Artforum strana 16 z 20

Praha je zaviata snehom, ktorý ukryl akékoľvek stopy jesenného dobrodružstva Jirka a En. Prašina však znova nečakane vtrhne do ich životov ako snehová víchrica. Aká hrozba číha v prašinskej štvrti Krchleby a kto je tajomný Melichar? Do vzťahu medzi Jirkom a En sa vkráda nedôvera a pochybnosti. Komu ešte môžu veriť, keď aj tí najbližší majú pred nimi tajnosti? Pod oceľovým nebom sa odohrá strhujúci príbeh, ktorý vyvedie z omylu všetkých, čo si mysleli, že na Prašine môže niekedy zavládnuť pokoj. Druhý diel zo série dobrodružných kníh pre mládež od Vojtěcha Matochu.

Ásta, ktorej meno – ak si odmyslíme posledné písmeno – po islandsky znamená láska, sa narodí koncom päťdesiatych rokov mladému zaľúbenému páru, Sigvaldimu a Helge. Idyla rodinného života však netrvá dlho. Na Helgu doľahne monotónnosť a útrapy všedného dňa a rodinu opustí. Kým sa Sigvaldi snaží opäť si usporiadať život, vyrastá Ásta u pestúnky. Príbeh o Áste nie je len životným príbehom jednej ženy, ale aj rozprávaním o rodine, o osudoch, ktoré sa navzájom preplietajú a ovplyvňujú, o láske v jej mnohých podobách, ľudských túžbach, strate a ľútosti, vyrozprávaný s citlivosťou a pochopením. Príbeh o Áste je najnovším, v poradí dvanástym románom islandského autora Jóna Kalmana Stefánssona (1963). Román bol okrem iného nominovaný na Islandskú literárnu cenu a na francúzsku literárnu cenu Prix Médici. V slovenskom preklade od autora vyšli romány Letné svetlo a potom príde noc, Ryby nemajú nohy a Veľké asi ako vesmír.

Román o telách a telesnosti v rozličných podobách, rozdelených do piatich T: Ticho, Teplo, Tekutiny, Tíšenie bolesti a Transport. Štyri postavy, ktorých príbehy sa mimovoľne prelínajú v dnešnej Bratislave...

Listy Deža Ursinyho Eve Rosenbaumovej Jabloň v zime prichádzajú zďaleka, a predsa zblízka. Zďaleka: od ich vzniku uplynulo štyridsaťpäť rokov, od Dežovej smrti dvadsať. A predsa zblízka: uzatvárajú, akoby račím chodom, vedno s listami Zdenke Krejčovej Moja milá pani (2007) a so vzájomnými listami so synom Jakubom Ahoj tato – milý Kubo (2015) akýsi voľný triptych, trojdielny obraz Dežovho života a doby, v ktorej sa odohrával. S trochou nadsádzky a ľahko parafrázujúc možno hovoriť aj o Dežovej ceste pedagógiou, praktickou životnou skúsenosťou od prvej do poslednej lásky. V Jabloni v zime sa prelínajú a zmiešavajú tri prúdy. Jeden tvorí čas Dežovej lásky k Eve, v ktorom sa rozhoduje o jej trvaní, bytí a nebytí, druhý hraničný, liminálny čas ritualizovaného prechodu medzi svetom slobody a neslobody, tretí čas obnovenia poriadku a vzniku toho, čo sa nazývalo dobovo príznačným pojmom reálny socializmus, ktorý mal v každodennej podobe biedermeierovskú tvár, ale v spoločenskej oblasti znamenal revíziu starých a potvrdenie inovovaných foriem totalitného režimu. Tieto tri prúdy sa v listoch navzájom prepájajú a vytvárajú v momentkách spoločného toku punktuálnu Dežovu správu Eve o stave seba a sveta. Je to správa o intímnom milostnom vzťahu, plnom vnútornej neistoty, ktorá je zároveň svedectvom osobného tápania a dokumentom dobovej perverzie.

Finalistka prestížnej Man Bookerovej ceny sa prvýkrát predstaví v slovenčine. Jeseň je prvý zo štyroch románov s názvami podľa ročných období. V knihe sa prelínajú príbehy umierajúceho 101- ročného starca Daniela Glucka a mladej ženy Elisabeth Demand. Postupne, cez viaceré spomienky zisťujeme, čo tieto dve postavy znamenali a čo znamenajú jeden pre druhého. Ich priateľstvo sa začalo náhodou, boli susedmi, no postupne sa zbližovali najmä cez umenie a to, že si jeden na druhého našli čas. Román je tiež označovaný ako prvý skutočne pobrexitový, keďže reflektuje súčasné dianie vo Veľkej Británii.

