Najnovšie - Poézia - Slovenská poézia strana 2 z 56
Slovenská poézia 
Česká poézia 
Svetová poézia 
Poézia - antológie
zobraziť:
Naskladané
Eva Konrádyová (1972) debutovala v roku 1999 zbierkou Venované. Na básne, ktoré vložila do druhej zbierky, čakala pokojne ako na úrodu celé desaťročie a nesú názov Pozbierané (2009). Verná svojmu naturelu a autorskému rukopisu, pridáva do tretice knihu Naskladané (2025). Výsledkom zhromažďovania textov, ktoré naznačujú jej vzťah k výtvarnému, hudobnému či filmovému umeniu, a ich ukladania do priestoru rodiny, priateľstiev i konkrétnych cestovateľských zážitkov je zaujímavý pokus o dialóg so svojím vnútorným ja a s Bohom. Verše nadväzujú na autorkinu predchádzajúcu tvorbu otvorenosťou aj autobiografickými motívmi. (Silvia Kaščáková)
Az égbolt gyökerei
Az égbolt gyökerei Michal Habaj szlovák költő egyik legfontosabb verseskötete, poszthumanista hangvétele máig friss, eredeti hangot képvisel. Ez a kulcsfontosságú verseskötet 2020-ban változatlan formában újra megjelent a Kiborgok éneke című gyűjteményben.
„Ha egy versben azt kérdezem, a víz fekete-fehér vagy színes képet közvetít-e, az egy hiteles és őszinte kérdés, amelyre abban a pillanatban nem tudtam válaszolni. Ha azt mondom, hogy nézd meg a régi könyvekben, nézd meg a régi festményeken, az annak a következménye, hogy a metarealitás – ami a médiarealitás egyik arca – sokkal inkább kéznél van, mint maga a valóság. És a világban, amelyről Az égbolt gyökerei című kötetben írok, az egyetlen lehetőség, hogy megtapasztaljuk az igazságot azokról a dolgokról, amelyeket a kiborg már csak ősrégi könyvekből, festményekből vagy videofelvételekből ismer. A kiborg nem a jövő, a kiborg ma már ott csírázik bennünk.” (Michal Habaj)
Kde si húsky pásla?
Už názov zbierky Jaroslava Čierneho Kde si húsky pásla? priamo naznačuje folklórny charakter textov. A veru je to tak: autor pri výstavbe básní zvolil veľmi zaujímavú koncepciu, podľa ktorej stavia všetky básne v tejto zbierke. Ako uvádzaciu platformu používa verše zo známych ľudových piesní, na ktoré následne naväzuje svoje autorské, pričom však veľmi často používa moment prekvapenia. Čitateľ totiž pozná obsah týchto ľudových piesní a vie ich motív i ideu. Autor však vo svojich veršoch mení ideu, často aj charakter očakávaného obsahu: napr. keď sa báseň začne konkrétnou optimistickou ľudovou piesňou, básnik následne radí motív vojny a smútku za milou. A to je jeden z hlavných prínosov tejto zbierky: hoci sa autor odráža od ľudových veršov, rozvíja vlastné idey a motívy; pritom však koncepčne, čiastočne formálne i motivicky zachováva atmosféru ľudovej piesne.
Tematicky a motivicky sú centrom básnikovho záujmu – aj vzhľadom na ľudovofolklórnu platformu básní – medziľudské vzťahy, narodenie, láska, ľudské emócie, deti, ... a to všetko na pozadí večného kolobehu prírody – od jari až po vianočný čas a zimu. V dobe tzv. postmodernistickej, experimentovacej, aspoň čo do tvorby básní, veľmi dobre padne čítanie založené na základných ľudských hodnotách a slovenskom ľudovom folklóre.
