Absynt strana 21 z 23

Vojna videná očami tínedžerky? Nie, toto je omnoho viac. Toto je vojna prežitá celým telom, celou tínedžerskou dušou. Strávte dramatické chvíle po boku najmladšej holandskej odbojárky, ktorá odvážne bojovala proti nacistom. Keď mala Freddie štrnásť rokov, vypukla druhá svetová vojna. O dva roky neskôr boli spolu so staršou sestrou Truus požiadané, aby sa stali súčasťou odboja, ktorý v Holandsku naberal na sile. Lákali vysoko postavených dôstojníkov nemeckej armády do lesa na vymyslené schôdzky, kde boli následne zastrelení. V sedemnástich Freddie po prvý raz niekoho sama zabila. So sestrou sa vrhali do čoraz nebezpečnejších akcií a medzi tým všetkým Freddie prežívala obyčajné trápenia zamilovaného dievčaťa. Nečakajte obyčajnú knihu o druhej svetovej vojne. Dievča s vrkočmi je príbeh, ktorý nemá časové ani geografické ohraničenie. Sugestívne a surové rozprávanie odhaľuje krehký príbeh o dospievaní, v ktorom hrajú hlavnú úlohu statočnosť a vojna. Oceňovaná holandská spisovateľka Wilma Geldof nás vezme do sveta, ktorý by nemal existovať, ale existuje. Vtedy aj dnes. Tento vzrušujúci príbeh o zrade a dôvere, lojalite a láske je založený na živote najmladšej holandskej odbojárky Freddie Oversteegen z Haarlemu, ktorá spolu so svojou sestrou Truus pracovala pre odbojovú skupinu, ktorej neskoršou členkou bola aj legendárna Hannie Schaft známa ako Dievča s červenými vlasmi. Bol preložený do viacerých jazykov a čaká ho filmové spracovanie.

Je mrazivý január 2015. Sme na východe Ukrajiny. A východ Ukrajiny – to je vojna. Vie to aj učiteľ Paša, ktorý sleduje, ako sa frontová línia nezadržateľne blíži k jeho domu. Buď ju prekročí, alebo ona prekročí jeho. Inej cesty niet. Ešte včera tu bol Sovietsky zväz. Ešte dnes tu bola východná Ukrajina. A teraz – teraz je tu vojna. A je tu aj Žadanov román Internát, aby vám ukázal, ako sa žije život na hrane života. Čo má robiť učiteľ a idealista Paša, keď do tried namiesto detí napochodujú vojaci, keď namiesto šuchotu zošitov počuť cvakanie rozoberaných samopalov? Nepriateľská armáda napadla susedné mesto a kdesi tam, na okupovanom území, zostal v internáte jeho synovec Saša, ktorému teraz treba pomôcť. Paša dlho neváha. Vyrazí na strastiplnú cestu, aby chlapca odviedol naspäť domov. Paša prechádza cez opustené dediny v bojovej zóne, míňa blokposty, prekračuje krehké a nestále hranice, stretáva civilov i vojakov, ktorí majú jednu vec spoločnú – žijú spolu vo vojne. A zatiaľ čo naokolo vybuchujú bomby, Paša začína tušiť, že z tejto kaše len tak ľahko nevyviazne. Možno tak zázrakom. Alebo v rakve. Ktovie, čo je pravdepodobnejšie. Každá vojna má svojho kronikára. Tá, ktorá od roku 2014 prebieha na Donbase, ho naša v podobe výnimočného spisovateľa a hudobníka Serhija Žadana. Jeho román Internát nám o vojne na východe Ukrajiny povie viac, ako desiatky novinových správ. Nie však preto, že by autor vyslovoval presné analýzy a vyvodzoval z nich jednoznačné závery. Naopak, vie, že vojna nemá začiatok ani koniec a jej jediným výsledkom je deštrukcia sveta, aký dôverne poznáme. Serhij Žadan aj dnes zostáva v Charkove ako dobrovoľník a pomáha všetkým, ktorí to potrebujú, od armády, cez utečencov, až po tých, ktorí sa rozhodli zostať. Jeho román Internát v poslednom období zbiera jednu cenu za druhou – od Mierovej ceny nemeckého knižného obchodu až po Cenu Hannah Arendtovej.

