

Slovensko odeté do krásy. Slovensko má byť na čo hrdé. Po prvýkrát u nás vychádza unikátna encyklopedicko-zážitková publikácia, ktorá vám prináša dedičstvo našich predkov. Táto kniha - plná jedinečných fotografií - vám predstaví krásu slovenských krojov a poodhalí zabudnuté tajomstvá ich výroby a nosenia. Posolstvo ukryté na stránkach tejto knihy priblíži naše národné dedičstvo nielen vám, ale aj vašim deťom a vnúčatám. Obdivujte spolu s nami bohatstvo Slovenska. Publikácia je rozdelená na kapitoly podľa regionálnej mapy krojov, ktorá rešpektuje etnografické rozdelenie našej vlasti. V 19 kapitolách nájdete kroje z týchto oblastí: KYSUCE, ŽILINSKÁ OBLASŤ, POVAŽIE, LIPTOV, SEVERNÝ SPIŠ, JUŽNÝ SPIŠ, ŠARIŠ, PODJAVORINSKÁ OBLASŤ, PONITRIE, POHRONIE, HOREHRONIE, ZÁHORIE, TRNAVSKÁ OBLASŤ, MALOKARPATSKÁ OBLASŤ, TEKOV, PODPOĽANIE, HONT, NOVOHRAD, GEMER - MALOHONT Bohatá zbierka krojov Jany Kucbeľovej obsahuje vzácnosti z nášho národného dedičstva. Každý kúsok má nesmiernu historickú a kultúrnu hodnotu, ktorú zachytil Peter Brenkus na fascinujúcich fotografiách. V knihe okrem zaujímavých historických faktov spoznáte aj životné príbehy jednotlivých krojov, osudy ich nositeľov či výrobcov. "Je to kniha o mojej záľube, o mojom zberateľstve a o výsledku tejto celoživotnej vášne, ktorou je zbierka krojov. Je v nej aj časť môjho vlastného života, kus srdca, nehasnúca túžba po poznaní, hlboká vášeň objavovať a napokon bezhraničná láska k všetkému, čo súvisí s krojmi a odievaním v minulosti," napísala Jana Kucbeľová o svojej knihe. Láska ku krojom a ľudovej kultúre sa u nej rozvinula už v detstve, pretože vyrástla na detvianskych lazoch v Krňom. V roku 1991 otvorila v Detve predajňu ľudovoumeleckých výrobkov PARTA - Slovenské ľudové umenie, ktorú neskôr rozšírila o krajčírsku dielňu a výrobu krojov a liturgických textílií. Dnes šije kroje, je autorkou mnohých výstav, koncertov a programov počas Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Úchvatné fotografie v knihe sú dielom známeho slovenského fotografa Petra Brenkusa. Jeho vášňou je fotografovanie tanca, vážnej hudby a folklóru, ktorému sa intenzívne venuje odmlada. Dlhé roky bol exkluzívnym fotografom súborov Lúčnica, SĽUK, tanečného divadla Bralen a viedenského hudobného telesa Klangforum. V roku 2000 získal v súťaži Czech Press Photo v dvoch kategóriách prvú a tretiu cenu, vydal množstvo publikácií, vystavoval vo Viedni, v Grazi, Sydney, Štrasburgu, Budapešti, New Yorku, vo Varšave a v Berlíne. Kniha je v podstate náhradou za výstavu časti kompletných krojov, ktoré dosiaľ Jana Kucbeľová zozbierala, a ide vskutku o pozoruhodnú a veľmi hodnotnú zbierku. Upozorňuje na niektoré prvky, ktorých získanie ju najviac potešilo, ale miestami spomenie aj tie odevné kusy, čo sa jej napriek úsiliu získať nepodarilo. Všetku tú krásu vkusne nasnímal fotograf Peter Brenkus, ktorý plne rešpektoval dokumentačný prístup. Pre milovníkov krojov, etnoštýlu, ľudovej kultúry či jednoducho krásy bude táto publikácia určite nevšednou lahôdkou. prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc., Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied

Farebná obrazová publikácia venovaná mestu Svidník a jeho okoliu s dôrazom na sakrálne pamiatky. Sprievodný text v slovečine, angličtine, nemčine, poľštine, ruštine a francúzštine.

Rodinné zvyky, slávnosti a tradície v našej ľudovej kultúre. Narodíme sa do rodiny.Vyrastáme v rodine. Svadbou zakladáme novú rodinu. Rodina nás sprevádza starnutím a uchová si nás v pamäti, keď navždy odídeme. Napriek tomu, že slovenská rodina za posledných sedemdesiat rokov prekonala nemalé zmeny, neprestala byť trvalou hodnotou dnešného človeka. Postavenie rodiny v súčasnom myslení nadväzuje na miesto, ktoré zastávala v sústave hodnôt našich predkov. Plní, tak ako plnila kedysi, všetky základné funkcie. A podobne ako platilo v minulosti, platí aj dnes – a nepochybne bude platiť vždy –, že láska, súdržnosť a pomoc, také potrebné v akomkoľvek ľudskom spoločenstve, sú o to potrebnejšie v rodine, kde vzniká a rozvíja sa nový život. Každá rodina v tradičnej spoločnosti mala vlastný, neopakovateľný príbeh, pričom všetky tieto príbehy spájalo niečo, čo bolo dané kolobehom ľudského života a písanými aj nepísanými zásadami morálky. Najčistejšie sa to odzrkadľovalo v rodinnom zvykosloví, ktorým sa zaoberá táto kniha.Autorka súčasníkom približuje, čím žila tradičná slovenská rodina, s akými zvykmi a obradmi sa spájali jednotlivé etapy v rodinnom živote. Usiluje sa o ich začlenenie do širšieho historického aj etnologického rámca a text obohacuje ukážkami z pokladnice slovenskej ľudovej kultúry.

