Artforum strana 9 z 25

Kniha Posledné impérium – Texty o agónii Ruska hovorí o rizikách, ktoré pre nás, Slovákov a Európanov, predstavuje a aj v blízkej budúcnosti bude predstavovať Rusko, ale predovšetkým naša vlastná hlúposť, naivita a historické (bez)vedomie. Práve preto je kniha venovaná učiteľkám a učiteľom, ktorí učia naše deti kriticky myslieť - ale pozor, nie je to žiadna učebnica.

Najnovší román (na ktorý si čitatelia museli počkať až 7 rokov) americkej spisovateľky Nicole Krauss sa vo svete stretáva s veľmi pozitívnou kritikou. Nicole Krauss už dávno nie je autorkou pre davy, jej romány nútia čitateľa zapájať predstavivosť i intelekt, keďže dej je často posplietaný v niekoľkých líniách. Nie je tomu inak ani pri tejto knihe, ktorá v dvoch dejových líniách a ich dvoch hlavných postavách rozpráva o životných krízach a vyrovnávaní sa s nimi a o neutíchajúcej ľudskej potrebe hľadania niečoho, čo nás presahuje. Kniha vychádza v edícii klad, ktorá je zameraná na kvalitnú súčasnú prekladovú beletriu.

Pri autonehode zomrie mladý muž, Samuel. No bola to skutočne nehoda? Nemenovaný spisovateľ sa rozhodne poskladať mozaiku z výpovedí osôb Samuelovi viac či menej blízkych. Z ich odpovedí sa vynára jeho komplexný portrét, no tiež ďalšie a ďalšie otázky. Jonas Hassen Khemiri vytvoril nezabudnuteľný príbeh lásky o našom hyperrýchlom čase, geniálne napísaný román o dôležitosti vzťahov a ľudí v našich životoch. Román o beznádeji a priateľstve, smrti a radosti zo života. Množstvo osudov sa stretáva v ruchu súčasného Štokholmu. Koho spomienkam sa dá veriť? A čo sa skrýva v tom, čo si nepamätáme? Prvá kniha novej edície klad, zameranej na kvalitnú súčasnú prekladovú beletriu.

Pri autonehode zomrie mladý muž, Samuel. No bola to skutočne nehoda? Nemenovaný spisovateľ sa rozhodne poskladať mozaiku z výpovedí osôb Samuelovi viac či menej blízkych. Z ich odpovedí sa vynára jeho komplexný portrét, no tiež ďalšie a ďalšie otázky. Jonas Hassen Khemiri vytvoril nezabudnuteľný príbeh lásky o našom hyperrýchlom čase, geniálne napísaný román o dôležitosti vzťahov a ľudí v našich životoch. Román o beznádeji a priateľstve, smrti a radosti zo života. Množstvo osudov sa stretáva v ruchu súčasného Štokholmu. Koho spomienkam sa dá veriť? A čo sa skrýva v tom, čo si nepamätáme? Prvá kniha novej edície klad, zameranej na kvalitnú súčasnú prekladovú beletriu.

Útla kniha je Fedorova posledná. Ako sa vyjadril v jej úvode, písanie už pociťuje ako drinu. Základom Kréda sú aforizmy, ktoré písal od leta do konca roku 2017. K nim Fedor Gál pridal zopár glos, ktoré sám označil ako jeho osobné posolstvo vo finále života. K tejto zmesi stručných a výstižných textov štekliacich myseľ dal Miro Švolík dohromady pár fotografických koláží, o grafiku sa postaral talentovaný Milan Nedvěd. A vznikla táto kniha. F.G.: Skutočným nepriateľom života nie je nedostatok šťastia, alebo smrť, ale absencia zmyslu. A skutočným ohrozením civilizácie je nadkritické množstvo ľudí, ktorým to nevadí.

Mária Janšáková mala z ľudáckeho hľadiska priam vzorový životopis. Bola Slovenka, katolíčka, starostlivá matka a svoje nadpriemerné vzdelanie využívala na podporu manželovej kariéry a pri sociálnej a osvetovej činnosti. Na jeseň roku 1939 sa však ocitla na samotke v Ilave ako politická väzenkyňa. Na slamníku priamo na hlinenej dlážke, bez liekov, bez súdu, bez možnosti obhajoby, zbavená svojich práv. Dôvod jej zaistenia nepoznal ani policajný vyšetrovateľ. Odporučil jej len „niečo priznať“, aby mala nižší trest. Po prepustení sa rozhodla z traumatizujúceho pobytu vo väzení „vypísať“. Tak vznikol vyše osemdesiatstranový text, ktorý v predkladanej knihe doplnila o poučený komentár historička Marína Zavacká, ktorá sa venuje dejinám propagandy a kontextu budovania totalitných režimov v 20. storočí.

