Hľadanie: Dejiny filozofie 19. storočia
zobraziť:
Dejiny filozofie 19. storočia
V 19. storočí sa oproti predchádzajúcim storočiam myslenie ľudského intelektu podstatne menilo. Zo separovaných hnutí sociálnych vied a filozofie prichádza nové chápanie skutočností, ktoré súviselo so vznikom pozitivistických ideí. Boli to idey filozofie, ktoré hovorili o tom, čo je skutočne možné definovať...
Dejiny filozofie 20. storočia - I. diel
V predošlých rokoch predstavil som vám filozofiu jednotlivých dejinných úsekov (renokresťanský, scholastický, barok a renesancia, osvietenstvo, 19. storočie), teraz prichádzam s filozofiou 20. storočia. Verím, že touto cestou prispejem k rozšíreniu vášho poznania a myslenia v časoch, kedy európsky kontinent zasiahli dve strašné svetové vojny. Snažil som sa zachytiť čo najpodrobnejšie snahu o obnovenie toho, čo v minulosti prinieslo generáciam uspokojenie. Je to predovšetkým návrat k filozofii Aristotela a Platóna, k filozofii scholastického obdobia a najmä k filozofii Tomáša Akvinského, k novotomizmu. Nezabudol som ani na jednotlivé filozofické smery, ktoré si kliesnili cestu k ľudským srdciam v minulom storočí, ako aj ich dopad na myslenie ľudí.
Od sentimentalizmu k symbolizmu: Francúzska literatúra 19. storočia
Najznámejšie literárne prúdy vo francúzskej literatúre 19. storočia, počnúc sentimentalizmom cez preromantizmus k romantizmu zavŕšili urputný boj s pretrvávajúcim klasicizmom predchádzajúcich storočí. V literárnom virvare Júlovej monarchie sa stretáva oficiálne angažované umenie (l’art utile) so zástancami umenia pre umenie (l’art pour l’art) a k upadajúcemu romantizmu sa vynára mocný rival – realistická tvorba Balzaca a Stendhala. V druhej polovici 19. storočia na intelektuálnom pozadí rozmachu vedy a filozofie pozitivizmu sa zrodí hnutie Parnasu. Vedúcou osobnosťou poézie sa stáva Charles Baudelaire a v románovej tvorbe Flaubert, bratia Goncourtovci a Emil Zola, zakladateľ naturalizmu. Fenomén prekliatych básnikov (Rimbaud, Verlaine a ďalší) sa na konci storočia stretáva s dekadentným pohybom a symbolistickým hnutím, i so spätným pohybom tzv. románskej školy či neo-romantizmu Edmonda Rostanda (Cyrano z Bergeracu). Francúzska literatúra 19. storočia tak predstavuje úchvatný a dramatický obraz neustále sa meniacich literárnych zoskupení a ich urputný boj o miesto na mape literárnej histórie.
Dejiny 20. storočia: Konflikty, technológie a rokenrol
Kľúčové udalosti minulého storočia pútavo a prehľadne
Táto bohato ilustrovaná kniha prináša ambiciózne a prehľadne podanú históriu sveta v dosiaľ najrýchlejšie sa meniacom storočí. Zachytáva udalosti, postavy, ideológie, kultúrne premeny aj dramatickú politickú scénu týchto turbulentných čias od dvoch svetových vojen cez traumy z dekolonizácie až po technologické triumfy vesmírnych pretekov.
Popredný svetový historik Jeremy Black sa vo svojom podmanivom rozprávaní zaoberá rôznorodými témami, ako sú ruská revolúcia, veľká hospodárska kríza, studená vojna, globalizácia, klimatické zmeny či zrod internetu. Do svojho pútavého výkladu zahŕňa poznatky o životnom prostredí, demografii, kultúre a technológiách, rovnako ako známe politické spory, pričom prináša nový pohľad na tieto témy.
Texty dopĺňajú prehľadné mapy, ilustrácie a fotografie, ktoré dokresľujú kľúčové udalosti minulého storočia.
Z anglického originálu preložila Barbora Andrezálová.
