Artforum strana 17 z 25

Knihu, ktorá prináša civilný portrét Jána Langoša prostredníctvom rozprávania jeho rodiny, priateľov a známych, tvoria dva druhy navzájom sa prelínajúcich textov – autorov rozhovor s Langošovou manželkou Gabrielou a prerozprávané stretnutia s približne dvadsiatkou podstatných ľudí Langošovho života. Predslov napísal Martin M. Šimečka, záver knihy, ktorá ponúka veľké množstvo fotografií, tvoria dva monologické texty dcér Jána Langoša. Hoci autor i respondenti, samozrejme, neobchádzajú kľúčové udalosti života tohto disidenta a politika, kniha nie je investigatívnym dielom a nekladie si za cieľ byť historiografickou ani politologickou publikáciou.

Chlapec s očami ako hviezdy nemá meno. V celej knihe veľa o sebe neprezradí, vlastne takmer nič. Nikto netuší odkiaľ prišiel, ani kam má namierené. Je to však zvedavý chlapec, ktorý rád kladie otázky. Putuje krajinou, ktorá je rovnako záhadná ako on sám. Ocitol sa v nej vďaka pestrofarebnému motýľovi, ktorý sa stane jeho spoločníkom a sprevádza ho na ceste plnej prekvapení a nečakaných stretnutí. V tejto knihe majú malí čitatelia možnosť zoznámiť sa s niektorými hrdinami slovenských rozprávok, na ktorých si ich rodičia a starí rodičia budú určite ešte pamätať.

Chlapec s očami ako hviezdy nemá meno. V celej knihe veľa o sebe neprezradí, vlastne takmer nič. Nikto netuší odkiaľ prišiel, ani kam má namierené. Je to však zvedavý chlapec, ktorý rád kladie otázky. Putuje krajinou, ktorá je rovnako záhadná ako on sám. Ocitol sa v nej vďaka pestrofarebnému motýľovi, ktorý sa stane jeho spoločníkom a sprevádza ho na ceste plnej prekvapení a nečakaných stretnutí. V tejto knihe majú malí čitatelia možnosť zoznámiť sa s niektorými hrdinami slovenských rozprávok, na ktorých si ich rodičia a starí rodičia budú určite ešte pamätať.

To sa nám iba zdá, že o maďarsko-slovenských vzťahoch vieme všetko. Iba si nahovárame, že súčasné usporiadanie je stále a nemenné. Z omylu nás skratkou fikcie vyvedie kniha Maládunajskávojna, ktorá s ľahkosťou opisuje, akú slabú trvácnosť majú nitky siločiar, na ktorých visí naša každodennosť. Životy nie celkom obyčajných ľudí, keď sú náhle narušené či prerušené, ústia do nie celkom bežných situácií, nápadne podobných katastrofám. Keď k nim dôjde, už si nevystačíme s duchaprítomnosťou, bojovnosťou, statočnosťou ani so suchým humorom, vlastnosťami, ktorými hrdinovia knihy akoby ešte chvíľami zo zotrvačnosti disponovali. Ani len zázraky, ktoré sú tu priam historicky hodnoverne zachytené a zdokumentované, nemajú moc odkloniť budúcnosť, lebo tá ako vždy hrmotne prichádza bránami dneška a razom mení všetko, na čo sme sa doposiaľ spoliehali.

To sa nám iba zdá, že o maďarsko-slovenských vzťahoch vieme všetko. Iba si nahovárame, že súčasné usporiadanie je stále a nemenné. Z omylu nás skratkou fikcie vyvedie kniha Maládunajskávojna, ktorá s ľahkosťou opisuje, akú slabú trvácnosť majú nitky siločiar, na ktorých visí naša každodennosť. Životy nie celkom obyčajných ľudí, keď sú náhle narušené či prerušené, ústia do nie celkom bežných situácií, nápadne podobných katastrofám. Keď k nim dôjde, už si nevystačíme s duchaprítomnosťou, bojovnosťou, statočnosťou ani so suchým humorom, vlastnosťami, ktorými hrdinovia knihy akoby ešte chvíľami zo zotrvačnosti disponovali. Ani len zázraky, ktoré sú tu priam historicky hodnoverne zachytené a zdokumentované, nemajú moc odkloniť budúcnosť, lebo tá ako vždy hrmotne prichádza bránami dneška a razom mení všetko, na čo sme sa doposiaľ spoliehali.

