Artforum

Vraj najpostapokalyptickejšia a zároveň najoptimistickejšia zbierka poviedok Autokorekt obľúbeného izraelského autora Etgara Kereta prináša príbehy, v ktorých majstrovsky spája absurditu, čierny humor a hlbokú ľudskosť. Postavy Keretových poviedok balansujú na hranici reality – podivné rozhovory, nepredvídateľné zásahy technológie či chvíle plné existenciálnych otázok. Poviedky vznikali v rokoch plných výziev – či už celosvetových - obdobie pandémie, alebo osobných - strata autorovej matky. Keret zachytáva neistotu a krehkosť súčasného sveta, plného nedorozumení a nesprávnych interpretácií, no zároveň nachádza aj dôvody na nádej.

Arménska spisovateľka a blogerka Narine Abgarian sa na stránkach knihy vracia do svojho rodného mesta Berd, ktoré bolo kedysi zrovnané so zemou. Z tohto mesta je aj sága o živote štyroch generácií arménskej rodiny. Príbehy ľudí, ktorí prežili veľa ťažkých skúšok, no v srdciach si zachovali ľudskosť a lásku jeden k druhému. Celý život i po smrti sú tak s nami ... Je to aj príbeh vojnového konfliktu arménskeho a azerbajdžanského národa. Kniha o živote – život je tam, kde nás čakajú, kde nás majú radi, a o láske – láska je to, pre čo je hodno žiť.

Vraj najpostapokalyptickejšia a zároveň najoptimistickejšia zbierka poviedok Autokorekt obľúbeného izraelského autora Etgara Kereta prináša príbehy, v ktorých majstrovsky spája absurditu, čierny humor a hlbokú ľudskosť. Postavy Keretových poviedok balansujú na hranici reality – podivné rozhovory, nepredvídateľné zásahy technológie či chvíle plné existenciálnych otázok. Poviedky vznikali v rokoch plných výziev – či už celosvetových - obdobie pandémie, alebo osobných - strata autorovej matky. Keret zachytáva neistotu a krehkosť súčasného sveta, plného nedorozumení a nesprávnych interpretácií, no zároveň nachádza aj dôvody na nádej.

Už ste počuli o rieke Kdžar? Tej, ktorá tečie naopak, a ktorej voda bráni umrieť? Keď dvanásťročná Hana vojde do Tomkovho obchodu a pýta sa na ňu, mladý predavač je zaskočený. On, čo bol doteraz presvedčený, že má v ponuke všetko potrebné, zisťuje, že prianie tajomného dievčaťa nedokáže splniť. Vydáva sa teda po jej stopách, vedený silou lásky a túžbou po dobrodružstve. Oboch ich čaká neuveriteľná cesta plná nečakaných stretnutí, fascinujúcich objavov a skúšok odvahy. Nadčasový poetický príbeh čerpajúci z mytológie, rozprávok a predovšetkým imaginácie hovorí o dospievaní, o sile citov, o slobode a odvahe ísť za svojím snom.

Niektoré kruté či smutné príbehy z kníh by človek za žiadnych okolností nechcel prežiť na vlastnej koži. A predsa sa po ich prečítaní cíti byť plnší nádeje, scitlivený, možno aj statočnejší. Talianska autorka Ada d´Adamo nás svojou autobiografickou Dariou schmatne za ruku a vedie tunelmi umárajúcej materinskej starostlivosti o ťažko znevýhodnené dieťa, podzemím vlastnej ťažkej choroby, prašnými cestami strachu z budúcnosti, samoty, premýšľaním o vzťahoch, zodpovednosti a tele, ale najmä cestičkami lásky – možno sú úzke, ale majú silu presvetliť tunely, podzemia aj myšlienky.

Niektoré kruté či smutné príbehy z kníh by človek za žiadnych okolností nechcel prežiť na vlastnej koži. A predsa sa po ich prečítaní cíti byť plnší nádeje, scitlivený, možno aj statočnejší. Talianska autorka Ada d´Adamo nás svojou autobiografickou Dariou schmatne za ruku a vedie tunelmi umárajúcej materinskej starostlivosti o ťažko znevýhodnené dieťa, podzemím vlastnej ťažkej choroby, prašnými cestami strachu z budúcnosti, samoty, premýšľaním o vzťahoch, zodpovednosti a tele, ale najmä cestičkami lásky – možno sú úzke, ale majú silu presvetliť tunely, podzemia aj myšlienky.