Slovník diel slovenskej literatúry 19. storočia
Slovenská literatúra 19. storočia predstavuje rozsiahly korpus diel vznikajúcich v priebehu tzv. dlhého 19. storočia. Sú to texty, ktoré ich tvorcovia napísali na poetologickej línii od klasicizmu až po modernu, odzrkadľujúce nielen formovanie národného a literárneho jazyka, presun v chápaní autorského subjektu...
Na sklade 1Ks
5,00 €
11,62 €
Podoby autobiografickej literatúry 19. storočia
Antológia Podoby autobiografickej literatúry 19. storočia (pripravená Ivanou Taranenkovou) prináša memoáre a prozaické texty s autobiografickou intenciou, ktoré špecifickým spôsobom komplementarizujú vývin slovenskej romantickej a relistickej literatúry 19. storočia. Autentickú memoárovú literatúru predstavujú spomienky Jozefa Miloslava Hurbana, Jána Francisciho, Jonáša Záborského, Alberta 3karvana, ale v modifikovanej podobe aj voľnejšie epické príbehy so silnými autobiografickými znakmi (Martin Kukučín, Elena Maróthy-Šoltésová). Kým texty romantikov sa usilujú o istú rovnováhu prerozprávania osobného zážitku a nadosobných udalostí, ktorých bol autor svedkom či aktérom, v textoch realistov je autobiografický zážitok pretransformovaný do univerzálnejšieho príbehu. Z textov antológie sa veľa dozvedáme nielen o autoroch, ale aj o dobe, ktorá ich formovala. Ich nepochybne subjektívna rekonštrukcia minulosti cez sebareflexiu vlastnej osobnosti, ale aj faktografickú vierohodnosť sú stále čitateľsky príťažlivé, hoci ide už o čas dávnominulý. Autori, prítomní v tejto antológií, sa cez spomínanie, rekonštrukciu individuálnej pamäti vyrovnávajú s minulosťou - svojou i širšieho spoločenstva, vytvárajú pamäť kolektívnu, píšu vlastne dejiny súčasnosti, svojej súčasnosti. Sú dokumentom, ale aj svojbytným žánrom, ktorý sa práve v 19. storočí postupne integroval do literatúry ako rovnocenný s ostatnými prozaickými žánrami.
Príbehy 20. storočia - Dejiny v šálke kávy
Som kaviarenský povaľač a nehanbím sa za to, napísal v roku 2013 Milan Lasica. Kaviarne sa totiž stali fenoménom spoločenského života na celom svete. V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme preto nazreli do života kultových bratislavských kaviarní v 20. storočí, do zvykov v pohostinstvách aj podnikov, kde sa tvorili dejiny.
Kaviarne, podniky, krčmy či viechy sa stali súčasťou našej spoločnosti a formovali ju rovnako ako vzdelávacie inštitúcie, divadlá či politické ustanovizne. Aj pri šálke kávy, krígli piva či poháriku vodky sa tvorili naše dejiny a zanechali hlbokú stopu na pamäti národa. Preto sme sa rozhodli toto číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia venovať kaviarni.
Tej tradičnej, kde sa v uliciach Bratislavy a iných miest roky schádzali štamgasti, intelektuáli aj umelci. Tej metaforickej, ktorú mal v zuboch komunistický režim a na ktorú sa dnes útočí ako na skupinu ľudí, ktorí od šálok hipsterskej kávy údajne nerozumejú problémom bežných Slovákov. A tiež tej prenesenej, ktorá už ani nie je kaviareň, ale skôr pohostinstvo či krčma, kde sa názory potúžené alkoholom šíria intenzívnejšie, niekedy agresívnejšie, no s o to väčším oduševnením.
To všetko prostredníctvom príbehov odborníkov, novinárov, umelcov aj pamätníkov.
V časopise s podtitulom Dejiny v šálke kávy nájdete okrem iného:
- Rozhovor s Jánom Kamenistým, kde hovorí o tom, do ktorých kultových kaviarní a krčiem chodili známi slovenskí politici či literáti aj ako sa čašníci správali k stálym hosťom.
- Príbehy vzniku, zlatej doby a pádu legendárnych bratislavských kaviarní z pera etnológa Petra Salnera.
