Absynt strana 20 z 23

Migrácia nie je len o odchode človeka za hranice. Neoddeliteľnou súčasťou tohto fenoménu sú aj ženy a deti, ktoré zostali v domovských krajinách po tom, ako odišli ich muži, otcovia či synovia. Čo je s nimi? Ako vyzerajú ich bežné dni od Mexika, cez Senegal, Etiópiu, Indiu, až po Rumunsko či Slovensko?A aké vedú životy zoči-voči globálnym výzvam, ktoré prinútili ich mužov k odchodu? Aj o tom je kniha slovenskej reportérky Magdalény Rojo Ženy, ktoré zostali. Toto je kniha o migrácii. No možno je skôr o materstve? Alebo o detstve bez otcov? O živote bez manželov? O starnutí bez detí? Všetci tí anonymní presúvajúci sa majú svoje ľudské tváre a príbehy. Sú to príbehy, ktoré sa odohrávajú za chrbtom veľkého sveta. Slovenská reportérka Magdaléna Rojo sa na túto globálnu tému pozerá z opačnej strany – z krajín, kde sa problém rodí a cez optiku žien, ktoré zostali. Spoločne s ňou sa pozrieme do Mexika, Senegalu, Etiópie, Indie, ale aj do Rumunska či na Slovensko. Všade tam žijú rodiny, ktoré svojich členov vyprevádzajú na dlhšie či kratšie cesty, aby im zabezpečili dôstojné živobytie, všade tam zostali ženy a deti, ktoré musia ďalej žiť svoje životy. Magdaléna Rojo bola zvedavá, ako ich žijú, a preto sa tieto osudy rozhodla zbierať. Výsledkom je jej intímna zbierka reportáží s názvom Ženy, ktoré zostali. Magdaléna Rojo sa približuje k svojim hrdinkám s citlivosťou skúmajúcej antropologičky a s trpezlivosťou reportérky, ktorá chce v kvapke vody ukázať celý vesmír. Odkrýva pred nami každodenný život rodín, z ktorého hmatateľne vytŕčajú obavy i neistota, ba dokonca napätie. Svet má mnoho farieb, no dôvody na migrovanie sú viac-menej podobné. A podobné sú aj obrazy, ktoré dopady migrácie na rodiny sprevádzajú. Nedostavané domy. Tváre čoraz cudzejších mužov na displejoch smartfónov. A často každodenné pečenie chleba, ktorý je vždy ten istý, bez ohľadu na to, či sa volá čapátí, tortila, alebo indžera. Autorom originálnych fotografií v knihe Ženy, ktoré zostali je dokumentárny fotograf Noel Rojo.

Ak sa v nemeckej teórii práva za prvého skutočného nemeckého právneho teoretika považuje Ernest Rudolf Bierling, v českej František Weyr, tak za prvého skutočného slovenského právneho teoretika treba považovať Jozefa Prusáka. Jeho knižná publikácia Teória práva patrí medzi základné kamene slovenskej právnej teórie. V polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia prichádza na bratislavskú katedru nová generácia právnych teoretikov, ktorej kľúčovou postavou sa stáva Jozef Prusák, učiteľ a vedec, ktorý formoval celé generácie slovenských právnikov. Bol prvý, kto v odbore teórie práva vo svojej vedeckej produkcii upriamil pozornosť na jej centrálne otázky: na prepojenie normatívnej podoby práva a jeho reálneho fungovania, na vzťah pozitívneho práva a morálky, ako aj na rad právno-dogmatických výziev. Vyústením koncentrácie Prusákovho vedeckého úsilia na centrálne témy teórie práva je jednak introspekcia, úsilie o ponor do jej kľúčových parametrov, ich zmien a vývoja prejavujúcich sa v konkurencii vedeckých koncepcií, ale aj táto vôbec prvá slovenská učebnica teórie práva, ktorá po prvý raz vyšla v roku 1995. Kniha originálna svojou štruktúrou i obsahom je aktuálna aj dnes. Cieľom opätovného vydania Prusákovej Teórie práva je zachovať jej význam aj pre ďalšie generácie súčasných či budúcich právnikov. Teória práva Jozefa Prusáka vychádza v zavedenej edícii Exempla Iuris vydavateľstva Kalligram.

