Artforum strana 3 z 20

Americká spisovateľka Nicole Krauss sa od posledného románu Dejiny lásky opäť posunula o kúsok ďalej. Kým dosiaľ "iba" písala -- vymýšľala, hrala sa a zabávala, teraz akoby ju prikvačila aj tienistejšia stránka písania a v najnovšom románe Veľký dom ju podrobuje dôkladnému skúmaniu. Opisuje rôzne domy, ich rôznych majiteľov a ich rôzny nábytok -- osobitne velikánsky písací stôl --, ale my pomaličky začíname tušiť, že ten Veľký dom, ktorý zavše pripomína bludisko, ten chrám, ktorý sa stále rúca a odznovu buduje, je náš svet, naše vlastné myslenie.

Miles Heller je mladý človek bez ambícií, sužovaný pocitom viny za smrť nevlastného brata, už sedem rokov žijúci v dobrovoľnom exile bez kontaktu s rodinou. Zmysel života nachádza až vo vzťahu s výnimočne inteligentnou, no ešte neplnoletou Pilar Sanc hezovou. Keď však hrozí, že jej rodina ich vzťah oznámi polícii, Miles je nútený ukončiť svoj exil a vrátiť sa do rodného New Yorku. Jeho domovom sa stáva opustený dom v brooklynskej štvrti Sunset Park, v ktorom sa ilegálne usadila skupinka mladých ľ udí - idealistický revolucionár Bing Nathan, racionálna Alice Bergstromová a psychickými problémami trpiaca Ellen Briceová. Paul Auster rozohráva zložité a vzájomne poprepájané osudy svojich postáv s rozprávačskou vášňou, s neúprosnou odvahou, ale a j s pokorou pred "podivnosťou života".

Legendárna biblia bítnickej generácie, jedna z najlepších kníh minulého storočia. Dotlač vychádza s novou obálkou.

Román Daniela Wallacea Veľká ryba (1998) je príbehom Edwarda Blooma, notorického rozprávača a vtipkára, ktorý nedokáže hovoriť pravdu a každú svoju skúsenosť či zážitok zveličí a prikrášli do fantastických rozmerov. Edwardov syn ho opisuje ako "Santa Klausa skríženého s veľkonočným zajačikom - obaja sú veľmi smiešni a rovnako tak aj neskutoční". To, čo sa pred čitateľmi odvíja ako neuveriteľný príbeh s komickými prvkami, je výsledkom Wallaceovho rozprávačského majstrovstva parodujúceho antické mýty a predovšetkým mýtus, že všetci Južania sú v rozprávaní neprekonateľní. Veľká ryba je veselou knihou o vážnej téme; z úzadia sa neustále ozýva ústredný vzťah medzi synom a otcom, ktorých nanovo spája predzvesť otcovej smrti.

Židovské dievča zo Šamorína, Elli Friedmannová (skutočné meno autorky) sa ako pätnásťročná vracia z Osvienčimu. Koncentračný tábor zázrakom prežijú spolu s matkou a bratom. Po návrate domov ich čakajú zdesené pohľady susedov, ktorí si medzitým rozdelili lup z ich domu. Elli je prototypom novej, povojnovej Židovky, ktorá rýchlo pochopí, že musí riskovať a naplánovať útek z krajiny. Autorka ukazuje život mladej dievčiny v jednoduchých, každodenných zlomoch, medzi pätnástym a dvadsiatym rokom života, v situáciách, ktoré sú v pohnutých časoch také zásadné, že si nemôže dovoliť ani na chvíľku zaváhať. Autorkin osobný príbeh, spomienky i autentické historické detaily sa podarilo pretaviť do napínavého rozprávania. Vďaka tomu môžeme vidieť očami hrdinky, cítiť jej srdcom a spoznať atmosféru povojnového Slovenska, akoby sme sami boli v koži navonok plachého, napriek tomu odvážneho dospievajúceho dievčaťa.

Hlboká a podrobná správa o matke Ore, naplnenej strachom o syna, je zároveň aj autorovou spoveďou, jeho dúfaním v záchranu svojho vlastného syna, ktorý v čase, keď autor knihu písal, bojoval v Libanone: „Mal som pocit – alebo skôr želanie – že kniha, ktorú píšem ho môže ochrániť.“ Keď sa Orin syn Ofer rozhodne pokračovať vo vojenskej službe, Ora odmieta sedieť doma a čakať na zlé správy. Rozhodne sa odísť do hôr a podarí sa jej tam dotiahnuť aj svojho priateľa z mladosti Avrama.