Obsáhlá a obrazově bohatá monografie mapuje slavnosti, ceremonie a rituály, jež našly uplatnění v prostředí Českého království v období pozdního středověku. Autorský kolektiv předních českých medievistů v ní na základě širokého spektra dochovaných pramenů, písemné i obrazové povahy, kreslí mnohovrstevnatý obraz slavností, ceremonií a festivit, jež došly uplatnění v různých sociálních prostředích 14. a 15. století. Hlavní důraz je přitom v knize kladen na panovnické dvory, v nichž se rituály, jež povětšinou nabývaly sakrální podoby, uplatňovaly v největší míře. Kapitoly z pera Františka Šmahela o královských pohřbech, Václava Žůrka, jenž z nového úhlu pojednává o královských korunovacích, či Martina Nodla, jenž se věnuje opomíjené problematice zásnub a sňatků, ukazují, že v prostředí panovnického dvora rituální jednání nabývalo slavnostní, ceremoniální podoby. Na lucemburském dvoře vznikaly normy a předpisy, jež měly ovlivňovat zvyklosti ceremoniální povahy pro bezprostřední potomky a příští generace. České prameny sice autorům neumožnily odpovědět na všechny otázky, jež nastolilo dynamicky se rozvíjející západoevropské bádání, soustavný důraz na komparaci s prostředím německým, francouzským, anglickým, polským a uherským však v této monografi i vede k závěru, že především díky dvorskému prostředí císaře Karla IV. došlo v českých zemích k rozvinutí pestré škály dvorských slavností a ceremoniálů, jež ve starším období nacházely jen chabý ohlas.

Jízda králů je obestřena záhadou, tajemstvím. Kdo první vyslal mladičkého krále na pouť věky, aby se každým rokem, vždy znovu a znovu v jediný den v roce zjevil mezi lidmi a odjel do roku příštího, do dalšího desetiletí, století? Jaké poselství veze na svém bílém koni? Je snad předobrazem vlčnovského lidového krále zmizelý velkomoravský král Svatopluk? Anebo prchající uherský král Matyáš? A nejde spíš o pozůstatky předkřesťanských kultů? O tom všem je tato kniha.

Kováři, zámečníci, cínaři, platnéři a zvonaři s tvářemi umouněnými od „černého díla“, jejichž technologie a pracovní postupy jsou již zapomenuty, dokázali vytvářet fascinující artefakty. Svá vědění a um předávali jen svým nejbližším. K těmto oborům patří také historické puškařství, pažbařství, marketerie a obory související. Kapitola o restaurování objasňuje tajemství technik a může napravit mnohé omyly navršené v průběhu věků.

Čipka z banskobystrického regiónu. Lace from the region of Banská Bystrica. Klöppelspitze aus der Region Banská Bystrica.

Mariánske legendy tvoria najpočetnejší repertoár náboženskej piesňovej epiky. Kniha je teoretickou prácou o ľudovej tvorbe tohto druhu a čerpá poznatky aj z terénneho výskumu. Slovenský text

Antologie arménské lidové a trubadúrské poezie, poprvé v češtině.

V najnovšej knihe známeho výtvarníka Milana Stanu nájdete príbehy z rázovitej dediny Kálnica, ktorá leží na úpätí Inoveckých hôr. Tieto príbehy, čo sa odohrali v priebehu minulého storočia, mu rozprávalo niekoľko generácií jeho rodákov. Dozviete sa o histórii obce, o tradíciách počas roka od fašiangov, cez jurské zvyky až po Vianoce, o príbehoch remeselníkov, uhliarov, pytliakov, drevorubačov, príbehy ľudí, rodov, veselé i tie iné. Sú tu príbehy z kálnického chotára, o studienkach, dolinách, povesti a rozprávky z tohto zaujímavého kraja. V závere knihy sú reprodukcie olejomalieb Milana Stanu, ktorých inšpiráciou je jeho rodný kraj.

Víte, jakou roli hrálo jmelí v životě starých Keltů? Co je to paškál? Co se dělá o družebné neděli? Kdy a proč se slavily svátky bláznů? Proč je zelený čtvrtek zelený? Na tyto a další otázky přináší odpovědi výpravná kniha Český rok od jara do zimy, unikátní průvodce, který nás zavede ke kořenům lidových tradic, přiblíží nám smysl rituálů a význam zvyků v životě lidí a vysvětlí, jak mnohé pohanské slavnosti splynuly s křesťanskými svátky a jaký mají ohlas v dnešní době. Kniha, uspořádaná v přirozené chronologii roku hospodářského, je doplněna folklorními texty – verši, písněmi, koledami, pranostikami, pověstmi a pohádkami – i ukázkami z děl českých klasiků a legendami, příběhy o životě svatých.