Stačí rok – a opustený dom zatuchne. Ako keby tušil, že potomkovia sa ho veľmi rýchlo vzdajú. Lenže jeho steny nie sú obyčajné. Sú nasiaknuté spomienkami. Čoskoro tak pochopia, že opustiť ho nebude vôbec ľahké. Dojemný grafický román Dom španielskeho autora a ilustrátora Paca Rocu nás privádza do jedného letného domu na španielskom vidieku. Rok po otcovej smrti sa v ňom stretáva trojica súrodencov, aby spoločne so svojimi rodinami pripravili nehnuteľnosť na rýchly predaj. Peniaze sa predsa zídu. A dom je aj tak príliš ďaleko. Veď kto z nich by mal toľko času, aby sem mohol pravidelne chodievať? Tento dom však žije vlastným životom a zakrátko každému z nich premietne pred očami pestrý filmový pás plný tých najosobnejších spomienok. Stačí jeden pohľad na starý bazén, aby sa z neho vynorila vôňa záhrady a príbeh z dávnych letných prázdnin. Stačí zájsť do garáže, aby začuli otca, ktorý všetko obetoval pre svoju rodinu. Napriek pragmatickému prístupu k otcovmu milovanému domu však v súrodencoch postupne začnú hlodať pochybnosti. Nemali by si ho predsa len nechať? Dom pred nás kladie otázku, na ktorú skôr či neskôr bude hľadať odpoveď zrejme každý z nás. Je to naozaj „len“ dom? Alebo je to niečo viac? Paco Roca patrí medzi najvýznamnejších španielskych komiksových tvorcov. Za svoj grafický román Dom získal v roku 2020 prestížnu cenu Eisner Award za najlepší zahraničný komiks publikovaný v Spojených štátoch. Eisner Award sa považuje za ekvivalent filmových Oscarov. Nádherne ilustrovaný grafický román Dom Paca Rocu vychádza v preklade Terézie Hurajovej.

Migrácia nie je len o odchode človeka za hranice. Neoddeliteľnou súčasťou tohto fenoménu sú aj ženy a deti, ktoré zostali v domovských krajinách po tom, ako odišli ich muži, otcovia či synovia. Čo je s nimi? Ako vyzerajú ich bežné dni od Mexika, cez Senegal, Etiópiu, Indiu, až po Rumunsko či Slovensko? A aké vedú životy zoči-voči globálnym výzvam, ktoré prinútili ich mužov k odchodu? Aj o tom je kniha slovenskej reportérky Magdalény Rojo Ženy, ktoré zostali. Toto je kniha o migrácii. No možno je skôr o materstve? Alebo o detstve bez otcov? O živote bez manželov? O starnutí bez detí? Všetci tí anonymní presúvajúci sa majú svoje ľudské tváre a príbehy. Sú to príbehy, ktoré sa odohrávajú za chrbtom veľkého sveta. Slovenská reportérka Magdaléna Rojo sa na túto globálnu tému pozerá z opačnej strany – z krajín, kde sa problém rodí a cez optiku žien, ktoré zostali. Spoločne s ňou sa pozrieme do Mexika, Senegalu, Etiópie, Indie, ale aj do Rumunska či na Slovensko. Všade tam žijú rodiny, ktoré svojich členov vyprevádzajú na dlhšie či kratšie cesty, aby im zabezpečili dôstojné živobytie, všade tam zostali ženy a deti, ktoré musia ďalej žiť svoje životy. Magdaléna Rojo bola zvedavá, ako ich žijú, a preto sa tieto osudy rozhodla zbierať. Výsledkom je jej intímna zbierka reportáží s názvom Ženy, ktoré zostali. Magdaléna Rojo sa približuje k svojim hrdinkám s citlivosťou skúmajúcej antropologičky a s trpezlivosťou reportérky, ktorá chce v kvapke vody ukázať celý vesmír. Odkrýva pred nami každodenný život rodín, z ktorého hmatateľne vytŕčajú obavy i neistota, ba dokonca napätie. Svet má mnoho farieb, no dôvody na migrovanie sú viac-menej podobné. A podobné sú aj obrazy, ktoré dopady migrácie na rodiny sprevádzajú. Nedostavané domy. Tváre čoraz cudzejších mužov na displejoch smartfónov. A často každodenné pečenie chleba, ktorý je vždy ten istý, bez ohľadu na to, či sa volá čapátí, tortila, alebo indžera. Autorom originálnych fotografií v knihe Ženy, ktoré zostali je dokumentárny fotograf Noel Rojo.