Nina vyrastá v deväťdesiatych rokoch na okraji Trenčína. Otec je lesník a často ju vláči do hôr, aby nemusela byť v škôlke. Jej babka sa v Juhoslávií zoznámi s bohatým Nemcom Erhardom. Vďaka nemu Nina a jej rodičia zažijú nečakané cesty za oceán, ale i situácie, v ktorých by sa radšej neocitli. Priateľstvá detí aj dospelých sa kníšu vo vetre, odkiaľsi znie zvučka mraziarenského auta Family frost a nad pokojnými i dramatickými dňami zaznie osudový výstrel.

Nina vyrastá v deväťdesiatych rokoch na okraji Trenčína. Otec je lesník a často ju vláči do hôr, aby nemusela byť v škôlke. Jej babka sa v Juhoslávií zoznámi s bohatým Nemcom Erhardom. Vďaka nemu Nina a jej rodičia zažijú nečakané cesty za oceán, ale i situácie, v ktorých by sa radšej neocitli. Priateľstvá detí aj dospelých sa kníšu vo vetre, odkiaľsi znie zvučka mraziarenského auta Family frost a nad pokojnými i dramatickými dňami zaznie osudový výstrel.

Román Plachý dom spisovateľky Barbory Hrínovej, nositeľky ocenenia Anasoft litera 2021 za poviedkový debut Jednorožce, si vás dokonalo podmaní jemnosťou i vtipom. Hlavný hrdina Ambróz, starnúci láskavý muž, kontrabasista vyučujúci hru na klavír, manžel a otec, zberateľ básní, psičkár, možno na prvý pohľad pôsobí nekompatibilne s dnešnou rýchlou dobou túžiacou po zmenách. Na druhý pohľad v ňom objavíme majstra obyčajného života, a ten býva, ako všetci dobre vieme, neraz najneobyčajnejší zo všetkých životov. Prejsť sa s Ambrózom po parku, vykloniť sa s ním z okna, pobudnúť s ním v triede či vrátiť sa s ním do minulosti znamená odfúknuť z dní modernú penu a ponoriť sa tam, kde sa odohrávajú ozajstné veci.

Život, práca, vzťahy. Plachý dom. Krehký román o nachádzaní a odchádzaní.

Štyridsiatnika Sveťa nemajú radi poľovníci ani lesníci, v lese je však ako doma. Občas sa cíti byť viac zvieraťom, ako človekom, v lese sa cíti živý. Stopuje vlky, jelene, rysy, usiluje sa byť v ich blízkosti. Aby cítil ich pach. Aby ony cítili jeho. A aby ich ochránil pred hlavňami trčiacimi z ponurých posedov. Jemné tkanivo príbehu knihy Denníky domorodcov je upradené zo vzťahov medzi ľuďmi i medzi zvieratami. Je to pavučina, ktorá je pevná, pokiaľ sa do nej nezasahuje hrubou silou. A aj o tom je Mišákova próza. O narušenej rovnováhe v našom spoločnom ekosystéme zvanom Zemeguľa.

Štyridsiatnika Sveťa nemajú radi poľovníci ani lesníci, v lese je však ako doma. Občas sa cíti byť viac zvieraťom, ako človekom, v lese sa cíti živý. Stopuje vlky, jelene, rysy, usiluje sa byť v ich blízkosti. Aby cítil ich pach. Aby ony cítili jeho. A aby ich ochránil pred hlavňami trčiacimi z ponurých posedov. Jemné tkanivo príbehu knihy Denníky domorodcov je upradené zo vzťahov medzi ľuďmi i medzi zvieratami. Je to pavučina, ktorá je pevná, pokiaľ sa do nej nezasahuje hrubou silou. A aj o tom je Mišákova próza. O narušenej rovnováhe v našom spoločnom ekosystéme zvanom Zemeguľa.

Sú chvíle, ktoré nás nútia utriediť si myšlienky, vrátiť sa v čase dozadu a snažiť sa rozpliesť zauzlené klbko nití, šnúr a povrazov existencie, aby sme jej - snáď - lepšie porozumeli. Pre rozprávača  Žltej ponorky je miestom takej chvíle londýnsky park augusta 2022, v ktorom Paul McCartney sedí na tráve a opiera sa o strom.  Hrdina románu sa tak voľky-nevoľky ocitá v trabante smerujúcom do Keflavíku, šoféruje otec a oznámi malému synovi zdrvujúcu správu. Správu, čo vrhne tieň na všetko nasledujúce. Jón Kalman Stefánsson nám v tejto svojej knihe odkrýva mnohé zo samého seba, prevedie nás Islandom, zoznámi nás so životom a spojí doposiaľ nespojiteľné, napríklad Ringo Starra s biskupom v Hólar, námornícke odrhovačky s Bohom, cykloptery so zosnulými na cintoríne... V každom prípade, hľadá sa prvý diel Biblie. Chlapcove dni vypĺňajú cnenie, hľadanie odpovedí a piesne Beatles, zatiaľ čo otec pije vodku s Bohom, aby sa vyhol vlastným emóciám a tomu, čo nevyslovené visí medzi ním a synom. O mnoho rokov neskôr, keď starnúci spisovateľ v londýnskom parku vyčkáva vhodnú chvíľu, aby mohol osloviť Paula McCartneyho, sa nespracovaná minulosť dožaduje pozornosti. Vynárajú sa z nej nielen otec s opitým Bohom, ale aj starí susedia z bytovky, horlivý učiteľ z nedeľnej školy, mŕtvi obyvatelia severoislandského cintorína, či stratený priateľ, ktorý sa vrátil z tieňov, aby v Mezopotámii vykopal zo zeme 5000 rokov starú báseň, ktorú zrejme zložil meteorit.

