Knihy - Ústavné právo strana 2 z 8

Ústava Slovenskej republiky je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis v Slovenskej republike. Prijatá bola 1. septembra 1992 poslancami Slovenskej národnej rady. Podpísaná bola 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade. Novelizovaná bola celkovo 19-krát, posledná novelizácia sa uskutočnila v roku 2017.

Publikácia prináša komplexný pohľad na práva osôb so zdravotným postihnutím v kontexte národnej právnej úpravy a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Osobitnú pozornosť venuje otázkam sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a školskej integrácie. Autorka na základe svojich praktických skúseností poukazuje na rozpory právnej úpravy a aplikačnej praxe a navrhuje riešenia vedúce k zlepšeniu kvality života osôb so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike. Zároveň uvádza konkrétne rady na zvýšenie úspešnosti pri uplatňovaní práv garantovaných právnymi predpismi. Publikácia je určená čitateľom, ktorí chcú efektívne riešiť právne problémy súvisiace so životom s postihnutím, organizáciám zastupujúcim osoby so zdravotným postihnutím a študentom právnických fakúlt.

Monografia sa zaoberá skúmaním vybraných častí ochrany hospodárskej súťaže, konkrétne zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž, z pohľadu ľudských práv. Analyzuje styčné body týchto dvoch právnych odvetví s cieľom zistiť, či jedno právne odvetvie neprevažuje nad druhým a naopak. Zámerom bolo vo vybraných oblastiach identifikovať, v akej miere dochádza k legitímnemu obmedzovaniu práv podnikov, resp. podnikateľov, a od ktorého momentu je už zásah zo strany orgánov hospodárskej súťaže nelegitímny. Za týmto účelom sú rozoberané hmotnoprávne aspekty súťažného práva, napríklad právo na ochranu tvorivej duševnej činnosti alebo právo na vlastníctvo. Podrobne analyzovaný je aj procesnoprávny aspekt, t. j. proces uplatňovania súťažného práva prostredníctvom právomocí Európskej komisie a Protimonopolného úradu SR. Skúmaný je vzťah vyšetrovacích právomocí k ľudským právam, najmä právu na prístup k súdu, zákazu sebainkriminácie, ochrane komunikácie medzi právnikom a jeho klientom, právu byť vypočutý či právu na súkromie. Významná pozornosť je venovaná kontroverzným inšpekciám a uplatňovaniu testu proporcionality. V monografii sú analyzované početné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, Európskeho súdu pre ľudské práva aj slovenských súdov. Monografia je zameraná na čitateľov z radov akademickej obce, ako aj právnej praxe.

Recenzovaná publikácia nie je jednoduchým čítaním, tak ako nie je jednoduchá ani riešená problematika. Osobitne však pokladám za potrebné vyzdvihnúť šírku autorovho preniknutia do problematiky. Aj keď sú hlavnou témou práce problémy spojené s ústavnosťou poskytovania zdravotnej starostlivosti v celom rozsahu vzťahov, ktoré s touto činnosťou súvisia, autor sa s mimoriadnou erudíciou a praktickými poznatkami zameral aj na celý rad súvisiacich teoretických a praktických právnych otázok. doc. JUDr. Peter Kresák, CSc. Po prečítaní tejto knihy pozorný čitateľ zistí, že sa ústavné právo často nachádza v iluzórnom poňatí právneho štátu. Odstránením tých najkrikľavejších nedostatkov socialistickej právnej úpravy zdravotníckeho práva sme vyriešili len časť problémov a nastoľujú sa nové. Časť vzniká ako dôsledok neuveriteľného pokroku v zdravotníctve a časť ako dôsledok prijímania často polovičatých zákonných riešení bez hľadania súvislostí. doc. JUDr. Jozef Vozár, CSc.

