Artforum strana 24 z 25

Dejiny lásky sú poctou veciam zabudnutým, túžbam nenaplneným, láskam navždy strateným. Trpký humor, gradujúce napätie príbehu, záhady a hlavolamy, ktoré stojí za to vyriešiť. Román, ktorý provokuje k vlastným otázkam a súkromným odpovediam. Po vydaní v tvrdej väzbe vychádza aj ako klasický paperback.

Dejiny lásky sú poctou veciam zabudnutým, túžbam nenaplneným, láskam navždy strateným. Trpký humor, gradujúce napätie príbehu, záhady a hlavolamy, ktoré stojí za to vyriešiť. Román, ktorý provokuje k vlastným otázkam a súkromným odpovediam. Po vydaní v tvrdej väzbe vychádza aj ako klasický paperback.

Pôvodné redaktormi a samotným autorom neupravované znenie legendárnej knihy – biblie celej beat generation. Text písal Kerouac na dlhý zvitok papiera, aby sa nezdržiaval vkladaním nových stránok do písacieho stroja. Kniha je doplnená piatimi štúdiami o genéze vydania knihy Na ceste, o autorovom štýle písania i o súvislostiach z literatúrou doby jej vzniku.

Dejiny lásky sú poctou veciam zabudnutým, túžbam nenaplneným, láskam navždy strateným. Trpký humor, gradujúce napätie príbehu, záhady a hlavolamy, ktoré stojí za to vyriešiť. Román, ktorý provokuje k vlastným otázkam a súkromným odpovediam.

Janu Beňovú ako spisovateľku asi netreba pridlho predstavovať. Tak len stručne na osvieženie pamäti: Svetloplachý, Lonochod a Nehota, Parker (Ľúbostný román), Dvanásť poviedok a Ján Med, Plán odprevádzania (Café Hyena). Jana Beňová je aj novinárka, pod pseudonymom Jana Parkrová písala do denníka Sme krátke stĺpčeky na rôzne témy, zväčša aktuálne a zastávajúce jasný postoj. Mnohým z nich sa podarilo vyhnúť sa podenkovému údelu novinárskych článkov a ani po rokoch nestratili čaro, nevyprchal z nich náboj univerzálnej občianskej angažovanosti, a tak opodstatnili svoju vlastnú existenciu aj pre knižné vydanie. Beňová v ňom uvažuje o všeličom, o malých či väčších záležitostiach, ktoré, vždy sa to tam skrútne, odhaľujú náš slovenský, a najmä bratislavský, pohľad na svet. Niekedy je to veselé, niekedy smutné, niekedy taký trpký úsmev vyvolávajúce.

"Komiks" začal vznikať krátko po smrti autorkinho brata, študenta architektúry, z potreby uchovať spomienky na spoločné chvíle. Obrázky sa začali prepájať do jednotlivých príbehov, ktoré zachytávajú bežné radosti a starosti mladých Bratislavčanov - priateľstvá a lásky, lyžovačky, večierky a nočné skejtbordovanie na Slavíne a neočakávaný vpád Filipovej rakoviny do života celej rodiny. Je to nahliadnutie do rodinného albumu obyčajnej fungujúcej rodiny, najmä cez súrodenecký vzťah a jej nesmierne silného príbehu, ktorým táto rodina prešla, pričom príbeh je sprostredkovaný nie slovami, ale obrazom. Obrázky majú natoľko jasnú výpovednú hodnotu, že ich popis nie je nutný. Súčasťou knihy je len niekoľko dialógov, ktoré podčiarkujú silu príbehu. Je to príbeh, na konci ktorého je veľa bolesti a otázok. Je to príbeh o sile rodiny a dôležitosti vzťahov, o utrpení a nádeji. Verbálny popis toho istého príbehu, optikou matky - psychologičky, prináša kniha Milice Schraggeovej: Do jesene bude všetko v poriadku, ktorá by mala tvoriť s touto knihou grafický celok. Autorka je študentka animácie a hrá na violončelo v bratislavskej kultovej kapele Kosa z nosa.