Prelínanie
Druhá zbierka poézie Bibiany Buchelovej je akýmsi vnútorným pokračovaním prvej zbierky, v ktorej autorka zároveň rozširuje a prehlbuje svoj poetický záber. Básne, ktoré sú intímnymi lyrickými reflexiami, sa okrem precíznej práce so slovom a zaujímavým pohľadom na možno bežné témy života, akými sú partnerské vzťahy, láska medzi mužom a ženou, vrúcny vzťah k deťom a rodine, vyznačujú krásnou symbiózou s krajinou, prírodou doma, na Slovensku, ale aj na cestách a prinášajú pozitívny čitateľský zážitok. To ale neznamená, že autorka vo svojej poézii nie je citlivá aj na temnejšie stránky života. S nesmiernou vnímavosťou zaznamenáva aj rodinné tragédie, smrť priateľky ako aj vlastné ťaživé emócie. Básne sú zrelou reflexiou, prelínaním všetkých vrstiev i farieb života, napísané básnickými prostriedkami, ktoré sa vynárajú nenútene a prirodzene, akoby rástli z vnútornej potreby autorky vyjadriť intímne nálady a vnútorné súvislosti.
Myšlienky nadnes
Zbierka myšlienok a krátkych básní s tematikou života, žitia a vzťahov človeka-jednotlivca k svojmu okoliu vychádza z najhlbšieho vnútra banskobystrického autora a hudobníka Ivana Masaryka. Svoj neľahký osud postupne, v priebehu mesiacov zhmotnil v podobe vyjadrenia hlbokých myšlienok zachytávajúcich samotnú podstatu ľudského bytia a prežívania.
Zbierka je určená širokej verejnosti, ktorá má rada hĺbavosť, zádumčivosť, filozofické uvažovanie nad kategóriou bytia.
Plody torzných polí
K básnickým zbierkam Odtlačky času a nečasu (1998), Z hĺbky plytčiny (2022) a Mlčanie a iné zločiny (2024) spisovateľky, publicistky a prekladateľky Ivy Vranskej Rojkovej pribúda štvrtá Plody torzných polí. Neutíchajúci vír lásky, krútňava myšlienok v hlbinách duše i spoločenské turbulencie – to všetko sú prejavy živototvorného torzného pohybu, ktorý sa prejavuje všade – v nás i okolo nás. Nové básne ako plody rôznych foriem torzných polí si zachovávajú základné vlastnosti tohto podnecujúceho pohybu – hĺbku, dynamiku a naliehavosť.
Lily was here
LILY WAS HERE je známa jazzová skladba, ktorá obletela celý svet. Na motívy melódie saxofónového sóla hudobníčky Candy Dalfer autorka vytvorila originálnu básnickú kompozíciu o jazere, o tom, kam odchádza hudba a čo nakoniec zostáva z objatia. O tom, či tu Lily skutočne bola. Príbehy rozličných tajuplných postáv, odohrávajúce sa za podivuhodných okolností na brehu jazera, sprevádzajú ilustrácie Daniela Brunovského.
44 Dotykov
Kniha 44 Dotykov je napísaná o skutočných ľudských nehmatateľných hodnotách, o Láske, nehe, úcte človeka k človeku, samozrejmostiach, na ktoré každodenne zabúdame, ktoré sú najhlbšou podstatou Života, ako i samotného bytia, jak jedinca, tak i spoločenského celku, o MIERI v nás i svete ,o každodenných maličkostiach, ktoré len tak prechádzame, akoby nikdy neexistovali, by naše srdia napĺňala dobrota, nie dnešnej doby temnota, aby národy bez vojen národmi zostali, aby v úcte sme Život čo nám Boh dal sme mali. Nezaplavovali si mysle bludami, mali silu, tú pravú ľudskú, čo v našich srdciach je, nájsť Života svojho koľaje a nebáli sa i iným pomáhať, rozsvietiť tú temnotu a kým ešte máme ten ČAS nezaháľať, ctiť TÚ MILUJÚCU MATKU ZEM, kým nezhorí života jej pochodeň.
A ÚPRIMNE JU MILOVAŤ, nielen všetko mamonom DRANCOVAŤ.
Tak naučíme otvoriť srdcia i schovať pretvárky masky, jak deti čisté, v náruči domova, čo hladí nám s oporou vlásky...
