Hľadanie: Sorge - vyzvedac storocia
zobraziť:
Ruská literatúra 18.- 21.storočia
Predkladaná monografia je výsledkom trojročného úsilia autorského kolektívu literárnych vedcov-rusistov z Katedry ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave. Autorský kolektív, ktorý z prevažnej časti participoval aj na tvorbe Slovníka ruskej literatúry 11.-20. storočia, doplnil jeho materiál o také dimenzie literárnych dejín, ktoré slovníkový formát neumožňoval zahrnúť do obsahu daného kompendia. Preto sa v tejto monografii neopakuje charakteristika tvorby jednotlivých autorov v podobe samostatných medailónov čiportrétov, ale v centre pozornosti autorského kolektívu stojí literárny proces, rekonštruovaný na pozadí spoločensko-historických udalostí a súvislostí kľúčových etáp vývoja ruskej literatúry 18.-21. storočia. Fakt, že Ruská literatúra 18.-21. storočia by mohla slúžiť aj ako vysokoškolská učebnica dejín ruskej literatúry s pomerne širokým využitím (rusistika, areálové štúdiá, kulturológia, umenoveda) a že by mohla ponúknuť relevantné informácie aj záujemcom z iných vekových i profesijných oblastí, determinoval tak jej obsah, ako i spôsob spracovania. Pre tento široko chápaný profil adresáta sa autorský kolektív rozhodol okrem iného aj preto, že táto monografia je nielen prvým pokusom o spracovanie slovenských dejín ruskej literatúry, ale aj jedným z prvých pokusov o syntetické uchopenie vývinovej trajektórie inonárodnej literatúry v slovenskej literárnovednej tradícii. Literárnohistorický materiál je v zásade spracovaný tak, aby viedol čitateľa od stručnej rekapitulácie historicko-kultúrneho kontextu jednotlivých období cez prezentáciu špecifických čŕt literárneho života a diania k deskripcii a interpretácii vývoja literárnych druhov a žánrov, ktorú ilustrujú aj výberové náčrty umeleckých špecifík kľúčových diel kľúčových autorov danej doby.
Spišské remeslá a cechy od polovice 17. storočia do roku 1872
Piateho novembra 1772 spišské mestá pripíjali na zdravie cisárovi Jozefovi II. a Márii Terézii, arcivojvodkyni rakúskej a kráľovnej uhorskej a českej. Veselie sprevádzalo ukončenie 360 rokov trvajúceho zálohu časti spišského regiónu. Osemnáste storočie však pre Spiš a jeho obyvateľov nezačalo radostne. Spamätať sa museli zo spúšte, ktorú v krajine zanechali sto rokov trvajúce vojny. Po rokoch hojnosti prišli roky odriekania. Boje medzi vojskami protihabsbursky orientovanej uhorskej šľachty, osmanskými plukmi a cisárskou armádou ako aj násilná rekatolizácia významne zasiahlli do politického, náboženského a hospodárskeho vývoja spišského regiónu. Mier, ktorý v roku 1711 ukončil boje, prišiel v pravý čas. Spišské mestá rozkvitli, znova sa v nich rozprúdili remeslá a obchod, pôsobili v nich významní obchodníci, remeselníci a umelci európskeho formátu – zlatník Ján Siláši, sochár Ján Brokoff či maliari romantizmu Ján Czauczik a Ján Rombauer, dvorný maliar cára Alexandra I.
Príbehy 20. storočia - Dejiny v šálke kávy
Som kaviarenský povaľač a nehanbím sa za to, napísal v roku 2013 Milan Lasica. Kaviarne sa totiž stali fenoménom spoločenského života na celom svete. V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme preto nazreli do života kultových bratislavských kaviarní v 20. storočí, do zvykov v pohostinstvách aj podnikov, kde sa tvorili dejiny.
Kaviarne, podniky, krčmy či viechy sa stali súčasťou našej spoločnosti a formovali ju rovnako ako vzdelávacie inštitúcie, divadlá či politické ustanovizne. Aj pri šálke kávy, krígli piva či poháriku vodky sa tvorili naše dejiny a zanechali hlbokú stopu na pamäti národa. Preto sme sa rozhodli toto číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia venovať kaviarni.
