Absynt strana 21 z 32
vydavateľstvo
Oči zasypané pieskom
V rámci edície „Prekliati reportéri” prinášame knihu reportáží Pawła Smoleńského o jednom konflikte a dvoch krajinách. Je ešte možné dosiahnuť mier na území Palestíny a Izraela, v Jeruzaleme, v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu?
Paweł Smoleński sa opäť vydáva na tie najcitlivejšie miesta, pozerá na neustále sa predlžujúci múr, číta o ďalších samovražedných útokoch, počúva o nenávisti. Snaží sa pochopiť, i keď si je vedomý, že čokoľvek pochopiť bude nekonečne zložité. “Ja som to nerozmotal. Podľa mňa sa to nedá rozmotať z niekoľkých dôvodov. V prvom rade preto, že ako v každom konflikte je situácia šialene dynamická, človek „antihrdina“ sa môže v priebehu dňa, týždňa zmeniť na hrdinu. Mne sa zdá, že trochu už rozumiem, možno aj viac než len trochu, ale zdá sa mi to každý druhý pondelok, každý tretí štvrtok, ale už v utorok alebo v stredu vôbec ničomu nerozumiem. V nedeľu sa snažím nerozmýšľať.”
“Počas dlhých rozhovorov s Pawłom Smoleńským som sa musel neustále pasovať s najzaujímavejšími otázkami o Blízkom východe, aké som kedykoľvek dostal. Mohlo by sa zdať, že aby niekto tak hlboko pochopil tento divný a paradoxný región, nemôže byť z Poľska, alebo prinajmenšom by mal byť viac opálený než on. Ale nie, jeho otázky, priamočiarosť a dôvtip sú dôkazom, že reportér, ktorý sa zaoberá politickými otázkami, jednoducho musí byť zvedavý, poctivý a dostatočne tvrdohlavý, aby sa nedal zmiasť frázami, ktoré počuje, keď hľadá zložitejšie a nejednoznačné odpovede.”
Na stiahnutie
9,20 €
dostupné aj ako:
Impérium
Ryszard Kapuściński, otec poľskej reportážnej školy, autor mnohých úspešných kníh reportážneho žánru. Svetové uznanie mu priniesli najmä reportáže z krajín tretieho sveta (Afrika, Južná Amerika).
Kniha Impérium (1993) je výsledkom viacerých autorových ciest po bývalom Sovietskom zväze, najmä z posledného putovania v rokoch 1989-1991, teda času, keď sa v ZSSR diali rozhodujúce udalosti, zavŕšené rozpadom komunistickej veľmoci. Autor s geniálnou intuíciou vystihol problémy, ktoré doteraz ovplyvňujú a zrejme ešte dlho budú ovplyvňovať vývin v tejto krajine, ktorá nám z mnohých, aj veľmi súčasných dôvodov, nemôže byť ľahostajná. Kapuściński dokáže nájsť práve tie detaily, ktoré majú nadčasovú platnosť, dokáže ich začleniť do dlhodobej historickej perspektívy, a tak svoje reportérske videnie povýšiť na filozofiu dejín.
Na stiahnutie
12,90 €
dostupné aj ako:
A vo Viedenskom lese stále stoja stromy
Kniha je trpkým zmierením sa (autorky) s mýtom o Švédsku tridsiatych rokov ako o krajine rovnosti, solidarity a pokroku, pre ktorú však niekoľko stoviek "rasovo cudzích" utečencov predstavuje ohrozenie spoločenského blahobytu. Švédsky antisemitizmus tridsiatych rokov nie je žiadnym tajomstvom, ale až kniha Elisabeth Asbrink ukázala, akými samozrejmými, všeobecne necitlivými a krutými činmi sa prejavoval.
Poukazuje taktiež na to, do akej miery sa švédskej, ale nielen švédskej spoločnosti podarilo vytlačiť z povedomia zodpovednosť za holokaust. A vo Viedenskom lese stále stoja stromy je tiež knihou o súčasnosti, keďže "poukazovanie na hanebnú minulosť prebúdza citlivosť na drámu, ktorá sa odohráva pred našimi očami - drámu utečencov v súčasnom svete". Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem "horšej rasy" nahradila "cudzia kultúra".