To sa nám iba zdá, že o maďarsko-slovenských vzťahoch vieme všetko. Iba si nahovárame, že súčasné usporiadanie je stále a nemenné. Z omylu nás skratkou fikcie vyvedie kniha Maládunajskávojna, ktorá s ľahkosťou opisuje, akú slabú trvácnosť majú nitky siločiar, na ktorých visí naša každodennosť. Životy nie celkom obyčajných ľudí, keď sú náhle narušené či prerušené, ústia do nie celkom bežných situácií, nápadne podobných katastrofám. Keď k nim dôjde, už si nevystačíme s duchaprítomnosťou, bojovnosťou, statočnosťou ani so suchým humorom, vlastnosťami, ktorými hrdinovia knihy akoby ešte chvíľami zo zotrvačnosti disponovali. Ani len zázraky, ktoré sú tu priam historicky hodnoverne zachytené a zdokumentované, nemajú moc odkloniť budúcnosť, lebo tá ako vždy hrmotne prichádza bránami dneška a razom mení všetko, na čo sme sa doposiaľ spoliehali.

Jedna z najúspešnejších kníh majstra rozprávkara Gianni Rodariho vychádza aj v audiopodobe. V réžii Silvestra Lavríka texty nahovoril herec Richard Stanke a hudobne rozprávky doprevádzal akordeonista Boris Lenko. Originálny a šibalský prejav Richarda Stankeho výborne korešponduje s Gianniho humorom a priateľsky útočí na fantáziu a bránice poslucháčov. Rozprávky po telefóne sú jednou z najúspešnejších kníh majstra rozprávkara Gianni Rodariho, hneď po Cibuľkových dobrodružstvách. Rozprávky vyšli po prvýkrát v Československu v roku 1965, neskôr znovu v deväťdesiatych rokoch. Vydavateľstvo Artforum ich v roku 2016 priviedlo opäť k životu v pôvodnom preklade Blahoslava Hečka a spolu s neodmysliteľnými ilustráciami Vladimíra Fuku. Krátke, smiešne rozprávky nestratili nič zo svojho účinku na predstavivosť detí i dospelých. Sú krátke, prekvapivé, zábavné a zvláštne. Akoby vymodelované z detských myšlienok a podľa detských pravidiel. Sú o múdrych deťoch a smiešnych dospelých. Účtovník Bianchi je obchodný cestujúci, ktorý celý týždeň cestuje po celom Taliansku a doma so svojou dcérkou trávi len málo času. Majú však zavedený rituál, že Bianchi, kdekoľvek je, vždy večer presne o deviatej porozpráva dcérke telefonicky jednu rozprávku.

V máji roku 1937 stojí pred výťahom v jednom z leningradských obytných blokov muž s kufríkom, pripravený opustiť a tým aj ochrániť svoju rodinu. Takto začína britský spisovateľ Julian Barnes svoju najnovšiu knihu Sum času/The Noise of Time, ktorej hlavným hrdinom je Šostakovič. Román Šum času je poctou anglického spisovateľa a novinára Juliana Barnesa hudobnému géniovi, konformistovi, hračke v rukách moci a tiež sugestívnym popisom praktík, aké sovietska moc využívala počas najtvrdších rokov kultu osobnosti aj chruščovovského odmäku. Ruský hudobný skladateľ Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič (1906 - 1975), svetoznámy a oceňovaný a zároveň zakazovaný a zatracovaný. Stalinov chránenec, skladateľ, ktorý úspešne reprezentoval totalitnú moc v zahraničí a ktorého tá istá moc trýznila a označovala za nepriateľa ľudu. Šostakovič je ústrednou postavou knihy, ktorá si nenárokuje byť biografiou, ale plnohodnotným románom a ktorá krátko po vydaní vyvolala rozporuplné reakcie medzi muzikológmi a obdivovateľmi Šostakoviča. Kniha v preklade Jána Litváka vychádza vo vydavateľstve Artforum v týždeň 110. výročia narodenia skladateľa a zároveň počas festivalu Konvergencie.