Tej tradičnej, kde sa v uliciach Bratislavy a iných miest roky schádzali štamgasti, intelektuáli aj umelci. Tej metaforickej, ktorú mal v zuboch komunistický režim a na ktorú sa dnes útočí ako na skupinu ľudí, ktorí od šálok hipsterskej kávy údajne nerozumejú problémom bežných Slovákov. A tiež tej prenesenej, ktorá už ani nie je kaviareň, ale skôr pohostinstvo či krčma, kde sa názory potúžené alkoholom šíria intenzívnejšie, niekedy agresívnejšie, no s o to väčším oduševnením.
To všetko prostredníctvom príbehov odborníkov, novinárov, umelcov aj pamätníkov.
V časopise s podtitulom Dejiny v šálke kávy nájdete okrem iného:
- Rozhovor s Jánom Kamenistým, kde hovorí o tom, do ktorých kultových kaviarní a krčiem chodili známi slovenskí politici či literáti aj ako sa čašníci správali k stálym hosťom.
- Príbehy vzniku, zlatej doby a pádu legendárnych bratislavských kaviarní z pera etnológa Petra Salnera.
- Spomienky Maroša Pavúka, zakladateľa alternatívneho hudobného klubu Bombura v Brezne, ktorý sa musel potýkať v 90-tych rokoch aj s mafiou.
- Komentár Laca Oravca o tom, kto je to vlastne tá metaforická bratislavská kaviareň a ako sa z toho výrazu stalo hanlivé označenie.
- Už tradične v časopise nájdete príbehy pamätníkov, ktorých život bol spätý s podnikmi, kaviarňami či pohostinstvami, ako aj metodické listy určené pre pedagógov či rodičov.
- Časopis uzatvára umelecké stvárnenie kaviarní vo výbere kurátorky Lucie G. Stach.
Číslo o tom, ako sa pri poháriku, šálke kávy či čaši vína menili malé aj veľké dejiny, opäť ilustroval Matúš Maťátko. Prečítajte si ho aj vy, ideálne práve v prostredí kaviarne!
Na sklade 2Ks
5,70 €
6,00 €
Príbehy 20. storočia - Kam patrí Slovensko?
Je možné byť mostom medzi Východom a Západom, byť neutrálny alebo je naše prozápadné smerovanie pevne zakotvené? V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme sa pozreli na to, kde je v týchto turbulentných časoch miesto Slovenska vo svete. Aj prieskumy verejnej mienky totiž ukazujú, že tu prevláda veľmi váhavý pohľad na orientáciu Slovenska.
Naše kultúrne aj historické väzby sa pritom neorientujú výhradne na východ – boj o samostatný štát sa odohral aj v Spojených štátoch a na Západe dnes pôsobí množstvo našich úspešných krajanov. Západ dnes nie sú len politické floskuly, ale najmä súbor hodnôt, ku ktorým by sa nemala žiada demokratická krajina mať problém prihlásiť.
Byť súčasťou Západu neznamená slepo prikyvovať na všetko, čo naši spojenci spravia a nekriticky pristupovať k politike a jej predstaviteľom. Ako súčasť Západu máme priam povinnosť kriticky myslieť, upozorňovať na prešľapy a obraňovať demokraciu. Byť členom klubu takisto neznamená, že demokracia, právny štát či ľudské práva tu nemôžu byť ohrozené. Je však väčšia šanca, že v tejto geopolitickej bubline bude tento boj za práva víťazný. V štátoch, ktoré sa sami vyhradzujú voči Západu a prezentujú ho ako zhnitú civilizáciu, je boj za demokraciu, rovnosť a slobodu často už dopredu prehratý.
V časopise s podtitulom Kam patrí Slovensko? nájdete okrem iného:
•Rozhovor s diplomatom a sociológom Martinom Bútorom nielen o tom, ako musel vo Washingtone presviedčať, že Slovensko má ambície a vie sa dostať z medzinárodnej izolácie.