- Spomienky Maroša Pavúka, zakladateľa alternatívneho hudobného klubu Bombura v Brezne, ktorý sa musel potýkať v 90-tych rokoch aj s mafiou.
- Komentár Laca Oravca o tom, kto je to vlastne tá metaforická bratislavská kaviareň a ako sa z toho výrazu stalo hanlivé označenie.
- Už tradične v časopise nájdete príbehy pamätníkov, ktorých život bol spätý s podnikmi, kaviarňami či pohostinstvami, ako aj metodické listy určené pre pedagógov či rodičov.
- Časopis uzatvára umelecké stvárnenie kaviarní vo výbere kurátorky Lucie G. Stach.
Číslo o tom, ako sa pri poháriku, šálke kávy či čaši vína menili malé aj veľké dejiny, opäť ilustroval Matúš Maťátko. Prečítajte si ho aj vy, ideálne práve v prostredí kaviarne!
Na sklade 2Ks
5,70 €
6,00 €
Príbehy 20. storočia - Píšu dejiny víťazi?
Štvrťročník Príbehy 20. storočia prináša témy bývalých totalitných režimov, odrážajúcich sa v konkrétnych príbehoch ľudí a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím.
Časopis má ambície stať sa nadčasovou súčasťou knižníc. To zdôrazňuje aj elegantná grafika a ilustrácie nášho dvorného výtvarníka Matúša Maťátka a dizajn Viktórie Bitterovej. Editorom časopisu je rešpektovaný politológ Tomáš Zálešák.
Píšu dejiny víťazi?
Je téma najnovšieho čísla nášho časopisu Príbehy 20. storočia.
Vyberáme z obsahu:
- Interview s Ivanom Kamencom: Mnohé udalosti nemajú jasných víťazov ani porazených
- Názor Olivera Zajaca: Históriu píšu víťazi. A kto píše učebnice dejepisu?
- Skúsenosť Štefana Markuša: O strate a objave národnej identity
- Štúdia Jakuba Drábika: O nebezpečenstve historického revizionizmu
- komentáre napríklad od Maríny Závackej, Fedora Blaščáka, recenzie na filmové, divadelné, literárne diela, príbehy pamätníkov, metodické listy pre pedagógov a rodičov, výtvarné diela vybrané kurátorkou Luciou Gregor Stach a obálka s darčekom od Matúša
Darčekom čísla je plagát.
Kráska a zvrhlík. Rasa a rod v literatúre 19. a 20. storočia
Cudzinci obťažujúci nevinné dievčatá s bielou tvárou, ohnivé tmavé orientálky zvádzajúce západných kresťanských chlapcov na zlé chodníčky či úlisní Židia skrývajúci v stiesnených a špinavých obchodoch svoje tajomstvá. Podobných obrazov nájdeme v literatúre mnoho a nie je to náhoda. Sú to obrazy odlišnosti, ktoré vyvolávajú v ľuďoch silné emócie, rovnako ako ich vyvoláva aj literatúra. Tá na rozdiel od oficiálnych dokumentov zachytáva históriu v inej, intímnej rovine: láska a vzťahy medzi pohlaviami patria medzi jej základné stavebné prvky. Historik Miloslav Szabó vo svojej knihe Kráska a zvrhlík skúma nielen to, ako sa rasizmus prejavuje v textoch takých klasikov, ako je Ľudmila Podjavorinská, Svetozár Hurban Vajanský, František Švantner, Gustav Meyrink či Thomas Mann, ale hľadá aj pôvod týchto stereotypov.
Literatúra vždy nielen zobrazovala realitu, ale podvedome ovplyvňovala myslenie a konanie ľudí. Obrazy nenásytných orientálok, úžerníckych židovských krčmárov či cudných panien s bielou tvárou sa tak hlboko vtlačili do našich myslí. Témou skrytého rasizmu vás v knihe Kráska a zvrhlík prevedú postavy literatúry 19. a 20. storočia a bude to vzrušujúca cesta zo slovenských kopaníc, cez nevestince starej Prahy, kanálmi Benátok až do utečeneckého tábora s Rwande.