Novela Richarda Brautigana V melónovom cukre je pretransformovaným obrazom Ameriky druhej polovice 60-tych rokov, ktorá bola poznamenaná najmä hnutím hippies. Jej príbeh-nepríbeh sa odohráva v surrealistickej krajine, na území nazvanom jaZMAR. V súznení s prírodou tu žije uzavretá komúna v obklopená hmotnou i nehmotnou substanciou, ktorou je melónový cukor. Táto knižka je natoľko hravá, tajuplná a amorfná, že priam láka k viacerým interpretáciám. O jej nádhernú grafickú podobu, ktorá dokonale vystihuje charakter tohoto literárneho klenotu, sa postarala Daniela Olejníková. V melónovom cukre vychádza na Slovensku po prvýkrát. S bravúrnou suverenitou ju preložil Daniel Hevier.

Prázdno rodiny je zbierka deviatich poviedok významného írskeho spisovateľa Colma Tóibina. Sú ovplyvnené autorovými zážitkami a spomienkami z Írska, Španielska či Spojených štátov. Suverénne napísané príbehy, nežné, ale i kruté, neobyčajne citlivo vyrozprávané. Hovoria o skrytých túžbach ľudí, ktorí sa často nechtiac ocitli v cudzom, ďalekom svete. Tóibínov štýl je úsporný, no zároveň svojsky poetický. Poviedky z Prázdna rodiny sa líšia témou aj rozsahom, spája ich však málo vypovedaných slov medzi uzavretými a mlčanlivými postavami, ich zmeškané životné šance, neúspešné návraty, nenaplnené nádeje, sklamania a časté pohľady na sivomodré more z výbežku kamenistej pláže na jednom z mnohých koncov sveta.

Textúra i atmosféra najnovšieho diela, ktoré autorka predstavila v januári tohto roka, vychádza z rovnomenného piesňového cyklu Franza Schuberta. Básne Wilhelma Müllera, ktoré sú zašifrovaným politickým pamfletom i súborom veľkých metafor pre neradostný osud vyhnanca v nehostinnej spoločnosti, Schubert použil ako substrát pre vlastnú precítenú a zároveň zaangažovanú výpoveď. V jeho cykle sa niekoľko silných základných motívov vracia od piesne k piesni v rôznych variáciách a v jasnej súvislosti so spievaným textom. Tak je to aj v Zimnej ceste Efriede Jelinek: V úvodnej kapitole virtuózne predstaví základné motívy diela, ktoré sa cyklicky vracajú s pre ňu typickou nástojčivosťou, dovedenou až na hranicu možného vnímania. Táto kniha je svojou rafinovanou hustotou, hravosťou, kombináciou banality a citu, rezultujúcich v stále prítomnej trpkej osobnej spovedi, výnimočná aj v kontexte tvorby tejto výnimočnej autorky.

Anthony Webster je šesťdesiatnik. Žije sám, je holohlavý, triedi odpad, udržiava byt v čistote a zveľaďuje ho, aby nestratil hodnotu. Anthony si neničí pneumatiky na aute neopatrnou jazdou a dobrovoľníči v nemocnici. Sám seba považuje za znášanlivého a vraví, že čas je na jeho strane. Už je vo veku, keď sa zvykne rekapitulovať. A spomínať viac ako predtým. Anthonymu sa pred očami odvíja príbeh o dávnom stredoškolskom priateľstve štvorice chlapcov, ktorého dôsledky postupne začínajú ovplyvňovať aj hrdinov dnešok. Mudrovali vtedy o zákonitostiach fungovania všehomíra i o všeličom inom. A najmä: túžili po láske mladých žien. Osud im prihral Veroniku z Chislehurstu. Meandre Anthonyho pamäti nadobúdajú nový tvar i hĺbku, voda v nich kalnie. Vynárajú sa staré zážitky. Nasvietené v súčasnosti prebiehajúcimi udalosťami získavajú inú farbu, inú chuť aj iný zápach. Svet je zvláštny. Život tiež. A ľudia najzvláštnejší. Víťazná kniha Man Booker Prize 2011, najvýznamnejšej literárnej ceny v anglicky hovoriacom a píšucom svete. Skúmanie vzťahov a dejov minulých z ich konca. Nemenného, no prinášajúceho poznanie, zmysel súčasnosti tých zdanlivo ukončených dejov a vzťahov. Čítavý, skvelý text. Literatúra.

„Zberateľstvo je droga, pocit neuhasiteľného smädu, horúčka, možno až posadnutosť.“ To je len zopár charakteristík zberateľskej vášne, ktorá je hlavnou témou knihy rozhovorov publicistu Petra Uličného so zberateľom umenia Ivanom Melicherčíkom. Čitateľ nahliadne zblízka do všetkých zákutí unikátnej kolekcie, v ktorej si podáva ruku slovenská moderna na čele s Galandom a galandovcami, africké kmeňové umenie, tvorba naivistov z celého sveta, ale i pestrá mozaika sochárskeho a maliarskeho umenia súčasných slovenských, českých i zahraničných autorov. Interview je doplnené zbierkou príbehov, v ktorých Ivan Melicherčík zachytáva najzaujímavejšie „historky“ zo svojej zberateľskej odysey a spomienky na osobné stretnutia a zážitky s domácimi i zahraničnými umelcami. Obrazová časť knihy ponúka viac ako 400 archívnych a dokumentárnych snímok i reprodukcií najvýznamnejších diel Melicherčíkovej unikátnej kolekcie.