Na stiahnutie
10,80 €
Akoby si kameň jedla
Nezabudnuteľné reportáže o krajine po občianskej vojne!
V rámci edície Prekliati reportéri prinášame knihu reportáží z Bosny W. L. Tochmana Akoby si kameň jedla. Autor bol za knihu zaradený medzi finalistov literárnej ceny Nike a taktiež na ocenenie Prix Témoin du Monde, ktoré udeľuje Radio France International. Tento prvý preklad Tochmanovho diela do slovenčiny rozširuje počet jazykov, do ktorých bol preložený na dvanásť.
Bosna, roky deväťdesiate. Vojna, etnická nenávisť, smrť, masové exekúcie, koncentračné tábory. Desiatky reportérov a televíznych štábov z celého sveta vyrážajú na Balkán, aby mohli podať svedectvo o zverstvách páchaných v rozpadajúcej sa Juhoslávií. Z médií presakujú znepokojujúce obrazy, zaznievajú hlasy katov i obetí, slová expertov i politikov. Každá vojna sa však jedného dňa končí. Novinári odchádzajú, experti miznú v informačnom šume, pozornosť médií sa obracia k iným vojnám, k iným nešťastiam.
Čo sa deje v krajine, ktorou štyri roky zmietala vojna?
Ako sa so stratou blízkych vyrovnávajú tí, čo prežili?
Čo cítia a o čom premýšľajú?
Kde hľadajú svojich mŕtvych? A ako ich nachádzajú?
To sú otázky, na ktoré sa pokúša priniesť odpoveď kniha poľského reportéra Wojciecha Tochmana, ktorý sa o osudy ľudí žijúcich v Bosne zaujímal nielen počas vojny, ale aj po nej. V roku 1999 sa vracia na miesto činu, pozoruje pri práci antropologičku Ewu Klonowskú, ktorá zbiera a skladá pozostatky ľudských tiel vykopaných z masovch hrobov a na základe DNA identifikuje obete. Rozpráva sa s tými, čo prežili a z rozprávania o kostiach, ktoré patria ich blízkym, rekonštruuje vojnové osudy jednotlivcov i celých rodín, živých aj mŕtvych. Prostým jazykom rozpráva o veciach tragických, neskutočných, strašných. Jeho svedectvo núti zamyslieť sa nad hrôzami vojny, dvojznačnosťou ľudskej prirodzenosti a hlbokou ľudskou potrebou pochovať a oplakať svojich mŕtvych.
Na stiahnutie
7,60 €
Vojna nemá ženskú tvár
Nobelova cena 2015!
Kniha Vojna nemá ženskú tvár najčerstvejšej držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič vychádza v slovenskom preklade už druhý raz. Oproti prvému vydaniu z roku 1990 však ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny.
Svetlana Alexijevič pátra po inej tvári vojny. Nezaujímajú ju medaily a rady a vyznamenania, v pamätiach stoviek žien, ktoré zažili vojnu ako jej priame účastníčky so zbraňou v ruke, loví to, čo je neprenosné, to najosobnejšie – zážitky, ktoré utkveli na kožiach vojačiek i zdravotníčok, zážitky, ktorých sa nemožno zbaviť, nemožno ich vytesniť z pamäti, ani zo snov.
Hrôza vojny sa v dokumentárnej koláži Svetlany Alexijevič strieda s prekvapujúcou ľudskosťou a odkrýva tak celkom inú tvár vojny, tvár, ktorú by sme v kusých kapitolách učebníc dejepisu hľadali len márne.
Počúvam, keď rozprávajú...
Počúvam, keď mlčia...
Aj slová, aj mlčanie -
sú pre mňa text.