Miloslav Szabó tvrdí, že rasizmus nepramení len zo pseudovedeckých teórií, ale predovšetkým zo strachu z rasového miešania. Z tohto pohľadu sa tak do popredia dostáva pohlavie: rasisti chcú zabrániť, aby sa plodili a rodili miešanci, pretože to údajne ohrozuje zdravie a prežitie nadradenej rasy. Tento strach sa v rôznych historických obdobiach pretavil nielen do literatúry, ale aj do pravidiel a zákonov, ktoré upravovali vzťahy konkrétnych mužov a žien, teda kto s kým môže žiť a plodiť deti.
Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N.
Breznianski výtečníci z prvej polovice 20. storočia
Kniha sa zaoberá dejinami mesta Brezno v prvej polovici 20. storočia v kontexte s dejinami Slovenska. Popisuje najdôležitejšie historické mílniky tohto obdobia: Zalaoženie ČSR, obdobie prvej ČSR, slovenskú autonómiu, Slovenský štát, Slovenské národné povstanie a oslobodenie a roky ľudovej demokracie 1945 -1948. Vo svojej druhej časti kniha prináša profily významných osobností, ktoré sa v prvej polovici 20. storočia v Brezne narodili alebo v meste pôsobili. Celkom uvádza 22 rodín alebo jednotlivcov z rôznych oblastí spoločenského života. Kniha je voľným pokračovaním Výtečníkov breznianskych z druhej polovice 19. storočia.
Dejiny slovenskej drámy 20. storočia
Kolektívne dielo Dejiny slovenskej drámy 20. storočia prináša v prierezovom vnímaní a vo vývinových súvislostiach ucelený pohľad na vývin a stav slovenskej drámy v 20. storočí s presahom do storočia nasledujúceho. Kontextové kapitoly podávajú komplexný obraz o spoločenskom, politickom a divadelnom kontexte a takisto o stave javiskovej tvorby v jednotlivých obdobiach, medzinárodný kontext nevynímajúc. Dejiny slovenskej drámy 20. storočia, ktoré vychádzajú pod vedením profesora Vladimíra Štefka, autora štyroch kontextových kapitol a dvoch štúdií o profilových dramatikoch, zahŕňajú v piatich obsiahlych kapitolách zložitý príbeh a spletitú históriu slovenskej drámy 20. storočia, jej uvádzania na divadelné javiská, ako aj životných osudov jej tvorcov. Prinášajú portréty významných dramatikov, ktorí profilovali osudy slovenskej drámy a divadla a svojou činnosťou ovplyvnili ich vývin a tvar, ako aj informácie o tvorbe menej významných autorov, ktorí zasiahli do vývinu slovenskej drámy hoci len parciálne. Venujú sa taktiež mimoliterárnym aspektom divadelnej tvorby, ktoré najmä v 20. storočí významne ovplyvnili texty pre divadlo.
Dejiny Uhorska
Uhorsko bolo po viac ako deväť storočí neodmysliteľnou súčasťou strednej, resp.
stredo-východnej Európy, regiónu, v ktorom sa utvárali a vo vzájomnom ovplyvňovaní
sa koexistovali viaceré moderné národy, popri Maďaroch, Nemcoch, Rusínoch
či Rumunoch predovšetkým Slováci. Uhorsko, jeho história a kultúra v najširšom
zmysle slova sú teda organickou a nezastupiteľnou časťou aj dejín Slovenska.
Takmer jedno tisícročie sa územie dnešného Slovenska a jeho obyvateľstva nachádzalo
vo zväzku Uhorského kráľovstva, kde napokon vznikol aj samotný slovenský
národ, jeho ľudová slovesnosť, hovorový i spisovný jazyk a národná kultúra.
Uhorské dejiny sú teda jednoducho súčasťou slovenských dejín, nehľadiac na to, či sa
predmetné udalosti odohrávali v Košiciach, Pešti alebo Koložvári. Všetky utvárali
osudy spoločnej krajiny a všetko dobré či zlé, čo priniesli, sa stalo súčasťou dejín jej
národov, aj keď dnes žijú v rozdielnych štátnych útvaroch (vrátane Slovenska a Slovákov).
Tak ako bez pohľadu na celú republiku bez Prahy nemožno poznať dejiny
Československa (a Slovenska ako jeho súčasti), tak nie je mysliteľné bez celouhorského
kontextu a znalosti najvýznamnejších procesov, prebiehajúcich často mimo
dnešného Slovenska, pochopiť a osvojiť si jeho dejiny.
