Artforum strana 12 z 20

Melancholik Milan Kundera sa v nesentimentálnom ľúbostnom románe Nevedomosť aspoň v myšlienkach a pocitoch vracia do Československa, ktoré voľakedy musel opustiť. Irena po ruskej okupácii v roku 1968 emigrovala do Francúzska. Josef sa rozhodol o rok neskôr pre ten istý krok, no vybral si Dánsko. Po dvadsiatich rokoch sa náhodne stretnú na letisku v Paríži, obidvaja letia do Prahy na krátku návštevu. Aké bude ich stretnutie? Čo ich čaká v niekdajšej domovine? Cesta vedie do minulosti, k starým priateľom, rodine, na miesta, ktoré mali kedysi radi, no už ich takmer nespoznávajú. Vedeli by sa tu ešte cítiť ako doma? A kde je ich skutočný domov? Román, ktorý vychádza v preklade Eleny Flaškovej, hovorí o tom, že najdôležitejšie rozhodnutia prijímame vo veku neskúsenosti a nevedomosti. Témou je nepochopenie, nespoľahlivosť pamäti, zradnosť spomienok, nemožnosť návratu tých, ktorí strávili polovicu dospelého života v inej krajine a kultúre. Kunderove pozorovania sú presné a neľútostné. Majstrovsky spriada nitky eseje a románu.

Bill Furlong predáva uhlie, rašelinu, antracit, koks a drevené dosky. Je manželom a otcom piatich dcér. Píše sa rok 1985. V Írsku. V krajine neslávne známych Magdalénskych práčovní. Okolie Billa nabáda, aby viedol usporiadaný, skromný, nenápadný život. Čosi hlboko zakódované v jeho minulosti a v jeho vnútri ho však ťaží a vyzýva, aby prekročil vlastný rubikon. Blížia sa Vianoce, čas pokoja, radosti, ale najmä nádeje - že zajtra bude lepšie, že zajtra bude človek lepší. Írskej spisovateľke Claire Keegan vychádza v Artfore už druhé dielo, prvým bola kniha Fo(s)ter. A opäť, typicky a v neopakovateľnej atmosfére, sme aj v novele Všetky tie maličkosti vovádzaní do najhlbších záhybov citlivej duše v drsnom svete, snažíme sa všímať si najzraniteľnejších... Veď keď nie na Vianoce, tak kedy potom?

Membrány medzi snami a realitou sú priepustné oboma smermi. Človek si nevie omotať svet okolo prsta a niekedy si nevie okolo prsta omotať ani sám seba. Hlavný hrdina Bánovej beletrie Medzisny stretne čudného muža, spustí časomieru, pošle vážnu sms správu piatim blízkym ľuďom a vydá sa na cestu. Jeho besy - a nie je ich málo - sa vydajú na cestu spolu s ním.

Prekonať strach, to je naozajstná výzva. Prejsť cez strašidelný park, kde sa pohybuje hrôzostrašný Drsniak, to sa snáď bez priateľov ani nedá zvládnuť. Najmä v okolí fontány je to nebezpečné. Dieťa Papu-Pau - tvár skrytú za prilbou sily, telo v zbroji obtočené dlhočizným plášťom neviditeľnosti - našťastie nie je na to dobrodružstvo samo. Na pleci mu sedí verný hromovták a ešte sa odkiaľsi zjaví aj Gepard. Imaginárny, či vlastne fantazmagorický kamarát.

Takmer o každej knihe sa dá povedať, že je "o ženách a mužoch". Rovnako je to pri tomto románe s príznačným názvom - Muž. Čím však kniha prekvapí, je iskrivá irónia a nadhľad, s akými autorka upratuje tú skriňu, čo sa volá život. Beletristická prvotina slovenskej autorky a prekladateľky vychádza pod pseudonymom Ester Weissová-Fekete. Čitateľov zaujme štylistickou invenciou, s ktorou rozpráva o tom, čo sa medzi nami deje. Čo sa deje medzi ženami a mužmi rôznych generácií, vo vnútri rodiny i mimo nej.

Román Na ceste spôsobil v Amerike konca päťdesiatych rokov kultúrny výbuch a Jack Kerouac sa stal ikonou novej, spontánnej a odtabuizovanej literatúry. Legendárna biblia bítnickej generácie je dnes jednou z najlepších kníh minulého storočia. Je generačnou výpoveďou a reakciou na spoločenský paradox svojej doby: Amerika bola síce na vrchole hospodárskej stability, no jej choroby boli čoraz viditeľnejšie. Kniha vychádza pri príležitosti 100. výročia narodenia Jacka Kerouaca.

