Artforum strana 13 z 20

Reedícia deviatich poviedok v novom preklade Ani Ostrihoňovej. Tieto poviedky po prvýkrát vyšli knižne v roku 1953. Napriek tomu svojou nadčasovosťou, brilantnosťou, zdanlivou dejovou prostotou, v ktorej je dokonale ukrytá psychika a myslenie postáv, zostávajú tým najlepším vo svetovej literatúre. Ľahkosť a prirodzenosť, s akou Salinger vykresľuje charaktery svojich postáv spôsobuje, že hoci nie všetkému rozumiete, hlboko ich chápete. A to aj postavy, čo sa rozhodli pre samovraždu alebo sa nevedia spamätať z hrôz vojny. Hoci to nie sú príbehy veselé, detský údiv a priamosť ich otázok dáva často nezmyselnému ľudskému údelu jasnú pečať nádeje a poviedkam autentickú živosť a humor.

Finalistka prestížnej Man Bookerovej ceny sa prvýkrát predstaví v slovenčine. Jeseň je prvý zo štyroch románov s názvami podľa ročných období. V knihe sa prelínajú príbehy umierajúceho 101- ročného starca Daniela Glucka a mladej ženy Elisabeth Demand. Postupne, cez viaceré spomienky zisťujeme, čo tieto dve postavy znamenali a čo znamenajú jeden pre druhého. Ich priateľstvo sa začalo náhodou, boli susedmi, no postupne sa zbližovali najmä cez umenie a to, že si jeden na druhého našli čas. Román je tiež označovaný ako prvý skutočne pobrexitový, keďže reflektuje súčasné dianie vo Veľkej Británii.

Najnovší román (na ktorý si čitatelia museli počkať až 7 rokov) americkej spisovateľky Nicole Krauss sa vo svete stretáva s veľmi pozitívnou kritikou. Nicole Krauss už dávno nie je autorkou pre davy, jej romány nútia čitateľa zapájať predstavivosť i intelekt, keďže dej je často posplietaný v niekoľkých líniách. Nie je tomu inak ani pri tejto knihe, ktorá v dvoch dejových líniách a ich dvoch hlavných postavách rozpráva o životných krízach a vyrovnávaní sa s nimi a o neutíchajúcej ľudskej potrebe hľadania niečoho, čo nás presahuje. Kniha vychádza v edícii klad, ktorá je zameraná na kvalitnú súčasnú prekladovú beletriu.

Pri autonehode zomrie mladý muž, Samuel. No bola to skutočne nehoda? Nemenovaný spisovateľ sa rozhodne poskladať mozaiku z výpovedí osôb Samuelovi viac či menej blízkych. Z ich odpovedí sa vynára jeho komplexný portrét, no tiež ďalšie a ďalšie otázky. Jonas Hassen Khemiri vytvoril nezabudnuteľný príbeh lásky o našom hyperrýchlom čase, geniálne napísaný román o dôležitosti vzťahov a ľudí v našich životoch. Román o beznádeji a priateľstve, smrti a radosti zo života. Množstvo osudov sa stretáva v ruchu súčasného Štokholmu. Koho spomienkam sa dá veriť? A čo sa skrýva v tom, čo si nepamätáme? Prvá kniha novej edície klad, zameranej na kvalitnú súčasnú prekladovú beletriu.

Krátke, smiešne rozprávky, ktoré obchodný cestujúci po telefóne rozprával svojej dcére. Jedna z najúspešnejších kníh majstra rozprávkara Gianni Rodariho vychádza v pôvodnom preklade Blahoslava Hečka s ilustráciami Vladimíra Fuku, ktoré sú ešte farebnejšie a živšie ako pred päťdesiatimi rokmi, kedy kniha prvýkrát vyšla v Československu. Rozprávky po telefóne nestratili za viac než štyridsať rokov nič zo svojho účinku na predstavivosť detí i dospelých. Rozprávky totiž nemusia byť dlhé ani poučné. Tieto sú, naopak, krátke. Prekvapivé. Zábavné. Zvláštne. Akoby vymodelované z detských myšlienok a podľa detských pravidiel. Sú o múdrych deťoch a smiešnych dospelých. Niekedy trochu preháňajú, len čo je pravda, no ale čo ak niekedy niekde predsa len existoval zmrzlinový palác a čo ak sa dá výťahom doletieť až na Venušu...

Nový Grossmanov román je rodinnou drámou - príbehom troch generácií silných žien. Temné udalosti z minulosti otrávili ich vzájomné vzťahy a zaviedli ich neúprosne späť. Vydávajú sa spolu na cestu na ostrov Goli otok pri chorvátskom pobreží. Dnes deväťdesiatročná Vera tu strávila tri roky v krutom politickom väzení za Titovho režimu v 50. rokoch, keď odmietla zradiť svojho manžela Miloša, neprávom obvineného z vlastizrady. Príbeh o rane, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu, o desivej sile tajomstva, aj o láske, čo nevyhasína ani roky potom, keď milovaný už nežije. Príbeh o odvahe, opustenom materstve, o rodičovskej voľbe a jej dôsledkoch... o hriechoch otcov, v tomto prípade matiek.

Sága z Keflavíku Jóna Kalmana Stefánssona sleduje príbeh Ariho, muža v strednom veku, a niekoľkých generácií jeho rodiny. Je poetická aj živelná. Pulzuje v rytme prílivu a odlivu a sprevádza čitateľov islandskou históriou 20. storočia. Tvoria ju romány Ryby nemajú nohy a Veľké asi ako vesmír. „Okrem rozprávania príbehov sa usilujem nájsť odpovede na základné otázky: Existuje Boh? Je nejaký život po smrti? Z čoho máme radosť? Čo je lepšie ako dobrá voňavá káva skoro ráno, keď sa nebo ešte len prebúdza? Alebo single malt whisky s dobrým priateľom? A kde je život, ak nie v bozku?” hovorí o svojich knihách Stefánsson.