Príbehy mesta: Bratislava 20. storočia
Starodávne mesto Pressburg, v 19. storočí aj s oficiálnym názvom Pozsony, mesto korunovácií 18 panovníkov rakúskej monarchie za uhorských kráľov, bolo v roku 1919 pomenované slovenským názvom Bratislava. Je to začiatok obdobia, ktorým chceme čitateľa previesť. Turbulentnými rokmi 20. storočia, ale aj prechodom do prvých rokov 21. storočia, v ktorých doznievali problematické spoločenské procesy po Nežnej revolúcii v roku 1989. V stručnom prehľade sú popísané hlavné etapy vo vývine mesta od začlenenia do československého štátu po dnešné dni.
Pomológia: Odrody 21. storočia
222 AKTUÁLNYCH ODRÔD NA SLOVENSKU
Kniha podrobne popisuje ovocné odrody, ktoré sú v súčasnosti dostupné u nás. Na túto novú pomológiu sme čakali až dlhých 15 rokov.
Krátky slovník slovenského jazyka definuje na svojich stránkach slovo pomológia ako vedný odbor skúmajúci ovocné druhy a ich odrody. Prierezom histórie sa tejto problematike venuje mnoho odborníkov u nás i v zahraničí, ktorí sledujú pribúdajúce odrody ovocných druhov vo svojej oblasti. K najvýznamnejším odborníkom u nás v celej histórii patrí prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., ktorý za ostatných 50 rokov spolu s kolektívmi ďalších skvelých odborníkov priniesol na slovenský knižný trh hneď niekoľko pomológií. Okamžite sa stali bestsellermi a potom celé roky boli praktickými pomocníkmi pre pestovateľov ovocia a záhradkárov - najmä ako návod pri výbere pestovaných odrôd.
Kto je zostavovateľom tejto pomológie? Na to, aby niekto mohol napísať kvalitnú pomológiu svojej súčasnosti, musí byť nielen veľmi skúsený v oblasti starostlivosti o ovocné stromky a drobné ovocie a ich výsadby, ale aj ich šľachtenia i vrúbľovania, avšak aj odborne podkutý v pestovateľskej praxi. Nesmie mu chýbať trpezlivosť pri pátraní po autoroch nových, iba málo propagovaných vyšľachtených odrôd. Nejeden si myslí, že čím je svet kozmopolitnejší, tým je zostavovanie takejto odbornej publikácie jednoduchšie. Verte, nie je to tak. Takýmto odborníkom je práve hlavný autor tejto publikácie Ing. Marián Komžík. Dlhé roky pracuje na rozširovaní svojej odbornosti. Dennodenne v odbornej praxi pomáha nielen slovenským záhradkárom, ovocinárom a sadárom pri rozširovaní kvalitných a chutných odrôd ovocných druhov. Tým, že je človek z praxe s obrovskými skúsenosťami, je v súčasnosti najvhodnejší odborník na zostavenie pomológie, ktorá zachytáva väčšinu nových u nás ponúkaných odrôd ovocia.
Pre súčasné a budúce generácie Marián Komžík zachytil dnešný stav pestovaných a predávaných odrôd. Dlhé mesiace pátral po ponúkaných, dostupných a pestovaných odrodách na Slovensku. Náš trh sa medzičasom výrazne otvoril svetu a dnes u nás záhradkári pestujú ovocné stromky a drobné ovocie z okolitých krajín, ako sú najmä Česko, ale aj Poľsko, Ukrajina či Maďarsko. Rozšírené sú i dovezené odrody z Nemecka, Holandska, Švajčiarska a Anglicka, ale aj z Ruska, Talianska, Francúzska, mnohé sú však aj spoza Atlantického oceánu z Kanady, Brazílie a Spojených štátov amerických.
Príbehy 20. storočia - Československo: odsúdené na rozpad?
Od rozdelenia spoločného štátu Čechov a Slovákov uplynulo už 30 rokov. Kým časť spoločnosti hovorí o úspešnom príbehu dvoch národov, mnohí sa dnes kriticky pozerajú na to, ako vlastne naše spoločné dejiny vyzerali. Bolo Československo od začiatku odsúdené k rozpadu alebo by sme dnes boli úspešnejší spolu?