Upletené z človečiny na sviatok ich slnovratu
Autor tejto útlej zbierky poézie Miroslav Daniš ponúka čitateľovi nielen nové verše, ale aj inú techniku písania. Svoje videnie sveta ponúka cez verše písané v haiku. Tento japonský štýl, mu umožnil vniesť nové inšpirácie a majstrovstvo do jeho poézie.
Tance traumy & márnosti (Diabolské litánie)
Gerbocova báseň je drsná alúzia na takmer zabudnutú knihu Sebastiana Drosteho a Barbary Berberovej z roku 1923 a na postavy týchto prorockých berlínskych kabaretných performerov. Alúzia plná mystifikácií a proklamatívnych vyhlásení, drzá, neúctivá a krutá… a zvláštne pôsobivá. Táto takmer 60-stranová báseň začína poznámkou: „Celý text musíš prečítať na jedenkrát bez prestávky bez možnosti nádychu rýchlo a nervne neusporiadano drzo cynicky s vybitým zubom s hrdzavou podliatinou po náhlej facke a na tvári maska-úsmev!” Gerboc ju písal medzi rokmi 2009 a 2025 ako spektakulárne inscenované predstavenie, ako báseň nerešpektujúcu vlastné hranice, báseň ako teroristický útok, báseň ignorujúcu očakávanú štruktúru básne, báseň s fotografickým sprievodom, notovými partitúrami a filozofickými poznámkami skúmajúcimi možnosti reči. Nemožnosť nádychu, politika tela, sex a tma, spektákel premeny tiel a bizarný scenár natáčania klipu pre dospelých obklopeného hrôzou lágrov a intimitou súkromných honosných sídel. Je to báseň, ktorá kašle na nepripraveného čitateľa. A hlavne žiadny oddych! Tak dýchaj, kým máš kedy. (Báseň vychádza v noci z 31. decembra 2025 na 1. januára 2026.)
Čo už
Autorova najnovšia básnická zbierka je čiastočne rekapitulácia, čiastočne ironický pohľad básnika na jeho osobnú ako aj na všeobecnú prítomnosť. Štrasser, ako to býva v poslednom čase jeho zvykom, vyjadruje svoj postoj k realite účinnou básnickou skratkou. Aj vďaka tomu je vtipný, niekedy až briskný. Je to typický Štrasser ako ho máme radi: rozosmeje, ale zároveň nastaví také zrkadlo, v ktorom sa nevidíme veľmi radi. Na obálku sme použili obraz Mira Cipára, dizajn a zalomenie Matúš Chalupa.
Poézia. Torzo
Je báseň, ktorá vás pohladí. A báseň, ktorá vám exploduje v rukách.
Michal Habaj píše, ako keby sa svet končil – a možno sa už naozaj končí.
Kruté, halucinogénne, apokalyptické, pornografické a mystické.
Kde sa sex stretáva s koncom kapitalizmu.
Kde sa ľudstvo predáva na aukcii za jedno kliknutie.
Kde aj svätci defilujú na móle.
Poézia Michala Habaja.
Jej čítanie vás nezachráni.
Ale aspoň budete vedieť, čo vás zabíja.
(Giulio Frangioni, redakcia STC)
Po desiatich rokoch od vydania doteraz poslednej, doma i v zahraničí oceňovanej básnickej zbierky Caput Mortuum, prichádza autor s novou básnickou knihou Poézia. Torzo. Michal Habaj opäť ponúka básnicky originálny obraz nášho sveta plný znepokojujúcej imaginácie osnovanej okolo takých tém ako sú krása, sexualita, komodifikácia, identita, technológie, budúcnosť človeka a sveta či existenciálne otázky. Na ďalšej rovine zbierka reflektuje proces transformácie a reinterpretácie umeleckého diela.
