Najnovšie - Poézia - Slovenská poézia strana 43 z 56

Zbierka básní je autorkiným debutom a obsahuje tvorbu, ktorá vznikala od čias gymnaziálneho štúdia po súčasnosť. Autobiografické verše sú odrazom vnútorného sveta mladej ženy, ktorá siaha po témach zmyslu ľudského života, lásky, motivácie a dáva nazrieť do sveta svojej fantázie. Výber básní z tejto zbierky získal ocenenie v súťaži autorov Literárna Ilava 2012 – druhé miesto v kategórii poézia. Maja Demčišáková sa narodila 28. augusta 1986 v Michalovciach, kde absolvovala gymnaziálne štúdium, počas ktorého vznikali prvé verše. Vysokoškolské štúdium absolvovala v Košiciach na Fakulte prírodných vied UPJŠ v odbore informatika. V tejto profesii aj pracuje.

Zbierka básní je autorkiným debutom a obsahuje tvorbu, ktorá vznikala od čias gymnaziálneho štúdia po súčasnosť. Autobiografické verše sú odrazom vnútorného sveta mladej ženy, ktorá siaha po témach zmyslu ľudského života, lásky, motivácie a dáva nazrieť do sveta svojej fantázie. Výber básní z tejto zbierky získal ocenenie v súťaži autorov Literárna Ilava 2012 – druhé miesto v kategórii poézia. Maja Demčišáková sa narodila 28. augusta 1986 v Michalovciach, kde absolvovala gymnaziálne štúdium, počas ktorého vznikali prvé verše. Vysokoškolské štúdium absolvovala v Košiciach na Fakulte prírodných vied UPJŠ v odbore informatika. V tejto profesii aj pracuje.

Dnes sa aj tak nikam nedovoláš Boh si ráno zapol odkazovač Nebo býva občas preplnené raz to číslo lásky zabudneme

Po rebríku do neba je jedenásta zbierka poézie Stanislava Hábera, ktorý je známy hlbokým prienikom vo svojej tvorbe do vzťahov muža a ženy nielen medzi čitateľmi na Slovensku, ale aj v Českej republike, kde získal viacero významných literárnych ocenení. V roku 2009 sa stal laureátom 7. ročníku českého festivalu Literárna Vysočina, keď získal hlavnú cenu pohár Quo vadis. Rovnako na Slovensku bola jeho tvorba ocenená prvou cenou Braneckého Trenčína (2004), či denníka Pravda. Po rebríku do neba je mystickou poéziou a obsahuje aj ocenenú tvorbu z viacerých súťaží.