Na stiahnutie
11,70 €
dostupné aj ako:
Impérium
Ryszard Kapuściński, otec poľskej reportážnej školy, autor mnohých úspešných kníh reportážneho žánru. Svetové uznanie mu priniesli najmä reportáže z krajín tretieho sveta (Afrika, Južná Amerika).Kniha Impérium (1993) je výsledkom viacerých autorových ciest po bývalom Sovietskom zväze, najmä z posledného putovania v rokoch 1989-1991, teda času, keď sa v ZSSR diali rozhodujúce udalosti, zavŕšené rozpadom komunistickej veľmoci. Autor s geniálnou intuíciou vystihol problémy, ktoré doteraz ovplyvňujú a zrejme ešte dlho budú ovplyvňovať vývin v tejto krajine, ktorá nám z mnohých, aj veľmi súčasných dôvodov, nemôže byť ľahostajná. Kapuściński dokáže nájsť práve tie detaily, ktoré majú nadčasovú platnosť, dokáže ich začleniť do dlhodobej historickej perspektívy, a tak svoje reportérske videnie povýšiť na filozofiu dejín.
dostupné aj ako:
Šče ne vmerla i ne vmre
Šče ne vmerla i ne vmre je živelný rozhovor, písaný v zhone, zahorúca, ako pokus zachytiť pulzujúci rytmus histórie, ktorá tak úpenlivo upriamila pozornosť na východnú hranicu Európy. Je to vášnivý rozhovor poľského reportéra Pawła Smoleńského s Jurijom Andruchovyčom, ukrajinským básnikom, prozaikom a hudobníkom, ktorý spolu s tisíckami ľudí protestoval na Námestí nezávislosti. Je to pokus o prehodnotenie vnímania národného úspechu a prehry, pýchy i predsudkov k susedom. Majdan, Janukovyč, Krym, Donbas, Putin atď. sú pojmy, ktoré minulý rok dominovali skoro vo všetkých európskych tlačových agentúrach. Slová tejto knihy boli písané v momente, keď boli oči celého sveta obrátené na
Ukrajinu.
„Nemáme iné východisko. Chránime svoje životy a zdravie. A svojich priateľov. Strieľa do nás komando milície, našich priateľov zabíjajú snajperi.
(…)
Ak zvíťazí diktatúra, musí Európa rátať s tým, že za jej východnou hranicou vznikne niečo podobné ako Severná Kórea. Aj s piatimi – desiatimi miliónmi utečencov. Nechcem Vás strašiť… Na Ukrajine sa pácha zločin proti ľudskosti. Zodpovednosť za to nesie vláda.
(…)
K vašim dvom otázkam, na ktoré tradične najťažšie hľadám odpovede: neviem, čo bude ďalej, a neviem, čo pre nás môžete urobiť. Azda v rámci možností a kontaktov rozširovať tento apel.
(…)
Myslite na nás. Ukrajinský národ, a teraz nepreháňam, prelieva krv na obranu európskych hodnôt a spravodlivej spoločnosti. Verím, že to oceníte.“
Z listu Jurija Andruchovyča priateľom, ktorý zverejnili média na celom svete.
dostupné aj ako:
Šče ne vmerla i ne vmre
Šče ne vmerla i ne vmre je živelný rozhovor, písaný v zhone, zahorúca, ako pokus zachytiť pulzujúci rytmus histórie, ktorá tak úpenlivo upriamila pozornosť na východnú hranicu Európy. Je to vášnivý rozhovor poľského reportéra Pawła Smoleńského s Jurijom Andruchovyčom, ukrajinským básnikom, prozaikom a hudobníkom, ktorý spolu s tisíckami ľudí protestoval na Námestí nezávislosti. Je to pokus o prehodnotenie vnímania národného úspechu a prehry, pýchy i predsudkov k susedom. Majdan, Janukovyč, Krym, Donbas, Putin atď. sú pojmy, ktoré minulý rok dominovali skoro vo všetkých európskych tlačových agentúrach. Slová tejto knihy boli písané v momente, keď boli oči celého sveta obrátené na Ukrajinu.
Na stiahnutie
9,20 €
dostupné aj ako:
Akoby si kameň jedla
V rámci edície Prekliati reportéri prinášame knihu reportáží z Bosny W. L. Tochmana Akoby si kameň jedla. Autor bol za knihu zaradený medzi finalistov literárnej ceny Nike a taktiež na ocenenie Prix Témoin du Monde, ktoré udeľuje Radio France International. Tento prvý preklad Tochmanovho diela do slovenčiny rozširuje počet jazykov, do ktorých bol preložený na dvanásť.