Michal Habaj (1974) básnik a literárny historik. Vydal básnické zbierky 80-967760-4-5 (1997), Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej (1999), Korene neba. Básne z posledného storočia (2000), Básne pre mŕtve dievčatá (2003), Michal Habaj (2012, 2. vyd. 2018) a Caput Mortuum (2015, 2. vyd. 2017). Posledné dve zbierky získali ocenenie Kniha roka v ankete denníka Pravda, zbierka Caput Mortuum tiež Prémiu Literárneho fondu v kategórii poézia. Reedícia prvých štyroch zbierok vyšla v súbornom vydaní pod názvom Spevy kyborgove (2020). Je držiteľom medzinárodných cien za poéziu Velikaja premija Bereznevi koti (Užhorod, 2014) a Cena Václava Buriana (Olomouc, 2018). Pod gynonymom Anna Snegina publikoval zbierky poézie Pas de deux (2003) a Básne z pozostalosti (2009). Je jedným zo spoluautorov experimentálneho básnického projektu Generator X: Hmlovina (1999) a Generator X_2: Nové kódexy (2013). Je tiež spoluautorom básnickej knihy The European Constitution in Verse (2009). Jeho básne boli preložené do väčšiny európskych jazykov a zaradené do mnohých medzinárodných antológií. Samostatné knižné výbery z jeho poézie vyšli v Mexiku Nostalgia o Invierno en Bratislava (2018) a v Nemecku Erwachen (2021), zbierky Caput Mortuum, Michal Habaj a Korene neba boli vydané v maďarskom preklade (2019, 2020, 2025).
Tichý rozhovor
Haiku v tejto zbierke prinášajú tichú, sústredenú meditáciu. Krajina, brezy, svetlo, dážď, hmla či noc sa zvnútorňujú a otvára sa priestor na spomalenie, zastavenie a návrat k prostým no hlbokým dotykom so svetom. V trojveršiach sa stretáva prchavosť okamihu s hlbokou kontempláciou, krehká krása prírody s intimitou ticha. Zbierka osloví každého čitateľa hľadajúceho pokoj, obraznosť a návrat k jednoduchosti.
Ak vieš o čom hovorím
Emocionálne ladené spomienkové skice a nekrológy v básnickej zbierke Martina Prebudilu, najmä v jej prvej časti s názvom Maliari básnici a iné svety, majú očarujúcu atmosféru melancholického básnenia opojeného krásou i múdrosťou, vzdialenou z hľadiska času, ale aj bližšou z hľadiska prežívania, neraz smutnou, no vždy nádejnou vo svojom lyrickom obsahu, vnútri tajomnej inšpirácie, ktorú môže poskytovať aj smútok, aj trpkosť minulých chvíľ, nenávratne vzdialených.
V cykle Ak vieš o čom hovorím sa čitateľa dotkne závan domova, sebahľadania, sebareflexie, sebaanalýzy na pozadí vzťahov s inými. Momenty jemnej erotiky, záblesky strachu i porozumenia, odtiene smrti a milovania, úlomky našich snov a zmarených túžob, samoty a ľúbostného vzťahu.
V poézii Martina Prebudilu ide predovšetkým o vzťahy, o vzájomné dotyky, o spolu nažívanie a najmä o spolu prežívanie, o začiatok a koniec života, o Boha, o lásku.
Svedomie rieky
Kniha Svedomie rieky vychádza ako pozoruhodná rekonštrukcia rukopisu Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej, ktorý vznikol v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia. Básnický subjekt poetky sa nám pripomína „uprostred diania“ ako hlboko ľudská identifikácia so skutočnosťou, z ktorej sa neuniká. Naopak, svet je prijímaný so všetkou pestrosťou, krásou a bolesťou. Leitmotív rieky sa nestáva len časovým fenoménom spájajúcim človeka s jeho minulosťou a detstvom, ale aj nadčasovým zdôraznením ľudskej priezračnosti, čistoty a katarznej životodarnej energie. Text je čitateľskou udalosťou a možno i novým podnetom k teoretickým reflexiám o básnickom diele výnimočnej, umelecky i ľudsky charizmatickej poetky. Ilustrácie vytvorila bieloruská výtvarníčka Alena Hil.