V prvom čísle roku 2023, tridsať rokov po vzniku samostatného Slovenska a 105 rokov po vzniku Československa, sa zamýšľame nad tým, aký vlastne bol náš spoločný štát a najmä ako ho dejiny dvakrát rozdelili. Prvýkrát takmer násilnou formou, pod nátlakom, keď išlo skôr o rozhodnutie nacistického Nemecka, než politikov v Prahe či Bratislave. A druhýkrát, keď sa bez širšej spoločenskej diskusie rozhodlo, že Česku a Slovensku bude lepšie samostatne.
V časopise nájdete aj tieto texty:
• Ukážku z knihy Pavla Kosatíka Slovenské století o tom, ako pomlčková vojna rozhádala Československo.
• Rozhovor s českým historikom Janom Rychlíkom, podľa ktorého aj na českej strane prevládala predstava, že spoločný štát je neudržateľný a treba ho rozdeliť.
• Dve rozdielne spomienky dvoch štátnikov na rozdeľovanie republiky – bývalého českého premiéra a dlhoročného šéfa českého Senátu Petra Pitharta a prvého predsedu Slovenskej národnej rady Františka Mikloška.
• Esej vydavateľa a disidenta Lászla Szigetiho nielen o tom, že Československo vnímali menšiny inými očami.
• Príbehy pamätníkov, ktorí sa pri vzniku vojnového slovenského štátu ocitli v novej krajine alebo ktorí sa na rozpad Československa dodnes pozerajú s nostalgiou aj kritikou.
Štvrťročník Príbehy 20. storočia s témou Československo: odsúdené na rozpad? ilustroval Matúš Maťátko.
Šéfredaktor: Lukáš Onderčanin
Autori textov:
Obálka a ilustrácie: Matúš Maťátko
Grafické spracovanie: Viktória Bitterová
Doplňujúce informácie: Post Bellum vydáva už 6. ročník časopisu Príbehy 20. storočia.
Kniha filozofie
Kniha filozofie je první ze série přehledových oborových publikací, určených pro nejširší veřejnost od úplných začátečníků až po pokročilé studenty a odborníky. Provází nás vývojem filozofie od počátků až do současné doby a v chronologickém řazení seznamuje s nejvýznačnějšími filozofy a jejich teoriemi. Kniha zaujme i svou moderní grafickou úpravou.
Na sklade 2Ks
33,89 €
35,67 €
Klasická filozofie v kostce
Klasická filozofie v kostce podává přehledné dějiny antické filozofie. Od Sokrata, Platona či Aristotela po Pythagora ke stoicismu Marka Aurelia. Kniha je navíc doplněna o mapy, diagramy, přehledy a tabulky.
Na sklade 2Ks
15,62 €
16,44 €
Utajované dejiny USA
Spoločnosť Panta Rhei ako predajca sa nestotožňuje s obsahom tejto knihy.
Všetci vieme, že dejiny USA sú kruté a veľmi krvavé, ale že to bolo a je až také hrozné a nemorálne, to sa vám ani vo sne nesnívalo. Po prečítaní tejto knihy pochopíte nielen čo a prečo sa stalo, ale aj to, čo sa teraz vo svete deje.
Američania sú najbezzákonnejší národ sveta, kde pokrytectvo prekonáva všetky medze. Tak je to od vzniku USA až po dnešok. Klamstvo je každodenným pokrmom politikov i občanov. Začalo to už osídľovaním amerického kontinentu. Červení boli diabli a bieli boli svätcami. Lenže bolo to všetko práve naopak. Vraždenie a zabíjanie mierumilovných Indiánov bolo na každodennom poriadku. Vyhubili stovky kmeňov, státisíce, milióny nevinných ľudí. Bezbranných Indiánov štvali ako divú zver. A to boli iba začiatky. Tak to začalo a tak pokračuje až do dnešných dní. Ani všetky tie rozprávky o puritánoch, o vzniku USA , americkej ústave, slobode a demokracii, atď. nie sú pravdivé. Ukradli Texas, Kaliforniu, okradli Mexiko, atď.. Aj boj slávneho prezidenta Lincolna proti otroctvu sú len rozprávky, lebo to všetko bolo inak. Išlo len a len o peniaze.