Když nemáte na výběr, musíte zkusit i nemožné – dostat se přes Mexiko do Spojených států. Třeba budete mít štěstí a cestou vás jen okradou, ale nezabijí. Nebo neznásilní. Doma není na co čekat. Salvadorský novinář Óscar Martínez podnikl beznadějnou cestu mezi středoamerickými státy a USA několikrát. Bavil se s migranty i těmi, kdo jim pomáhají, nebo strážci zdi na hranicích. Potkával především strach: ten vyhnal lidi z jejich domovů. Strach z výpalného, strach z drogových kartelů, strach z bezvýchodné situace. A tak obyvatelé Guatemaly, Hondurasu nebo Salvadoru vyrazí pěšky pouští, a pokud se jim to podaří, naskočí na slavnou Bestii. Vlak, kde balancujete dnem a nocí na střeše a kromě pádu riskujete přepadení. Jenže tohle nebezpečí číhá všude, žádná cesta není bezpečná, protože kromě migrantů zajímavé také pašeráky drog. Násilí nikoho nepřekvapuje, o pár vraždách se ani nepíše v novinách. Na migrantech přece nesejde.

Štvrté pokračovanie obľúbenej knižnej série Edwarda St. Aubyna o Patrickovi Melrosovi pred nami otvára dospelý život hlavného hrdinu. Aký bude Patrick otec? Patrick je zrelý štyridsiatnik. Jeho existenciu by tak už nemali vypĺňať drogy a šialenstvo. Mal by sa pozrieť životu priamo do očí a uvedomiť si svoju rolu rodiča. Patricka a jeho manželku Mary však celkom pohltí úzkostný strach z toho, že pri výchove svojich synov zopakujú všetky chyby rodičov a špirála sklamaní a utrpenia sa nikdy nepreruší. Namiesto snahy byť dobrým otcom sa Patrick dostane do iného bludného kruhu – alkohol, sebaľútosť, sklamanie. Popritom musí dohliadať na svoju matku Eleanor, u ktorej prepukla Alzheimerova choroba a rozhodla sa, že rodinný majetok prenechá pochybnému írskemu duchovnému menom Seamus. V novele Materské mlieko sa Edward St. Aubyn vrátil k príbehu Patricka Melrosa po šestnástich rokoch. Vyslúžil si za ňu nomináciu na medzinárodnú Bookerovu cenu a kniha bola aj úspešne sfilmovaná. V roku 2018 z tejto série vznikol úspešný televízny seriál s Benedictom Cumberbatchom v hlavnej úlohe. Sériu Edwarda St. Aubyna o Patrickovi Melrosovi prekladá Milan Kopecký.

Dojemné i angažované poviedky obľúbenej Chimamandy Ngozi Adichie prenikajú pod povrch vzťahov medzi mužmi a ženami, rodičmi a deťmi, ale aj Nigériou a západným svetom. Táto kniha predstavuje jej rozprávačské majstrovstvo v tej najčistejšej podobe! To, čo máš okolo krku je zbierka dvanástich vybrúsených poviedok Chimamandy Ngozi Adichie, v ktorých sa stretávajú a prepletajú nielen malé ľudské osudy, ale aj veľké dejiny či rôzne kultúry. Sú to texty presiaknuté krásou, smútkom i túžbou, ale aj osamelosťou a čírou ľudskou beznádejou. Čo prežije nigérijská žena, ktorá žiada o americké víza? Zvládne Kamara po príchode do Ameriky prácu opatrovateľky detí v bohatej rodine? Akých duchov vidí penzionovaný univerzitný profesor vo svojej minulosti? A prečo nigérijská mladomanželka v New Yorku rýchlo zistí, že nikdy nebude schopná vzdať sa svojej identity? Príbehy z poviedkovej zbierky Chimamandy Ngozi Adichie To, čo máš okolo krku sa zaoberajú témami feminizmu, rasizmu, pamäti, spoločenských rozdielov, sexuálneho obťažovania, náboženského porozumenia, hľadania a strácania identity i vlastného miesta na tejto obrovskej planéte. No popri všetkých tých dôležitých témach v rukách držíme predovšetkým výnimočnú literatúru. Poviedková kniha To, čo máš okolo krku od obľúbenej a oceňovanej nigérijskej spisovateľky Chimamandy Ngozi Adichie vychádza v preklade Kristíny Karabovej.