Bosna, roky deväťdesiate. Vojna, etnická nenávisť, smrť, masové exekúcie, koncentračné tábory. Desiatky reportérov a televíznych štábov z celého sveta vyrážajú na Balkán, aby mohli podať svedectvo o zverstvách páchaných v rozpadajúcej sa Juhoslávií. Z médií presakujú znepokojujúce obrazy, zaznievajú hlasy katov i obetí, slová expertov i politikov. Každá vojna sa však jedného dňa končí. Novinári odchádzajú, experti miznú v informačnom šume, pozornosť médií sa obracia k iným vojnám, k iným nešťastiam.
Čo sa deje v krajine, ktorou štyri roky zmietala vojna?
Ako sa so stratou blízkych vyrovnávajú tí, čo prežili?
Čo cítia a o čom premýšľajú?
Kde hľadajú svojich mŕtvych? A ako ich nachádzajú?
To sú otázky, na ktoré sa pokúša priniesť odpoveď kniha poľského reportéra Wojciecha Tochmana, ktorý sa o osudy ľudí žijúcich v Bosne zaujímal nielen počas vojny, ale aj po nej. V roku 1999 sa vracia na miesto činu, pozoruje pri práci antropologičku Ewu Klonowskú, ktorá zbiera a skladá pozostatky ľudských tiel vykopaných z masovch hrobov a na základe DNA identifikuje obete. Rozpráva sa s tými, čo prežili a z rozprávania o kostiach, ktoré patria ich blízkym, rekonštruuje vojnové osudy jednotlivcov i celých rodín, živých aj mŕtvych. Prostým jazykom rozpráva o veciach tragických, neskutočných, strašných. Jeho svedectvo núti zamyslieť sa nad hrôzami vojny, dvojznačnosťou ľudskej prirodzenosti a hlbokou ľudskou potrebou pochovať a oplakať svojich mŕtvych.
Oči zasypané pieskom
V rámci edície Prekliati reportéri prinášame knihu reportáží Pawa Smoleského o jednom konflikte a dvoch krajinách. Je ešte možné dosiahnuť mier na území Palestíny a Izraela, v Jeruzaleme, v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu? Pawe Smoleski
sa opäť vydáva na tie najcitlivejšie miesta, pozerá na neustále sa predlžujúci múr, číta o ďalších samovražedných útokoch, počúva o nenávisti. Snaží sa pochopiť, i keď si je vedomý, že čokoľvek pochopiť bude nekonečne zložité. Ja som to nerozmotal.
Podľa mňa sa to nedá rozmotať z niekoľkých dôvodov. V prvom rade preto, že ako v každom konflikte je situácia šialene dynamická, človek antihrdina sa môže v priebehu dňa, týždňa zmeniť na hrdinu. Mne sa zdá, že trochu už rozumiem, možno aj viac než
len trochu, ale zdá sa mi to každý druhý pondelok, každý tretí štvrtok, ale už v utorok alebo v stredu vôbec ničomu nerozumiem. V nedeľu sa snažím nerozmýšľať. Počas dlhých rozhovorov s Pawom Smoleským som sa musel neustále pasovať s najzaujímav
ejšími otázkami o Blízkom východe, aké som kedykoľvek dostal. Mohlo by sa zdať, že aby niekto tak hlboko pochopil tento divný a paradoxný región, nemôže byť z Poľska, alebo prinajmenšom by mal byť viac opálený než on. Ale nie, jeho otázky, priamočiar
osť a dôvtip sú dôkazom, že reportér, ktorý sa zaoberá politickými otázkami, jednoducho musí byť zvedavý, poctivý a dostatočne tvrdohlavý, aby sa nedal zmiasť frázami, ktoré počuje, keď hľadá zložitejšie a nejednoznačné odpovede.
dostupné aj ako:
Afganci
Afganistan? To je džihád, šaría, ópium a divoké konope. Áno, také sú stereotypy. Lenže predstavte si, napríklad, islamskú feministku. Nemožné? Vôbec nie. Aj taká je jedna z mnohých tvárí Afganistanu, ktorý sme dôverne spoznali vďaka skvelej nórskej reportérke Asne Seierstad. Vo svojej najnovšej knihe sa opäť vracia na miesto činu a skúma, čo sa s krajinou stalo po odchode Američanov.