• Spomienky diplomata a bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR Pavla Demeša na začiatky slovenskej diplomacie.
• Text historika Róberta Letza o tom, aké miesto mali americkí Slováci v boji za samosprávu Slovenska po 1. svetovej vojne.
• Na fenomén geopolitiky, Západu a popkultúry sa v kultúrnej rubrike pozreli aj Alexandra Jurišová v recenzii kníh o svetových vlajkách a Juraj Malíček pri spomienke na vplyv západnej popkultúry počas socializmu.
• O geopolitike, Únii a spojenectvách sú aj príbehy pamätníkov – či už to je bývalá ministerka zahraničných vecí USA a rodáčka z Česka Madeleine Albrightová, bývalý poslanec František Šebej alebo úspešná klaviristka Elena Letňanová, ktorá sa po úteku z totality presadila až za oceánom.
• Umeleckú prílohu tentokrát tvorí text o slovenských koreňoch azda najznámejšieho popartového umelca sveta, Andyho Warhola.
Príbehy 20. storočia - Píšu dejiny víťazi?
Štvrťročník Príbehy 20. storočia prináša témy bývalých totalitných režimov, odrážajúcich sa v konkrétnych príbehoch ľudí a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím.
Časopis má ambície stať sa nadčasovou súčasťou knižníc. To zdôrazňuje aj elegantná grafika a ilustrácie nášho dvorného výtvarníka Matúša Maťátka a dizajn Viktórie Bitterovej. Editorom časopisu je rešpektovaný politológ Tomáš Zálešák.
Píšu dejiny víťazi?
Je téma najnovšieho čísla nášho časopisu Príbehy 20. storočia.
Vyberáme z obsahu:
- Interview s Ivanom Kamencom: Mnohé udalosti nemajú jasných víťazov ani porazených
- Názor Olivera Zajaca: Históriu píšu víťazi. A kto píše učebnice dejepisu?
- Skúsenosť Štefana Markuša: O strate a objave národnej identity
- Štúdia Jakuba Drábika: O nebezpečenstve historického revizionizmu
- komentáre napríklad od Maríny Závackej, Fedora Blaščáka, recenzie na filmové, divadelné, literárne diela, príbehy pamätníkov, metodické listy pre pedagógov a rodičov, výtvarné diela vybrané kurátorkou Luciou Gregor Stach a obálka s darčekom od Matúša
Darčekom čísla je plagát.
Príbehy 20. storočia - Aj my sme emigranti
Čo pre teba znamená slovo domov?
Domov? Je to niekde v bezpečí. Niekde, kde vieš, že môžeš zostať a nemusíš ísť ďalej. Nie je to len niečo dočasné.
Amin vo filme Utiecť (2021)
Národ emigrantov, hovorili na začiatku dvadsiateho storočia o Slovákoch v Spojených štátoch. V priebehu polstoročia sa zo Slovenska vysťahovala takmer tretina obyvateľstva. Mnohých lákal zárobok, vidina lepšieho sveta, spravodlivosti, ale aj útek pred represiami.
Slováci neutekali len do USA. Niektorých zlákala Južná Amerika, iní sa nechali nalákať vidinou robotníckeho raja v Sovietskom zväze. Ďalší utiekli, lebo vzrastajúci fašizmus v Európe ohrozoval priamo ich životy, iní odišli, lebo po vojne stratili nádej, že tu bude lepšie. Niektorí neodišli dobrovoľne, iným nádej rozpučili pásy ruských tankov v roku 1968 a inú možnosť ako odchod nevideli. A niektorí to skúšali, ale neúspešne.
Emigrácia k Slovensku bytostne patrí aj dnes množstvo ľudí pracuje alebo študuje za hranicami, iní odchádzajú nastálo. Dlho sme si však mysleli, že emigrácia ako útek pred hrozbami vojny sa nás už týkať nebude. Posledné týždne nám ukázali, ako sme sa mýlili.
