Artforum strana 3 z 25

Štyridsiatnika Sveťa nemajú radi poľovníci ani lesníci, v lese je však ako doma. Občas sa cíti byť viac zvieraťom, ako človekom, v lese sa cíti živý. Stopuje vlky, jelene, rysy, usiluje sa byť v ich blízkosti. Aby cítil ich pach. Aby ony cítili jeho. A aby ich ochránil pred hlavňami trčiacimi z ponurých posedov. Jemné tkanivo príbehu knihy Denníky domorodcov je upradené zo vzťahov medzi ľuďmi i medzi zvieratami. Je to pavučina, ktorá je pevná, pokiaľ sa do nej nezasahuje hrubou silou. A aj o tom je Mišákova próza. O narušenej rovnováhe v našom spoločnom ekosystéme zvanom Zemeguľa.

Sú chvíle, ktoré nás nútia utriediť si myšlienky, vrátiť sa v čase dozadu a snažiť sa rozpliesť zauzlené klbko nití, šnúr a povrazov existencie, aby sme jej - snáď - lepšie porozumeli. Pre rozprávača  Žltej ponorky je miestom takej chvíle londýnsky park augusta 2022, v ktorom Paul McCartney sedí na tráve a opiera sa o strom.  Hrdina románu sa tak voľky-nevoľky ocitá v trabante smerujúcom do Keflavíku, šoféruje otec a oznámi malému synovi zdrvujúcu správu. Správu, čo vrhne tieň na všetko nasledujúce. Jón Kalman Stefánsson nám v tejto svojej knihe odkrýva mnohé zo samého seba, prevedie nás Islandom, zoznámi nás so životom a spojí doposiaľ nespojiteľné, napríklad Ringo Starra s biskupom v Hólar, námornícke odrhovačky s Bohom, cykloptery so zosnulými na cintoríne... V každom prípade, hľadá sa prvý diel Biblie. Chlapcove dni vypĺňajú cnenie, hľadanie odpovedí a piesne Beatles, zatiaľ čo otec pije vodku s Bohom, aby sa vyhol vlastným emóciám a tomu, čo nevyslovené visí medzi ním a synom. O mnoho rokov neskôr, keď starnúci spisovateľ v londýnskom parku vyčkáva vhodnú chvíľu, aby mohol osloviť Paula McCartneyho, sa nespracovaná minulosť dožaduje pozornosti. Vynárajú sa z nej nielen otec s opitým Bohom, ale aj starí susedia z bytovky, horlivý učiteľ z nedeľnej školy, mŕtvi obyvatelia severoislandského cintorína, či stratený priateľ, ktorý sa vrátil z tieňov, aby v Mezopotámii vykopal zo zeme 5000 rokov starú báseň, ktorú zrejme zložil meteorit.

Profesor Baumgartner starne a je roztržitý. Stratil svoju životnú lásku a učí sa samote a osamelosti. Spoločnosť mu robia spomienky, ktoré prelínajú osobné momenty, vtipné a citlivé scény zo súčasnosti. To všetko vytvára kúzelný a intímny príbeh o strate a hľadaní zmyslu života. Paul Auster (1947 – 2024) napísal svoj rozlúčkový román s tušením blížiacej sa smrti a s láskou k životu.

Sú chvíle, ktoré nás nútia utriediť si myšlienky, vrátiť sa v čase dozadu a snažiť sa rozpliesť zauzlené klbko nití, šnúr a povrazov existencie, aby sme jej - snáď - lepšie porozumeli. Pre rozprávača Žltej ponorky je miestom takej chvíle londýnsky park augusta 2022, v ktorom Paul McCartney sedí na tráve a opiera sa o strom. Hrdina románu sa tak voľky-nevoľky ocitá v trabante smerujúcom do Keflavíku, šoféruje otec a oznámi malému synovi zdrvujúcu správu. Správu, čo vrhne tieň na všetko nasledujúce. Jón Kalman Stefánsson nám v tejto svojej knihe odkrýva mnohé zo samého seba, prevedie nás Islandom, zoznámi nás so životom a spojí doposiaľ nespojiteľné, napríklad Ringo Starra s biskupom v Hólar, námornícke odrhovačky s Bohom, cykloptery so zosnulými na cintoríne... V každom prípade, hľadá sa prvý diel Biblie.

