Artforum strana 8 z 25

Skľučujúce antiutopistické prostredie blízkej budúcnosti a jemný a láskavý humor plynúci z každodenných maličkostí – autorka spája tieto kontrasty do vťahujúceho textu. Na pozadí tušíme katastrofu, ktorá zrušila všetky dovtedy fungujúce systémy: od zásobovania mesta po susedské či rodinné spolunažívanie. Nesledujeme však celú spoločnosť a jej zápas o prežitie, dôraz je na osobných príbehoch troch hrdiniek, stareniek. Tie majú, napriek všetkému, svojskú každodennosť, priateľské vzťahy aj svoje muchy a čelia úplne inej, osobnej výzve: starnutiu.

Nová kniha dvojice autoriek Hlbokomorských rozprávok - Moniky Kompaníkovej a ilustrátorky Veroniky Holecovej Klímovej. Timi a Ema bývajú na samom konci sveta, v maličkom suterénnom byte, do ktorého sa nezmestí ani len spoločná detská izba. Vynaliezavé deti si však vedia poradiť a svoj hlavný stan si rozložia vo výťahovej strojovni na streche šestnásťposchodového paneláka. Za oknom pulzujú svetlá veľkého sveta aj svetelné signály mamy, ktorá každý večer odchádza do mesta za prácou. Ako si však Timi a Ema poradia s tajomným cudzincom, ktorý sa jedného dňa nasťahuje do ich detskej izby? Prečo mamine svetlo zhaslo? Nájdu v sebe dosť odvahy, aby zistili, čo je na konci sveta a ešte kúsok za ním?

Román Piata loď získal v roku 2011 najprestížnejšie slovenské literárne ocenenie Anasoft litera, bol preložený do ôsmich jazykov a inšpiroval úspešný rovnomenný celovečerný film režisérky Ivety Grófovej. Príbeh detí, ktoré sa na ulici cítia bezpečnejšie, ako doma. Krehká výpoveď o svete dospelých videnom očami detí, rovnako však aj drsný obraz pohľadu dospelých na detský svet. Hra na rodinu, ktorá navždy zmení životy detí. Jarka prežíva svoje detstvo v nestabilnom rodinnom ženskom trojuholníku spolu s matkou Luciou a starou mamou Irenou. Všetko sa zmení, keď si spolu s malým Kristiánom a dvoma opustenými batoľatami vytvoria v záhradnom domčeku svoju náhradnú rodinu.

Poviedková kniha Alef slávneho argentínskeho spisovateľa J. L. Borgesa, otca postmodernej fantastickej poviedky, je spolu so zbierkou Fikcie (Artforum 2018) jeho najznámejším titulom. Verne autorovmu originálnemu štýlu prináša témy dvojakosti, zrkadlenia reality, otázky identity a nesmrteľnosti. Prostredníctvom odkazov na nespočetné množstvo diel svetovej literatúry sa jeho texty donekonečna rozvetvujú a umožňujú čitateľovi nachádzať stále nové a nové interpretácie. Borges, ktorého inšpirovali napríklad Edgar Allan Poe či Franz Kafka, vyniká najmä jazykovým majstrovstvom, vďaka ktorému dokáže pomenovať aj to, čo nie je skutočné. Jeho jedinečný spôsob uvažovania zásadne ovplyvnil literatúru 20. storočia a dodnes inšpiruje intelektuálov a umelcov po celom svete. Nový, svieži slovenský preklad vytvorila Barbara Sigmundová. O knižný dizajn sa postaral Marek Kianička, ktorého rafinovaný návrh prvej zbierky z borgesovskej série - Fikcie (Artforum, 2018) - zaradil knihu medzi Najkrajšie knihy Slovenska 2018.

