Najnovšie - Poézia - Slovenská poézia strana 2 z 56
Slovenská poézia 
Česká poézia 
Svetová poézia 
Poézia - antológie
zobraziť:
Myšlienky nadnes
Zbierka myšlienok a krátkych básní s tematikou života, žitia a vzťahov človeka-jednotlivca k svojmu okoliu vychádza z najhlbšieho vnútra banskobystrického autora a hudobníka Ivana Masaryka. Svoj neľahký osud postupne, v priebehu mesiacov zhmotnil v podobe vyjadrenia hlbokých myšlienok zachytávajúcich samotnú podstatu ľudského bytia a prežívania.
Zbierka je určená širokej verejnosti, ktorá má rada hĺbavosť, zádumčivosť, filozofické uvažovanie nad kategóriou bytia.
Plody torzných polí
K básnickým zbierkam Odtlačky času a nečasu (1998), Z hĺbky plytčiny (2022) a Mlčanie a iné zločiny (2024) spisovateľky, publicistky a prekladateľky Ivy Vranskej Rojkovej pribúda štvrtá Plody torzných polí. Neutíchajúci vír lásky, krútňava myšlienok v hlbinách duše i spoločenské turbulencie – to všetko sú prejavy živototvorného torzného pohybu, ktorý sa prejavuje všade – v nás i okolo nás. Nové básne ako plody rôznych foriem torzných polí si zachovávajú základné vlastnosti tohto podnecujúceho pohybu – hĺbku, dynamiku a naliehavosť.
Lily was here
LILY WAS HERE je známa jazzová skladba, ktorá obletela celý svet. Na motívy melódie saxofónového sóla hudobníčky Candy Dalfer autorka vytvorila originálnu básnickú kompozíciu o jazere, o tom, kam odchádza hudba a čo nakoniec zostáva z objatia. O tom, či tu Lily skutočne bola. Príbehy rozličných tajuplných postáv, odohrávajúce sa za podivuhodných okolností na brehu jazera, sprevádzajú ilustrácie Daniela Brunovského.
44 Dotykov
Kniha 44 Dotykov je napísaná o skutočných ľudských nehmatateľných hodnotách, o Láske, nehe, úcte človeka k človeku, samozrejmostiach, na ktoré každodenne zabúdame, ktoré sú najhlbšou podstatou Života, ako i samotného bytia, jak jedinca, tak i spoločenského celku, o MIERI v nás i svete ,o každodenných maličkostiach, ktoré len tak prechádzame, akoby nikdy neexistovali, by naše srdia napĺňala dobrota, nie dnešnej doby temnota, aby národy bez vojen národmi zostali, aby v úcte sme Život čo nám Boh dal sme mali. Nezaplavovali si mysle bludami, mali silu, tú pravú ľudskú, čo v našich srdciach je, nájsť Života svojho koľaje a nebáli sa i iným pomáhať, rozsvietiť tú temnotu a kým ešte máme ten ČAS nezaháľať, ctiť TÚ MILUJÚCU MATKU ZEM, kým nezhorí života jej pochodeň.
A ÚPRIMNE JU MILOVAŤ, nielen všetko mamonom DRANCOVAŤ.
Tak naučíme otvoriť srdcia i schovať pretvárky masky, jak deti čisté, v náruči domova, čo hladí nám s oporou vlásky...
Upletené z človečiny na sviatok ich slnovratu
Autor tejto útlej zbierky poézie Miroslav Daniš ponúka čitateľovi nielen nové verše, ale aj inú techniku písania. Svoje videnie sveta ponúka cez verše písané v haiku. Tento japonský štýl, mu umožnil vniesť nové inšpirácie a majstrovstvo do jeho poézie.
Tance traumy & márnosti (Diabolské litánie)
Gerbocova báseň je drsná alúzia na takmer zabudnutú knihu Sebastiana Drosteho a Barbary Berberovej z roku 1923 a na postavy týchto prorockých berlínskych kabaretných performerov. Alúzia plná mystifikácií a proklamatívnych vyhlásení, drzá, neúctivá a krutá… a zvláštne pôsobivá. Táto takmer 60-stranová báseň začína poznámkou: „Celý text musíš prečítať na jedenkrát bez prestávky bez možnosti nádychu rýchlo a nervne neusporiadano drzo cynicky s vybitým zubom s hrdzavou podliatinou po náhlej facke a na tvári maska-úsmev!” Gerboc ju písal medzi rokmi 2009 a 2025 ako spektakulárne inscenované predstavenie, ako báseň nerešpektujúcu vlastné hranice, báseň ako teroristický útok, báseň ignorujúcu očakávanú štruktúru básne, báseň s fotografickým sprievodom, notovými partitúrami a filozofickými poznámkami skúmajúcimi možnosti reči. Nemožnosť nádychu, politika tela, sex a tma, spektákel premeny tiel a bizarný scenár natáčania klipu pre dospelých obklopeného hrôzou lágrov a intimitou súkromných honosných sídel. Je to báseň, ktorá kašle na nepripraveného čitateľa. A hlavne žiadny oddych! Tak dýchaj, kým máš kedy. (Báseň vychádza v noci z 31. decembra 2025 na 1. januára 2026.)