Vojna u nášho východného suseda túto tému okamžite vniesla do našich bežných životov. Aj keď utečenecká kríza tu bola len pred pár rokmi, mnohí sa od nej cítili vzdialení. Teraz je to iné a pre ľudí, ktorí utekajú pred bombardovaním, sme jednou z prvých destinácií. Uvedomil som si to, keď som štvrtý deň vojny sedel na byte v ukrajinskom Ľvove a okolo mňa na matracoch na zemi ležali ľudia, ktorí dúfali, že ďalší deň sa im podarí prekročiť hranice na Západ. Uvedomil som si to, keď som v kolóne asi 600 áut čakal 30 hodín pred slovenskými hranicami a hovoril som si, že na rozdiel od mnohých Ukrajincov za tou hranicou mám domov a zázemie.
Keď sme pripravovali prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou emigrácie, netušili sme, ako bytostne sa nás táto téma bude dotýkať. Že samotné Post Bellum sa bude zapájať do humanitárnej pomoci Ukrajine a že nútený odchod z krajiny pred vojnou pocítia mnohé slovenské rodiny, väčšinou vo forme pomoci, ktorú ukrajinským utečencom poskytnú.
Pripomína nám to, že kým mnohí si vyberú emigráciu ako dobrovoľný krok za zmenou či lepším životom, pre iných to je naozaj nevyhnutná voľba.
V prvom tohtoročnom čísle preto reagujeme na celý fenomén emigrácie od historickej až po najaktuálnejšiu. Pozeráme sa na to, ako vyzerali vysťahovalecké vlny na začiatku minulého storočia, keď sa Slováci vybrali za veľkú mláku s vidinou lepšieho zárobku, alebo keď ich naivný agitátor presvedčil, že v strednej Ázii môžu vybudovať robotnícku komúnu, kde si budú všetci rovní
Príbehy 20. storočia - Keď súdila politika
Niektorým ľuďom zničili kariéru, rodiny. Iných dokonca pripravili o život. Napriek tomu sa niektorí nimi neoprávnene oháňajú aj v súčasnosti. Prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa venuje politickým procesom, ktoré menili našu spoločnosť.
V časopise sa dočítate o výcviku sudcov na komunistické monsterprocesy. O väznení ľudí za nevinné vtipy alebo o tom, ako sa terčom sudcov bez paragrafov stali kňazi a ženské rády. Politické procesy na budovanie moci využíval vojnový Slovenský štát aj komunistickí politici, ktorých právo často napokon samých zomlelo. Reflektujeme tiež nový jav v súčasnej spoločnosti, kedy niektorí obvinení hovoria o sebe ako o obetiach politických procesov. Časopis dopĺňajú kultúrne recenzie a metodické listy pre učiteľov. Prečítajte si príbehy tých, ktorí týmto procesom vzdorovali, vytvárali ich alebo boli ich obeťami.
V časopise nájdete okrem príbehov pamätníkov, rozhovory s osobnosťami, reportáže, komentáre, recenzie, štúdie, literárnu prílohu a mnoho ďalšieho. Keďže časopis slúži aj ako didaktická pomôcka pre učiteľov, jeho súčasťou sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise.
Darčekom čísla je pohľadnica.
Alchýmia a alchymistická symbolika v prvej polovici 20. storočia
Alchýmia a alchymistická symbolika v prvej polovici 20. storočia
Podoby autobiografickej literatúry 19. storočia
Antológia Podoby autobiografickej literatúry 19. storočia (pripravená Ivanou Taranenkovou) prináša memoáre a prozaické texty s autobiografickou intenciou, ktoré špecifickým spôsobom komplementarizujú vývin slovenskej romantickej a relistickej literatúry 19. storočia. Autentickú memoárovú literatúru predstavujú spomienky Jozefa Miloslava Hurbana, Jána Francisciho, Jonáša Záborského, Alberta 3karvana, ale v modifikovanej podobe aj voľnejšie epické príbehy so silnými autobiografickými znakmi (Martin Kukučín, Elena Maróthy-Šoltésová). Kým texty romantikov sa usilujú o istú rovnováhu prerozprávania osobného zážitku a nadosobných udalostí, ktorých bol autor svedkom či aktérom, v textoch realistov je autobiografický zážitok pretransformovaný do univerzálnejšieho príbehu. Z textov antológie sa veľa dozvedáme nielen o autoroch, ale aj o dobe, ktorá ich formovala. Ich nepochybne subjektívna rekonštrukcia minulosti cez sebareflexiu vlastnej osobnosti, ale aj faktografickú vierohodnosť sú stále čitateľsky príťažlivé, hoci ide už o čas dávnominulý. Autori, prítomní v tejto antológií, sa cez spomínanie, rekonštrukciu individuálnej pamäti vyrovnávajú s minulosťou - svojou i širšieho spoločenstva, vytvárajú pamäť kolektívnu, píšu vlastne dejiny súčasnosti, svojej súčasnosti. Sú dokumentom, ale aj svojbytným žánrom, ktorý sa práve v 19. storočí postupne integroval do literatúry ako rovnocenný s ostatnými prozaickými žánrami.