Voľby sú základným predpokladom pre fungovanie reprezentatívnej demokracie, na ktorej sú súčasné demokratické štáty, Slovenskú republiku nevynímajúc, založené. Fundamentálnym princípom, bez ktorého o demokratických voľbách v žiadnom prípade nemôže byť ani reč, je princíp všeobecnosti volebného práva. Všeobecnosť volebného práva znamená, že volebné právo by malo patriť prakticky každému dospelému občanovi alebo obyvateľovi a že z výkonu tohto práva by nemal byť nikto vylúčený bez závažného verejného záujmu. Po viac ako dvoch storočiach úsilia o zrovnoprávnenie všetkých ľudí v prístupe k voľbám, ktoré prebiehalo prostredníctvom odstraňovania najrôznejších cenzov volebného práva, môžeme dnes konštatovať, že v demokratických štátoch je volebné právo chápané ako skutočne všeobecné. Vyvstáva preto otázka, či má vôbec ešte význam skúmať otázku všeobecnosti volebného práva aj v 21. storočí. Pre kladnú odpoveď však existuje hneď viac dôvodov. Jedným z nich je najmä skutočnosť, že aj napriek tomu, že volebné právo formálne patrí takmer každému, nemusí to vždy korešpondovať s praxou. Nie je totiž vylúčené to, že niektorí voliči nebudú môcť prakticky svoje volené právo uplatniť, a to z dôvodov rôznych životných situácií, ktoré volebné zákonodarstvo nepredpokladá a nerieši. Je to teda praktická uplatniteľnosť všeobecného volebného práva, ktorá je v centre pozornosti tejto vedeckej monografie. Tá sa preto snaží odpovedať na otázku, či je princíp všeobecnosti volebného práva v podmienkach Slovenskej republiky zabezpečený aj z materiálneho hľadiska alebo, naopak, či slovenský právny poriadok z praktického výkonu volebného práva stále niektoré kategórie voličov vylučuje. Monografia sa skladá z piatich kapitol. Prvá kapitola je venovaná voľbám, volebnému právu a princípom volebného práva vo všeobecnosti, vďaka čomu vytvára nevyhnutný predpoklad pre pochopenie ďalej analyzovanej problematiky. Druhá kapitola je následne venovaná osobitne princípu všeobecnosti volebného práva vrátane rozsiahleho historického exkurzu za rôznymi obmedzeniami volebného práva v minulosti. Tretia a štvrtá kapitola sú už venované princípu všeobecnosti volebného práva v podmienkach Slovenskej republiky. Predmetom výkladu je najskôr formálne poňatie tohto princípu, teda to, komu by volebné právo u nás malo patriť. Po ustálení subjektov, ktorým právny poriadok volebné právo priznáva, nasleduje materiálny pohľad na problematiku, čiže analýza toho, komu volebné právo skutočne patrí. Súčasťou tejto časti je aj posúdenie viac prípadov, keď voličovi síce volebné právo formálne patrí, no prakticky mu v jeho výkone môže brániť napríklad nespôsobilosť dostaviť sa do volebnej miestnosti, nespôsobilosť upraviť hlasovací lístok, nezdržiavanie sa v mieste pobytu alebo iná podobná skutočnosť. Záverečna kapitola obsahuje, okrem zhrnutia predchádzajúcich záverov, aj viac legislatívnych návrhov, ktoré by do budúcnosti mohli prispieť k tomu, aby volebné právo mohol v praxi vykonať každý, komu ho právny poriadok priznáva. Monografia je síce určená predovšetkým adresátom odborne sa venujúcim problematike volieb, volebného práva a ústavného práva všeobecne, no nepochybne zaujme aj širšiu verejnosť. Rovnako totiž môžu slúžiť ako doplnkový študijný materiál pre študentov právnických fakúlt a iných spoločenskovedných disciplín, a vzhľadom na svoju orientáciu na praktické problémy môže zaujať aj ďalších čitateľov.