Vojna videná očami tínedžerky? Nie, toto je omnoho viac. Toto je vojna prežitá celým telom, celou tínedžerskou dušou. Strávte dramatické chvíle po boku najmladšej holandskej odbojárky, ktorá odvážne bojovala proti nacistom. Keď mala Freddie štrnásť rokov, vypukla druhá svetová vojna. O dva roky neskôr boli spolu so staršou sestrou Truus požiadané, aby sa stali súčasťou odboja, ktorý v Holandsku naberal na sile. Lákali vysoko postavených dôstojníkov nemeckej armády do lesa na vymyslené schôdzky, kde boli následne zastrelení. V sedemnástich Freddie po prvý raz niekoho sama zabila. So sestrou sa vrhali do čoraz nebezpečnejších akcií a medzi tým všetkým Freddie prežívala obyčajné trápenia zamilovaného dievčaťa. Nečakajte obyčajnú knihu o druhej svetovej vojne. Dievča s vrkočmi je príbeh, ktorý nemá časové ani geografické ohraničenie. Sugestívne a surové rozprávanie odhaľuje krehký príbeh o dospievaní, v ktorom hrajú hlavnú úlohu statočnosť a vojna. Oceňovaná holandská spisovateľka Wilma Geldof nás vezme do sveta, ktorý by nemal existovať, ale existuje. Vtedy aj dnes. Tento vzrušujúci príbeh o zrade a dôvere, lojalite a láske je založený na živote najmladšej holandskej odbojárky Freddie Oversteegen z Haarlemu, ktorá spolu so svojou sestrou Truus pracovala pre odbojovú skupinu, ktorej neskoršou členkou bola aj legendárna Hannie Schaft známa ako Dievča s červenými vlasmi. Bol preložený do viacerých jazykov a čaká ho filmové spracovanie. Knihu Dievča s vrkočmi do slovenčiny preložila Marta Maňáková a je určená pre čitateľky a čitateľov vo veku 15+.

Severná Kórea je dokonalým zhmotnením orwellovskej antiutópie z románu 1984. Milióny Kórejčanov a Kórejčaniek však žije túto surreálnu realitu ako svoju každodennosť a navyše – mnohí z nich sú presvedčení o tom, že zvyšku sveta naozaj nemajú čo závidieť. Pretože sami žijú v raji. A presne o tom je táto kniha. Režim Kórejskej ľudovodemokratickej republiky nastolený v roku 1945 je nepochybne najtvrdším a najtotalitnejším systémom v súčasnom svete. Americká reportérka Barbara Demick nás vo svojej knihe Nie je čo závidieť pozýva na exkurziu do životov obyčajných Kórejčanov a Kórejčaniek, do ich obyčajnej každodennosti, o ktorej väčšina z nás nemá ani poňatia. A práve cez príbehy tých najobyčajnejších preniká Barbara Demick severokórejskému režimu hlboko pod kožu. Kniha zachytáva chaotické obdobie po smrti Kim Ir-sena, keď sa k moci dostal jeho syn Kim Čong-Il a v krajine nastal nepredstaviteľný hladomor, ktorý zabil pätinu obyvateľstva a zásadne zvýšil počet ilegálnych utečencov z tohto komunistického raja. Barbara Demick skladá portrét Severnej Kórey z príbehov šiestich hrdinov a hrdiniek z mesta Čongdžin, ktorým sa napokon podarilo z krajiny utiecť. Rozpráva o vplyve propagandy, o falšovaní reality, o sile zvyku, ktorá je často mocnejšia ako zdravý rozum. Barbara Demick, prvá šéfka redakcie Los Angeles Times v Pekingu, strávila pri práci na tejto knihe šesť rokov. Na základe rozhovorov s utečencami, prepašovaných fotografií či videozáznamov zrekonštruovala život v krajine, ktoré nie je dostupné pre nikoho, okrem jeho obyvateľov. A ponúka nám zároveň aj pozoruhodný portrét Čongdžinu, tretieho najväčšieho severokórejského mesta. Každodennou severokórejskou realitou je bezhraničné uctievanie vodcu a strany, práca za mizernú alebo žiadnu mzdu a všadeprítomný strach. Kto neudáva, bude udaný. Kto neutečie, zomrie vo falošnej viere, že svoj život prežil v raji. Výnimočná reportážna kniha Barbary Demick Nie je čo závidieť vychádza v preklade Samuela Marca