Životopisných kníh o Sylvii Plathovej vyšlo od jej smrti v roku 1963 mnoho. Román francúzskej autorky Claude Pujade-Renaudovej Pytliakove ženy však vôbec nie je typickou životopisnou knihou. Je to predovšetkým ľúbostný román. Prepletajú sa v ňom viaceré hlasy, ktoré tento nekonečne smutný rodinný príbeh spájajú do mohutného, neobyčajne plastického a autentického prúdu strhujúceho románu. Sú to hlasy pútavé, fascinujúce, drásavé, ale i úsporné, vždy citlivo narábajúce s nezvratnými faktami z celkom nedávnej minulosti. Vstupujeme nie len do hlavy Teda a Sylvie, ale aj jej matky, rivalky, sestry, jej psychiatra, priateľov či susedov. Sledujeme ich myšlienky, túžby, nálady, ich boje. Román ďaleko presahuje možnosti biografie, hoci sa drží prameňov a faktov, niekedy podaných tak stroho, až to mrazí.

Sedem autorských rozprávok Zuzany Mojžišovej vzniklo v čase požiadaviek jej dvoch synov a dcéry na večerné príbehy. Nielenže ju to zjavne bavilo, ale dala do toho to najlepšie zo svojej fantázie i zručností výbornej a originálnej rozprávačky. Ako každá dobrá rozprávka, a tieto k nim rozhodne patria, i tieto majú v sebe trochu poučenia, trochu zábavy a trochu neočakávanosti a dobrodružstva. Bonusom je príbeh, ktorý spoločne vymysleli tri hore spomínané deti a ich štyri priateľky. Ak sa nezvyknete pri čítaní knihy nahlas smiať, tak pri Makarene a brutálnej Karkulke sa vám to rozhodne nepodarí.

Inšpiratívne autobiografické spomienky jedného z najznámejších súčasných francúzskych spisovateľov Daniela Pennaca sú o učiteľoch, ich žiakoch a trápeniach rodičov. Ale najmä o láske. Nie k učeniu, ako by sa mohlo zdať, ale k žiakom. Prvú časť knihy tvoria spomienky autora na vlastné školské roky, ktoré boli vyplnené dvoma dominantnými emóciami: strachom a hanbou. Daniel bol totiž veľmi slabým žiakom, považovaným všetkými (vrátane seba) za hlupáka. V druhej časti knihy nazrieme do duševného sveta učiteľa. Pennac o ňom niečo vie, keďže sám celé štvrťstoročie učil. Konkrétne príbehy, konkrétne námety, či nástroje pomoci a motivácie. „Knihu Trápenia so školou si určite vezmete do rúk vždy, keď budete ako pedagóg či rodič bezradní, a verte mi, mne už veľmi pomohla.“ Hovorí Gabriela Herényiová, školská psychologička. A pripravte sa, že pri Pennacovom „poučovaní“ sa hlasnému smiechu a výkrikom :“Áno, presne tak!“, a naliehavej potrebe prečítať úryvky z knihy najbližšie sa vyskytujúcemu človeku neubránite.

Severozápadný Londýn. Malý Babylon. Všetky farby pleti, všetky možné vyznania. Spletité ulice, tesne pri sebe domy, v nich malé byty. Tu sa odvíja príbeh štyroch ľudí, dvoch párov. Niekto má deti, stálu prácu, slušný plat a malé auto. Niekto horšiu prácu, žiadne deti, žiadny byt. Spokojný nie je nikto. V inej štvrti stojí iný dom, na poschodí byt, v byte kúpeľňa, v kúpeľni vaňa. V nej vyziabnutá a predsa stále krásna iná žena, s čiarami kokaínu na zrkadielku. Bývalý milenec sedí v rozpakoch naproti. Plocha ohraničená niekoľkými londýnskymi ulicami je podkladom pre farebnú koláž zlepenú z dovolenkových fotiek, stratených vecí a novinových výstrižkov. Večierky so známymi, kriminálny prípad z obchodu na rohu ulice, zranený pes, možno dokonca mŕtvy, smiech rozmaznaných detí a ticho po tých potratených, príliš živé matky. Životy a príbehy sa pretínajú a stretávajú v bytoch, v autobusoch, na uliciach. Výsledný obrázok, román NW je celistvou mozaikou tejto spleti. Zadie Smith si aj tentokrát všíma multikultúrne prostredie, stret aj súžitie rozdielnych svetov na území jednej štvrti jedného mesta.