Autor knihy Stano Lajda je súčasný slovenský maliar stojaci na pomyselnej hranici figurálneho realizmu a surrealizmu či fantaskného umenia. Neusiluje sa priradiť k žiadnemu konkrétnemu prúdu a vytrvalo sa venuje figurálnej maľbe. Jeho tvorbu dlhé roky sprevádza fascinácia dielom velikánov dejín výtvarného umenia, najmä však odkazom geniálneho Leonarda da Vinci. Celoživotné skúmanie jeho Poslednej večere – praktické aj teoretické – ho priviedlo k vytvoreniu vernej rekonštrukcie tohoto diela. Práve príbeh obrazu Poslednej večere prináša autor v knihe Leonardo. Je tak určená nielen milovníkom umenia, fanúšikom renesančného človeka a umelca da Vinciho, ale aj študentom umenia a odbornej verejnosti.

Prašina je tajuplné miesto: temný ostrov uprostred žiariacej Prahy. Nikto nevie prečo, ale v Prašine nefunguje elektrina: nesvietia tu lampy, nejazdia električky a mobily márne hľadajú signál. V tejto strašidelnej štvrti pátrajú dvaja chlapci a dievča po starobylom tajomstve, ktoré by mohlo zmeniť svet. Ich dobrodružstvo je o to nebezpečnejšie, že musia čeliť partii dospelých, ktorí majú rovnaký cieľ a nezastavia sa pred ničím. Mimoriadne napínavý príbeh blízky štýlu Jaroslava Foglara dopĺňajú ilustrácie, ktoré čitateľa vezmú priamo do srdca Prašiny. Vojtěch Matocha svojím debutom nadviazal na úspešnú tradíciu českej dobrodružnej literatúry pre mládež a príbeh zasadil do kulís súčasnej Prahy. Prašina zaujala širokú čitateľskú verejnosť a získala nomináciu na cenu Magnesia Litera. Čitatelia od 9 rokov s ňou zažijú susedné hlavne mesto úplne inak a ponoria sa do napínavého príbehu, ktorý im budú závidieť aj dospelí.

Prašina je tajuplné miesto: temný ostrov uprostred žiariacej Prahy. Nikto nevie prečo, ale v Prašine nefunguje elektrina: nesvietia tu lampy, nejazdia električky a mobily márne hľadajú signál. V tejto strašidelnej štvrti pátrajú dvaja chlapci a dievča po starobylom tajomstve, ktoré by mohlo zmeniť svet. Ich dobrodružstvo je o to nebezpečnejšie, že musia čeliť partii dospelých, ktorí majú rovnaký cieľ a nezastavia sa pred ničím. Mimoriadne napínavý príbeh blízky štýlu Jaroslava Foglara dopĺňajú ilustrácie, ktoré čitateľa vezmú priamo do srdca Prašiny. Vojtěch Matocha napísal knihu, ktorá nadväzuje na úspešnú tradíciu českej dobrodružnej literatúry pre mládež a príbeh zasadil do kulís súčasnej Prahy. Čitatelia od 9 rokov tak zažijú susedné hlavne mesto úplne inak a ponoria sa do napínavého príbehu, ktorý im budú závidieť aj dospelí.

Knihu ponovembrových príbehov napísalo osemnásť rôznorodých ľudí, ktorí zostavili spolu šestnásť príbehov, spomienok, či reflexií a dve obrazové rekapitulácie ostatných troch desaťročí: od osobných životných udalostí tragických aj radostných až po analytický pohľad na spoločenské a politické zmeny. Pestrú skupinu, v ktorej nájdete napríklad aj Jana Urbana, Oľgu Valkovú, Mira Švolíka, Fera Guldana, Zuzanu Mojžišovú či Inge Vagačovú, spojila osoba Fedora Gála, vytrvalého hľadača dialógu. Fedor Gál: Na jar 2018 mi v predtuche nadchádzajúceho tridsiateho výročia Nežnej reolúcie napadlo: Bolo by fajn, keby sme dokázali reflektovať vlastné pokusy a omyly, víťazstvá a prehry, vlastné malé dejiny v kontexte tých veľkých. Čosi ako: takto som si žil posledných tridsať rokov. Oslovil som teda niekoľko ľudí, s ktorými sme boli pri tom, keď sa menil režim. Potom začali pribúdať ďalší a ďalší...