Najprv krajinu sužovali boje so Sovietskym zväzom, potom vnútorné rozbroje a občianska vojna, neskôr tvrdá ruka islamistov a po nich zase vojna s USA. Ako v týchto búrlivých desaťročiach žili a žijú obyčajní ľudia? Vo svojej najnovšej knihe Afganci sa populárna nórska reportérka Asne Seierstad vracia do Afganistanu dvadsať rokov po tom, čo napísala fenomenálnu knihu Kníhkupec z Kábulu. Rozpráva nám príbehy tých, ktorí utiekli pred Talibanom, i tých, ktorí v Afganistane zostali. Kniha je intímnym portrétom troch ľudí, ktorí idú rôznymi cestami, ich rodín, priateľov a známych – a je aj príbehom krajiny v nekonečnej vojne.
Džamila odmietla osud, ktorý jej bol daný a napriek telesnému postihnutiu i nepriazni okolia vyštudovala, bojovala za práva žien a pokúsila sa zmeniť smerovanie svojej krajiny.
Bašírov život odmalička ovládla túžba po boji a napriek mladému veku sa stal mocným bojovníkom, ktorý sa vyznamenal v nejednej akcii namierenej proti bezvercom.
Arianu Taliban nezaujímal. Škola, učenie a nové vedomosti boli celým jej svetom. A ešte Justin Bieber. Napriek tomu, že jej Taliban skrížili životné plány, nikdy sa nevzdala nádeje na zmenu. Na živých príbehoch svojich hrdinov a hrdiniek nám Asne Seierstad ukazuje nielen moderné dejiny Afganistanu a kľukaté osudy jeho obyvateľov a obyvateliek, ale aj obludný a rýchly nástup novej talibanskej totality po odchode Američanov v roku 2021. Asne Seierstad necúva pred ťažkými témami. Dokázala to nielen knihou Jeden z nás, v ktorej sa pokúša uchopiť osobnosť masového vraha Andersa Breivika, ale aj knihami, v ktorých skúma minulosť i prítomnosť Afganistanu. Jej najnovšia kniha Afganci je ďalším pozoruhodným dielikom tejto skladačky, ktorý nám možno naznačí, aká môže byť najbližšia afganská budúcnosť.
Predaj skončil
17,50 €
dostupné aj ako:
Afganistan (český jazyk)
Afghánistán? To je džihád, šaría, opium a divoké konopí. Ano, takové jsou stereotypy. A teď si představte například islámskou feministku. Že je to nemožné? Vůbec ne. I taková je jedna z mnohých tváří Afghánistánu, který jsme důvěrně poznali díky skvělé norské reportérce ?sne Seierstad. Ve své nejnovější knize se znovu vrací na místo činu a zkoumá, co se s touto zemí stalo po odchodu Američanů. Nejdříve se Afghánistán střetl se Sovětským svazem, poté ho ničily vnitřní spory a občanská válka, pak nastoupila tvrdá ruka islamistů a nakonec ještě válka s USA. Jak v těchto bouřlivých desetiletích žili obyčejní lidé?
Ve své nejnovější knize Afghánci se populární norská reportérka ?sne Seierstad vrací do Afghánistánu dvacet let poté, co napsala fenomenální knihu Knihkupec z Kábulu. Vypráví nám příběhy těch, kteří museli před Talibánem utéct, i těch, kteří v Afganistánu zůstali. Kniha je intimním portrétem tří lidí s různými osudy a jejich rodin, přátel a známých – a je také příběhem země v nekonečném boji.
Džamíla odmítla osud, který jí byl předurčen a i přes tělesné postižení a nepřízeň okolí vystudovala, bojovala za práva žen a zkusila změnit směřování své země. Bašírův život odjakživa ovládala touha bojovat. I přes své mládí se zapojil do války a vyznamenal se v mnoha akcích namířených proti „bezvěrcům“. Arianu Talibán nezajímal. Škola, vzdělání a nové vědomosti byly její celý svět. A ještě Justin Bieber. I přesto, že jí Talibán zkřížil životní plány, nikdy se nevzdala naděje na změnu. Na živých příbězích svých hrdinů a hrdinek nám ?sne Seierstad ukazuje nejen moderní dějiny Afghánistánu a klikaté osudy jeho občanů a občanek, ale také strašlivě rychlý nástup tálibánské diktatury po odchodu Američanů v roce 2021.