Je mrazivý január 2015. Sme na východe Ukrajiny. A východ Ukrajiny – to je vojna. Vie to aj učiteľ Paša, ktorý sleduje, ako sa frontová línia nezadržateľne blíži k jeho domu. Buď ju prekročí, alebo ona prekročí jeho. Inej cesty niet. Ešte včera tu bol Sovietsky zväz. Ešte dnes tu bola východná Ukrajina. A teraz – teraz je tu vojna. A je tu aj Žadanov román Internát, aby vám ukázal, ako sa žije život na hrane života. Čo má robiť učiteľ a idealista Paša, keď do tried namiesto detí napochodujú vojaci, keď namiesto šuchotu zošitov počuť cvakanie rozoberaných samopalov? Nepriateľská armáda napadla susedné mesto a kdesi tam, na okupovanom území, zostal v internáte jeho synovec Saša, ktorému teraz treba pomôcť. Paša dlho neváha. Vyrazí na strastiplnú cestu, aby chlapca odviedol naspäť domov. Paša prechádza cez opustené dediny v bojovej zóne, míňa blokposty, prekračuje krehké a nestále hranice, stretáva civilov i vojakov, ktorí majú jednu vec spoločnú – žijú spolu vo vojne. A zatiaľ čo naokolo vybuchujú bomby, Paša začína tušiť, že z tejto kaše len tak ľahko nevyviazne. Možno tak zázrakom. Alebo v rakve. Ktovie, čo je pravdepodobnejšie. Každá vojna má svojho kronikára. Tá, ktorá od roku 2014 prebieha na Donbase, ho naša v podobe výnimočného spisovateľa a hudobníka Serhija Žadana. Jeho román Internát nám o vojne na východe Ukrajiny povie viac, ako desiatky novinových správ. Nie však preto, že by autor vyslovoval presné analýzy a vyvodzoval z nich jednoznačné závery. Naopak, vie, že vojna nemá začiatok ani koniec a jej jediným výsledkom je deštrukcia sveta, aký dôverne poznáme. Serhij Žadan aj dnes zostáva v Charkove ako dobrovoľník a pomáha všetkým, ktorí to potrebujú, od armády, cez utečencov, až po tých, ktorí sa rozhodli zostať. Jeho román Internát v poslednom období zbiera jednu cenu za druhou – od Mierovej ceny nemeckého knižného obchodu až po Cenu Hannah Arendtovej. V Absynte vychádza v preklade Ondreja Hubinského.

Prežite na vlastnej koži prerod chirurgie z krvavého strašiaka na modernú a bezbolestnú medicínsku disciplínu. Pokračovanie obľúbenej knihy Storočie chirurgov od Jürgena Thorwalda ponúka ďalšie príbehy pozoruhodných dejín medicíny. Pripravte sa, hviezdne hodiny chirurgie práve začínajú! Šestnásteho októbra 1846 sa v Massachusetts General Hospital v Bostone podarilo uskutočniť prvú bezbolestnú operáciu pod narkózou. Začína sa tak bezprecedentný vývoj modernej chirurgie. Jürgen Thorwald opisuje jej rozhodujúce etapy prostredníctvom pôsobivých príhod, ktoré stáli na počiatku nových medicínskych poznatkov a metód. Rozpráva o boji za uznanie, o víťazstvách, ale aj o porážkach priekopníkov chirurgie. Knihy Jürgena Thorwalda predstavujú populárno-vedeckú literatúru v tej najlepšej podobe. S veľkým rozprávačským majstrovstvom nám predstavuje svety medicíny či kriminalisticky z tých najnezvyčajnejších uhlov pohľadu. Ríša chirurgov, ktorá pôvodne vyšla v roku 1958, predstavuje pokračovanie obľúbenej knihy Storočie chirurgov. Thorwald sa v nej venuje boju chirurgov o „biele miesta“ ľudského tela – srdce, pľúca, štítnu žľazu, miechu a mozog. Dejiny chirurgie v knihe Ríša chirurgov siahajú až do najmodernejších čias a atraktívne sú aj vďaka pohnutým ľudským osudom odohrávajúcim sa na ich pozadí a dramatickým životným príbehom, ktoré stoja za každým novátorským chirurgickým činom. Narkóza pomocou éteru, antisepsa či asepsa položili základy chirurgie, akú poznáme dnes. Ak politici hovoria o ríšach, ktoré tvorí vojenská a hospodárska moc, Thorwald hovorí o ríši, ktorá vznikla z boja o život človeka. Jej hrdinami sú lekári a lekárky.