Denníkové záznamy Filipa, nadaného študenta architektúry, ktorý stratil krátkodobú pamäť ako dôsledok nádorového ochorenia, sa stali základom pre rozpovedanie príbehu tak nepredvídateľného, bolestného, ale zároveň plného nádeje, ako môže byť len reálny život. Kniha ponúka najintímnejšie prežívanie matky, ktorá napriek tomu, že je psychologička, prežíva boj o synovo zdravie rovnako ako ktorákoľvek iná mama. Beznádej sa strieda s nevyhnutnosťou ísť ďalej i v situácii, ktorá sa zdá nezvládnuteľná. Hranica toho, čo všetko človek unesie, je posúvaná, postavy príbehu - rodičia, starí rodičia, priatelia i lekári, sa vyrovnávajú s meniacou sa realitou. Je to kniha o smrti, o dôležitosti rodiny a sile vzťahov, ktoré sú v takejto hraničnej situácii neúprosne testované, o boji s rakovinou a normálnom živote v nenormálnych okolnostiach. O schopnosti meniť okolie a snahe viesť život "ako predtým", o zdravotníctve, priateľstvách a neutíchajúcich túžbach. Kniha tvorí celok s knihou Broni Schraggeovej Ja a môj brat, ktorá ten istý príbeh prerozprávala v komiksovej podobe.

"Komiks" začal vznikať krátko po smrti autorkinho brata, študenta architektúry, z potreby uchovať spomienky na spoločné chvíle. Obrázky sa začali prepájať do jednotlivých príbehov, ktoré zachytávajú bežné radosti a starosti mladých Bratislavčanov - priateľstvá a lásky, lyžovačky, večierky a nočné skejtbordovanie na Slavíne a neočakávaný vpád Filipovej rakoviny do života celej rodiny. Je to nahliadnutie do rodinného albumu obyčajnej fungujúcej rodiny, najmä cez súrodenecký vzťah a jej nesmierne silného príbehu, ktorým táto rodina prešla, pričom príbeh je sprostredkovaný nie slovami, ale obrazom. Obrázky majú natoľko jasnú výpovednú hodnotu, že ich popis nie je nutný. Súčasťou knihy je len niekoľko dialógov, ktoré podčiarkujú silu príbehu. Je to príbeh, na konci ktorého je veľa bolesti a otázok. Je to príbeh o sile rodiny a dôležitosti vzťahov, o utrpení a nádeji. Verbálny popis toho istého príbehu, optikou matky - psychologičky, prináša kniha Milice Schraggeovej: Do jesene bude všetko v poriadku, ktorá by mala tvoriť s touto knihou grafický celok. Autorka je študentka animácie a hrá na violončelo v bratislavskej kultovej kapele Kosa z nosa.

Denníkové záznamy Filipa, nadaného študenta architektúry, ktorý stratil krátkodobú pamäť ako dôsledok nádorového ochorenia, sa stali základom pre rozpovedanie príbehu tak nepredvídateľného, bolestného, ale zároveň plného nádeje, ako môže byť len reálny život. Kniha ponúka najintímnejšie prežívanie matky, ktorá napriek tomu, že je psychologička, prežíva boj o synovo zdravie rovnako ako ktorákoľvek iná mama. Beznádej sa strieda s nevyhnutnosťou ísť ďalej i v situácii, ktorá sa zdá nezvládnuteľná. Hranica toho, čo všetko človek unesie, je posúvaná, postavy príbehu - rodičia, starí rodičia, priatelia i lekári, sa vyrovnávajú s meniacou sa realitou. Je to kniha o smrti, o dôležitosti rodiny a sile vzťahov, ktoré sú v takejto hraničnej situácii neúprosne testované, o boji s rakovinou a normálnom živote v nenormálnych okolnostiach. O schopnosti meniť okolie a snahe viesť život "ako predtým", o zdravotníctve, priateľstvách a neutíchajúcich túžbach. Kniha tvorí celok s knihou Broni Schraggeovej Ja a môj brat, ktorá ten istý príbeh prerozprávala v komiksovej podobe.

Javier Marías (1951) je jeden z najvýznamnejších a najprekladanejších španielskych spisovateľov. Dvanásť poviedok zbierky Keď som bol smrteľný ponúka čitateľovi možnosť nazrieť do tajných zákutí ľudskej mysle, odhaľovať jemné, no pritom hrôzostrašné nitky zločinov a pozrieť sa na náš svet „z druhého sveta“, keď máme možnosť vidieť všetko inak, kompletne. Javier Marías je dôsledný štylista, v jeho textoch je napätie, irónia, čierny humor a veľmi šikovne dávkovaný prídel hrôzy a strachu nielen z toho, čo nevieme, ale aj z toho, čo sme sa nechtiac dozvedeli.