Územná samospráva istým spôsobom predstavuje partnerstvo štátu a územných verejnoprávnych korporácií. Tvorí neoddeliteľnú súčasť moderného demokratického štátu založeného na pluralite spoločenských a politických záujmov. Má Ústavou Slovenskej republiky priznané významné postavenie v rámci ústavného systému Slovenskej republiky. Napriek tomu, že tento inštitút má od vzniku samostatnej slovenskej štátnosti svoje výsadné postavenie v ústavnoprávnom vyjadrení, stále sa mu v teoretickej ústavnoprávnej oblasti nevenuje primeraná pozornosť. Ústavná úprava vymedzuje územnú samosprávu skôr rámcovo a úpravu vecného rozsahu samosprávy obce ponecháva na zákonnú reguláciu. Vývoj slovenskej spoločnosti podrobil ústavnoprávne vymedzenie územnej samosprávy skúškam v podobe praktickej realizácie tohto inštitútu, v súvislosti s čím sa objavilo viacero teoretických ústavnoprávnych otázok, ako aj praktických problémov, ktoré nie vždy našli svoje teoretické odpovede, resp. praktické riešenia. Územná samospráva je pritom súčasťou bežného života obyvateľa obce, ktorá tvorí základ územnej samosprávy. V rámci predkladanej monografie autorka podrobuje kritickej analýze a hodnoteniu vybrané ústavnoprávne aspekty územnej samosprávy, vychádzajúc z jej ústavnoprávneho vymedzenia. Tematicky postupuje od objasnenia pôvodu samosprávnej moci a postavenia jej koncepcie v štruktúre deľby moci, cez východiskové ústavnoprávne vyjadrenie územnej samosprávy, ku analýze základných foriem uskutočňovania územnej samosprávy v podmienkach Slovenskej republiky, kde poukazuje na súvisiace teoretické, ako aj praktické problémy, a formuluje návrhy a odporúčania možných riešení. Monografia môže prispieť k diskusii na odborných fórach venovaných téme územnej samosprávy, ako aj k praktickému doriešeniu niektorých problémov. Takisto môže poslúžiť aj pri výučbe v rámci odboru ústavné právo.

Parlamentná (poslanecká) imunita je na Slovensku síce predmetom politických diskusií, no odborná právnická obec jej venovala zatiaľ menej pozornosti. Publikácia je pokusom zoznámiť právnikov, politikov a laickú verejnosť s historickým vývojom ústavnej úpravy imunity na území súčasnej Slovenskej republiky, ale aj Českej republiky, a to od počiatkov parlamentarizmu, ako aj s ústavnou úpravou parlamentnej imunity v susedných a viacerých ďalších európskych štátoch. Ťažisko publikácie spočíva v poukázaní na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach týkajúcich sa ustanovenia rámca pre národné právne úpravy parlamentnej imunity, vyplývajúceho zo základných ľudských práv vymedzených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tejto judikatúry sú vyvodené konkrétne závery k prípustnému rozsahu imunity. Autor konštatuje, že súčasné vymedzenie parlamentnej imunity v Ústave Slovenskej republiky aj v Ústave Českej republiky a jej praktické aplikovanie súdmi je v súlade so všeobecným stavom v členských štátoch Európskej únie a v zásade aj s právom na spravodlivé súdne konanie zaručeným čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zmieňuje sa aj o prezidentskej imunite, ktorá je v oboch štátoch vymedzená príliš široko. Publikácia vyúsťuje do konkrétnych návrhov na zmenu regulácie poslaneckej a prezidentskej imunity v Ústave Slovenskej republiky a v Ústave Českej republiky. Okrajovo sa publikácia zmieňuje aj o ústavnej úprave imunity sudcov a osobitnej regulácii vyvodzovania trestnej zodpovednosti voči členom vlády.

Učebnica „ponúka jednak vysokoškolským študentom a jednak verejnosti zaujímajúcej sa o problematiku ústavného práva príťažlivé čítanie. Ponúka nielen mimoriadne komplexný pohľad na danú problematiku, na judiciálny, právno-teoretický a konštitucionalistický diskurz prebiehajúci v Slovenskej republike, ponúka i poznatky, či inšpirácie pre úvahy de constitutione ferenda.“ (z recenzného posudku prof. JUDr. Pavla Holländera, DrSc.) Dielo „môže rozhýbať niekedy ‚stojaté vody‘, resp. – podľa autora – historickokonzervatívne názory viažuce sa k dnešnej vede ústavného práva“. (z recenzného posudku prof. JUDr. Igora Palúša, CSc.)

Otázka „Je moja krajina po vstupe do Európskej únie ešte suverénna?“ a ďalšie, ktoré s ňou súvisia, sú časté, najmä po prijatí Lisabonskej zmluvy, po tom ako sa minula úspechom Ústava pre Európu. Týmto problémom sa nezaoberajú všetky členské štáty, avšak nie je to otázka vyhranene len jedného členského štátu. Autor v tejto publikácii pri hľadaní odpovedí rešpektuje historické, filozofické, teoretickoprávne, štátoprávne, medzinárodnoprávne hľadiská problematiky suverenity štátu. Ťažisko riešenia vidí v zdroji suverenity štátu – kto mu zveril moc, a v rozsahu právomocí, ktoré takýto suverénny štát zveril z vlastnej vôle únii. Ako príklady sú tu rozobraté riešenia otázky suverenity ústavnými súdmi niektorých členských štátov Európskej únie. I keď je téma knihy vážna, je napísaná pútavo, núti čitateľa hľadať riešenie spolu s autorom. Môže tak byť zaujímavá nielen pre odbornú verejnosť, ale pre každého, koho zaujíma, čo sa stalo so suverenitou nášho štátu po vstupe do Európskej únie."