Najnovšia kniha Moniky Kompaníkovej, v ktorej príbehy plynú smerom k sútoku. Sú dni, z ktorých sa o sebe nič nedozviete, ale sú aj dni nezabudnuteľné, tie na sútoku. Ich koniec je začiatkom čohosi nového. Monika Kompaníková, jedna z najvýraznejších autoriek súčasnej slovenskej beletrie vo svojom novom románe Na sútoku rozpráva príbeh jedného takého dňa a dvoch žien. Hana je už dospelá. Dokáže rozprávať o svojom živote, čo zažíva, čo cíti. Sama vychováva malého syna, takmer bez slov odprevádza chorého otca a rastliny zo susedovej zdevastovanej záhrady starostlivo presádza do svojej záhrady. Anička chodí do základnej školy, žije sama s mlčanlivým otcom v dome na okraji mesta. Ešte nedokáže skutočnosti a emócie svojich chvíľ pochopiť, uchopiť za zmysluplný koniec, no je schopná vydať sa strastiplnú cestu za uznaním. Obidve cítia ťažobu veľkých zlomov a premien prichádzajúcich v nepatrných detailoch, v momentoch, keď sa hladina roztvorí a na povrch sa vyderie strach, hnev, či čistá radosť a vášeň. V knihe Moniky Kompaníkovej opäť nenájdete žiadne dejinné zvraty ani veľké tragédie - iba tie drobné osobné tragédie, ktoré vznikajú zo zdanlivo banálnych nedorozumení, strachu a neschopnosti a ktoré sa generačne reťazia. Laureátka našej najprestížnejšej literárnej Ceny Anasoft litera, opäť raz bravúrne potvrdzuje svoj talent, rozprávačské umenie i schopnosť pozrieť sa svet prenikavými, všímavými očami. Monika Kompaníková (1979) je autorkou zbierky poviedok Miesto pre samotu, novely Biele miesta a románu Piata loď, ktorý v roku 2011 získal cenu Anasoft litera a bol preložený do siedmych jazykov. Film She is a harbour, natočený na motívy tejto knihy, bude mať premiéru na jeseň roku 2016. Pre deti napísala knihu Hlbokomorské rozprávky.

Román Simon je tragikomicky´, ale aj plny´ nesmiernej láskavosti a dobra. Je hlavne o láske – tej, ktorá je často nedosiahnuteľná, ale keď ju raz človek nájde, ostane mu na cely´ život. V malom arménskom meste zomrel miestny murár Simon. Patril k váženy´m a obľúbeny´m občanom mestečka Berd, známy však bol aj svojimi nespočetny´mi ľúbostny´mi aférami. Na poslednej ceste ho odprevádzajú všetky jeho milované. Každej zanechal nejaky´ dar a spomienku na veľkú lásku. A každá má svoj príbeh. Simon od Narine Abgarian je síce pomenovany´ po mužovi, no rozpráva príbehy štyroch pozoruhodny´ch žien. Abgarian s neochvejnou úprimnosťou a jemny´m humorom zobrazuje premenu svojich žensky´ch postáv na pozadí tráum 20. storočia: arménskej genocídy, občianskej vojny, dvoch svetovy´ch vojen a sovietskej moci. Silny´ príbeh o silny´ch ženách napísala autorka známeho románu Z neba spadli tri jablká na vrchole svojich tvorivy´ch síl.

„Je zmierenie sa s osudom zrelosť či zbabelosť?“ Tvoja neprítomnosť je tma je uchvacujúci román, ktorý si svoje tajomstvá stráži do poslednej strany a ešte trochu dlhšie. Jón Kalman Stefánsson nám opäť prináša spletitý príbeh, ktorý nás zavedie naprieč časom: od prítomnosti až na prelom 19. a 20. storočia, zo vzdialeného islandského fjordu až na juh Francúzska a zase späť. Zoznamuje nás so škálou postáv: s majiteľkou hotela so žiarivým úsmevom, s farmárom, čo hrá na elektrickú gitaru, s kňazom píšucim listy nemeckému básnikovi Hölderlinovi, či s jednoduchou ženou, čo sa napriek chýbajúcemu formálnemu vzdelaniu rozhodne poslať do časopisu článok o dážďovkách. Autor nám odhaľuje ich osudy a životné cesty, ktorých spoločným menovateľom je láska. Láska, ktorá človeka prekvapí, keď to najmenej čaká, prinesie blaženosť a naplnenie, no zároveň ho často postaví pred náročnú až nemožnú voľbu. Naše rozhodnutia však neovplyvňujú iba náš vlastný život. Dosiahnu aj na naše okolie a na budúce generácie, tak ako vlnky na rozčerenej vodnej hladine. A tak minulosť často prebýva v našom vnútri.