Tretí ročník literárnej súťaže Básne 2011 Asseco Solutions V súťaži poézie organizovanej občianským združením literarnyklub.sk sa v roku 2011 zúčastnilo 152 autorov. Pri hodnotení sme medzi súťažnými príspevkami našli veľa začiatočníckych a slabých pokusov o poéziu, ktoré sme nemohli odmeniť inak, iba známkou 0. Aj preto bola práca porotcov v prvom kole takým ťažkým čítaním, možno až depresívnym, lebo nízka úroveň prevládala. Ale do druhého kola postúpili najlepší autori, z ktorých sa už vyberalo ľahšie, lebo poskytovali lepší obraz tejto súťaže. Boli tam už príspevky na úrovni, aká sa vyskytuje bežne v rubrikách uverejňujúcich poéziu v literárnych časopisoch. Pravda, špička sa aj tu vyberala ťažko. Traja porotcovia nemali vždy jednotné názory, každý hodnotiteľ je poplatný predovšetkým svojmu umeleckému vkusu, čo v hodnotení poézie je zvlášť markantné. Pri číselnom hodnotení nám však vyšlo číslo 66, na ktorom sme sa mohli dohodnúť bez väčších problémov. Znamenalo najlepší príspevok. To bol víťaz. V hodnotení troch porotcov tento príspevok dostal dohromady 9 bodov. Úlohou predsedu poroty zostalo potom iba určiť poradie príspevkov, ktoré dostali po 8 bodov (traja) alebo 7 bodov (štyria) i 6 bodov (dvaja). Poradie 10 najlepších môže byť publikované v zborníku.Traja porotcovia - Ján Milčák, Marián Andričík a ja - sme boli v telefonickom spojení, takže výsledok je prejavom ich dohody. S hodnotením poézie bývajú problémy aj preto, lebo sa ťažko zisťuje a určuje jej hodnota. Ľahšie by to išlo, keby intenzita literárneho zážitku bola objektívne merateľná. Hodnotitelia sa musia sústrediť na vlastný zážitok, ťažko merateľný, príde tu na rad kvalifikovaný odhad. Tri výsledky sa potom porovnajú. Subjektivita je rozhodujúca pri vnímaní poézie, a teda aj pri jej hodnotení. Našťastie, očareniu sme všetci otvorení. Poézia si vyžaduje byľku čarovania, takú tú zázračnú zelinku, ktorá otvára tajné priestory. Básne, ktoré súťažili, sú citlivé, vnímavé, súčasné, aj zodpovedné, ale iba zriedka prekročili zakázané pásmo obyčajného života. Pravda, musíme byť vďační autorom, že na záznam svojho žitia používajú poéziu, že majú takú potrebu, možno poslanie, aby vydali svedectvo, aký je súčasný svet vo vnútri človeka. V súťaži sú básne ľúbostné, poznávajúce – chystajúce definíciu toho, čo tu vidia; je tu aj postava „chlapca v čiernej vetrovke“, ktorý sa chce v živote orientovať. Je tu aj dievča, ktoré sleduje štádiá svojho otca, ktorými odchádza zo života, a čo po ňom zostáva. Sú citové krízy a zmätky, obraz prírody (dva roháče, ktoré sa zrejme pária a jeden padne na zem), je tu svetlo, lístie stromov, víno, životná pozícia žien a mužov, náboženské motívy ako kladná opozícia svetu, je tu aj záznam chladnúceho manželstva. To všetko vyjadrené zväčša vo voľnom verši, ktorý je často neistý, ale sú tu aj dobre rýmované verše. A sú tu aj pekné obrazy ozajstnej presnej poézie ako „keď sa prach vyzúval“. Alebo metaforické vyjadrenie psychickej situácie „otváraš oči, opäť ich obliekaš do ťažkých šiat tváre, ktoré nikdy nezahalia dosť“. Je tam aj pekné dievčenské gesto „Plávala, jednou rukou odháňala kvapky z tela“. Tieto miesta vo veršoch si veľmi vážim, vidím, že (niektorí) mladí autori vedia vytvoriť, nájsť v sebe veľký obraz hodný vyjadrení, aké nachádzame u veľkých básnikov. Poézia je bezbranný zápas so svetom, má slabé zbrane, holé ruky, ale veľkú, hlbokú dušu. Ján Buzássy, predseda poroty 3. ročníka

Autor – profesionálny hudobník a spevák skupiny Nirvana, milovník poézie, filozofie a cestovania, absolvent Lekárskej fakulty v Košiciach sa v súčasnosti venuje aj tajomstvám a terapii ľudskej duše. Svoje vnútorné pocity pretavil do básnickej prvotiny Luna, skladajúcej sa z dvoch časti – Katarzia a Revolta. Básne venoval Klubu 27. Súčasťou Jakubčiakovej básnickej zbierky je aj vlastné hudobné CD nesúce názov Hviezdy, ktoré obsahuje 10 skladieb.

Autor – profesionálny hudobník a spevák skupiny Nirvana, milovník poézie, filozofie a cestovania, absolvent Lekárskej fakulty v Košiciach sa v súčasnosti venuje aj tajomstvám a terapii ľudskej duše. Svoje vnútorné pocity pretavil do básnickej prvotiny Luna, skladajúcej sa z dvoch časti – Katarzia a Revolta. Básne venoval Klubu 27. Súčasťou Jakubčiakovej básnickej zbierky je aj vlastné hudobné CD nesúce názov Hviezdy, ktoré obsahuje 10 skladieb.

Ilja Čičvák je významným predstaviteľom slovenskej exilovej literatúry a šíriteľom slovenskej kultúry na severoamerickom kontinente. Po invázii r. 1968 pod tlakom normalizačného režimu ako mladý novinár a spisovateľ emigroval do Kanady, kde žije, slobodne tvorí a je členom The Writers´ Union of Canada. V práve vydanej zbierke Básne za mrežami sa zračí osud emigranta – jeho verše sa vyjadrujú k témam osobným, intímnym i spoločenským, rieši vzťah k Slovensku poznačený láskou i sklamaním, reflektuje zložitosť života v cudzom kultúrnom priestore, ale aj nástrahy globálnych civilizačných prejavov.

Poľovnícka poézia z pera Mariána Šeba, skombinovaná s majstrovstvom fotografa Jozefa Ferenca.

Krajina hmly, ometám mliečnu clonu, krútim vnemom ako závitom žiarovky až do presvetlenia priestoru, letná snímka snehuliaka. V predzáhradke chuť na pečené gaštany, práchnivý akt. Za domom trs šedivých púpav, rozpárané švy, zasa sedím v manéži vrhačky obrazov, nech zabudnem, že vzdialenosť je iba život vypitvaný sekundami. Húpajúce kolená anarchie a ja ako strihačka nechtov amputovanej nohy. Toto je moment pravdy, škoda, že upálený do horkosti a tak iba premrhané sliny poháňajú hodiny v serpentínach.

