Artforum strana 20 z 25

Dvanásťročný Jonas žije vo svete riadenom všadeprítomnými pravidlami. Všetko je dokonale zorganizované– človeku pridelia meno, rodičov, povolanie, partnera. Všetci sú si rovní, všetci žijú v dostatku a spokojnosti. Komunita vedená Radou starších sa vyrovnala s vojnami a kriminalitou, ale aj s bolesťou, hnevom, neistotu a sklamaním. Stačí dodržiavať pravidlá. Jonas však nezískava povolanie ako jeho vrstovníci. Je vyvolený stať sa Príjemcom pamäti. Aby sa mohol stať strážcom spomienok minulých generácií, musí prejsť výcvikom. Pod vedením svojho učiteľa, múdreho starca, sa postupne sa dozvedá o bolesti a utrpení, no aj o kráse, umení a láske a začína chápať, aká je cena za bezpečný a bezstarostný život jeho spoločenstva. Súcit a schopnosť milovať ho dovedú k závažnému rozhodnutiu. Svoj román venovala LoisLowry „Všetkým deťom, ktorým zverujeme do rúk budúcnosť.” Román určený vnímavým dospievajúcim aj dospelým, bol preložený do viac ako tridsiatich jazykov a autorka zaň získala niekoľko cien. Na niektorých amerických školách bol zaradený medzi povinné čítanie, na iných naopak zakázaný. Prečo?Pretože je to kniha, ktorá deti vedie k tomu, aby okolitý svet neprijímali automaticky, aby sa oň zaujímali, premýšľali, kládli si otázky a hľadali odpovede. Aby si uvedomili, že pravidlá, ktoré nás majú chrániť, nás môžu zároveň ochudobňovať a pripraviť o slobodnú vôľu.

V mrazivo strhujúcom príbehu sa znova stretávame s hlavnými postavami predošlého Thilliezovho románu Syndróm E, komisárom Sharkom a poručíčkou Henebellovou. Archeológovia nachádzajú pozostatky skupiny neandertálcov, ktorých zavraždil kromaňonec. Jedenásť mužov za mrežami. Spáchali barbarské zločiny a všetci sú... ľaváci. Aké prepojenie môže existovať medzi vraždami, ktoré od seba delí viac než 30 000 rokov? Je tajomstvo zla ukryté v genetike? Dedí sa z generácie na generáciu prostredníctvom génov, alebo je podmienené spoločnosťou a kultúrou, v ktorej žijeme? Napätie, nečakané zauzlenia, prekvapivé súvislosti a informácie.

V mrazivo strhujúcom príbehu sa znova stretávame s hlavnými postavami predošlého Thilliezovho románu Syndróm E, komisárom Sharkom a poručíčkou Henebellovou. Archeológovia nachádzajú pozostatky skupiny neandertálcov, ktorých zavraždil kromaňonec. Jedenásť mužov za mrežami. Spáchali barbarské zločiny a všetci sú... ľaváci. Aké prepojenie môže existovať medzi vraždami, ktoré od seba delí viac než 30 000 rokov? Je tajomstvo zla ukryté v genetike? Dedí sa z generácie na generáciu prostredníctvom génov, alebo je podmienené spoločnosťou a kultúrou, v ktorej žijeme? Napätie, nečakané zauzlenia, prekvapivé súvislosti a informácie.

Krehká próza autora slávnych románov o vzťahu k sebe i k druhým aj o miere odcudzenia v rodine. Jemný portrét záhadných súrodencov Glassovcov.

Krehká próza autora slávnych románov o vzťahu k sebe i k druhým aj o miere odcudzenia v rodine. Jemný portrét záhadných súrodencov Glassovcov.

Nová zbierka poviedok jedného z najprekladanejších a najobľúbenejších izraelských spisovateľov, izraelského Tarantina – Etgara Kereta. V Izraeli zbierku radšej ani nepublikoval, príliš otvorene sa dotýka krutej izraelskej každodennosti zatienenej teroristickými útokmi, sebevraždami a všadeprítomnou smrťou a zároveň je drzá, chladná a plná šibeničného humoru. Kniha zachytáva sedem rokov Keretovho života, keď „mal to šťastie byť zároveň synom i otcom“. Sedem rokov otca, ktorému sa narodil syn vo chvíli ako vo vedľajšej ulici teroristi odpálili bombu, spisovateľa, ktorý podstatnú časť svojho života trávi na letiskách a syna, ktorý vďaka písaniu spoznáva aj svoju židovskú minulosť. V Poľsku má Etgar Keret vlastný dom v úzkej medzere medzi dvoma domami. Dom má proporcie Keretových poviedok – je odvážny a minimalistický.