V oblasti ústavného práva, najmä v menších a mladších štátoch s kratšou demokratickou tradíciou, je bežné hľadať inšpirácie v systémoch, ktoré priniesla história či súčasnosť. Francúzsko spĺňa všetky parametre na to, aby bolo právom brané za referenciu v ústavnoprávnej oblasti. V našej doktríne sa viacero autorov venuje tomuto štátu a čiastkovým problémom jeho ústavného systému. Chýbalo však u nás dielo, ktoré by hlbším a komplexnejším spôsobom mapovalo podobu a fungovanie súdnej kontroly ústavnosti vo Francúzsku vrátane jej genézy a najnovšieho veľmi podstatného vývoja. Ponúkaná monografia vypĺňa túto medzeru, venuje sa súdnej kontrole ústavnosti vo Francúzsku v širších súvislostiach, analyzuje jej jednotlivé mechanizmy i vybrané judikáty v snahe prispieť do vedeckej diskusie, ktorá prospieva teórii i praxi. Autor, ktorý doktorskú dizertačnú prácu vypracoval a obhájil na parížskej Sorbonne, využíva svoje poznatky nadobudnuté dlhodobým úzkym kontaktom s francúzskym ústavnoprávnym prostredím. Po inštitucionálnej stránke sa autor sústreďuje na systém súdnej kontroly ústavnosti, jeho nastavenie a logiku. Z judikatúry, ktorá je nekonečná, zase vyberá a analyzuje rozhodnutia kľúčového významu v miere potrebnej na poskytnutie komplexného pohľadu do francúzskej „ústavnoprávnej duše“. Publikácia demonštruje, napriek často opačnému názoru v našom prostredí, že v súčasnosti vo Francúzsku jednoznačne možno konštatovať existenciu ústavného súdnictva ako uceleného konceptu a že Ústavnú radu dnes už možno bez váhania označiť za ústavný súd, a že tu nejde len o akýsi model sui generis. Analýza statickej (inštitucionálnej) stránky ústavného súdnictva zahŕňa jednak organické vymedzenie subjektov, ktoré ho realizujú, a tiež okruh referenčných noriem, ktoré slúžia ako kritérium na posúdenie súladu či nesúladu kontrolovaného aktu. Vo Francúzsku okruh referenčných noriem zďaleka nie je definovaný len Ústavou samotnou. Vo veľmi podstatnej miere k jeho vymedzeniu prispela judikatúra. Analyzované sú tie zložky judikatúry, ktoré participujú na vymedzení ústavného súdnictva samotného i na vymedzení ním používaných referenčných kritérií. Celá táto oblasť predstavuje kostru ústavného súdnictva, jeho pevný základ, preto časť I nesie názov Statická stránka ústavného súdnictva. Druhá veľká oblasť, ktorá je predmetom analýzy, sa sústreďuje na samotnú rozhodovaciu činnosť ústavného súdnictva. Východiskom pre voľbu analyzovaných rozhodnutí bola miera ich vplyvu na formovanie, nastavenie a fungovanie ústavného systému, ktorá zároveň odhaľuje často veľmi inšpiratívny prístup a pozoruhodný spôsob uvažovania francúzskeho ústavného sudcu. Medzi analyzované oblasti, v ktorých ústavné súdnictvo zanechalo výraznú stopu so zásadnými dopadmi, radí autor problematiku referenda, vzťah Ústavy a ústavných zákonov, oblasť volebného práva a vyrovnanie sa s fenoménom európskej integrácie. Napokon nemohol opomenúť ani zavedenie následnej kontroly ústavnosti zákonov formou question prioritaire de constitutionnalité, čo je podstatná inovácia vnesená do francúzskej koncepcie ústavného súdnictva v nedávnom období. Aktivita ústavného súdnictva v týchto oblastiach priniesla významné posuny v nastavení formy vlády aj modelu ochrany základných práv. Možno povedať, že francúzskemu ústavnému systému dodalo výraznú dynamiku, preto je časť II nazvaná Dynamická stránka ústavného súdnictva. Okrem analýzy súdnej kontroly ústavnosti vo Francúzsku stricto sensu autor formuluje, priebežne pri rozbore jednotlivých parciálnych otázok, a špecificky potom v závere, viacero možných inšpirácií či poučení pre slovenský ústavný systém.