Večerné predstavenie standup komika Dovale G.v malom izraelskom meste v ešte menšom suterénnom bare. Publikum si najprv užíva okúzľujúceho, nevypočítateľného i odpor vzbudzujúceho, no skúseného komika. Postupne sa však jeho patetická šou plná vtipov a smiechu mení na osobnú spoveď, otvorenú ranu, hlboko skrytú v jeho vnútri po celé roky. Komik je na javisku rozpoltený medzi tým, čo dlhuje publiku a čo sebe. Všetko to sa odohráva pred jeho bývalým priateľom z detstva, ktorý sa celý čas snaží pochopiť, prečo bol pozvaný na túto šou. Vojde kôň do baru je román napísaný strhujúcim štýlom berúcim dych. Obecenstvo by mohlo odísť, komika vypískať či vyhodiť zo scény, keby nebolo natoľko vtiahnuté do príbehu jeho osobného pekla. Nebudete vedieť či sa smiať a či plakať, tak ako diváci v malej sále. David Grossman znovu potvrdil svoju úžasnú schopnosť vystihnúť ľudské emócie, no tentokrát s až krutou invenciou svojej doteraz hádam najzaujímavejšej postavy.

Večerné predstavenie standup komika Dovale G.v malom izraelskom meste v ešte menšom suterénnom bare. Publikum si najprv užíva okúzľujúceho, nevypočítateľného i odpor vzbudzujúceho, no skúseného komika. Postupne sa však jeho patetická šou plná vtipov a smiechu mení na osobnú spoveď, otvorenú ranu, hlboko skrytú v jeho vnútri po celé roky. Komik je na javisku rozpoltený medzi tým, čo dlhuje publiku a čo sebe. Všetko to sa odohráva pred jeho bývalým priateľom z detstva, ktorý sa celý čas snaží pochopiť, prečo bol pozvaný na túto šou. Vojde kôň do baru je román napísaný strhujúcim štýlom berúcim dych. Obecenstvo by mohlo odísť, komika vypískať či vyhodiť zo scény, keby nebolo natoľko vtiahnuté do príbehu jeho osobného pekla. Nebudete vedieť či sa smiať a či plakať, tak ako diváci v malej sále. David Grossman znovu potvrdil svoju úžasnú schopnosť vystihnúť ľudské emócie, no tentokrát s až krutou invenciou svojej doteraz hádam najzaujímavejšej postavy.

Legendárna biblia bítnickej generácie, jedna z najlepších kníh minulého storočia.

Krátke, smiešne rozprávky, ktoré obchodný cestujúci po telefóne rozprával svojej dcére. Jedna z najúspešnejších kníh majstra rozprávkara Gianni Rodariho vychádza v pôvodnom preklade Blahoslava Hečka s ilustráciami Vladimíra Fuku, ktoré sú ešte farebnejšie a živšie ako pred päťdesiatimi rokmi, kedy kniha prvýkrát vyšla v Československu. Rozprávky po telefóne nestratili za viac než štyridsať rokov nič zo svojho účinku na predstavivosť detí i dospelých. Rozprávky totiž nemusia byť dlhé ani poučné. Tieto sú, naopak, krátke. Prekvapivé. Zábavné. Zvláštne. Akoby vymodelované z detských myšlienok a podľa detských pravidiel. Sú o múdrych deťoch a smiešnych dospelých. Niekedy trochu preháňajú, len čo je pravda, no ale čo ak niekedy niekde predsa len existoval zmrzlinový palác a čo ak sa dá výťahom doletieť až na Venušu...

Krátke, smiešne rozprávky, ktoré obchodný cestujúci po telefóne rozprával svojej dcére. Jedna z najúspešnejších kníh majstra rozprávkara Gianni Rodariho vychádza v pôvodnom preklade Blahoslava Hečka s ilustráciami Vladimíra Fuku, ktoré sú ešte farebnejšie a živšie ako pred päťdesiatimi rokmi, kedy kniha prvýkrát vyšla v Československu. Rozprávky po telefóne nestratili za viac než štyridsať rokov nič zo svojho účinku na predstavivosť detí i dospelých. Rozprávky totiž nemusia byť dlhé ani poučné. Tieto sú, naopak, krátke. Prekvapivé. Zábavné. Zvláštne. Akoby vymodelované z detských myšlienok a podľa detských pravidiel. Sú o múdrych deťoch a smiešnych dospelých. Niekedy trochu preháňajú, len čo je pravda, no ale čo ak niekedy niekde predsa len existoval zmrzlinový palác a čo ak sa dá výťahom doletieť až na Venušu...