Make Královec Czech Again! Co ale doopravdy víme o dějinách Kaliningradu? Donedávna to byl jen kus Ruska mezi Polskem a Litvou, dnes možná základna pro útok na Západ. Píše se nová kapitola kaliningradských dějin – stejně jako pruské kořeny překryla sovětizace. O Přemyslu Otakarovi II. mluví především Češi, nejslavnějším rodákem z Königsbergu je samozřejmě Immanuel Kant. I jeho pomník se ale setkal – jako připomínka německé minulosti – s vandalismem. Na druhou stranu kaliningradští Rusové neradi vidí, když se do enklávy stěhují lidé z Petrohradu nebo Moskvy. Ještě nedávná prostupnost hranic jim dávala pocit větší sounáležitosti s Evropou a určité výjimečnosti. Dnes však vidíme především taktické rakety Iskander rozmístěné na hranicích NATO. To všechno je Kaliningrad, jeden z klíčů k tomu, jak porozumět další části mozaiky zvané Ruska federace. Reportáž polské rusistky Pauliny Siegień vychází z jejích častých novinářských cest do Kaliningradu v době před covidem a ruskou invazí na Ukrajinu a fascinací komplikovanou historií města. Kniha vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Michaly Benešové.

Severná Kórea je dokonalým zhmotnením orwellovskej antiutópie z románu 1984. Milióny Kórejčanov a Kórejčaniek však žije túto surreálnu realitu ako svoju každodennosť a navyše – mnohí z nich sú presvedčení o tom, že zvyšku sveta naozaj nemajú čo závidieť. Pretože sami žijú v raji. A presne o tom je táto kniha. Režim Kórejskej ľudovodemokratickej republiky nastolený v roku 1945 je nepochybne najtvrdším a najtotalitnejším systémom v súčasnom svete. Americká reportérka Barbara Demick nás vo svojej knihe Nie je čo závidieť pozýva na exkurziu do životov obyčajných Kórejčanov a Kórejčaniek, do ich obyčajnej každodennosti, o ktorej väčšina z nás nemá ani poňatia. A práve cez príbehy tých najobyčajnejších preniká Barbara Demick severokórejskému režimu hlboko pod kožu. Kniha zachytáva chaotické obdobie po smrti Kim Ir-sena, keď sa k moci dostal jeho syn Kim Čong-Il a v krajine nastal nepredstaviteľný hladomor, ktorý zabil pätinu obyvateľstva a zásadne zvýšil počet ilegálnych utečencov z tohto komunistického raja. Barbara Demick skladá portrét Severnej Kórey z príbehov šiestich hrdinov a hrdiniek z mesta Čongdžin, ktorým sa napokon podarilo z krajiny utiecť. Rozpráva o vplyve propagandy, o falšovaní reality, o sile zvyku, ktorá je často mocnejšia ako zdravý rozum. Barbara Demick, prvá šéfka redakcie Los Angeles Times v Pekingu, strávila pri práci na tejto knihe šesť rokov. Na základe rozhovorov s utečencami, prepašovaných fotografií či videozáznamov zrekonštruovala život v krajine, ktoré nie je dostupné pre nikoho, okrem jeho obyvateľov. A ponúka nám zároveň aj pozoruhodný portrét Čongdžinu, tretieho najväčšieho severokórejského mesta. Každodennou severokórejskou realitou je bezhraničné uctievanie vodcu a strany, práca za mizernú alebo žiadnu mzdu a všadeprítomný strach. Kto neudáva, bude udaný. Kto neutečie, zomrie vo falošnej viere, že svoj život prežil v raji.