Repetitórium ústavného práva poskytuje systematický prehľad základných inštitútov ústavného práva Slovenskej republiky vrátane stručných informácií o ústavnom vývoji na území dnešnej Slovenskej republiky po roku 1848. Svojím obsahom a predovšetkým formou spracovania by malo slúžiť ako pomôcka pre účinné zopakovanie a upevnenie si vedomostí . Autori pri vypracovaní repetitória vychádzali predovšetkým zo znenia otázok na skúšku z predmetu ústavné právo, ktoré sa vyučuje na právnických fakultách. Repetitórium je určené študentom pripravujúcim sa na skúšku z ústavného práva, ale aj študentom ďalších súvisiacich spoločenskovedných disciplín. Ako prameň poznania ho napokon môže využiť každý, kto má záujem o získanie základných vedomostí z oblasti ústavného práva Slovenskej republiky.

Predložené dielo je zakladajúcim dielom ústavného práva procesného. Autor ako prvý konštatuje, že ústavné právo, tak ako všetky ostatné právne odvetvia, sa člení na hmotné právo a procesné právo a vytvára systém ústavného práva procesného.“ „Autor usporiadal problematiku ústavného procesného práva na 14 kapitol. V nich sa najskôr zaoberá všeobecnými otázkami ústavného práva procesného. Čitateľ sa má možnosť po prvý raz na Slovensku dočítať právnu argumentáciu, ktorú Najvyšší súd USA použil na odôvodnenie zavedenia súdnej ochrany ústavnosti, z ktorej sa zrodil nielen model všeobecnej ochrany ústavnosti používaný v USA, ale aj u nás používaný model špecializovanej ochrany ústavnosti.“(z recenzného posudku prof. Dr.h.c. JUDr. Jaroslava Chovanca, CSc.) Okrem všeobecných otázok ústavného práva procesného „v kapitolách autor detailne analyzuje typy konaní pred ústavným súdom tak, ako vyplývajú z ústavného zakotvenia právomoci Ústavného súdu SR. Poukazuje na prístupy ústavného súdu k rozhodovaniu v jednotlivých typoch konaní, problémy, s ktorými sa ústavný súd v konaniach stretáva a samozrejme v práci analyzuje jednotlivé časti týchto konaní.“ „...práca je určená celej právnickej obci vrátane študentov práva, má charakter učebnej pomôcky (učebnice) s výraznými prvkami vedeckej monografie.“ (z recenzného posudku prof. JUDr. Ľubora Cibulku, CSc.)

Zodpovednostné právne vzťahy sú v praxi jedny z najčastejšie sa vyskytujúcich právnych vzťahov. Monografia sa venuje komparácii týchto vzťahov v oblasti nielen občianskeho, ale aj obchodného a pracovného práva. V jednotlivých kapitolách autori spracúvajú aktuálnu relevantnú judikatúru slovenských a českých súdov. Cieľom monografie je spracovanie problematiky, a to nielen teoretických aspektov, ale aj vytvorenie odbornej pomôcky pre právnu prax, a to tak v prípade zmluvnej, ako aj sporovej agendy. Publikácia je určená predovšetkým právnikom, z dôvodu jej praktického spracovania je však použiteľná aj pre neprávnikov a študentov právnických fakúlt.