Když nemáte na výběr, musíte zkusit i nemožné – dostat se přes Mexiko do Spojených států. Třeba budete mít štěstí a cestou vás jen okradou, ale nezabijí. Nebo neznásilní. Doma není na co čekat. Salvadorský novinář Óscar Martínez podnikl beznadějnou cestu mezi středoamerickými státy a USA několikrát. Bavil se s migranty i těmi, kdo jim pomáhají, nebo strážci zdi na hranicích. Potkával především strach: ten vyhnal lidi z jejich domovů. Strach z výpalného, strach z drogových kartelů, strach z bezvýchodné situace. A tak obyvatelé Guatemaly, Hondurasu nebo Salvadoru vyrazí pěšky pouští, a pokud se jim to podaří, naskočí na slavnou Bestii. Vlak, kde balancujete dnem a nocí na střeše a kromě pádu riskujete přepadení. Jenže tohle nebezpečí číhá všude, žádná cesta není bezpečná, protože kromě migrantů zajímavé také pašeráky drog. Násilí nikoho nepřekvapuje, o pár vraždách se ani nepíše v novinách. Na migrantech přece nesejde.

Dojemné i angažované poviedky obľúbenej Chimamandy Ngozi Adichie prenikajú pod povrch vzťahov medzi mužmi a ženami, rodičmi a deťmi, ale aj Nigériou a západným svetom. Táto kniha predstavuje jej rozprávačské majstrovstvo v tej najčistejšej podobe! To, čo máš okolo krku je zbierka dvanástich vybrúsených poviedok Chimamandy Ngozi Adichie, v ktorých sa stretávajú a prepletajú nielen malé ľudské osudy, ale aj veľké dejiny či rôzne kultúry. Sú to texty presiaknuté krásou, smútkom i túžbou, ale aj osamelosťou a čírou ľudskou beznádejou. Čo prežije nigérijská žena, ktorá žiada o americké víza? Zvládne Kamara po príchode do Ameriky prácu opatrovateľky detí v bohatej rodine? Akých duchov vidí penzionovaný univerzitný profesor vo svojej minulosti? A prečo nigérijská mladomanželka v New Yorku rýchlo zistí, že nikdy nebude schopná vzdať sa svojej identity? Príbehy z poviedkovej zbierky Chimamandy Ngozi Adichie To, čo máš okolo krku sa zaoberajú témami feminizmu, rasizmu, pamäti, spoločenských rozdielov, sexuálneho obťažovania, náboženského porozumenia, hľadania a strácania identity i vlastného miesta na tejto obrovskej planéte. No popri všetkých tých dôležitých témach v rukách držíme predovšetkým výnimočnú literatúru. Poviedková kniha To, čo máš okolo krku od obľúbenej a oceňovanej nigérijskej spisovateľky Chimamandy Ngozi Adichie vychádza v preklade Kristíny Karabovej.

Není to žádná fata morgána – před očima se jim skutečně objevují obrysy vysněného ráje. Daleko za sebou nechávají československou bídu a vyrážejí za voláním svého srdce: do Sovětského svazu. Tři sta Slováků a Čechů nastoupilo 29. března 1925 v Žilině do vlaku, aby se vydali na dlouhou dobrodružnou cestu do střední Asie. Byl mezi nimi i Amerikou zklamaný Štefan Dubček s manželkou a čtyřletým synem Alexandrem. Co je vyhnalo tak daleko? Především víra, že v Sovětském svazu zažijí to, co doma neznali – úctu k dělníkům a dostatek práce. V průběhu příštích sedmi let odešlo do dnešního Biškeku více než tisíc lidí z Československa a stvořili družstvo Interhelpo. Slovenský novinář Lukáš Onderčanin ve své historické reportáži Utopie v Leninově zahradě sleduje příběh československého družstva, které vzniklo v dalekém Kyrgyzstánu, aby pomohlo budovat Sovětský svaz. Ze střípků mnoha lidských osudů skládá poutavou mozaiku celé existence československé komuny pod štíty Ťan-šanu, která mezi lety 1925 a 1945 zažila těžké začátky, období rozkvětu, menší a větší vzpoury a nakonec definitivní rozpad. Je to kniha nejen o síle agitace, ale i skutečné moci nezničitelných snů. Kniha Utopie v Leninově zahradě vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Miroslava Zelinského.