Čo už
Autorova najnovšia básnická zbierka je čiastočne rekapitulácia, čiastočne ironický pohľad básnika na jeho osobnú ako aj na všeobecnú prítomnosť. Štrasser, ako to býva v poslednom čase jeho zvykom, vyjadruje svoj postoj k realite účinnou básnickou skratkou. Aj vďaka tomu je vtipný, niekedy až briskný. Je to typický Štrasser ako ho máme radi: rozosmeje, ale zároveň nastaví také zrkadlo, v ktorom sa nevidíme veľmi radi. Na obálku sme použili obraz Mira Cipára, dizajn a zalomenie Matúš Chalupa.
Poézia. Torzo
Je báseň, ktorá vás pohladí. A báseň, ktorá vám exploduje v rukách.
Michal Habaj píše, ako keby sa svet končil – a možno sa už naozaj končí.
Kruté, halucinogénne, apokalyptické, pornografické a mystické.
Kde sa sex stretáva s koncom kapitalizmu.
Kde sa ľudstvo predáva na aukcii za jedno kliknutie.
Kde aj svätci defilujú na móle.
Poézia Michala Habaja.
Jej čítanie vás nezachráni.
Ale aspoň budete vedieť, čo vás zabíja.
(Giulio Frangioni, redakcia STC)
Po desiatich rokoch od vydania doteraz poslednej, doma i v zahraničí oceňovanej básnickej zbierky Caput Mortuum, prichádza autor s novou básnickou knihou Poézia. Torzo. Michal Habaj opäť ponúka básnicky originálny obraz nášho sveta plný znepokojujúcej imaginácie osnovanej okolo takých tém ako sú krása, sexualita, komodifikácia, identita, technológie, budúcnosť človeka a sveta či existenciálne otázky. Na ďalšej rovine zbierka reflektuje proces transformácie a reinterpretácie umeleckého diela.
Michal Habaj (1974) básnik a literárny historik. Vydal básnické zbierky 80-967760-4-5 (1997), Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej (1999), Korene neba. Básne z posledného storočia (2000), Básne pre mŕtve dievčatá (2003), Michal Habaj (2012, 2. vyd. 2018) a Caput Mortuum (2015, 2. vyd. 2017). Posledné dve zbierky získali ocenenie Kniha roka v ankete denníka Pravda, zbierka Caput Mortuum tiež Prémiu Literárneho fondu v kategórii poézia. Reedícia prvých štyroch zbierok vyšla v súbornom vydaní pod názvom Spevy kyborgove (2020). Je držiteľom medzinárodných cien za poéziu Velikaja premija Bereznevi koti (Užhorod, 2014) a Cena Václava Buriana (Olomouc, 2018). Pod gynonymom Anna Snegina publikoval zbierky poézie Pas de deux (2003) a Básne z pozostalosti (2009). Je jedným zo spoluautorov experimentálneho básnického projektu Generator X: Hmlovina (1999) a Generator X_2: Nové kódexy (2013). Je tiež spoluautorom básnickej knihy The European Constitution in Verse (2009). Jeho básne boli preložené do väčšiny európskych jazykov a zaradené do mnohých medzinárodných antológií. Samostatné knižné výbery z jeho poézie vyšli v Mexiku Nostalgia o Invierno en Bratislava (2018) a v Nemecku Erwachen (2021), zbierky Caput Mortuum, Michal Habaj a Korene neba boli vydané v maďarskom preklade (2019, 2020, 2025).
Tichý rozhovor
Haiku v tejto zbierke prinášajú tichú, sústredenú meditáciu. Krajina, brezy, svetlo, dážď, hmla či noc sa zvnútorňujú a otvára sa priestor na spomalenie, zastavenie a návrat k prostým no hlbokým dotykom so svetom. V trojveršiach sa stretáva prchavosť okamihu s hlbokou kontempláciou, krehká krása prírody s intimitou ticha. Zbierka osloví každého čitateľa hľadajúceho pokoj, obraznosť a návrat k jednoduchosti.
