Absynt strana 21 z 32

Afganistan? To je džihád, šaría, ópium a divoké konope. Áno, také sú stereotypy. Lenže predstavte si, napríklad, islamskú feministku. Nemožné? Vôbec nie. Aj taká je jedna z mnohých tvárí Afganistanu, ktorý sme dôverne spoznali vďaka skvelej nórskej reportérke Asne Seierstad. Vo svojej najnovšej knihe sa opäť vracia na miesto činu a skúma, čo sa s krajinou stalo po odchode Američanov. Najprv krajinu sužovali boje so Sovietskym zväzom, potom vnútorné rozbroje a občianska vojna, neskôr tvrdá ruka islamistov a po nich zase vojna s USA. Ako v týchto búrlivých desaťročiach žili a žijú obyčajní ľudia? Vo svojej najnovšej knihe Afganci sa populárna nórska reportérka Asne Seierstad vracia do Afganistanu dvadsať rokov po tom, čo napísala fenomenálnu knihu Kníhkupec z Kábulu. Rozpráva nám príbehy tých, ktorí utiekli pred Talibanom, i tých, ktorí v Afganistane zostali. Kniha je intímnym portrétom troch ľudí, ktorí idú rôznymi cestami, ich rodín, priateľov a známych – a je aj príbehom krajiny v nekonečnej vojne. Džamila odmietla osud, ktorý jej bol daný a napriek telesnému postihnutiu i nepriazni okolia vyštudovala, bojovala za práva žien a pokúsila sa zmeniť smerovanie svojej krajiny. Bašírov život odmalička ovládla túžba po boji a napriek mladému veku sa stal mocným bojovníkom, ktorý sa vyznamenal v nejednej akcii namierenej proti bezvercom. Arianu Taliban nezaujímal. Škola, učenie a nové vedomosti boli celým jej svetom. A ešte Justin Bieber. Napriek tomu, že jej Taliban skrížili životné plány, nikdy sa nevzdala nádeje na zmenu. Na živých príbehoch svojich hrdinov a hrdiniek nám Asne Seierstad ukazuje nielen moderné dejiny Afganistanu a kľukaté osudy jeho obyvateľov a obyvateliek, ale aj obludný a rýchly nástup novej talibanskej totality po odchode Američanov v roku 2021. Asne Seierstad necúva pred ťažkými témami. Dokázala to nielen knihou Jeden z nás, v ktorej sa pokúša uchopiť osobnosť masového vraha Andersa Breivika, ale aj knihami, v ktorých skúma minulosť i prítomnosť Afganistanu. Jej najnovšia kniha Afganci je ďalším pozoruhodným dielikom tejto skladačky, ktorý nám možno naznačí, aká môže byť najbližšia afganská budúcnosť.

Afghánistán? To je džihád, šaría, opium a divoké konopí. Ano, takové jsou stereotypy. A teď si představte například islámskou feministku. Že je to nemožné? Vůbec ne. I taková je jedna z mnohých tváří Afghánistánu, který jsme důvěrně poznali díky skvělé norské reportérce ?sne Seierstad. Ve své nejnovější knize se znovu vrací na místo činu a zkoumá, co se s touto zemí stalo po odchodu Američanů. Nejdříve se Afghánistán střetl se Sovětským svazem, poté ho ničily vnitřní spory a občanská válka, pak nastoupila tvrdá ruka islamistů a nakonec ještě válka s USA. Jak v těchto bouřlivých desetiletích žili obyčejní lidé? Ve své nejnovější knize Afghánci se populární norská reportérka ?sne Seierstad vrací do Afghánistánu dvacet let poté, co napsala fenomenální knihu Knihkupec z Kábulu. Vypráví nám příběhy těch, kteří museli před Talibánem utéct, i těch, kteří v Afganistánu zůstali. Kniha je intimním portrétem tří lidí s různými osudy a jejich rodin, přátel a známých – a je také příběhem země v nekonečném boji. Džamíla odmítla osud, který jí byl předurčen a i přes tělesné postižení a nepřízeň okolí vystudovala, bojovala za práva žen a zkusila změnit směřování své země. Bašírův život odjakživa ovládala touha bojovat. I přes své mládí se zapojil do války a vyznamenal se v mnoha akcích namířených proti „bezvěrcům“. Arianu Talibán nezajímal. Škola, vzdělání a nové vědomosti byly její celý svět. A ještě Justin Bieber. I přesto, že jí Talibán zkřížil životní plány, nikdy se nevzdala naděje na změnu. Na živých příbězích svých hrdinů a hrdinek nám ?sne Seierstad ukazuje nejen moderní dějiny Afghánistánu a klikaté osudy jeho občanů a občanek, ale také strašlivě rychlý nástup tálibánské diktatury po odchodu Američanů v roce 2021. ?sne Seierstad necouvá před těžkými tématy. Dokázalo to nejen knihou Jeden z nás, v níž se pokouší uchopit osobnost masového vraha Anderse Breivika, ale i knihami, v nichž zkoumá minulost a přítomnost Afghánistánu. Její nejnovější reportáž Afghánci je dalším pozoruhodným dílkem této skládačky, který nám snad naznačí, jaká může být afghánská budoucnost.