Hlavné postavy tohto románu dôverne poznáte. Ježiš Kristus, napríklad. Alebo apoštol Pavol. Či svätý Lukáš. Kráľovstvo Emmanuela Carrera je výnimočná kniha, v ktorej sa prelína autorov intímny príbeh nájdenej i stratenej viery v Boha s raným vekom kresťanstva. Na túto knihu len tak ľahko nezabudnete. Ako dokázala malá skupina Kristových nasledovníkov vytvoriť jednu z najsilnejších a najvýznamnejších inštitúcií v dejinách ľudstva? A čo má ešte súčasná cirkev spoločné s prvými kresťanmi? Popredný francúzsky spisovateľ Emmanuel Carrere má za sebou silnú skúsenosť s vierou. Bolo to pred viac ako dvoma desaťročiami, keď prežil priam náboženské vytrženie. V tom období trávil každú voľnú chvíľu čítaním Svätého písma, diel filozofov i významných teológov, pričom si všetky svoje myšlienky starostlivo zapisoval. Jedného dňa ho však viera opustila – rovnako náhle a nečakane, ako sa objavila. Carrere sa po rokoch vracia k svojim starším zážitkom a pokúša sa už ako skeptik pochopiť, čo vtedy vlastne prežil. Zostúpila na neho božská milosť, alebo sa stal obeťou kolektívnej hypnózy? Na základe svojich súkromných poznámok privoláva časy, keď bola jeho viera čistá a neotrasiteľná. Nezostáva však len pri svojom príbehu. Autobiografické nitky sa pred očami čitateľa prelínajú s odbočkami k umeniu, knihám, filmom i k Svätému písmu. Autobiografický príbeh sa tak mení na vášnivý román o Ježišových učeníkoch a začiatkoch nového náboženstva. Do popredia sa dostáva apoštol Pavol a evanjelista Lukáš – cestujeme s nimi z Tróje, kde sa prvýkrát stretli, cez Jeruzalem až do Ríma. Pozrieme sa na zakladanie ďalších miestnych cirkví a napokon na prenasledovanie kresťanov za vlády cisára Nera. Je to úprimná autobiografia, román alebo teologický traktát? Carrerovo Kráľovstvo je výnimočné dielo, ktoré sa vymyká všetkým literárnym škatuľkám. V Absynte vychádza v edícii 100% v preklade Kristíny Svrčkovej.

Kto je zodpovedný za túto vojnu? pýta sa ruský novinár Michail Zygar. A odpovedá: my všetci! Spisovatelia, historici i obyčajní Rusi a Rusky. Autor bestselleru Všetci mocní Kremľa, sa vo svojej najnovšej knihe zamýšľa nad koreňmi ruskej nenávisti voči Ukrajine, z ktorej vyvrela najhoršia vojna tohto storočia. Michail Zygar nás už toho o Rusku naučil veľa. Vďaka nemu vieme, kto v Kremli ťahá za nitky, aká bola cesta od imperializmu ku komunizmu i ako s tým všetkým súvisí Putin. Dvadsiaty štvrtý február 2022 však prekvapil aj jeho. Podstatnú časť svojej knihy Všetci mocní Kremľa napísal u kamarátky Nadje v ukrajinskej Buči. Nadja sa s ním dnes už nerozpráva, pretože si myslí, že je imperialista, ako všetci ostatní Rusi a Rusky. Túto knihu napísal aj preto, aby Nadji dokázal opak. Zygarova najnovšia kniha Vojna a trest je o mýtoch a o ľuďoch. O ľuďoch, ktorí sa po svojej smrti stali obeťami nemilosrdnej „dejinnej logiky“ slúžiacej potrebám mocných. A zároveň je aj o našich súčasníkoch. O Volodymyrovi Zelenskom, ktorého vnímame ako skutočného, no čoskoro sa aj z neho stane nesmrteľný hrdina. A je aj o Vladimirovi Putinovi, z ktorého sa už počas jeho života, stal symbol nadpozemského, univerzálneho zla. Ako presne sa to stalo? To je otázka, ktorú si kladie Michail Zygar. Ako novinár robil Zygar viackrát rozhovory s prezidentom Zelenským a mal prístup k mnohým významným hráčom – od politikov až po oligarchov. Ako expert na Putinove nálady a správanie strávil roky študovaním plánov Kremľa týkajúcich sa Ukrajiny a v tejto knihe prehľadne a chronologicky vysvetľuje, ako sme sa dostali až sem. Napriek tomu nejde len o dejiny Ukrajiny a zatiaľ krátku históriu prebiehajúcej vojny. Skôr ide o detektívny príbeh podaný z pohľadu páchateľa, o kroniku toho, ako Rusko počas posledných piatich storočí utláčalo Ukrajinu. Ako sa impérium snažilo o vychovanie lojálnych elít, ale v konečnom dôsledku aj tak nedokázalo potlačiť živú ukrajinskú spoločnosť. Táto kniha nedokáže napraviť minulosť ani prítomnosť, ale môže zmeniť budúcnosť. Kniha Michaila Zygara Vojna a trest vychádza v preklade Samuela Marca.