Ak vieš o čom hovorím
Emocionálne ladené spomienkové skice a nekrológy v básnickej zbierke Martina Prebudilu, najmä v jej prvej časti s názvom Maliari básnici a iné svety, majú očarujúcu atmosféru melancholického básnenia opojeného krásou i múdrosťou, vzdialenou z hľadiska času, ale aj bližšou z hľadiska prežívania, neraz smutnou, no vždy nádejnou vo svojom lyrickom obsahu, vnútri tajomnej inšpirácie, ktorú môže poskytovať aj smútok, aj trpkosť minulých chvíľ, nenávratne vzdialených.
V cykle Ak vieš o čom hovorím sa čitateľa dotkne závan domova, sebahľadania, sebareflexie, sebaanalýzy na pozadí vzťahov s inými. Momenty jemnej erotiky, záblesky strachu i porozumenia, odtiene smrti a milovania, úlomky našich snov a zmarených túžob, samoty a ľúbostného vzťahu.
V poézii Martina Prebudilu ide predovšetkým o vzťahy, o vzájomné dotyky, o spolu nažívanie a najmä o spolu prežívanie, o začiatok a koniec života, o Boha, o lásku.
Svedomie rieky
Kniha Svedomie rieky vychádza ako pozoruhodná rekonštrukcia rukopisu Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej, ktorý vznikol v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia. Básnický subjekt poetky sa nám pripomína „uprostred diania“ ako hlboko ľudská identifikácia so skutočnosťou, z ktorej sa neuniká. Naopak, svet je prijímaný so všetkou pestrosťou, krásou a bolesťou. Leitmotív rieky sa nestáva len časovým fenoménom spájajúcim človeka s jeho minulosťou a detstvom, ale aj nadčasovým zdôraznením ľudskej priezračnosti, čistoty a katarznej životodarnej energie. Text je čitateľskou udalosťou a možno i novým podnetom k teoretickým reflexiám o básnickom diele výnimočnej, umelecky i ľudsky charizmatickej poetky. Ilustrácie vytvorila bieloruská výtvarníčka Alena Hil.
Ad Acta
Ad Acta je intímna zbierka poézie Alice Kulihovej, ktorá citlivo zachytáva vnútorný svet ženy vyrovnávajúcej sa so stratou a novými otázkami života. Básne sú úprimné, jemné aj odvážne, ponúkajú dotyk nežnosti, samoty i nádeje. Autorka nepodlieha moderným pózam – píše tak, ako cíti, a pozýva čitateľa spomaliť, vnímať a prehodnotiť to, čo je v živote skutočne dôležité.
Mohlo to byť krásne
Freya vo svojej debutovej básnickej zbierke Mohlo to byť krásne otvára dvere do sveta, v ktorom sa stretáva láska, hnev, smútok aj nádej. Jej verše sú surové, úprimné a bez zbytočných prikrášlení – vychádzajú priamo z emócií, ktoré sprevádzajú život tejto chaotickej ženy na prelome jej dvadsiatych rokov.
Autorka, známa zo sveta slam poetry, premieňa svoje skúsenosti, problémy aj vnútorné premeny na silné, často až punkovo úderné obrazy. Zbierka je intímnym výrezom jej života, pretože zachytáva nielen jeho najkrajšie chvíľe, no aj tie, ktoré krásne neboli. Ale mohli byť.
Nekromantik
Zbierka Evy Luky Nekromantik potvrdzuje špecifickú poetiku autorky, ktorá je v slovenskej literatúre ojedinelá najmä vďaka svojej obraznosti. Tvoria ju nielen originálne motívy a postavy z rastlinnej a zvieracej ríše či mytologické a hybridné postavy, ale aj jazykové novotvary, ktoré poetka používa s takou samozrejmosťou, s akou pred nami vyrastá jej jedinečný fikčný svet. Výjavy, v ktorých sa lyrická hrdinka ocitá, alebo ktorých je svedkom (účinne sa pracuje aj s perspektívou a gramatickými rodmi), pôsobia snovým a halucinačným dojmom. Pri hlbšom pohľade majú však svoju logiku a ich dešifrovanie odkrýva tie najhlbšie zákutia ľudskej psychiky.