Mária Janšáková mala z ľudáckeho hľadiska priam vzorový životopis. Bola Slovenka, katolíčka, starostlivá matka a svoje nadpriemerné vzdelanie využívala na podporu manželovej kariéry a pri sociálnej a osvetovej činnosti. Na jeseň roku 1939 sa však ocitla na samotke v Ilave ako politická väzenkyňa. Na slamníku priamo na hlinenej dlážke, bez liekov, bez súdu, bez možnosti obhajoby, zbavená svojich práv. Dôvod jej zaistenia nepoznal ani policajný vyšetrovateľ. Odporučil jej len niečo priznať, aby mala nižší trest. Po prepustení sa na radu osvieteného lekára rozhodla z traumatizujúceho pobytu vo väzení vypísať. Tak vznikol vyše osemdesiatstranový text, ktorý v predkladanej knihe doplnila o poučený komentár historička Marína Zavacká, ktorá sa venuje dejinám propagandy a kontextu budovania totalitných režimov v 20. storočí.

Táto kniha je určená pre všetky deti, ktoré sa neuspokoja s jednoduchým vysvetlením a často kladú rodičom otázku: prečo? Prečo na akácii žijú mravce, prečo žihľava pŕhli, prečo z cibule štípu oči? Musia mať rastliny korene v zemi? Aká bola prvá rastlina na svete, kto vypestoval mandarínku bez kôstok a je pravda, že najdrahšiu kávu na svete kakajú cibetky? Zároveň je to knižka, ktorú môžu používať aj učitelia, ak sa im deti nudia na hodine prírodopisu: príroda je plná malých dobrodružstiev aj napínavých príbehov, hádaniek a neuveriteľných tajomstiev. Je to však aj knižka rodinná: malým deťom bude stačiť hádanka alebo veršovačka, väcšie sa začítajú do príbehu s dobrým koncom a dospelí sa budú čudovať, koľko toho nevedeli.

Príbehy štyroch žien, ktoré žili v rôznej dobe naprieč tisícročiami. Výpovede štyroch hrdiniek, ktoré neboli len dcérami, či manželkami, i keď sa to tak na prvý pohľad môže zdať. Všetky majú jedno spoločné túžbu pravdivo a dôstojne prežiť svoj život. Všetky sú obvinené zo zločinov, ktoré nespáchali, alebo bojujú proti nepriateľskej a nespravodlivej štátnej mašinérii. Ocitajú sa osamelé vo svojom boji, ale nevzdávajú sa. A svojím statočným životom do poslednej chvíle zanechávajú v čitateľoch optimizmus, že predsa len sa raz nastolí pravda a spravodlivosť. Jednotlivé príbehy sú napísané ako beletrizovaná história, podložená zachovanými faktami i na základe bájí. V knihe svoj iný príbeh predstaví antická kráľovná Klytaimnéstra, neter Gustava Mahlera Alma Rosé, slávna Báthoryčka a dcéra bratislavského antikvariátnika Lýdia Piovarcsyová - Steinerová.

Súbor desiatich esejí o desiatich prikázaniach, inšpirovaný cyklom filmov poľského režiséra Kieslowského. Daniel Pastirčák je teológ, mysliteľ, ilustrátor a publicista. Jeho tvorba nie je určená len ľuďom hľadajúcim náboženské odpovede - vo svojej tvorbe Pastirčák oslovuje témy univerzálne, blízke všetkým ľuďom dneška. Autor filozoficky hľadá a pomenováva miesto desiatich božích prikázaní v našom dnešnom živote.

Príbehy štyroch žien, ktoré žili v rôznej dobe naprieč tisícročiami. Výpovede štyroch hrdiniek, ktoré neboli len dcérami, či manželkami, i keď sa to tak na prvý pohľad môže zdať. Všetky majú jedno spoločné túžbu pravdivo a dôstojne prežiť svoj život. Všetky sú obvinené zo zločinov, ktoré nespáchali, alebo bojujú proti nepriateľskej a nespravodlivej štátnej mašinérii. Ocitajú sa osamelé vo svojom boji, ale nevzdávajú sa. A svojím statočným životom do poslednej chvíle zanechávajú v čitateľoch optimizmus, že predsa len sa raz nastolí pravda a spravodlivosť. Jednotlivé príbehy sú napísané ako beletrizovaná história, podložená zachovanými faktami i na základe bájí. V knihe svoj iný príbeh predstaví antická kráľovná Klytaimnéstra, neter Gustava Mahlera Alma Rosé, slávna Báthoryčka a dcéra bratislavského antikvariátnika Lýdia Piovarcsyová - Steinerová.