Profesor Baumgartner starne a je roztržitý. Stratil svoju životnú lásku a učí sa samote a osamelosti. Spoločnosť mu robia spomienky, ktoré prelínajú osobné momenty, vtipné a citlivé scény zo súčasnosti. To všetko vytvára kúzelný a intímny príbeh o strate a hľadaní zmyslu života. Paul Auster (1947 – 2024) napísal svoj rozlúčkový román s tušením blížiacej sa smrti a s láskou k životu.

Sú chvíle, ktoré nás nútia utriediť si myšlienky, vrátiť sa v čase dozadu a snažiť sa rozpliesť zauzlené klbko nití, šnúr a povrazov existencie, aby sme jej - snáď - lepšie porozumeli. Pre rozprávača Žltej ponorky je miestom takej chvíle londýnsky park augusta 2022, v ktorom Paul McCartney sedí na tráve a opiera sa o strom. Hrdina románu sa tak voľky-nevoľky ocitá v trabante smerujúcom do Keflavíku, šoféruje otec a oznámi malému synovi zdrvujúcu správu. Správu, čo vrhne tieň na všetko nasledujúce. Jón Kalman Stefánsson nám v tejto svojej knihe odkrýva mnohé zo samého seba, prevedie nás Islandom, zoznámi nás so životom a spojí doposiaľ nespojiteľné, napríklad Ringo Starra s biskupom v Hólar, námornícke odrhovačky s Bohom, cykloptery so zosnulými na cintoríne... V každom prípade, hľadá sa prvý diel Biblie.

Najnovšia a posledná kniha Paula Austera vyšla v USA v novembri 2023, pol roka pred jeho smrťou (Paul Auster zomrel v apríli 2024 na komplikácie súvisiace s rakovinou pľúc). V knihe sa starnúci profesor Baumgartner snaží vyrovnať so smrťou svojej manželky Anny, ktorú veľmi miloval a považoval ju za „svoju polovicu, bez ktorej sa teraz musí naučiť žiť“ a so svojou vlastnou smrteľnosťou. Paul Auster sa na rozdiel od Baumgartnera so smrťou milovanej ženy vyrovnávať nemusel, v reálnom živote to dopadlo naopak. Jeho manželka, spisovateľka Siri Hustvedt, ktorej v decembri 2022 tiež diagnostikovali rakovinu, ho nakoniec prežila. V jednom z jeho posledných rozhovorov v živote pre The Guardian hovorí: „Stále si neviem vysvetliť, kde sa táto kniha vlastne vzala. Ten chlapík (Baumgartner) vo mne rástol a postupne som mu čoraz viac rozumel.“ Z rozhovoru vyplýva, že spisovateľ tušil, že táto kniha môže byť jeho poslednou. Príbeh starnúceho a roztržitého profesora Baumgartnera sa točí okolo vyrovnávania sa so stratou, zároveň ale s jemným humorom rieši momentky, ktoré sú univerzálne a zároveň veľmi osobné. Seymour, skrátene Sy, sa pokúša naučiť žiť bez svojej Anny, no jeho túžba po jej prítomnosti ho prirodzene vedie k spomienkam a epizódam z ich spoločného života. Ocitáme sa v roku 1968, keď sa Sy a Anna zoznámili v New Yorku ako chudobní študenti, sme svedkami ich vášnivého vzťahu počas nasledujúcich štyroch dekád, oblúkom sa vraciame k Baumgartnerovej mladosti v Newarku či k osudom jeho otca poľského pôvodu, ktorý bol krajčírom a neúspešným revolucionárom. Citlivý, jemný, humorný a pôvabný román je peknou bodkou za tvorbou Paula Austera. Zároveň sa táto bodka môže zmeniť na bod východiskový, vďaka ktorému jeho tvorbu objavia ďalší čitatelia a čitateľky.