Najnovšia a posledná kniha Paula Austera vyšla v USA v novembri 2023, pol roka pred jeho smrťou (Paul Auster zomrel v apríli 2024 na komplikácie súvisiace s rakovinou pľúc). V knihe sa starnúci profesor Baumgartner snaží vyrovnať so smrťou svojej manželky Anny, ktorú veľmi miloval a považoval ju za „svoju polovicu, bez ktorej sa teraz musí naučiť žiť“ a so svojou vlastnou smrteľnosťou. Paul Auster sa na rozdiel od Baumgartnera so smrťou milovanej ženy vyrovnávať nemusel, v reálnom živote to dopadlo naopak. Jeho manželka, spisovateľka Siri Hustvedt, ktorej v decembri 2022 tiež diagnostikovali rakovinu, ho nakoniec prežila. V jednom z jeho posledných rozhovorov v živote pre The Guardian hovorí: „Stále si neviem vysvetliť, kde sa táto kniha vlastne vzala. Ten chlapík (Baumgartner) vo mne rástol a postupne som mu čoraz viac rozumel.“ Z rozhovoru vyplýva, že spisovateľ tušil, že táto kniha môže byť jeho poslednou. Príbeh starnúceho a roztržitého profesora Baumgartnera sa točí okolo vyrovnávania sa so stratou, zároveň ale s jemným humorom rieši momentky, ktoré sú univerzálne a zároveň veľmi osobné. Seymour, skrátene Sy, sa pokúša naučiť žiť bez svojej Anny, no jeho túžba po jej prítomnosti ho prirodzene vedie k spomienkam a epizódam z ich spoločného života. Ocitáme sa v roku 1968, keď sa Sy a Anna zoznámili v New Yorku ako chudobní študenti, sme svedkami ich vášnivého vzťahu počas nasledujúcich štyroch dekád, oblúkom sa vraciame k Baumgartnerovej mladosti v Newarku či k osudom jeho otca poľského pôvodu, ktorý bol krajčírom a neúspešným revolucionárom. Citlivý, jemný, humorný a pôvabný román je peknou bodkou za tvorbou Paula Austera. Zároveň sa táto bodka môže zmeniť na bod východiskový, vďaka ktorému jeho tvorbu objavia ďalší čitatelia a čitateľky.

Ježko Jefferson a jeho priatelia si po svojom predošlom napínavom dobrodružstve užívali pokojné obdobie, až kým za záhadných okolností nezmizla ich priateľka, zajačica Simona. Jefferson a Gilbert sa vydajú po jej stopách. Na prvý pohľad sa zdá sa, že Simona odišla dobrovoľne. Je to však naozaj tak? Jefferson robí, čo môže, aby jej pomohol, nie je však jasné, či o to Simona vôbec stojí a či jej tam, kde práve je, vlastne nie je lepšie. V tejto brilantnej zvieracej detektívke, vhodnej pre všetkých od 10 do 100 rokov, autor ľahkým perom a s humorom píše o ťažkých témach – o manipulácii, zodpovednosti, zneužívaní nešťastia iných a ich zraniteľnosti. Vysmieva sa z obmedzenosti a najmä: otvára pre deti mimoriadne dôležité a vážne témy, ktoré im, ako sám hovorí, môžu otvoriť oči a zachrániť život. Kniha Jefferson robí, čo môže je voľným pokračovaním knihy Jefferson (Artforum, 2022) od jedného z najobľúbenejších francúzskych autorov pre mládež Jeana Clauda Mourlevata, držiteľa prestížneho ocenenia Astrid Lindgrenovej (v detskej literatúre ekvivalent Nobelovej ceny). „Jean-Claude Mourlevat je meno, ktoré vo Francúzsku pozná každé školopovinné dieťa. Jeho knižky dosiahli zdanlivo nemožné: obľubujú ich rovnako učitelia, ako deti.“ Zuzana Procházková, prekladateľka

