BRAK strana 13 z 14

36 mikropoviedok o náhodných okamihoch, bezčasej bezmocnosti, erotických túžbach aj veľkolepých epizódach v nepredpokladateľných kontextoch. Kniha je zostavená a la montáž atrakcií z textov a koláží, ktoré niekedy ústia do nečakane vtipnej nadsázky, inokedy do momentu trudného prekvapenia. Napísali o knihe: Niečo také originálne, bystré a sexy som v regáli slovenskej literatúry dlho nedržala. Žena chytrá, vtipná, s esenciou cynizmu a nadhľadu, je žena budúcnosti. Takou je aj autorka tejto knihy, ktorej texty a vtipné koláže naplnia každú osobnosť jej podobnú, či už v sukni alebo v trenírkach. Katarzia Málokdy se mi při čtení stalo nepamatuju, kdy naposledy abych prožil tak rychlou změnu z pousmání nad přesnou, trefnou a jazykově poetickou metaforou či obrazem k poměrně hrozivému uvědomění, že to, čemu jsem se před vteřinou pousmál, zároveň žiju. Jiří Havelka O autorke: Študovala herectvo v Prahe na DAMU, spoluzakladala Divadlo Letí, účinkovala v Dejvickom divadle a iných. Na VŠMU vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu. Venuje sa písaniu, dramaturgii, réžii, strihu, herectvu a výrobe koláží. Spolu s Terezou Oľhovou vydali knihu Inak sa mám fajn.

Tina pracuje na lodi. Upratuje kajuty, umýva okná, drhne podlahy. A keď kajuta nemá okno, zavesí na stenu fotografiu mora a oblohy. Veď je to skoro to isté, akoby tam bolo okno. Antonio tiež pracuje na lodi. Nie však na tej istej ako Tina. Ten celý deň šúpe mrkvy, krája cukety, petržlenovú vňať. Ale jeho špecialitou sú ryby. Ozajstné ryby. Nie tie malé, akváriové. Antonio sa s Tinou stretol len raz v prístave a odvtedy si spolu píšu. Jedného dňa už má toho Tina plné zuby a zatúži Antonia znova uvidieť. Príbeh lásky v  detskej knihe ožíva vďaka krásnym ilustráciám. Zem je modrá ako pomaranč nikdy žiadna chyba slová neklamú nedovolia ďalej spievať to bozky majú vysvetľovať (P. Eluard, prekl. Miroslava Vallová)

Tina pracuje na lodi. Upratuje kajuty, umýva okná, drhne podlahy. A keď kajuta nemá okno, zavesí na stenu fotografiu mora a oblohy. Veď je to skoro to isté, akoby tam bolo okno. Antonio tiež pracuje na lodi. Nie však na tej istej ako Tina. Ten celý deň šúpe mrkvy, krája cukety, petržlenovú vňať. Ale jeho špecialitou sú ryby. Ozajstné ryby. Nie tie malé, akváriové. Antonio sa s Tinou stretol len raz v prístave a odvtedy si spolu píšu. Jedného dňa už má toho Tina plné zuby a zatúži Antonia znova uvidieť. Príbeh lásky v  detskej knihe ožíva vďaka krásnym ilustráciám. Zem je modrá ako pomaranč nikdy žiadna chyba slová neklamú nedovolia ďalej spievať to bozky majú vysvetľovať (P. Eluard, prekl. Miroslava Vallová)

Psík Moko má len jedno oko. Keďže sa mu preto všetci smejú, žije ďaleko od ľudí a zvierat. Jedného dňa si povie, že samota ho už nebaví. Zbalí si mapu, kompas, deku a granule a vydáva sa na dobrodružnú cestu za novým okom. Zablúdi až do lunaparku, kde spozná malého Viliho. Ten mu pomôže hľadať nové očko a spoločne stretávajú rôzne podivné bytosti . Tie ich naučia, že z toho, čo je iné, než sme my, nemusíme mať strach. Že dobro a krása vychádzajú odinakiaľ. A že sú dôležitejšie veci než to, ako vyzeráme. Pes Moko a jeho oko je šarmantný rozprávkový príbeh vo veršoch pre deti a ich rodičov od známej slovenskej poetky. Mirka Ábelová (1985) je slovenská poetka, rozhlasová redaktorka, občasná textárka a prekladateľka. Doteraz napísala štyri básnické zbierky pre dospelých. Pes Moko a jeho oko je jej prvá knižka pre deti. Ukážka z knihy: Ďaleko od všetkých ľudí, kúsok vpravo od mesta, nadránom sa psíča budí, sníva si sen o cestách. Slnko šteklí stromom vlasy, ešte trochu ospalé, lúčom pritom, nechtiac asi, klepne šteňa po hlave. Labkou pretrie jedno oko, ktoré zľahka otvoril: zobudil sa psíček Moko, nie je mu to po vôli. Treba vstávať, milý Moko, hor sa rýchlo do sveta! Rozbehni sa rýchlym krokom, sýkorka tiež odlieta.