Javier Marías (1951) je jeden z najvýznamnejších a najprekladanejších španielskych spisovateľov. Dvanásť poviedok zbierky Keď som bol smrteľný ponúka čitateľovi možnosť nazrieť do tajných zákutí ľudskej mysle, odhaľovať jemné, no pritom hrôzostrašné nitky zločinov a pozrieť sa na náš svet „z druhého sveta“, keď máme možnosť vidieť všetko inak, kompletne. Javier Marías je dôsledný štylista, v jeho textoch je napätie, irónia, čierny humor a veľmi šikovne dávkovaný prídel hrôzy a strachu nielen z toho, čo nevieme, ale aj z toho, čo sme sa nechtiac dozvedeli.

V malej miestnosti s posteľou, písacím stolom a stoličkou (a kde možno je, ale možno nie je šatník) sedí starec. Každý deň sa prebúdza bez jedinej spomienky v hlave, ale s nejasným pocitom viny. Kto je tento starec? Naozaj sa volá pán Blank? V hlave mu pochoduje procesia prízrakov, na stole čakajú akési fotografie a texty. Bude mať dosť času, aby vyriešil záhady, čo ho obklopujú?

Voľné pokračovanie osudov hlavného hrdinu Potokovej knihy Volám sa Ašer Lev. Ašer sa v Paríži zoznámil s Devorou, zobrali sa a založili si rodinu. Prežíva s ňou utrpenie, ktoré v nej navždy zanechala krutá strata najbližších počas holokaustu, čo ovplyvňuje aj jeho tvorbu. Po úspešných rokoch ho postihne tvorivá kríza, pochybuje o zmysle svojho talentu, o maľovaní ako o životnom poslaní, je rozpoltený a borí sa s tradíciami. Po dlhom čase sa vracia do New Yorku na strýkov pohreb a znova sa ocitá na životnej križovatke: strýko mu odkáže obrovskú zbierku obrazov, Ašerovým rodičom veľmi záleží, aby vnúčatá vyrastali v ich blízkosti a rebe vysloví záhadné proroctvo. Vyberie si Ašer správnu a múdru cestu?

Samozrejme, ani román More je môj brat sa nevyhol osudu ostatných Kerouacových kníh - porovnávaniu s kľúčovým dielom Na ceste. Aj po polstoročí avantgardne pôsobiaci text zaradil Kerouaca po bok jeho veľkého vzoru Jamesa Joycea a iných románových velikánov. Vyriecť ortieľ v nerovnom súboji s kultovou knihou Na ceste nie je ťažké, neprekonal ju žiaden z množstva ostatných Kerouacových románov. Napriek tomu je objavená prvotina skvelým čítaním. Autor v nej akoby naberal dych pre svoje vrcholné dielo, téma vzbury jednotlivca k obmedzeniam spoločnosti, spôsob písania a zjavná autobiografickosť vytvárajú tú známu kerouacovskú atmosféru. „Som na ceste," hovorí nadšene jeden z protagonistov, netušiac, že vymyslel svojmu autorovi názov, ktorý sa o desaťročie neskôr stane literárnou legendou. Tá sa (spolu s Kvílením Allena Ginsberga) stala základným literárnym symbolom bítnického hnutia Ameriky 50. a 60. rokov. „Bolo to zložité obdobie americkej histórie," dodáva Danica Hollá. „Bítnici nepadli z neba, literatúra a spoločnosť nemôžu bez seba existovať. Spisovateľom, ani tým veľkým, sa nikdy nepodarí úplne vyhrať. Tak to je i s Kerouacom. Jeho romány Na ceste alebo More je môj brat boli a sú najmä jeho osobným víťazstvom."

V malej miestnosti s posteľou, písacím stolom a stoličkou (a kde možno je, ale možno nie je šatník) sedí starec. Každý deň sa prebúdza bez jedinej spomienky v hlave, ale s nejasným pocitom viny. Kto je tento starec? Naozaj sa volá pán Blank? V hlave mu pochoduje procesia prízrakov, na stole čakajú akési fotografie a texty. Bude mať dosť času, aby vyriešil záhady, čo ho obklopujú?

Deväť poviedok je skutočne deväť poviedok. Každá z nich určite patrí do Top 10 svetovej poviedkovej tvorby. Mali by byť povinným čítaním. Poviedky klasika modernej americkej literatúry - strety sveta dospievajúcich mladých ľudí so svetom dospelých v brilantných poviedkach.