Ad Acta
Ad Acta je intímna zbierka poézie Alice Kulihovej, ktorá citlivo zachytáva vnútorný svet ženy vyrovnávajúcej sa so stratou a novými otázkami života. Básne sú úprimné, jemné aj odvážne, ponúkajú dotyk nežnosti, samoty i nádeje. Autorka nepodlieha moderným pózam – píše tak, ako cíti, a pozýva čitateľa spomaliť, vnímať a prehodnotiť to, čo je v živote skutočne dôležité.
Mohlo to byť krásne
Freya vo svojej debutovej básnickej zbierke Mohlo to byť krásne otvára dvere do sveta, v ktorom sa stretáva láska, hnev, smútok aj nádej. Jej verše sú surové, úprimné a bez zbytočných prikrášlení – vychádzajú priamo z emócií, ktoré sprevádzajú život tejto chaotickej ženy na prelome jej dvadsiatych rokov.
Autorka, známa zo sveta slam poetry, premieňa svoje skúsenosti, problémy aj vnútorné premeny na silné, často až punkovo úderné obrazy. Zbierka je intímnym výrezom jej života, pretože zachytáva nielen jeho najkrajšie chvíľe, no aj tie, ktoré krásne neboli. Ale mohli byť.
Zimostrasť
Nová kniha Anny Ondrejkovej je veľmi znepokojivá, až apokalypticky vyznievajúca básnická skladba. „Bez nadpisov: vysvetlivky chýbajú“. Príbeh „havrany anny“, ktorá sa „vracia k pravému menu, bez masky“, ktorá túži „byť nahá a krvavá ako v prvú noc“. „Pôvodný jazyk“ tej, ktorá „sa pohla k frontovej línii“, „prežila smrť matky“. „Ne/skutočnosť spoza snového / rehoľného javiska“, kde sa „deje začínajú vstupom do zrejúcej / zimy, do krvavého, do oka“.
Ak sa však napriek autorkiným „začernetým, horkým“ víziám videným cez desivý „priezor do zajtrajška“, napriek všetkej krvi, ktorou sú verše omývané, ponoríme do textu dostatočne hlboko, lyrickú hrdinku v ňom uvidíme „čistú ako odokrytú lonovú kosť“.
Adastra: Ľúbiť ťa ešte raz
Matúš Mahút sa vo svojej prvej básnickej zbierke venuje najmä téme lásky – lásky prvej, lásky stratenej, lásky neopätovanej a – nádeji, že raz sa láska vráti, že ju znova nájde. Popri téme lásky k žene-milenke je tu aj krásna báseň venovaná mame a starej mame či básne dotýkajúce sa iných tém.
Mahútove verše sú úprimné, autentické, priamo z autorovho vnútra, sú teda veľmiemocionálne. V zbierke sú obsiahnuté tak nerýmované a čiastočne rýmované básne, ako i básne rýmované, a niektoré autor aj zhudobnil. Matúš Mahút je rozhodne zaujímavý a výrazný hlas v slovenskej poézii.
Táto kategória je venovaná básnickému umeniu v slovenskom jazyku a ponúka vám unikátnu príležitosť objaviť bohatstvo a rozmanitosť slovenskej literatúry. Nájdete tu básnické diela od slávnych klasikov až po súčasných autorov, ktoré vás prenesú do sveta krásy, vášne a hlbokých emócií slovenského jazyka.
Táto kategória ponúka básnické diela od slávnych klasikov, ako Ján Smrek, Ivan Krasko, Janko Kráľ, a ďalších, až po súčasných autorov, ktorí oslovujú modernú generáciu. Nájdete tu básne plné nádeje, lásky, smútku, pýchy, odrazu a hĺbky ľudskej duše.
Pri prehľadávaní tejto kategórie narazíte na básnické zbierky rôznych štýlov a tematiky, od lyrických básní o prírode a láske k Slovensku, cez introspektívne diela o existenciálnych otázkach a ľudských citoch, až po spoločensky angažované básne, ktoré reflektujú súčasnú realitu.
Naše knihy slovenskej poézie vám umožnia objaviť bohatstvo jazyka, krásu básnického umenia a hlbšie porozumieť slovenskej kultúre. Bez ohľadu na vaše literárne preferencie, nájdete tu básne, ktoré vás oslovia a potešia.