?sne Seierstad necouvá před těžkými tématy. Dokázalo to nejen knihou Jeden z nás, v níž se pokouší uchopit osobnost masového vraha Anderse Breivika, ale i knihami, v nichž zkoumá minulost a přítomnost Afghánistánu. Její nejnovější reportáž Afghánci je dalším pozoruhodným dílkem této skládačky, který nám snad naznačí, jaká může být afghánská budoucnost.
Predaj skončil
16,00 €
dostupné aj ako:
Baba z lesa
Prezývali ju aj „Baba z lesa“. Dlhé roky žila na samote neďaleko vodnej nádrže Ružín. Pre mnohých neuchopiteľná bytosť. Pre Lenu Jakubčákovú priateľka i prameň bezhraničnej fascinácie. Jedinečný fotografický projekt Baba z lesa v sebe kombinuje intímny časozberný dokument s dôsledným archívnym výskumom. Vo výsledku sa pred nami vynára obraz krehkého života jednej mimoriadne silnej ženy. A ešte čosi navyše...
Fotografka Lena Jakubčáková venovala dlhé roky trpezlivému dokumentovaniu života Kataríny Kiovskej, ktorú v blízkom okolí poznali aj pod prezývkou Baba z lesa. Ženu, ktorá bola spolu so svojou mamou v šesťdesiatych rokoch minulého storočia poslednou prekážkou dokončenia veľkolepého socialistického projektu ružínskej vodnej nádrže, spoznala už ako dieťa. V puberte ju pritiahol záujem o nekonformnosť tejto pozoruhodnej samotárky. V dospelosti zas profesionálny záujem i silné priateľstvo. No až po smrti svojej hrdinky otvorila aj archívy, z ktorých sa vynoril obraz života „pred potopou“. A zrazu to všetko začalo dávať ešte hlbší zmysel.
Lena Jakubčáková fotografovala jej všedný život i všetko, čo tvorilo jej domov, zaznamenávala útržky spoločných rozhovorov aj monológov a v priebehu rokov tak vytvárala jedinečný portrét silnej ženy, ktorú nezlomila ani šikana totalitného režimu. Nebol to však boj proti režimu, ale skôr snaha zachrániť svoj vlastný domov. Keď si napokon matka s dcérou načierno postavili nový dom uprostred lesa, začala sa nová etapa ich života.
Katarína Kiovská po smrti svojej matky nikam neodišla. Zostala tu, v dobrovoľnej samote. V najintímnejšom spojení so zvieratami, so svojím malým hospodárstvom, s celým stvorením, len pár metrov od miesta, kde voda priehrady zaliala jej rodný dom.
Kniha Baba z lesa je o pevnosti človeka. O tom, ako odoláva rôznym skúškam a vzdoruje v nerovných súbojoch. A je aj o tom, že modlitba v teplákoch uprostred záhrady je niekedy úprimnejšia ako v skvostných katedrálach.
Vypredané
43,90 €
Kráľovstvo
Hlavné postavy tohto románu dôverne poznáte. Ježiš Kristus, napríklad. Alebo apoštol Pavol. Či svätý Lukáš. Kráľovstvo Emmanuela Carrera je výnimočná kniha, v ktorej sa prelína autorov intímny príbeh nájdenej i stratenej viery v Boha s raným vekom kresťanstva. Na túto knihu len tak ľahko nezabudnete.
Ako dokázala malá skupina Kristových nasledovníkov vytvoriť jednu z najsilnejších a najvýznamnejších inštitúcií v dejinách ľudstva? A čo má ešte súčasná cirkev spoločné s prvými kresťanmi?
Popredný francúzsky spisovateľ Emmanuel Carrere má za sebou silnú skúsenosť s vierou. Bolo to pred viac ako dvoma desaťročiami, keď prežil priam náboženské vytrženie. V tom období trávil každú voľnú chvíľu čítaním Svätého písma, diel filozofov i významných teológov, pričom si všetky svoje myšlienky starostlivo zapisoval. Jedného dňa ho však viera opustila – rovnako náhle a nečakane, ako sa objavila.