Čo všetko znamená byť mužom a čo znamená byť ženou? To skúma Nicole Krauss, autorka oceňovaných románov Dejiny lásky či Veľký dom, v desiatich nových poviedkach. Citlivo zobrazuje jemné detaily ľudského hľadania, pochybností, túžby po slobode, strachu zo samoty, ale aj nástrahy úplnej oddanosti milovanému človeku. Ukazuje nám krehkú rovnováhu medzi nehou a násilím, láskou a manipuláciou. Poviedky, ktoré vznikali v rozpätí takmer dvadsiatich rokov, sú situované do New Yorku, Tel Avivu, Kyota, Ženevy či bližšie nemenovanej latinskoamerickej krajiny. Postupne odhaľujú útržky životných príbehov ambicióznej tanečníčky, bývalého profesionálneho vojaka, dcéry rozvádzajúcich sa rodičov, alebo vdovy, ktorá nájde nového manžela, hoci ho vôbec nehľadala.

Nový román Judith Hermann je príbeh ženy, ktorá začína nový život na novom mieste. Jej manželstvo sa skončilo, jej dcéra odcestovala. Opustila veľkomesto a v starom dome na severnom pobreží sa usiluje vzdorovať neprajným okolnostiam aj drsnej krajine, postihnutej klimatickou katastrofou. Spomína na to, čo prežila a pokúša sa ešte raz zvrátiť svoj osud. Nanovo objavuje lásku, priateľstvo aj niečo v dnešnom svete také nesamozrejmé ako domov. Kniha nadchla kritiku aj čitateľov a považuje sa za kľúčové dielo súčasnej nemeckej prózy. Judith Hermann patrí medzi najslávnejšie spisovateľky svojej generácie. Narodila sa roku 1970 v Berlíne, kde žije dodnes. Viaceré jej knihy sa stali bestsellermi a boli preložené do mnohých jazykov.

Membrány medzi snami a realitou sú priepustné oboma smermi. Človek si nevie omotať svet okolo prsta a niekedy si nevie okolo prsta omotať ani sám seba. Hlavný hrdina Bánovej beletrie Medzisny stretne čudného muža, spustí časomieru, pošle vážnu sms správu piatim blízkym ľuďom a vydá sa na cestu. Jeho besy - a nie je ich málo - sa vydajú na cestu spolu s ním. Andrej Bán (1964) je fotograf, žurnalista, aktivista, okrem iného aj držiteľ niekoľkých Novinárskych cien. Často pracovne navštevuje krajiny a regióny postihnuté vojenskými či humanitárnymi krízami. Je autorom viacerých fotografických kníh, vystavoval doma aj v zahraničí. Podieľal sa na založení charitatívnej organizácie Človek v ohrození, stál pri zrode občianskej iniciatívy Zabudnuté Slovensko. Kniha Medzisny je jeho beletristickou prvotinou.

Pre známeho súčasného izraelského autora Etgara Kereta je typický sarkastický humor, ironický pohľad na život a porovnávanie existenciálneho so všedným. V Keretovom svete rozmar často zakrýva hlbokú múdrosť a smútok je sprevádzaný veselosťou. Na svet sa pozerá pozorne, z nezvyčajných uhlov, a my nemôžeme odolať a musíme sa pozerať s ním, jeho očami. Je totiž len jedna vec, ktorá sa v Keretových poviedkach nedá nájsť – fádnosť. Svoje obľúbené témy nadľahčené typickým keretovským humorom a premknuté ozajstným humanizmom nám – s chuťou a obnažené občas až na kosť – servíruje vo svojej novej zbierke.

Je sparné leto a napätie na hraniciach Prašiny rastie. Podnikateľ Klement Hrouda sa vracia do Prahy, aby sa pomstil, a na svahoch Šibeničného vrchu striehnu Krchlebčania, vedení záhadným Melicharom. Čoskoro sa davy ľudí vydajú po temných uličkách a budú hľadať stroj dávneho vynálezcu Hanuša Nápravníka. Zatiaľ čo sa v ošarpaných domoch a na prázdnych námestiach v tichosti schyľuje k poslednému stretu, rozhodne sa En vziať osud ich štvrte do vlastných rúk. Jirko sa vydáva po jej stopách. Podarí sa mu odvážne dievča nájsť, skôr než bude neskoro? Posledný diel úspešnej trilógie Prašina prináša konečné rozuzlenie, na ktoré sme s veľkým napätím čakali.