Čo spája a čo rozdeľuje tri monoteistické náboženstvá na Slovensku? Pri spoločnom stole sa stretli rabín Miša Kapustin, evanjelický farár Ondrej Prostredník a riaditeľ Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Hasna, aby predebatovali každodenné situácie a témy, ktoré každý z nich prežíva podobne a predsa po svojom. Stretnutia inicioval Mário Nicolini z Fóra náboženstiev a zorganizoval ich v podobe debát pre školy aj verejnosť. Rozhovory v tejto knihe vychádzajú z najzaujímavejších momentov a tém tohto originálneho projektu. Kapitoly kopírujú tematické celky ako: O ateistoch a agnostikoch, O Bohu, O rozpore kresťanstva s vedou, O homosexualite, O spravodlivej spoločnosti, O dialógu a ďalšie. Z predslovu Tomáša Halíka: "Nebezpečí fundamentalismu a fanatismu nejsou uchráněna žádná náboženství, ani ateismus, záleží nikoliv na názorových systémech, nýbrž na duchovní hloubce a morální kvalitě lidí. Kniha rozhovorů farářů, rabína a imáma představuje v našich podmínkách dnes významný krok na cestě, na níž je nutné pokračovat.”

Kto sa skrýva za písmenom L., ktoré vo svojich denníkoch často spomínal Sándor Márai? Kto viac ako šesťdesiat rokov sprevádzal spisovateľa, mysliteľa a človeka s komplikovanou povahou a bol prvým čitateľom jeho textov? Osobnosť Loly, Ilony Matzner, manželky Sándora Máraia, je pre čitateľov a milovníkov literatúry dodnes veľká neznáma. Spisovateľ si úzkostlivo strážil súkromný život. Košická historička Anna Ötvös však našla a doslova zachránila množstvo dokumentov, ktoré tvoria mozaiku ich spoločného života: rozhovory, spomienky, fotografie, výpisy z matriky, vysvedčenia, listy, denníky, zvukové a obrazové záznamy. Tie boli zdrojom pátrania po Lole, autonómnej osobnosti, žene z významnej košickej lekárskej rodiny, o ktorej Márai napísal: Moja matka, dcéra, priateľka, milenka, moje dieťa..

Kto sa skrýva za písmenom L., ktoré vo svojich denníkoch často spomínal Sándor Márai? Kto viac ako šesťdesiat rokov sprevádzal spisovateľa, mysliteľa a človeka s komplikovanou povahou a bol prvým čitateľom jeho textov? Osobnosť Loly, Ilony Matzner, manželky Sándora Máraia, je pre čitateľov a milovníkov literatúry dodnes veľká neznáma. Spisovateľ si úzkostlivo strážil súkromný život. Košická historička Anna Ötvös však našla a doslova zachránila množstvo dokumentov, ktoré tvoria mozaiku ich spoločného života: rozhovory, spomienky, fotografie, výpisy z matriky, vysvedčenia, listy, denníky, zvukové a obrazové záznamy. Tie boli zdrojom pátrania po Lole, autonómnej osobnosti, žene z významnej košickej lekárskej rodiny, o ktorej Márai napísal: "Moja matka, dcéra, priateľka, milenka, moje dieťa.". „Z čoho všetkého sa dá poskladať človek – jeho osobnosť, charakter, duch, životný príbeh –, ktorý už nežije?,“ položila si otázku Anna Ötvös a napísala knihu, ktorá má nesmierny význam nielen pre pochopenie Máraiovho diela, ale aj kultúry a spoločnosti v Košiciach na prelome 19. a 20. storočia.

Tento zborník obsahuje 63 autentických prejavov prednesených na zhromaždeniach a pochodoch Za slušné Slovensko, ktoré sa od 2. marca do 22. júna 2018 konali v desiatkach miest na Slovensku a v zahraničí. Ide o výber rečí z Bratislavy, Žiliny, Košíc, Ružomberku, Prievidze, Banskej Bystrici, Prahy, Levíc a ďalších miest. Po násilnej smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Slovensko žilo solidaritou a súdržnosťou. Práve to sme chceli vštepiť aj do tejto knihy a pripomenúť ich dôležitosť a silu. V zborníku nájdete nádej aj nespokojnosť a hnev. Nespravodlivosť aj túžbu po zmene. Záleží nám na tom, aby sa z pamätnej atmosféy okrem pocitu zachovali aj slová. Ale najmä, aby nás to čierne na bielom zaväzovalo pre budúcnosť. Na knihe spolupracovali ľudia z iniciatívy Za slušné Slovensko, vydavateľstvo Artforum a kreatívci z Novej Cvernovky. Nájdete v nej okrem príhovorov aj výber fotografií, zoznamy zhromaždení, pochodov a miest, kde všade sa konali, zoznam ľudí, ktorí prispeli na trasparentný účet. Obsahuje aj vysvetlenie bratislavského tímu k zrušenému protestu a doslovy Michala Vašečku a Oľgy Gyárfášovej.