Cieľom publikácie je systematické spracovanie problematiky volebného práva Slovenskej republiky, ako aj základných otázok volebného práva a volebných systémov vo všeobecnosti.Obsah publikácie je rozdelený na dve kapitoly. Prvá kapitola sa venuje všeobecným otázkam volieb, volebného práva a volebných systémov. Výklad je zameraný na samotný pojem volieb, ich funkcie a klasifikácie, ako aj na rôzne prístupy, akými je možné chápať pojem volebné právo. Najväčší priestor je venovaný problematike volebných systémov, a to jednak vo všeobecnej rovine, ako aj prostredníctvom príkladov viacerých konkrétnych druhov a modelov volebných systémov. Druhá kapitola publikácie je obsahovo rozsiahlejšia. Venuje sa volebnému právu Slovenskej republiky. Po stručnom historickom exkurze do vývoja volebného práva na území Slovenskej republiky po roku 1989 nasleduje spracovanie prameňov volebného práva, princípov volebného práva a podmienok volebného práva, vrátane prekážok jeho výkonu. Ďalej nasleduje výklad o všeobecných inštitútoch slovenského volebného práva spoločných pre všetky druhy volieb, týkajúcich sa najmä organizácie a priebehu volieb. Rozsahovo dominantnou časťou druhej kapitoly je šiesta podkapitola, ktorá predstavuje systematicky utriedený výklad o jednotlivých druhoch volieb. Súčasťou druhej kapitoly učebnice je aj spracovanie problematiky volebnej kampane a stručný výklad o inštitúte volieb a uplatnení volebného práva v čase krízových situácií.Predkladaná publikácia má primárne slúžiť ako učebná pomôcka pre rovnomenný výberový predmet, ktorý je vyučovaný na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Rozsah a spôsob spracovania matérie však nepochybne predurčuje jej širšiu využiteľnosť. Môže slúžiť aj ako komplementárna pomôcka pre prehĺbenie vedomostí aj pri štúdiu iných predmetov súvisiacim s ústavným právom Slovenskej republiky či štátovedou. Učebnica taktiež môže osloviť aj študentov iných spoločenskovedných disciplín, právnikov pôsobiacich v praxi, či ostatných záujemcov o otázky spojené s voľbami, volebným právom či volebnými systémami. Druhá kapitola publikácie, predovšetkým jej šiesta podkapitola, môže poslúžiť aj ako praktická pomôcka pre voliča pre lepšie pochopenie pravidiel jednotlivých druhov volieb, s ktorými sa v Slovenskej republike stretávame.

Publikáciu tvoria komentáre k Notárskemu poriadku, Kancelárskemu poriadku pre notárov, vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách notárov a vyhlášky MS SR o odmene Notárskej komory SR. Súčasťou publikácie je aj úplné znenie vnútorných (stavovských) predpisov Notárskej komory SR, uznesenia Notárskej komory SR a príslušná judikatúra. Ide teda o ucelený prehľad všetkých právnych predpisov, týkajúcich sa notárskej činnosti s podrobným komentárom ku všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý obsahuje nielen teoretické zdôvodnenie právnej úpravy ale najmä jej dopad na prax. Ambíciou tejto publikácie bolo aj reagovať na zmeny obsiahnuté v nových procesných kódexoch (Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok), keďže tieto sa dotkli notárskej činnosti najmä rozšírením právomoci notárov viesť konanie o solučných úschovách. Kolektiv autorů Zuzana Grófiková, Ľubomír Ondov, Marian Kováč, Juraj Göbl

Autorský kolektív ponúka čitateľskej verejnosti komplexne spracované monografické dielo, ktoré obsahuje ucelenú vedeckú analýzu volebného práva a jeho vývojových tendencií na prahu 21. storočia. Autori vychádzajú zo širokého rozsahu komparatívnych poznatkov a informácií o volebnom práve v moderných demokratických štátoch, ktoré konfrontujú s vývojom volebnej legislatívy v Českej republike a v Slovenskej republike v období po roku 1989, ako aj s jej aktuálnou podobou. Súčasťou analýzy je aj rámcové zhodnotenie nových volebných zákonov kódexového typu schválených v Slovenskej republike v máji 2014, a to ešte pred ich prvou aplikáciou v ústavno-politickej praxi vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky 5. marca 2016. Monografia predstavuje nielen obsahovo, ale aj autorsky a jazykovo autentické česko-slovenské dielo, ktoré naznačuje, že napriek množstvu porovnateľných charakteristík patrí aj sféra volebného zákonodarstva k tým častiam právnych poriadkov Českej republiky a Slovenskej republiky, v ktorých už existujú medzi českou a slovenskou právnou úpravou značné rozdiely. Tieto rozdiely sa prejavujú aj v súdnoaplikačnej praxi pri súdnom prieskume volieb, ktorému je venovaná „praktická“ časť monografie. Tieto skutočnosti však nebránia inšpiratívnej a vzájomne prospešnej výmene poznatkov, ktorej praktickému napĺňaniu môže výrazne napomôcť aj toto dielo.