Katechéta a niektoré témy teológie 21. storočia
Táto monografia vznikla prakticky na počiatku tohto tisícročia, ktoré má určite ešte nepripravené mnohé nečakané prekvapenia a výzvy. Práca teda môže zachytiť všetky problémy, otázky, ktoré kladie a bude klásť toto storočie. Naznačí len niektoré témy, ktorým bude čeliť teológia 21. storočia. Nie sú to však len nové témy, ale aj dedičstvo, ktoré sa prenieslo z 20. storočia ako nedoriešené.
Destinátormi monografie sú v prvom rade katechéti, učitelia náboženstva, ktorí si môžu urobiť predstavu o vývoji teológie v 21. storočí, o témach, ktoré sa objavujú s rozvojom techniky, technológii. Celou monografiou sa tiahne jedna myšlienka o nových horizontoch teologickej reflexie, ale jednotlivé kapitoly môžu byť čítané aj samostatne.
Cieľom monografie je prispieť k osobnej formácii katechétu, ktorý v nej nájde navrhované odpovede k niektorým súčasným problémom. Monografia má slúžiť k reflexii nad témami, aby v prípade potreby vedel katechéta odpovedať aj laickej verejnosti na naznačené problémy. Jednotlivé kapitoly neostávajú však len na úrovni špekulácie, ponúkajú aj určité etické inšpirácie, ktoré majú poslúžiť tak na hodinách náboženstva, náboženskej výchovy ako aj v katechéze.
Na sklade 2Ks
5,13 €
5,40 €
Dejiny filozofie 20. storočia - I. diel
V predošlých rokoch predstavil som vám filozofiu jednotlivých dejinných úsekov (renokresťanský, scholastický, barok a renesancia, osvietenstvo, 19. storočie), teraz prichádzam s filozofiou 20. storočia. Verím, že touto cestou prispejem k rozšíreniu vášho poznania a myslenia v časoch, kedy európsky kontinent zasiahli dve strašné svetové vojny. Snažil som sa zachytiť čo najpodrobnejšie snahu o obnovenie toho, čo v minulosti prinieslo generáciam uspokojenie. Je to predovšetkým návrat k filozofii Aristotela a Platóna, k filozofii scholastického obdobia a najmä k filozofii Tomáša Akvinského, k novotomizmu. Nezabudol som ani na jednotlivé filozofické smery, ktoré si kliesnili cestu k ľudským srdciam v minulom storočí, ako aj ich dopad na myslenie ľudí.
Akčné umenie na Slovensku v 60. rokoch 20. storočia
Výskum akčného umania na Slovensku vykazuje na základe politického vývoja pre rokom 1989 viaceré medzery. Alternatívne a neoficiálne umenie sa dostalo do pozornosti inštitucionálneho skúmania po roku 1989 ako jedna z ústredných tém, na základe čoho je dnes potrebná jeho podrobná analýza a dokumentácia vývoja.