Kniha o cynizme a nádeji v kolabujúcom svete, o korupcii ideálov a zlom materstve, o ceste, stromoch a hrdinoch. Salmelin nový román tematicky i formálne nadväzuje na jej predošlú tvorbu, jeho tón je však omnoho temnejší. Mohutný prúd rozprávania nadobúda šialenú rýchlosť, strhávajúcu čitateľa so sebou. Antti Hrdina prichádza do reality podobnej tej našej z krajiny veľkých hesiel a ešte väčších obetí, vďaka ktorým všetci ľudia, zvieratá a rastliny smú žiť harmonicky v objatí Veľkej Matky Prírody. Tá krajina je pevnosťou, stojacou v prvej línii v boji proti dravému globálnemu kapitalizmu. Oficiálne legendy s pátosom rozprávajú, ako sa v tej krajine utópia stala skutočnosťou. Ktosi iný zároveň sarkasticky odhaľuje, ako sa z Utópie stala diktatúra – napriek tomu, že na pôvodných myšlienkach ekologického socializmu nebolo chyby. Obsahovo aj graficky silná a neprehliadnuteľná kniha pojednáva o tom, čo sa už začalo diať, no odhalíme to až neskôr. Týmto ju môžeme prirovnať k orwellovským viziám (súčasnosti).

Historiograficko-politická kniha Davida Sattera Čím menej vieš, tým lepšie spíš je v poradí autorovom štvrtou publikáciou na tému modernej histórie Ruska a obdobia pádu sovietskeho impéria. Ako dôverný znalec ruského a ruského sovietskeho prostredia, reálií, súvislostí, ľudí a okolností podáva v novom diele zasvätený sumárny obraz kľúčových udalostí, v ktorých dôsledku sa historicky unikátny nábeh Ruska na trajektóriu liberálnej demokracie zastavil a pretavil do podoby akejsi pseudomodernej autokracie na čele s novým večným vladárom, vygenerovaným vo všemocnom prostredí ruských tajných služieb. Satter v knihe spája osobné zážitky s kompilovaním verejne dostupných zdrojov, vďaka čomu sa mu darí plasticky vystihovať krok po kroku hĺbkové zmeny v ruskej societe, či už ide o privatizáciu, bombové útoky na obytné domy v Moskve, Volgodonsku a Bujnaksku, obidve čečenské vojny alebo teroristické prepady Divadla na Dubrovke či školy v Beslane. Pod povrchom formálnej jednoty a nacionalistického nadšenia v súčasnom Rusku odkrýva nanajvýš neutešený obraz spoločenského a hospodárskeho marazmu krajiny, v ktorej jednotlivec nemá žiadnu hodnotu, najmä ak nepatrí do oligarchicko-kriminálneho prostredia, ktoré dnes v Rusku hovorí v mene štátu.

Jedného dňa sa rozhodne zmeniť svoj stereotypný život.? Privedie ho k tomu spomienka na Fabienne, nenaplnenú lásku z mladosti, a podozrenie, že má rakovinu pľúc. Predá byt, dá výpoveď a vracia sa do rodnej švajčiarskej dediny. Ako dopadne stretnutie s Fabienne a nový vzťah s praktikantkou Delphine? Prinesie cesta do vlastnej minulosti návrat k sebe samému? Znamená radikálna zmena vonkajších okolností nový začiatok alebo pokračovanie predošlého života? V deň ako tento je pútavo a diskrétne vyrozprávaný príbeh nášho súčasníka, ktorý trpí romantickým rozporom medzi snom a skutočnosťou a zamieňa si realitu s predstavami o nej. Andreas sa bojí dať nekonečnému sledu náhodných životných udalostí konkrétny tvar. Až keď si uvedomí možnosť vlastného konca, chce vziať život do vlastných rúk.

Keď v rozpadajúcej sa usadlosti pod horúcim slnkom pánu Bohu za chrbtom umiera starý fanatický čudák, čo sa vyhlasuje za proroka, chlapec Francis Marion Tarwater ostáva v dome sám. Jediný priateľ, ktorého má, sídli v jeho hlave a pravidelne sa mu prihovára. Starý muž chcel, aby si aj chlapec vybral profétske chodníčky, prijal Kristov kríž. Ale Tarwater má svojský rozum, iné plány... Alebo nie? Alebo predsa len áno? Novelu A násilní ho uchvacujú vydala americká spisovateľka Flannery O´Connor ako tridsaťpäťročná, štyri roky pred smrťou. Prostredie, kde sa autori narodili a žijú, ich zvykne ovplyvňovať. U O´Connor je príslušnosť k miestu – južanským štátom – spolu s jej nefalšovaným katolicizmom určujúcou silou tvorby. Tvorby výnimočnej a inej než čokoľvek, čo ste doposiaľ čítali.

Javier Marías (1951) je jeden z najvýznamnejších a najprekladanejších španielskych spisovateľov. Dvanásť poviedok zbierky Keď som bol smrteľný ponúka čitateľovi možnosť nazrieť do tajných zákutí ľudskej mysle, odhaľovať jemné, no pritom hrôzostrašné nitky zločinov a pozrieť sa na náš svet „z druhého sveta“, keď máme možnosť vidieť všetko inak, kompletne. Javier Marías je dôsledný štylista, v jeho textoch je napätie, irónia, čierny humor a veľmi šikovne dávkovaný prídel hrôzy a strachu nielen z toho, čo nevieme, ale aj z toho, čo sme sa nechtiac dozvedeli.