Psychologická dráma izraelskej autorky citlivo vykresľuje strasti materinskej lásky. Ukazuje dilemy materstva, každodennosti, ale aj omylov a klamstiev rodinného života. Zdanlivo nevysvetliteľné odcudzenie medzi matkou a dcérou otvára znepokojivé otázky a kladie tenkú hranicu medzi ochranárstvom a vlastníctvom vo vzťahoch. Rozpletanie spomienok vyvoláva potlačené emócie a autorka s ľahkosťou vytvára napätie, pri ktorom sa čitateľ snaží zistiť, čo sa pokazilo. Izraelská autorka Hila Blum (1969) je dlhoročnou redaktorkou spisovateľov ako Etgar Keret, Amir Gutfreund, Eškol Nevo či Jigal Schwartz. Za román Ako milovať svoju dcéru získala v roku 2021 prestížnu izraelskú národnú literárnu cenu Sapir.

Autorka v knihe poskladala drobné úlomky reality (niektoré vážne, iné smiešne či absurdné) a ozdobila ich vlastnými ilustráciami. Štyridsať krátkych poviedok o roku života tohto sveta. Zuzana Mojžišová ostrým perom zrkadlí súčasnosť, niekedy plytkú, inokedy zvnútornenú a hlbokú. Na malom priestore a úspornými vetami rozpráva príbehy o tom, ako šiel Alzáčik prvý raz do roboty; o Ignácovi, ktorého dojal kúsok toaletného papiera pohodený na ulici; o smutnom Kristovi a vojne; o Zlatuši, čo má kozu Rózu; o anketároch, trampotách s domácim robotom; zázračnom botanickom graffiti; o srdci v gatiach.

Psychologická dráma izraelskej autorky, ktorá sa dotýka základných otázok rodičovstva. Citlivo vykresľuje strasti materinskej lásky, každodennosti, ale aj omylov a klamstiev rodinného života. Odcudzenie medzi matkou a dcérou otvára znepokojivé otázky a kladie tenkú hranicu medzi ochranárstvom a vlastníctvom vo vzťahoch. Spomienky oživujú dávno pochované pocity a autorka bez pátosu vedie čitateľa pátraním po tom, čo sa vlastne pokazilo. Izraelská autorka Hila Blum (1969) je dlhoročnou redaktorkou spisovateľov ako Etgar Keret, Amir Gutfreund, Eškol Nevo či Jigal Schwartz. Za román Ako milovať svoju dcéru získala v roku 2021 prestížnu izraelskú národnú literárnu cenu Sapir.

Autorka v knihe poskladala drobné úlomky reality (niektoré vážne, iné smiešne či absurdné) a ozdobila ich vlastnými ilustráciami. Štyridsať krátkych poviedok o roku života tohto sveta. Zuzana Mojžišová ostrým perom zrkadlí súčasnosť, niekedy plytkú, inokedy zvnútornenú a hlbokú. Na malom priestore a úspornými vetami rozpráva príbehy o tom, ako šiel Alzáčik prvý raz do roboty; o Ignácovi, ktorého dojal kúsok toaletného papiera pohodený na ulici; o smutnom Kristovi a vojne; o Zlatuši, čo má kozu Rózu; o anketároch, trampotách s domácim robotom; zázračnom botanickom graffiti; o srdci v gatiach.

Najnovší picture book od nositeľky Nobelovej ceny Olgy Tokarczuk ilustrovala opäť fenomenálna Joanna Concejo. Je o mužovi so zvláštnym darom. Má výnimočnú tvár, ktorá sa vám hneď vryje do pamäti. Každý ho pozná, len čo vyjde z domu, všetci sa naňho usmievajú. Je so sebou veľmi spokojný, rád si so svojím super telefónom robí selfie a na internet denne dáva stovky fotiek. Jedného dňa sa však postaví pred zrkadlo a s hrôzou zistí, že jeho tvár sa zmenila a už nie je taký, ako bol, už nie je Pán Výnimočný. Fiktívny svet silnej autorskej dvojice Tokarczuk – Concejo je priezračnou metaforou na súčasnú spoločnosť, ktorej dominuje kult krásy, mladosti a sebaprezentácie. Dokáže z neho náš hrdina vyviaznuť živý a zdravý? A čo my?