Krajina hmly, ometám mliečnu clonu, krútim vnemom ako závitom žiarovky až do presvetlenia priestoru, letná snímka snehuliaka. V predzáhradke chuť na pečené gaštany, práchnivý akt. Za domom trs šedivých púpav, rozpárané švy, zasa sedím v manéži vrhačky obrazov, nech zabudnem, že vzdialenosť je iba život vypitvaný sekundami. Húpajúce kolená anarchie a ja ako strihačka nechtov amputovanej nohy. Toto je moment pravdy, škoda, že upálený do horkosti a tak iba premrhané sliny poháňajú hodiny v serpentínach.

Krajina hmly, ometám mliečnu clonu, krútim vnemom ako závitom žiarovky až do presvetlenia priestoru, letná snímka snehuliaka. V predzáhradke chuť na pečené gaštany, práchnivý akt. Za domom trs šedivých púpav, rozpárané švy, zasa sedím v manéži vrhačky obrazov, nech zabudnem, že vzdialenosť je iba život vypitvaný sekundami. Húpajúce kolená anarchie a ja ako strihačka nechtov amputovanej nohy. Toto je moment pravdy, škoda, že upálený do horkosti a tak iba premrhané sliny poháňajú hodiny v serpentínach.

Teofil Klas (vlastným menom Jozef Zavarský) – básnik a prekladateľ – vydal 14 vlastných kníh poézie a 3 básnické preklady z nemčiny (z toho jeden v spoluautorstve). Jeho poézia ľudského rodu vypovedá o tom, čo je pre nás i pre ľudstvo to svetotvorné – uchopenie hodnôt človečenstva – bez ohľadu na ich háv. A v tom je Klasova hĺbka i sila, básnická genialita. T. Klas má svoje korene, svoje presvedčenie v reálne obývanom svete, spoločnosti. Svojím talentom, básnickou tvorbou reálie, každodennosť, dejinné víry prekračuje. Keďže neexistuje nadčasovosť, má čo povedať do večnosti, bez ohľadu na jej (a)teistickú interpretáciu. Teofil Klas nie je „masový“ autor. Nepodriaďuje sa ideologicko-súkromno-spoločenským vplyvom; žije v nich síce, ale zostáva sebou. Kniha (zložená z piatich cyklov) je rozsiahlym autorským výberom zo „samizdatových“ bibliofílií.

and what is Life

Zbierka básní Petra Milčáka

Teofil Klas (vlastným menom Jozef Zavarský) – básnik a prekladateľ – vydal 14 vlastných kníh poézie a 3 básnické preklady z nemčiny (z toho jeden v spoluautorstve). Jeho poézia ľudského rodu vypovedá o tom, čo je pre nás i pre ľudstvo to svetotvorné – uchopenie hodnôt človečenstva – bez ohľadu na ich háv. A v tom je Klasova hĺbka i sila, básnická genialita. T. Klas má svoje korene, svoje presvedčenie v reálne obývanom svete, spoločnosti. Svojím talentom, básnickou tvorbou reálie, každodennosť, dejinné víry prekračuje. Keďže neexistuje nadčasovosť, má čo povedať do večnosti, bez ohľadu na jej (a)teistickú interpretáciu. Teofil Klas nie je „masový“ autor. Nepodriaďuje sa ideologicko-súkromno-spoločenským vplyvom; žije v nich síce, ale zostáva sebou. Kniha (zložená z piatich cyklov) je rozsiahlym autorským výberom zo „samizdatových“ bibliofílií.

Miroslav Brück (1964), vydal básnické zbierky Noc, tráva v pozadí (Smena, 1989), Pokušenie veriť (Modrý Peter, 1993), Nočné ostrovy a iné záchrany (Arkus, 1997), Orientačná mapa na zimu (Solitudo, 2001), Hraničná cesta (Modrý Peter, 2005) a Obchádzky (F.R.&G., 2009). Žije v Skalici.

Z obsahu: Vajce, Konsonancia, Návod na použitie samovraždy, Stomatológia poézie, Ako sa môžeš?...

Nová básnická zbierka renomovanej slovenskej poetky a esejistky presvedčivo dokazuje výnimočné postavenie jej tvorby v kontexte súčasnej slovenskej poézie. V tejto zbierke siahla po žánri elégie a téme národnej histórie. Jej prístup k danej téme char akterizuje hĺbková reflexia skĺbená s úprimným osobným prežívaním lyrického subjektu. Básne zaujmú i vysoko kultivovaným, moderným metaforickým jazykom.