Žltí vtáci sú Powersovým románovým debutom, za ktorý už získal niekoľko renomovaných literárnych cien: The Guardian First Book Award za najlepšiu prvotinu roka, The PEN/Hemingway Award za najlepšiu prvotinu roka v kategórii beletria, a za francúzsky preklad prestížnu cenu Prix littéraire du Monde v kategórii zahraničný román. Vo svojom diele čerpá z vlastnej skúsenosti vojaka v nasadení vo vojnovej oblasti. Ako povedal v rozhovore pre britský denník The Guardian: „Jedným z dôvodov, prečo som túto knihu napísal, bol, že ľudia sa ma neustále pýtali: 'Aké to tam bolo?' … Zdalo sa, že to však nebola otázka nedostatku informácií. Tých bolo naokolo veľa. To, čo ľudia naozaj chceli vedieť, bolo, ako som to cítil; fyzicky, emočne a psychologicky. Preto som [túto knihu] napísal.” Žltí vtáci sú knihou o silnom priateľstve na pozadí hrôzostrašnosti a brutality vojny. Je to príbeh o prežití, ľudskosti, krehkosti človeka, o emóciách a v neposlednom rade o vojne, ktorá sa vedie na iných frontoch: v domovoch vojakov, v mysliach matiek.

Tri rôzne uhly pohľadu na 38 dôležitých udalostí, ktoré podľa autorov knihy formovali naše osobné životy počas dvadsiatichpiatich rokov od revolúcie.

Tri rôzne uhly pohľadu na 38 dôležitých udalostí, ktoré podľa autorov knihy formovali naše osobné životy počas dvadsiatichpiatich rokov od revolúcie.

Bizarný a tajomný film, po zhliadnutí ktorého náhle oslepne jeden človek... Takto začínajú prázdniny Lucie Henebellovej, policajnej poručíčky z Lille, a jej dvoch dcér. Päť znetvorených mŕtvol, kvôli ktorým je komisár Franck Sharko, trpiaci schizofréniou, povolaný z núteného voľna naspäť do služby. Keď Henebellová a Sharko objavia spojitosť medzi dvoma prípadmi, začína sa desivá cesta za odhaľovaním pravdy, ktorá ich zavedie z francúzskeho severu do káhirských slumov a kanadských sirotincov päťdesiatych rokov. Cesta, ktorá odhaľuje pôvod násilia a agresívneho správania, limity slobodnej vôle a zraniteľnosť ľudskej mysle. Pretože tí, ktorí nepoznajú syndróm E, ešte nevedia, čoho všetkého sú schopní... „Syndróm E presahuje hranice klasického kriminálneho románu a prináša desivé psychologické mystérium so skutočne šokujúcim rozuzlením.“ (Post Gazette) „Bravúrny príbeh, ktorý väčšina čitateľov zhltne na posedenie.“ (Publishers Weekly) Franck Thilliez Absolvent informatiky Franck Thilliez (1973) začal písať detektívne romány a trilery v roku 2003. Najväčší úspech mu priniesol román Izba mŕtvych (Chambre des Morts), ktorý v roku 2007 do filmovej podoby úspešne adaptoval Alfred Lot. Lucie Henebellovej v ňom tvár prepožičala Mélanie Laurentová známa ako Shosanna z Nehanebných bastardov Quentina Tarantina. Svetovú popularitu mu však priniesol až román Syndróm E – prvý diel diptychu venovanému násiliu. Spoločne s románom Gataca sú Thilliezovými osobnými Dejinami násilia. V románoch Francka Thillieza sa spája to najlepšie z tradície frankofónneho detektívneho žánru. Dve výnimočné postavy vyšetrovateľov – komplikovaná Lucie Henebellová a schizofrenik Franck Sharko sú stvorení na pátranie po psychopatických vrahoch a odhaľovanie tých najzvrátenejších motívov. Thilliez zároveň nezostáva ľahostajný k francúzskym dejinám a chybám, ktoré táto európska veľmoc napáchala vo svojich kolóniách. Najnovšie títo dvaja vyšetrovatelia počas vianočných sviatkov pátrajú po vrahovi mladého novinára v románe s názvom Atomka, ktorý vo Francúzsku vyšiel na jeseň 2012.

Aj novú zbierku Kataríny Kucbelovej charakterizuje rezervovaný jazyk. Ale s osobnejšími témami získal nový náboj. Autorka vychádza z rámca každodennej životnej skúsenosti, ako ho určujú rodinné vzťahy, väzby na domov a na dôverne známe lokálne spoločenstvo. Namiesto evokovania idyly sa však sústreďuje na naše temnejšie tradície, ako sú zatrpknutosť, strach, predsudky, intolerancia, agresivita. Znepokojujúce čítanie bez lacného imitovania katarzie. Poézia, s ktorou to čitateľovi myslí.