Rozsiahly román jednej z najvýznamnejších autoriek súčasnej ukrajinskej beletrie krúži okolo témy pamäti. Približuje sa k nej cez osudy veľkého množstva postáv a prostredníctvom konkrétnych príbehov vedie čitateľov 20-tym storočím až po súčasnosť. Pozornosť venuje aj neživým predmetom, ako sú štyri kufre rodinných spomienok, fotografie, misy na polievku, ktoré majú na dne jasne vyobrazeného drobného čierneho orla usadeného na svastike, a najmä hrubá knižka viazaná vo farebnom safiáne, kde sa píše o jazere Amadoka. A potom je tu ešte jedna otázka: môže niekedy zabudnutie prinášať útechu?

Rozsiahly román jednej z najvýznamnejších autoriek súčasnej ukrajinskej beletrie krúži okolo témy pamäti. Približuje sa k nej cez osudy veľkého množstva postáv a prostredníctvom konkrétnych príbehov vedie čitateľov 20-tym storočím až po súčasnosť. Pozornosť venuje aj neživým predmetom, ako sú štyri kufre rodinných spomienok, fotografie, misy na polievku, ktoré majú na dne jasne vyobrazeného drobného čierneho orla usadeného na svastike, a najmä hrubá knižka viazaná vo farebnom safiáne, kde sa píše o jazere Amadoka. A potom je tu ešte jedna otázka: môže niekedy zabudnutie prinášať útechu?

Rozsiahly román jednej z najvýznamnejších autoriek súčasnej ukrajinskej beletrie krúži okolo témy pamäti. Približuje sa k nej cez osudy veľkého množstva postáv a prostredníctvom konkrétnych príbehov vedie čitateľov 20-tym storočím až po súčasnosť. Pozornosť venuje aj neživým predmetom, ako sú štyri kufre rodinných spomienok, fotografie, misy na polievku, ktoré majú na dne jasne vyobrazeného drobného čierneho orla usadeného na svastike, a najmä hrubá knižka viazaná vo farebnom safiáne, kde sa píše o jazere Amadoka. A potom je tu ešte jedna otázka: môže niekedy zabudnutie prinášať útechu?

Prašina je späť! Zmenená, s novými hrdinami a v komikse, no stále je to ona. Sedem samostatných komiksových zošitov autorskej dvojice Vojtěch Matocha a Karel Osoha vychádza ako knižné súborné vydanie v slovenčine. Príbeh sa v komiksoch posúva ďalej, v komiksovej Prašine už nestretneme Jirku ani En. Elektrina funguje, Prašina je však stále tajomným miestom, v ktorom to pod povrchom vrie. Keď sa do nej prisťahuje nesmelý Vašek, aby tu našiel domov, narazí na tajomného podpaľača. Vyšetrovanie záhadného prípadu sa vydáva nečakaným smerom. Čo znamená čudný symbol a ako súvisí s požiarmi?

Jean-Marc zanechal štúdium medicíny a zmysel svojho života vidí vo vzťahu s Chantal, staršou a skúsenejšou ženou. Snaží sa zahnať jej obavy zo starnutia a aby jej dokázal, že je stále príťažlivá, posiela jej anonymné listy s vyznaniami. Chce jej dokázať, že je stále príťažlivá. Táto nevinná stratégia však bude mať neočakávané následky. Typicky „kunderovská“ zápletka je postavená na spochybnení lásky a dôvery, ktoré sú vo svete neistoty pre partnerov istotou. Čo sa však stane, ak sa rovnováha poruší? Prečo je naša jedinečnosť vo vzťahoch taká podstatná? Ako ju zachovať v dobe, kedy na nás zo všetkých strán útočia nerealistické predstavy o kráse, láske a erotike? Román Totožnosť ponúka zamyslenie o našom mieste na Zemi, poznaní samého seba, o smrteľnosti, vernosti, o láske. O starnutí každého z nás, ale aj o starnutí modernej európskej kultúry ako celku.