Slovenské akčné umenie 60. rokov, ktoré vzniklo v kontexte komunistického režimu, nadobudlo v špecifickej spoločensko-politickej situácií určité charakteristické črty. Ťažiskom predpokladaného výskumu je obdobie rokov 1965-1972, ktoré je možné označiť za prvú fázu akčného umenia. Bolo poznačené pluralitou umeleckých smerov, čulýmimedzinárodnými kontaktami a slobodnými tvorivými experimentami. Táto etapa bola ovplyvnená prvými akciami po roku 1965 a od roku 1972 návratom k oficiálnej doktríne socialistického realizmu.
Výskum akčného umenia s predstaviteľmi ako Peter Bartoš, Július Koller, Vladimír Popovič, Jana Želibská, Milan Adamčiak a Róbert Cyprich a.i., tvorí rámec druhej časti knihy venovanej akciám Alexa Mlynárčika, ktorý v období rokov 1965-1972 zorganizoval viaceré významné akcie. Prvotným cieľom bolo zozbierať ich podrobnú dokumentáciu, pretože boli z dôvodu ich efemérneho charakteru ťažko zrekoštruovateľné. Mlynárčikov umelecký prínos získal výnimočnú pozíciu aj vďaka dlhoročnej spolupráci s francúzskym kritikom Pierrom Restanym, preto sa pozornosť zameriava na inšpiráciu filozofiou nového realizmu a odzrkadlenie tohoto smeru v jeho diele, ako aj na komparáciu kreatívnych prístupov L. Schwittersa, M. Duchampa či P. Manzoniho. Nové skutočnosti prinieslo priame porovnanie s inými akčnými umelcami a ich postupmi, na príklad s happeningami Allana Koprowa či Wofa Vostella.
Automobilizmus na Slovensku v prvej polovici 20. storočia
Prvá polovica 20. storočia predstavuje z pohľadu vývoja automobilizmu veľmi dynamické obdobie. Ide o časový horizont, počas ktorého sa automobily stali prostriedkom každodennej spotreby. Predmetná publikácia vysvetľuje tento proces a jeho špecifiká na území dnešného Slovenska. Automobilitu chápe v celej jej komplexnosti a v medzinárodnom kontexte. Do obsahu preto boli zaradené aj podkapitoly vzťahujúce sa k vývoju legislatívy či modernizácie dopravnej infraštruktúry.
dostupné aj ako:
Remeslo, cech a obchod na Spiši do polovice 17. storočia
Spiš je múzeom dávnych čias. Bol obľúbeným miestom uhorských i poľských panovníkov. Prechádzali tadiaľ kupci z ďalekých krajín a privážali tovar na trhy v Levoči, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi či v Podolínci. Na Spiši je množstvo pamiatok z obdobia gotiky. Na stavbe a výzdobe kostolov sa podieľali spišskí kamenári, zvonolejári, maliari, sochári, rezbári či umeleckí stolári. Umelecké predmety svedčia o vysokej kvalite a úrovni ich práce. Spiš bol jedným z najbohatších a najkultúrnejších krajov strednej Európy. Táto kniha nám umožní nahliadnuť do každodenného života v spišských mestách, ktorého hlavnými aktérmi boli remeselníci a obchodníci.
Marian Rajnoha - Automobilový pretekár 20. storočia
Beletrizovaný životopis legendy motoristického športu Mariana Rajnohu, pretekára, ktorý počas svojej mnohoročnej automobilovej kariéry získal nespočetné množstvo ocenení a majstrovských titulov.
Dnes uznávaná legenda Marián Rajnoha – 17-násobný majster Slovenska, 4-násobný majster ČSSR, Majster športu, držiteľ ocenenia Automobilový pretekár 20. storočia spomína na svoj život nielen v súkromí, ale najmä na zážitky z pretekárskej dráhy. Ako jazdec rely, neskôr pretekov automobilov na okruhu aj do vrchu zažil mnoho zaujímavého a isto svojimi spomienkami poteší nadšencov motoristického športu. Bohatý obrazový materiál mapuje život Mariana Rajnohu od jeho detstva, cez víťazstvá i prehry na pretekárskej dráhe až po súčasnosť.
Kniha vznikla v spolupráci so skúsenou autorkou memoárov – spisovateľkou Marikou Studeničovou.