Zimostrasť
Nová kniha Anny Ondrejkovej je veľmi znepokojivá, až apokalypticky vyznievajúca básnická skladba. „Bez nadpisov: vysvetlivky chýbajú“. Príbeh „havrany anny“, ktorá sa „vracia k pravému menu, bez masky“, ktorá túži „byť nahá a krvavá ako v prvú noc“. „Pôvodný jazyk“ tej, ktorá „sa pohla k frontovej línii“, „prežila smrť matky“. „Ne/skutočnosť spoza snového / rehoľného javiska“, kde sa „deje začínajú vstupom do zrejúcej / zimy, do krvavého, do oka“.
Ak sa však napriek autorkiným „začernetým, horkým“ víziám videným cez desivý „priezor do zajtrajška“, napriek všetkej krvi, ktorou sú verše omývané, ponoríme do textu dostatočne hlboko, lyrickú hrdinku v ňom uvidíme „čistú ako odokrytú lonovú kosť“.
Adastra: Ľúbiť ťa ešte raz
Matúš Mahút sa vo svojej prvej básnickej zbierke venuje najmä téme lásky – lásky prvej, lásky stratenej, lásky neopätovanej a – nádeji, že raz sa láska vráti, že ju znova nájde. Popri téme lásky k žene-milenke je tu aj krásna báseň venovaná mame a starej mame či básne dotýkajúce sa iných tém.
Mahútove verše sú úprimné, autentické, priamo z autorovho vnútra, sú teda veľmiemocionálne. V zbierke sú obsiahnuté tak nerýmované a čiastočne rýmované básne, ako i básne rýmované, a niektoré autor aj zhudobnil. Matúš Mahút je rozhodne zaujímavý a výrazný hlas v slovenskej poézii.
Príbeh vody
Zuzana Šeligová predstavuje svoju novú zbierku poézie „Príbeh vody“, ktorá zachytáva citlivé vnímanie sveta a plynutie života cez osobitý autorský pohľad. Kniha je charakteristická aj svojím výtvarným a grafickým spracovaním a je určená milovníkom poézie, ktorí sa k nej budú radi vracať.
Grafický dizajn: Tomáš Paulen
Hlinený zošit
Niekde medzi Uložou a Uložou, na miestach, ktoré predstavujú životný priestor média, prostredia a jeho sprostredkovateľa, existuje vzťah ustupujúceho autora s rozvoľneným, hravým jazykom, ktorým sa miesto rozširuje a dotvára. Knihu je možné čítať ako prepis – prenesenie záhrady a okolitých lesov na obydlie, nepatrný moment na večnú ikonu, básnika Erika na čitateľa Jakuba, a napokon, Uložu na Uložu.
V objatí srieňa
Po debute Časovaná správa sa Viera Herczeghová predstavuje čitateľom svojou druhou básnickou zbierkou V objatí srieňa. Hranice jej empatie sa v tomto opuse ešte bližšie primkýnajú k dôležitým otázkam v živote jednotlivca. Srieň – symbol chladu v arzenáli prírody je ľahko prenosný aj do medziľudských vzťahov, odcudzenia a hľadania konfrontácie človeka s realitou, so svetom a s básnickým subjektom.
Táto kategória je venovaná básnickému umeniu v slovenskom jazyku a ponúka vám unikátnu príležitosť objaviť bohatstvo a rozmanitosť slovenskej literatúry. Nájdete tu básnické diela od slávnych klasikov až po súčasných autorov, ktoré vás prenesú do sveta krásy, vášne a hlbokých emócií slovenského jazyka.
Táto kategória ponúka básnické diela od slávnych klasikov, ako Ján Smrek, Ivan Krasko, Janko Kráľ, a ďalších, až po súčasných autorov, ktorí oslovujú modernú generáciu. Nájdete tu básne plné nádeje, lásky, smútku, pýchy, odrazu a hĺbky ľudskej duše.
Pri prehľadávaní tejto kategórie narazíte na básnické zbierky rôznych štýlov a tematiky, od lyrických básní o prírode a láske k Slovensku, cez introspektívne diela o existenciálnych otázkach a ľudských citoch, až po spoločensky angažované básne, ktoré reflektujú súčasnú realitu.
Naše knihy slovenskej poézie vám umožnia objaviť bohatstvo jazyka, krásu básnického umenia a hlbšie porozumieť slovenskej kultúre. Bez ohľadu na vaše literárne preferencie, nájdete tu básne, ktoré vás oslovia a potešia.