Súbor desiatich esejí o desiatich prikázaniach, inšpirovaný cyklom filmov poľského režiséra Kieslowského. Daniel Pastirčák je teológ, mysliteľ, ilustrátor a publicista. Jeho tvorba nie je určená len ľuďom hľadajúcim náboženské odpovede - vo svojej tvorbe Pastirčák oslovuje témy univerzálne, blízke všetkým ľuďom dneška. Autor filozoficky hľadá a pomenováva miesto desiatich božích prikázaní v našom dnešnom živote.

Vo svojej poslednej knihe, ktorá bola publikovaná až po jeho smrti v januári 2017, sa Bauman venuje tendenciám, ktoré sú prejavom nostalgických túžob po idealizovanej či imaginárnej minulosti. Z tejto pozície analyzuje príčiny kríz súčasnej spoločnosti. Kniha uzatvára bohatú Baumanovu spisbu a pridáva sa k slávnym titulom ako Tekutá modernita, Tekutá láska, či Modernita a holokaust.

Kniha o cynizme a nádeji v kolabujúcom svete, o korupcii ideálov a zlom materstve, o ceste, stromoch a hrdinoch. Salmelin nový román tematicky i formálne nadväzuje na jej predošlú tvorbu, jeho tón je však omnoho temnejší. Mohutný prúd rozprávania nadobúda šialenú rýchlosť, strhávajúcu čitateľa so sebou. Antti Hrdina prichádza do reality podobnej tej našej z krajiny veľkých hesiel a ešte väčších obetí, vďaka ktorým všetci ľudia, zvieratá a rastliny smú žiť harmonicky v objatí Veľkej Matky Prírody. Tá krajina je pevnosťou, stojacou v prvej línii v boji proti dravému globálnemu kapitalizmu. Oficiálne legendy s pátosom rozprávajú, ako sa v tej krajine utópia stala skutočnosťou. Ktosi iný zároveň sarkasticky odhaľuje, ako sa z Utópie stala diktatúra – napriek tomu, že na pôvodných myšlienkach ekologického socializmu nebolo chyby. Obsahovo aj graficky silná a neprehliadnuteľná kniha pojednáva o tom, čo sa už začalo diať, no odhalíme to až neskôr. Týmto ju môžeme prirovnať k orwellovským viziám (súčasnosti).

Listy Deža Ursinyho Eve Rosenbaumovej Jabloň v zime prichádzajú zďaleka, a predsa zblízka. Zďaleka: od ich vzniku uplynulo štyridsaťpäť rokov, od Dežovej smrti dvadsať. A predsa zblízka: uzatvárajú, akoby račím chodom, vedno s listami Zdenke Krejčovej Moja milá pani (2007) a so vzájomnými listami so synom Jakubom Ahoj tato – milý Kubo (2015) akýsi voľný triptych, trojdielny obraz Dežovho života a doby, v ktorej sa odohrával. S trochou nadsádzky a ľahko parafrázujúc možno hovoriť aj o Dežovej ceste pedagógiou, praktickou životnou skúsenosťou od prvej do poslednej lásky. V Jabloni v zime sa prelínajú a zmiešavajú tri prúdy. Jeden tvorí čas Dežovej lásky k Eve, v ktorom sa rozhoduje o jej trvaní, bytí a nebytí, druhý hraničný, liminálny čas ritualizovaného prechodu medzi svetom slobody a neslobody, tretí čas obnovenia poriadku a vzniku toho, čo sa nazývalo dobovo príznačným pojmom reálny socializmus, ktorý mal v každodennej podobe biedermeierovskú tvár, ale v spoločenskej oblasti znamenal revíziu starých a potvrdenie inovovaných foriem totalitného režimu. Tieto tri prúdy sa v listoch navzájom prepájajú a vytvárajú v momentkách spoločného toku punktuálnu Dežovu správu Eve o stave seba a sveta. Je to správa o intímnom milostnom vzťahu, plnom vnútornej neistoty, ktorá je zároveň svedectvom osobného tápania a dokumentom dobovej perverzie.

Knihu, ktorá prináša civilný portrét Jána Langoša prostredníctvom rozprávania jeho rodiny, priateľov a známych, tvoria dva druhy navzájom sa prelínajúcich textov – autorov rozhovor s Langošovou manželkou Gabrielou a prerozprávané stretnutia s približne dvadsiatkou podstatných ľudí Langošovho života. Predslov napísal Martin M. Šimečka, záver knihy, ktorá ponúka veľké množstvo fotografií, tvoria dva monologické texty dcér Jána Langoša. Hoci autor i respondenti, samozrejme, neobchádzajú kľúčové udalosti života tohto disidenta a politika, kniha nie je investigatívnym dielom a nekladie si za cieľ byť historiografickou ani politologickou publikáciou.