Slovenská kresťanská filozofia 20. storočia a jej perspektívy
„Prof. Ján Letz pokracuje v tomto diele v plnení svojho ambiciózneho projektu: Sprístupnit slovenskému
citatelovi krestanskú filozofiu 20. storocia, podrobit ju analýze a hodnoteniu najmä z hladiska jej perspektívy pre 21.
storocie. V jeho predchádzajúcich troch zväzkoch nazvaných spolocným názvom Krestanská filozofia 20. storocia a
jej perspektívy, publikovaných postupne v rokoch 2006, 2008 a 2009, sa venoval krestanskej filozofii 20. storocia vo
svete. Už v nich avizoval, že slovenskej krestanskej filozofii 20. storocia sa bude venovat v osobitnom zväzku. Urobil
tak v tomto diele a môžem povedat, že dôstojne, venoval jej celý rozsiahly zväzok. Uvedomoval si pritom, ako aj
naznacil v úvode diela, že hoci slovenská krestanská filozofia je vo svete nevýznamná a prakticky neznáma, predsa
pro domo sua má zásadný význam, lebo pomáha hlbšie odkryt zmysel našich národných dejín, ako aj osobitost a
krestanskú zakorenenost nášho národa.“ – Prof. PhDr. Lukác Ján Veverka, CSc.
„Úloha, na ktorú sa autor podujal, je o to zložitejšia, že mnohí autori sú stále tvorivo cinní a nie vždy je možné zaujat
dostatocný odstup potrebný na kritické zhodnotenie ich prínosu. Napriek tomu považujem za prínosné dielo tohto
druhu, ktoré poskytuje prvú prehladnú informáciu o krestanskom myslení na Slovensku v 20. storocí a svojím
spôsobom je výzvou pre dalšie kritické spracovania osobností, ktoré boli casto privelmi tendencne glorifikované alebo
zatracované.“ – Prof. ThDr. Ladislav Csontos SJ, PhD.
Autor popri bádaní v oblasti systematickej filozofie, zameranom na niektoré základné problémy metafyziky,
gnozeológie, ontológie, antropológie, filozofie osoby a osobnosti, slobody a i., sa vela rokov venuje krestanskej filozofii
20. storocia. Neobchádzal pritom ani slovenskú krestanskú filozofiu, ktorej významným predstavitelom doteraz venoval
desiatky štúdií. Ovocím tohto mnohorocného výskumu je predkladaná monografia. V nej systematicky z filozofického
hladiska prezentuje, analyzuje a zhodnocuje vyše 130 slovenských krestanských myslitelov, ako aj najvýznamnejšie
myšlienkové prúdy. Dosiahnuté výsledky zaclenuje do ideového kontextu doby, v ktorej slovenský národ prešiel a
prechádza ohnom tažkých skúšok, dozrievania a hladania zmyslu svojich dejín i svojej ludskej a krestanskej identity.
Na sklade 1Ks
17,10 €
18,00 €
Slovenčina 21. storočia
Aj vy ste sa už ocitli v situácii, keď sa vás spýtali, či si spolu nedáte brunch [branč] a odpovedali ste: „Nie, ďakujem, ja nepijem alkohol,“ neuvedomujúc si, že brunch je bežne používaný výraz označujúci neskoré raňajky?
Táto knižka prináša stručne a zrozumiteľne vysvetlené cudzie výrazy, ktoré sa vyskytujú v každodennej komunikácii čoraz častejšie, napr. lockdown, nerd, hoax, booster, clickbait alebo sisu. A nielen to! Môžete si tiež overiť, či kráčate s dobou! Kniha obsahuje okrem kvízu aj vedomostnú hru, vďaka ktorej si viete zmerať svoje znalosti s kamarátmi, rodinnými príslušníkmi, alebo sa naučiť aj pár nových slov.
Knižka môže byť originálnym, nevšedným darčekom pre rodičov či starých rodičov, aby mohli držať krok so svojimi deťmi či vnúčatami. No niektoré výrazy používané v súčasnej slovenčine dokážu prekvapiť aj mladých.