Chceli by ste vedieť ako sa zrodili americkí milionári? Poctivou prácou? Tomu snáď ešte niekto verí? Dejiny amerického bohatstva sú najkrvavejšie dejiny sveta. Brutálne vykorisťovanie a potláčanie ľudských práv. Rabovanie latinskej Ameriky, prevrat za prevratom, dosadzovanie bábkových vlád, ale predovšetkým drancovanie a drancovanie, či už otvorené alebo sofistikované. Na to sú oni majstri.
V honbe za peniazmi sa neštítia ničoho. Aj s prvou svetovou vojnou to bolo úplne inak - ako vám povedali v škole. Kto bol v pozadí a prečo? A čo potom po vojne? Čo si myslíte nemali Američania náhodou prsty aj v ruskej revolúcii? Prečo to komunisti tajili? A čo Hitler, ako je možné, že jeden bezvýznamný politik odrazu zvíťazil vo voľbách? Veľmi čudné, veľmi čudné... a inak, ako o tom píšu historici. Niektoré veci sú totiž tabu. Stále, a také aj zostanú. Prečo vznikla 2. svetová vojna? Kto prehral a kto vyhral? Kto na tom zarobil? Ako to všetko bolo?
A čo bolo po vojne? Ako vznikla studená vojna a prečo? Alebo snáď aj vy veríte tej rozprávke, že Rusi, ktorí stratili vo vojne vyše 20 miliónov ľudí a mali zničené desaťtisíce domov, dedín, miest, ktorí nemali ani čo jesť, chceli napadnú Ameriku? Ako to teda bolo? A čo Vietnam, Kambodža, Laos? Čo tam tí mierumilovní Američania vlastne robili?
Po prečítaní tejto knihy pochopíte mnohé veci, ktoré sa vám ani nesnívali.
Príbehy 20. storočia - Ako spočítať dobro
Slovo filantropia môže pre mnohých pôsobiť veľmi ťažkopádne. Možno si predstavíme boháčov, ktorí cez svoje nadácie občas podporia nejaký dobročinný projekt alebo sa tak tvária. V skutočnosti je však filantropia neoddeliteľnou súčasťou zdravo fungujúcej spoločnosti. Investovať do dobra pritom nemusia len milionári, ale každý z nás – napríklad aj činmi.
Na Slovensku sa filantropia stále spája s mnohými predsudkami. Ľudia s veľkými majetkami, ktorí prispievajú na dobročinné projekty, sú často vnímaní ako podozriví. Pozitívne prípady pritom máme aj v našej histórii. V poslednom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa preto venujeme tomu, ako môžu dary, charita či nezištná pomoc spraviť z našej spoločnosti lepšie miesto na život.
V časopise s podtitulom Ako spočítať dobro nájdete okrem iného:
- Rozhovor s novým riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti Fedorom Blaščákom o tom, prečo je dôležité pomáhať, ako sa u nás budoval občiansky sektor a ako vlastne fungujú mimovládne organizácie.
- Text historika Ľudovíta Hallona o Imrichovi Karvašovi, ktorý aj vďaka peniazom pomohol zmeniť slovenské dejiny.
- Zamyslenie Lucie Paškovej o tom, prečo je dôležité darovať, ak na to máme a prečo je dobré o tom aj hovoriť.
- Šesť príbehov slovenských osobností, ktoré dokázali pomáhať už na prelome storočí, ako boli Elena Maróthy-Šoltésová či Emil Stodola.
- Komentár Fera Paulinyho, kde polemizuje o tom, v čom slovenská filantropia zaostáva za tou českou a či tu máme dostatok čestných podnikateľov, ktorí chcú meniť spoločnosť.
- Príbehy pamätníkov, ktorým pomoc nebola cudzia – či už to bol Sir Nicholas Winton, ktorý pomáhal zachrániť československé židovské deti pred nacistami alebo Boris Strečanský, ktorý po revolúcii stál aj pri základoch slovenskej filantropie.