Nové, doplnené vydanie už vypredanej knihy Atlas zabúdania inicioval a o nové texty doplnil Peter Krištúfek začiatkom roka 2018. Kniha tak zachytáva obdobie rokov 1914 až 2018 a stáva sa príspevkom k výročiu 100 rokov od prvej svetovej vojny a vzniku Československa. Netradične spracovaná kniha, ktorá čitateľa prevedie posledným storočím na Slovensku originálnou formou. Zachytáva obdobie rokov 1914 - 2014, pričom každému roku je priradený jeden text, ktorý vyjadruje atmosféru danej doby: list, telegram, báseň, správa, nariadenie, rozsudok, rozhovor, zápis v kronike, denníkový záznam... Alebo zaujímavý, zabudnutý pohľad na vtedajší osobný či verejný život. Kniha vznikala voľne popri písaní predošlého Krištúfkovho románu Dom hluchého (finalista Anasoft litera 2013) pri zbieraní historického a dobového materiálu. Každý exemplár knihy obsahuje tri zberateľské záložky – dobové artefakty, ktoré sú tiež súčasťou spomínania: svätý obrázok, legendárnu zelenú stokorunáčku, reklamu na Schichtovo mydlo či dobové fotografie. Pamätáte si ešte pioniersky sľub? Poznáte text Charty 77? Spomeniete si, čo ste robili v novembri 1989? Viete, kedy a prečo bol na Slovensku Franz Kafka? Odpovede nájdete v knihe o minulosti, na ktorú by sme nemali zabudnúť.

Nové, doplnené vydanie už vypredanej knihy Atlas zabúdania inicioval a o nové texty doplnil Peter Krištúfek začiatkom roka 2018. Kniha tak zachytáva obdobie rokov 1914 až 2018 a stáva sa príspevkom k výročiu 100 rokov od prvej svetovej vojny a vzniku Československa. Každému roku je priradený jeden text, ktorý vyjadruje atmosféru danej doby: list, telegram, báseň, správa, nariadenie, rozsudok, rozhovor, zápis v kronike, denníkový záznam Ich obsah je kombináciou dobových dokumentov a autorských textov. Pamätáte si ešte pioniersky sľub? Poznáte text Charty 77? Spomeniete si, čo ste robili v novembri 1989? Viete, kedy a prečo bol na Slovensku Franz Kafka? Odpovede nájdete v knihe o minulosti, na ktorú by sme nemali zabudnúť.

Nová, pätnásta básnická zbierka Ivana Štrpku zo skupiny Osamelí bežci. Na ceste k čitateľovi nepotrebuje dôvtipné komentáre ani tovaroznalecký cirkus. Nechajme básne hovoriť samé: Toľko určitých vecí pod neurčitosťou, ktorej hovoríme tma, toľko neurčitosti pod určitosťou svetla, toľko naznačených posunkov prepadajúcich sa v temnej energii práve vyhasínajúcej mysle! Nahé údy! Holé životy!

Nová, pätnásta básnická zbierka Ivana Štrpku zo skupiny Osamelí bežci. Na ceste k čitateľovi nepotrebuje dôvtipné komentáre ani tovaroznalecký cirkus. Nechajme básne hovoriť samé: Toľko určitých vecí pod neurčitosťou, ktorej hovoríme tma, toľko neurčitosti pod určitosťou svetla, toľko naznačených posunkov prepadajúcich sa v temnej energii práve vyhasínajúcej mysle! Nahé údy! Holé životy!