Že sa tie výrazy píšu inak, než sa vyslovujú? Pri každom slove nájdete možné alternatívy výslovnosti v slovenčine zachytené bežnou latinkou, aby im rozumeli všetci vrátane starších ľudí, ktorí sa často s angličtinou počas života nestretli.
„swajpovať/svajpovať [svajpovať] ¦ Potiahnuť prstom aktuálnu stránku na mobile nahor, doľava či doprava. Používa sa v oblasti sociálnych sietí pri zverejňovaní fotografií alebo videopríspevkov, keď chceme naviesť sledovateľa, aby potiahol prstom istým smerom cez príspevok, a tým otvoril skrytý odkaz k internetovej stránke; alebo napr. pri nejakých zoznamkách – na obrazovke sa nám zobrazí fotografia osoby, ak je nám sympatická, potiahneme fotografiu doprava, ak nie, potiahneme fotografiu doľava.“
Na stiahnutie
8,99 €
Kráska a zvrhlík. Rasa a rod v literatúre 19. a 20. storočia
Cudzinci obťažujúci nevinné dievčatá s bielou tvárou, ohnivé tmavé orientálky zvádzajúce západných kresťanských chlapcov na zlé chodníčky či úlisní Židia skrývajúci v stiesnených a špinavých obchodoch svoje tajomstvá. Podobných obrazov nájdeme v literatúre mnoho a nie je to náhoda. Sú to obrazy odlišnosti, ktoré vyvolávajú v ľuďoch silné emócie, rovnako ako ich vyvoláva aj literatúra. Tá na rozdiel od oficiálnych dokumentov zachytáva históriu v inej, intímnej rovine: láska a vzťahy medzi pohlaviami patria medzi jej základné stavebné prvky. Historik Miloslav Szabó vo svojej knihe Kráska a zvrhlík skúma nielen to, ako sa rasizmus prejavuje v textoch takých klasikov, ako je Ľudmila Podjavorinská, Svetozár Hurban Vajanský, František Švantner, Gustav Meyrink či Thomas Mann, ale hľadá aj pôvod týchto stereotypov.
Literatúra vždy nielen zobrazovala realitu, ale podvedome ovplyvňovala myslenie a konanie ľudí. Obrazy nenásytných orientálok, úžerníckych židovských krčmárov či cudných panien s bielou tvárou sa tak hlboko vtlačili do našich myslí. Témou skrytého rasizmu vás v knihe Kráska a zvrhlík prevedú postavy literatúry 19. a 20. storočia a bude to vzrušujúca cesta zo slovenských kopaníc, cez nevestince starej Prahy, kanálmi Benátok až do utečeneckého tábora s Rwande.
Miloslav Szabó tvrdí, že rasizmus nepramení len zo pseudovedeckých teórií, ale predovšetkým zo strachu z rasového miešania. Z tohto pohľadu sa tak do popredia dostáva pohlavie: rasisti chcú zabrániť, aby sa plodili a rodili miešanci, pretože to údajne ohrozuje zdravie a prežitie nadradenej rasy. Tento strach sa v rôznych historických obdobiach pretavil nielen do literatúry, ale aj do pravidiel a zákonov, ktoré upravovali vzťahy konkrétnych mužov a žien, teda kto s kým môže žiť a plodiť deti.
Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N.
Život na bojiskách tohto sveta (Reflexie k téme každodennosti v slovenskej tvorbe 16. – 17. storočia)
Texty zo 16. - 17. storočia na tému životných bojov spája viera v zmysel hodnôt, v zmysluplnosť života, ktorá dáva človeku i spoločenstvu nádej na existenciu. Dobový štýl komunikácie, ktorý sa v nich prezentuje, je pre súčasníka fascinujúcim zážitkom. Naši predkovia sa totiž vyjadrovali obrazne. Aj bežný život, jeho činnosti, rituály, boli pre nich výjavom, scénou. Prežívali ich ako skutočnosť, ktorá má svoj existenciálny presah. Kontemplatívnosť bola preto významnou črtou dobovej kultúry. Vplývala na spôsob, akým sa každodenné udalosti stávali súčasťou vedomia kolektívu, ako sa uchovávali v jeho kultúrnej pamäti.