Make Královec Czech Again! Co ale doopravdy víme o dějinách Kaliningradu? Donedávna to byl jen kus Ruska mezi Polskem a Litvou, dnes možná základna pro útok na Západ. Píše se nová kapitola kaliningradských dějin – stejně jako pruské kořeny překryla sovětizace. O Přemyslu Otakarovi II. mluví především Češi, nejslavnějším rodákem z Königsbergu je samozřejmě Immanuel Kant. I jeho pomník se ale setkal – jako připomínka německé minulosti – s vandalismem. Na druhou stranu kaliningradští Rusové neradi vidí, když se do enklávy stěhují lidé z Petrohradu nebo Moskvy. Ještě nedávná prostupnost hranic jim dávala pocit větší sounáležitosti s Evropou a určité výjimečnosti. Dnes však vidíme především taktické rakety Iskander rozmístěné na hranicích NATO. To všechno je Kaliningrad, jeden z klíčů k tomu, jak porozumět další části mozaiky zvané Ruska federace. Reportáž polské rusistky Pauliny Siegień vychází z jejích častých novinářských cest do Kaliningradu v době před covidem a ruskou invazí na Ukrajinu a fascinací komplikovanou historií města.

Prežite na vlastnej koži prerod chirurgie z krvavého strašiaka na modernú a bezbolestnú medicínsku disciplínu. Pokračovanie obľúbenej knihy Storočie chirurgov od Jürgena Thorwalda ponúka ďalšie príbehy pozoruhodných dejín medicíny. Pripravte sa, hviezdne hodiny chirurgie práve začínajú! Šestnásteho októbra 1846 sa v Massachusetts General Hospital v Bostone podarilo uskutočniť prvú bezbolestnú operáciu pod narkózou. Začína sa tak bezprecedentný vývoj modernej chirurgie. Jürgen Thorwald opisuje jej rozhodujúce etapy prostredníctvom pôsobivých príhod, ktoré stáli na počiatku nových medicínskych poznatkov a metód. Rozpráva o boji za uznanie, o víťazstvách, ale aj o porážkach priekopníkov chirurgie. Knihy Jürgena Thorwalda predstavujú populárno-vedeckú literatúru v tej najlepšej podobe. S veľkým rozprávačským majstrovstvom nám predstavuje svety medicíny či kriminalistiky z tých najnezvyčajnejších uhlov pohľadu. Ríša chirurgov, ktorá pôvodne vyšla v roku 1958, predstavuje pokračovanie obľúbenej knihy Storočie chirurgov. Thorwald sa v nej venuje boju chirurgov o „biele miesta“ ľudského tela – srdce, pľúca, štítnu žľazu, miechu a mozog. Dejiny chirurgie v knihe Ríša chirurgov siahajú až do najmodernejších čias a atraktívne sú aj vďaka pohnutým ľudským osudom odohrávajúcim sa na ich pozadí a dramatickým životným príbehom, ktoré stoja za každým novátorským chirurgickým činom. Narkóza pomocou éteru, antisepsa či asepsa položili základy chirurgie, akú poznáme dnes. Ak politici hovoria o ríšach, ktoré tvorí vojenská a hospodárska moc, Thorwald hovorí o ríši, ktorá vznikla z boja o život človeka. Jej hrdinami sú lekári a lekárky. Ríša chirurgov Jürgena Thorwalda vychádza v preklade Dany Petrigáčovej.

Není to žádná fata morgána – před očima se jim skutečně objevují obrysy vysněného ráje. Daleko za sebou nechávají československou bídu a vyrážejí za voláním svého srdce: do Sovětského svazu. Tři sta Slováků a Čechů nastoupilo 29. března 1925 v Žilině do vlaku, aby se vydali na dlouhou dobrodružnou cestu do střední Asie. Byl mezi nimi i Amerikou zklamaný Štefan Dubček s manželkou a čtyřletým synem Alexandrem. Co je vyhnalo tak daleko? Především víra, že v Sovětském svazu zažijí to, co doma neznali – úctu k dělníkům a dostatek práce. V průběhu příštích sedmi let odešlo do dnešního Biškeku více než tisíc lidí z Československa a stvořili družstvo Interhelpo. Slovenský novinář Lukáš Onderčanin ve své historické reportáži Utopie v Leninově zahradě sleduje příběh československého družstva, které vzniklo v dalekém Kyrgyzstánu, aby pomohlo budovat Sovětský svaz. Ze střípků mnoha lidských osudů skládá poutavou mozaiku celé existence československé komuny pod štíty Ťan-šanu, která mezi lety 1925 a 1945 zažila těžké začátky, období rozkvětu, menší a větší vzpoury a nakonec definitivní rozpad. Je to kniha nejen o síle agitace, ale i skutečné moci nezničitelných snů.