Bill Furlong predáva uhlie, rašelinu, antracit, koks a drevené dosky. Je manželom a otcom piatich dcér. Píše sa rok 1985. V Írsku. V krajine neslávne známych Magdalénskych práčovní. Okolie Billa nabáda, aby viedol usporiadaný, skromný, nenápadný život. Čosi hlboko zakódované v jeho minulosti a v jeho vnútri ho však ťaží a vyzýva, aby prekročil vlastný rubikon. Blížia sa Vianoce, čas pokoja, radosti, ale najmä nádeje – že zajtra bude lepšie, že zajtra bude človek lepší.

Ako dať tragédii zmysel? To je ústredná myšlienka románu Narine Abgarian, za ktorý získala literárne ocenenia aj priazeň čitateľov. Autorka nás pozýva do malej horskej dediny, ktorá sa už po generácie vyrovnáva s dedičným prekliatím, ktoré im - ako sa obyvatelia domnievajú - prinieslo skazu a smrť. Ochrannú silu majú dlhé ženské vlasy, ktoré si miestne ženy roky nestrihajú. Čo sa stane, keď násilnický muž utne Anatólii jej dlhé vrkoče? Narine Abgarian sa priamo hlási k odkazu Gabriela Garcíu Márqueza a román Z neba spadli tri jablká sa stáva akousi arménskou odpoveďou na Sto rokov samoty. V jej tvorbe nachádzame prvky magického realizmu, pre ktorý je typické, že realistické a fantasktné existuje vedľa seba, a že príbeh fiktívnych ľudí z fiktívnej dediny a fiktívneho časopriestoru dokáže zrkadliť veľké dejiny nášho sveta. Napriek náročnému prostrediu, v ktorom jej postavy žijú, príbehy Narine Abgarian nepôsobia ťaživo. Autorka totiž tvrdí, že ľudstvo potrebuje nádej a pekné príbehy.

Ježko Jefferson sa jedného krásneho rána rozhodne zájsť do mesta dať si upraviť frizúru, pričom netuší, že sa tým spustí lavína nečakane dramatických udalostí… Čitateľov od 10 rokov čaká napínavý príbeh s krimi zápletkou plný láskavého humoru a radosti zo života. Kniha Jefferson je nadčasová filozofická bájka s jemne angažovaným odkazom: o našom vzťahu k zvieratám, o priateľstve a tolerancii, o odvahe malých a o sile kolektívu. Táto brilantne napísaná detektívna komédia plná svižných dialógov a živo vykreslených postáv získala už po prvom vydaní trinásť literárnych cien. Jean Claude Mourlevat získal v roku 2021 za svoje súhrnné dielo prestížnu Cenu Astrid Lindgrenovej, ekvivalent Nobelovej ceny pre detskú literatúru.

Román Na ceste spôsobil v Amerike konca päťdesiatych rokov kultúrny výbuch a Jack Kerouac sa stal ikonou novej, spontánnej a odtabuizovanej literatúry. Legendárna biblia bítnickej generácie je dnes jednou z najlepších kníh minulého storočia. Je generačnou výpoveďou a reakciou na spoločenský paradox svojej doby: Amerika bola síce na vrchole hospodárskej stability, no jej choroby boli čoraz viditeľnejšie. Kniha vychádza pri príležitosti 100. výročia narodenia Jacka Kerouaca. Jack Kerouac (1922 – 1969) je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov beat generation a autorom troch zbierok poézie a vyše pätnástich, často autobiografických, románov. V sedemnástich si zbalil kufre a presťahoval sa do New Yorku. Ohromujúce veľkomesto bolo explóziou nepoznaného. Kerouacovi do života vniesol celoživotnú lásku k jazzu a rozhodnutie venovať sa písaniu, no aj experimentovanie s drogami. Oddal sa tam priateľstvu s Allanom Ginsbergom a Williamom Burroughsom a vzniklo nové literárne hnutie: beat generation. V Kerouacovom diele nájdeme silné ovplyvnenie katolíckou vierou, budhistickými meditáciami i jazzovými improvizáciami. Napriek jeho túžbe po otvorenosti a necenzurovanej spontánnosti zažíval obdobia ťažkých depresií a osamelosti. Na následky alkoholom podlomeného zdravia zomrel vo veku štyridsaťsedem rokov.