Majster mysterióznej poviedky sa vracia s novou zbierkou. Pavol Rankov rozdelil texty novej knihy do dvoch štýlovo odlišných, zdanlivo protichodných častí. V prvej archaickým jazykom vyrozprával dávne príbehy ďalekých krajín a mýtických čias. Na druhej strane stoja príhody našich geograficky blízkych súčasníkov zaznamenané autentickou rečou v štádiu jej dnešného rozpadu. Či už je to kronikársky zápis, podobenstvo, príbeh hororový alebo univerzitný, autor nám pripravil pútavé čítanie a – ako u neho býva dobrým zvykom – nečakanú pointu.

Majster mysterióznej poviedky sa vracia s novou zbierkou. Pavol Rankov rozdelil texty novej knihy do dvoch štýlovo odlišných, zdanlivo protichodných častí. V prvej archaickým jazykom vyrozprával dávne príbehy ďalekých krajín a mýtických čias. Na druhej strane stoja príhody našich geograficky blízkych súčasníkov zaznamenané autentickou rečou v štádiu jej dnešného rozpadu. Či už je to kronikársky zápis, podobenstvo, príbeh hororový alebo univerzitný, autor nám pripravil pútavé čítanie a – ako u neho býva dobrým zvykom – nečakanú pointu.

Netradične spracovaná kniha, ktorá čitateľa prevedie posledným storočím na Slovensku originálnou formou. Zachytáva obdobie rokov 1914 - 2014, pričom každému roku je priradený jeden text, ktorý vyjadruje atmosféru danej doby: list, telegram, báseň, správa, nariadenie, rozsudok, rozhovor, zápis v kronike, denníkový záznam... Alebo zaujímavý, zabudnutý pohľad na vtedajší osobný či verejný život. Kniha vznikala voľne popri písaní predošlého Krištúfkovho románu Dom hluchého (finalista Anasoft litera 2013) pri zbieraní historického a dobového materiálu. Každý exemplár knihy obsahuje tri zberateľské záložky – dobové artefakty, ktoré sú tiež súčasťou spomínania: svätý obrázok, legendárnu zelenú stokorunáčku, reklamu na Schichtovo mydlo či dobové fotografie. Pamätáte si ešte pioniersky sľub? Poznáte text Charty 77? Spomeniete si, čo ste robili v novembri 1989? Viete, kedy a prečo bol na Slovensku Franz Kafka? Odpovede nájdete v knihe o minulosti, na ktorú by sme nemali zabudnúť.

21 krátkych rozprávok, v ktorých spisovateľka Alexandra Salmela v pútavých fantastických príbehoch opisuje starosti detí vyrovnávajúcich sa s niekedy nepochopiteľným svetom dospelých. Martina Matlovičová, už renomovaná mladá ilustrátorka dopĺňa príbehy svojskými živými ilustráciami, ktoré detskú fantáziu posúvajú znova o kus ďalej. Knihu plánujeme vydať paralelne s fínskym vydavateľstvom Teos a publikácia by mala tak vyjsť hneď v dvoch jazykoch- v slovenčine a fínčine.

Kníh o vzťahoch veľkých a malých ľudí, navyše vyrozprávaných z pohľadu detí, z ich krásne žabej perspektívy a v súlade s mierou ich porozumenia svetu, je pomerne dosť. Príbeh Claire Keeganovej, hoci kratučký, žiari medzi nimi ako drahokam uprostred sklíčok. Írska autorka Claire Keegan virtuózne vyjavuje úžasne veľa na celkom malom priestore. Stačí pár desiatok strán a pohne sa nám zem pod nohami. Nepohne sa na spôsob zemetrasenia či na spôsob vulkanický, ale na spôsob pomalého, trvalého tektonického vrásnenia, možno nie veľmi nápadne, ale nadlho. Na začiatku príbehu sa hlavná hrdinka, ešte dievčatko, vezie v otcovom aute k príbuzným. Netuší, čo ju u Kinsellovcov čaká. Pozerá sa na svet, čo jej ponúkli dospelí, svojím neobyčajným pohľadom, necháva v ňom spočinúť svoje rukaté-nohaté telo a vnímavú, zraniteľnú myseľ. To dievčatko hľadí aj na nás – a my naň. Očami rozšírenými prekvapením z divadla, ktoré život prináša. Fo(s)ter – knižka subtílna formou, obrovská obsahom a ponúknutými emóciami. Vychádza s nádhernými jemnými ilustráciami Zuzany Cigánovej-Mojžišovej, ktoré z útlej novelky vytvárajú knihu, ku ktorej sa radi budete znova a znova vracať.