Rozdali stovky miliónov dolárov a po celé desaťročia sa ich meno spájalo s filantropiou. Hovorili o nich ako o Mediciovcoch súčasnosti. Kto sú vlastne Sacklerovci? Kde prišli k svojmu imaniu? A ako ich meno súvisí so smrťou takmer pol milióna ľudí? Odpoveď ponúka Patrick Radden Keefe vo svojej fenomenálnej knihe Impérium bolesti. História dynastie Sacklerovcov v sebe ukrýva všetky prvky správnej drámy – napínavé osobné príbehy, ostré boje o majetky, tvrdé súboje v zasadačkách, pozoruhodné zbierky moderného umenia, machiavelistické metódy v súdnych sieňach i finančné machinácie s cieľom vylepšiť svoju povesť a zničiť slabších. Sacklerovci patria medzi najbohatšie rodiny na svete. Preslávili sa štedrou finančnou podporou umenia i vedy. Ich meno bolo vytesané do mramoru, vyryté na mosadzných plaketách, dokonca vsadené do farebných vitráží. Pôvod ich majetku bol vždy zahalený tajomstvom, až kým nevyšlo najavo, že rodina má na svedomí vývoj a intenzívny marketing mimoriadne silného opioidného analgetika s názvom OxyContin, ktoré spôsobilo revolúciu v liečbe chronickej bolesti, no zároveň viedlo k takzvanej opioidovej kríze. Sacklerovci boli obvinení zo smrti závratného množstva ľudí a ich meno upadlo do nemilosti. Nečudo, že táto téma tak veľmi vzrušila filmárov, dokumentaristov i spisovateľov. Impérium bolesti Patricka Raddena Keefa s podtitulom Tajné dejiny dynastie Sacklerovcov je príbeh jednej bohatej dynastie, ale zároveň aj podobenstvo o chamtivosti dvadsiateho prvého storočia. Patrick Radden Keefe označuje svoje knihy za „výpravnú literatúru faktu“ (a nie za učebnice dejepisu). Jeho mimoriadne populárne knihy Nič nehovor aj Impérium bolesti tak možno s čistým svedomím označiť aj za „reportážne detektívky“.

Prezývali ju aj „Baba z lesa“. Dlhé roky žila na samote neďaleko vodnej nádrže Ružín. Pre mnohých neuchopiteľná bytosť. Pre Lenu Jakubčákovú priateľka i prameň bezhraničnej fascinácie. Jedinečný fotografický projekt Baba z lesa v sebe kombinuje intímny časozberný dokument s dôsledným archívnym výskumom. Vo výsledku sa pred nami vynára obraz krehkého života jednej mimoriadne silnej ženy. A ešte čosi navyše... Fotografka Lena Jakubčáková venovala dlhé roky trpezlivému dokumentovaniu života Kataríny Kiovskej, ktorú v blízkom okolí poznali aj pod prezývkou Baba z lesa. Ženu, ktorá bola spolu so svojou mamou v šesťdesiatych rokoch minulého storočia poslednou prekážkou dokončenia veľkolepého socialistického projektu ružínskej vodnej nádrže, spoznala už ako dieťa. V puberte ju pritiahol záujem o nekonformnosť tejto pozoruhodnej samotárky. V dospelosti zas profesionálny záujem i silné priateľstvo. No až po smrti svojej hrdinky otvorila aj archívy, z ktorých sa vynoril obraz života „pred potopou“. A zrazu to všetko začalo dávať ešte hlbší zmysel. Lena Jakubčáková fotografovala jej všedný život i všetko, čo tvorilo jej domov, zaznamenávala útržky spoločných rozhovorov aj monológov a v priebehu rokov tak vytvárala jedinečný portrét silnej ženy, ktorú nezlomila ani šikana totalitného režimu. Nebol to však boj proti režimu, ale skôr snaha zachrániť svoj vlastný domov. Keď si napokon matka s dcérou načierno postavili nový dom uprostred lesa, začala sa nová etapa ich života. Katarína Kiovská po smrti svojej matky nikam neodišla. Zostala tu, v dobrovoľnej samote. V najintímnejšom spojení so zvieratami, so svojím malým hospodárstvom, s celým stvorením, len pár metrov od miesta, kde voda priehrady zaliala jej rodný dom. Kniha Baba z lesa je o pevnosti človeka. O tom, ako odoláva rôznym skúškam a vzdoruje v nerovných súbojoch. A je aj o tom, že modlitba v teplákoch uprostred záhrady je niekedy úprimnejšia ako v skvostných katedrálach.