Carrere sa po rokoch vracia k svojim starším zážitkom a pokúša sa už ako skeptik pochopiť, čo vtedy vlastne prežil. Zostúpila na neho božská milosť, alebo sa stal obeťou kolektívnej hypnózy? Na základe svojich súkromných poznámok privoláva časy, keď bola jeho viera čistá a neotrasiteľná. Nezostáva však len pri svojom príbehu. Autobiografické nitky sa pred očami čitateľa prelínajú s odbočkami k umeniu, knihám, filmom i k Svätému písmu. Autobiografický príbeh sa tak mení na vášnivý román o Ježišových učeníkoch a začiatkoch nového náboženstva. Do popredia sa dostáva apoštol Pavol a evanjelista Lukáš – cestujeme s nimi z Tróje, kde sa prvýkrát stretli, cez Jeruzalem až do Ríma. Pozrieme sa na zakladanie ďalších miestnych cirkví a napokon na prenasledovanie kresťanov za vlády cisára Nera.
Je to úprimná autobiografia, román alebo teologický traktát? Carrerovo Kráľovstvo je výnimočné dielo, ktoré sa vymyká všetkým literárnym škatuľkám. V Absynte vychádza v edícii 100% v preklade Kristíny Svrčkovej.
Predaj skončil
17,50 €
dostupné aj ako:
Lacná kniha Královec. Město pohádka (-25%)
Make Královec Czech Again! Co ale doopravdy víme o dějinách Kaliningradu? Donedávna to byl jen kus Ruska mezi Polskem a Litvou, dnes možná základna pro útok na Západ. Píše se nová kapitola kaliningradských dějin – stejně jako pruské kořeny překryla sovětizace.
O Přemyslu Otakarovi II. mluví především Češi, nejslavnějším rodákem z Königsbergu je samozřejmě Immanuel Kant. I jeho pomník se ale setkal – jako připomínka německé minulosti – s vandalismem. Na druhou stranu kaliningradští Rusové neradi vidí, když se do enklávy stěhují lidé z Petrohradu nebo Moskvy. Ještě nedávná prostupnost hranic jim dávala pocit větší sounáležitosti s Evropou a určité výjimečnosti. Dnes však vidíme především taktické rakety Iskander rozmístěné na hranicích NATO. To všechno je Kaliningrad, jeden z klíčů k tomu, jak porozumět další části mozaiky zvané Ruska federace. Reportáž polské rusistky Pauliny Siegień vychází z jejích častých novinářských cest do Kaliningradu v době před covidem a ruskou invazí na Ukrajinu a fascinací komplikovanou historií města.
Kniha vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Michaly Benešové.
Vypredané
13,39 €
17,85€
dostupné aj ako:
Babylon
Ako sa môžete čo najefektívnejšie naučiť po vietnamsky? Prečo je nemčina najväčším čudákom spomedzi všetkých jazykov? A ako spolu komunikujú Indonézania, ktorých je 265 miliónov, žijú na takmer tisícke ostrovov a hovoria sedemsto jazykmi? Pripravte sa, čaká vás Babylon – divoká jazyková cesta okolo sveta!
Dvadsať najrozšírenejších jazykov sveta vám vraj umožní dohovoriť sa s troma štvrtinami ľudskej populácie. Polyglot Gaston Dorren nám vo svojej zábavnej a poučnej knihe Babylon predstavuje špecifiká každého z tejto svetovej dvadsiatky a veľmi pútavo približuje všetko, čo s nimi súvisí – gramatické zásady, abecedu, zvukovú podobu, či zaujímavé slová, ktoré z nich prenikli do celého sveta. Pozrieme sa však taktiež na históriu, kultúru i rôzne spôsoby myslenia a vnímania reality spojené s každým z dvadsiatky najrozšírenejších jazykov sveta.
Naša jazyková cesta okolo sveta povedie od vietnamčiny, cez kórejčinu, japončinu, ruštinu, francúzštinu, španielčinu, mandarínčinu, až po lingua franca – angličtinu. Dozviete sa počas nej, čo znamená, že angličtina je „príbuzná“ s ruštinou, prečo pomerne malé Portugalsko zrodilo svetový jazyk, prečo ženy v Japonsku rozprávajú inak než muži, ale aj to, ako autor tejto knihy prišiel k dvom vietnamským neteriam.
Vypredané
19,90 €
dostupné aj ako:




