Krátke, smiešne rozprávky, ktoré obchodný cestujúci po telefóne rozprával svojej dcére. Jedna z najúspešnejších kníh majstra rozprávkara Gianni Rodariho vychádza v pôvodnom preklade Blahoslava Hečka s ilustráciami Vladimíra Fuku, ktoré sú ešte farebnejšie a živšie ako pred päťdesiatimi rokmi, kedy kniha prvýkrát vyšla v Československu. Rozprávky po telefóne nestratili za viac než štyridsať rokov nič zo svojho účinku na predstavivosť detí i dospelých. Rozprávky totiž nemusia byť dlhé ani poučné. Tieto sú, naopak, krátke. Prekvapivé. Zábavné. Zvláštne. Akoby vymodelované z detských myšlienok a podľa detských pravidiel. Sú o múdrych deťoch a smiešnych dospelých. Niekedy trochu preháňajú, len čo je pravda, no ale čo ak niekedy niekde predsa len existoval zmrzlinový palác a čo ak sa dá výťahom doletieť až na Venušu...

Román Ryby nemajú nohy sleduje osudy jednej rodiny od prelomu 19. a 20. storočia až po súčasnosť, od dedinky vo východných fjordoch až po Keflavík, "najčernejšie miesto na Islande", kde sú iba "tri svetové strany: vietor, more a večnosť". Ari, muž stredného veku, sa po niekoľkoročnej neprítomnosti vracia do rodného Keflavíku, na miesto, ktoré nejaký tamojší papaláš nazval "najčernejším" - a asi mal pravdu. V Keflavíku má Ari na večer dohodnutú schôdzku s najlepším priateľom z detstva. Očakávané spoločné stretnutie vracia oboch mužov do minulosti, dávnejšej i menej dávnej, kedy ešte Island žil rybárstvom a súznel s morom… Keď začne o rybách (hoci aj nohy nemajú), rybároch, sieťach života, láske, priateľstve, búrke a Bohu rozprávať mág atmosféry, čarodej príbehov, majster slova Jón Kalman Stefánsson - neostáva človeku nič iné, len čítať, čítať, čítať až do konca. Tak to bolo pri predchádzajúcich jeho knihách, ktoré vyšli v slovenčine či češtine, a tak je to aj teraz, pri jeho najnovšej knihe z Artfora - Ryby nemajú nohy. Román bol nominovaný na Islandskú literárnu cenu (2013) a Cenu Severskej rady za literatúru (2015). V októbri 2015 vyšlo na Islande pokračovanie románu pod titulom Eitthvao á staero vio alheiminn (Skoro tak veľký ako vesmír sám).

Román Ryby nemajú nohy sleduje osudy jednej rodiny od prelomu 19. a 20. storočia až po súčasnosť, od dedinky vo východných fjordoch až po Keflavík, "najčernejšie miesto na Islande", kde sú iba "tri svetové strany: vietor, more a večnosť". Ari, muž stredného veku, sa po niekoľkoročnej neprítomnosti vracia do rodného Keflavíku, na miesto, ktoré nejaký tamojší papaláš nazval "najčernejším" - a asi mal pravdu. V Keflavíku má Ari na večer dohodnutú schôdzku s najlepším priateľom z detstva. Očakávané spoločné stretnutie vracia oboch mužov do minulosti, dávnejšej i menej dávnej, kedy ešte Island žil rybárstvom a súznel s morom… Keď začne o rybách (hoci aj nohy nemajú), rybároch, sieťach života, láske, priateľstve, búrke a Bohu rozprávať mág atmosféry, čarodej príbehov, majster slova Jón Kalman Stefánsson - neostáva človeku nič iné, len čítať, čítať, čítať až do konca. Tak to bolo pri predchádzajúcich jeho knihách, ktoré vyšli v slovenčine či češtine, a tak je to aj teraz, pri jeho najnovšej knihe z Artfora - Ryby nemajú nohy. Román bol nominovaný na Islandskú literárnu cenu (2013) a Cenu Severskej rady za literatúru (2015). V októbri 2015 vyšlo na Islande pokračovanie románu pod titulom Eitthvao á staero vio alheiminn (Skoro tak veľký ako vesmír sám).