Problematika vzťahu medzi ústavným súdom a parlamentom je dlhodobo aktuálnou témou pertraktovanou v oblasti právnej teórie a praxe a neobmedzuje sa len na slovenské reálie či diskurz. Analýza tohto vzťahu má globálny, interdisciplinárny a vždy aktuálny charakter. Téma fascinuje vedcov z oblasti ústavného práva, právnej teórie, sociológie či iných vedných disciplín, ale aj praktikov a z nich predovšetkým sudcov či poslancov parlamentu. Diskusia o rôznych úrovniach tohto vzťahu prebieha v západnej Európe od konca druhej svetovej vojny a v Spojených štátoch amerických ešte dlhšie. Zástup tých, ktorým táto problematika nie je ľahostajná, sa neustále rozrastá. Autor v knihe popri historických a súčasných domácich reáliách k predmetnej téme približuje slovenskému čitateľovi na porovnanie a posúdenie niektoré názory, argumenty či tvrdenia diskusie z európskeho či svetového diskurzu. Otázky, na ktoré vo vzťahu oboch inštitúcií hľadá odpoveď sú: Má mať parlament dominantné postavenie? Je jedna inštitúcia nadradená druhej? Aký má byť vzťah medzi parlamentom a ústavným súdnictvom v konštitučnej demokracii? Na čom má byť tento vzťah založený? Ako hodnotiť podobné reakcie zo strany parlamentu na rozhodnutia Ústavného súdu? Platnosť rôznych argumentov a protiargumentov demonštruje predovšetkým na príklade jednotlivých článkov ústavy a relevantnej judikatúry ústavného súdu. Publikácia si nerobí nárok na absolútnu pravdu o vzťahu medzi parlamentom a ústavným súdom. Skúsený čitateľ vie, že v humanitných vedách niečo také ako pravda neexistuje. Ponúka však mnohé argumenty, niektoré slabšie iné silnejšie, ktoré sa snažia vzbudiť u čitateľa záujem dospieť ku konkrétnemu záveru. Je určená tak právnym teoretikom ako aj výkonným praktikom v oblasti súdnictva a vrcholovej politiky a všetkým záujemcom o danú problematiku.

Publikace prezentuje ústavní právo v nové, v českých právních poměrech ojedinělé, podobě. Autorský kolektiv zde ukazuje základní instituty a problémy českého ústavního práva, a to prostřednictvím kauz, jež zasazuje do právního i faktického kontextu. Čtenář v knize nalezne soubor opravdu pečlivě vybraných kličových rozhodnutí převážně Ústavního soudu, dále evropských soudů (SDEU a ESLP), Nejvyššího soudu a Nejvyššího správního soudu a rovněž několik rozhodnutí nejvyšších soudů Německa, Kanady, USA, Slovenska a dalších zemí. Rozhodnutí jsou opatřena poznámkami autorů, jež mají přimět čtenáře k zamyšlení nad řešeními, která soudy zvolily, a nabízí varianty, k nimž soudy mohly dospět (ale nedospěly). Všechna rozhodnutí jsou editována a řeší vždy jádro problému. Casebook je určen především studentům právnických fakult, může však zaujmout i studenty politologie a jiných společenských věd. Rovněž je ale zajímavým materiálem pro praktikující právníky, kteří v něm mohou nalézt odpovědi na otázky každodenní „běžné“ aplikace ústavního práva.

Sbírka obsahuje v chronologickém pořadí všechny přijaté nálezy a vybraná usnesení Ústavního soudu. Pro odbornou, ale i laickou veřejnost je publikace nepostradatelnou pomůckou k interpretaci a aplikaci právních norem. Zdrojem poučení jsou nejen odůvodnění výroků nálezů a usnesení, ale i tzv. dissenty ? odlišná stanoviska soudců, kteří nesouhlasí s většinovým názorem Ústavního soudu. Publikace je přehledně a systematicky zpracována, přičemž každý nález je opatřen výstižným názvem a právní větou, která umožňuje rychlou a věcnou orientaci. V každém díle také naleznete seznam právních předpisů použitých v textu. Díky Sbírce nálezů a usnesení získáte aktuální přehled rozhodovací praxe Ústavního soudu.