Biela sa v architektúre všeobecne vníma ako primárna, neutrálna, tichá, prázdna, pasívna, čistá, avšak podľa Marka Wigleyho, ktorý prvý otvoril tému belosti v architektúre v roku 1995, tento zdanlivo nevinný obraz bielych stien vyžaduje detailnejší diskurz kritiky, pretože hlbší pohľad dokazuje, že nie sú pasívne či tiché, ale naopak rozprávajú, v skutočnosti nie je nič hlasnejšie. Predstavu bielej ako tej najspravodlivejšej a najpravdivejšej, najkrajšej a najčistejšej, ako malý kúsok očistený od nebezpečenstva a akejkoľvek nečistoty, hľadalo celé západné myslenie. Kniha sa preto snaží priblížiť interdisciplinárne mapovanie zrodu západnej kultúry svetla, a najmä cez postavy Le Corbusiera a Adolfa Loosa kriticky zhodnotiť pozadie neviditeľnej, ale veľmi významnej bielej v modernistickej architektúre. Kniha je filozofiou architektúry, alebo ešte presnejšie, etikou architektúry. Kniha ukazuje "temné stránky" či "odvrátenú stranu" bielej symboliky, ktorá začína byť v súčasnej Európe opäť nenáležite aktuálna. Svoju tému spracúva autorka v štyroch tematických kapitolách Voda, Mlieko, Kosti, Chlieb a východisko ponúka v piatej kapitole, ktorá je nielen záverečnou syntézou výskumu, ale môže sa čítať aj ako programový text, argument pre humanistickú architektúru v mnohých odtieňoch bielej. doc. PhDr. Jana Tichá, Ph.D. O autorke: Ing. arch. Mgr. art. Liana Rosinová, PhD. (*1984) vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave (2004 2011), voľnú grafiku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2011 2013) a doktorandské štúdium na Ústave dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok (2018) pod vedením doc. PhDr. Jarmily Bencovej, PhD. Počas štúdia absolvovala ročné štúdium japonskej kultúry na Kanazawa University (2009).

Román Solenoid je dielom autora, ktorého meno sa pravidelne objavuje v užšom okruhu kandidátov na Nobelovu cenu za literatúru. V slovenskom jazykovom prostredí sa s nadšeným prijatím kritiky stretla jeho staršia zbierka poviedok Nostalgia (OZ BRAK 2016, preklad Mária Miklušičáková a Eva Kenderessy). Solenoid je pokračovaním a rozvinutím tém a literárnych postupov, ktoré nachádzame nielen v Nostalgii, ale ktoré sa tiahnu celým Cărtărescový m dielom: prestupovanie reálna a surreálna, minulosti a prítomnosti, snová, miestami až fantastická atmosféra a v neposlednom rade invenčná práca s literárnym obrazom Bukurešti ako magického civilizačného mikrokozmu. Solenoid je tematicky hutný , štýlovo bohatý a textovo objemný semiautobiografi cký román s prvkami surreálna, ktorého príbeh sa točí okolo fi ktívneho rukopisu neúspešného autora. Ten sa z núdze (a vďaka neúspechu na literárnom poli) živí ako učiteľ rumunčiny na základnej škole, svoju profesiu nenávidí, pričom vý chodisko z nej nachádza v metafyzickom úniku z reality do štvrtého rozmeru prostredníctvom spomienok, sna a bujnej imaginácie. Solenoid vnímajú literárni kritici ako opus magnum rumunského autora, ktorého hlas počuť čoraz zreteľnejšie na najvyšších poschodiach svetovej literárnej scény.

Marocký spisovateľ Mohamed Šukri (1935 2003) sa v druhom diele autobiografickej trilógie nazvanom V čase omylov opäť vracia do Tandžeru, zásadného mesta pre jeho tvorbu. Nočný život, bezuzdné pitky a prostitúcia sú overené Šukriho námety. Na rozdiel od predchádzajúceho diela Nahý chlieb (Brak 2017) v ktorom sa stretávame s negramotným mladíkom snažiacim sa prebiť životom a prežiť, v próze V čase omylov sme svedkami jeho úsilia nielen vymaniť sa z biedy, ale aj nájsť si miesto v spoločnosti a stať sa spisovateľom. Literatúra a práca učiteľa v marockom meste al-Arájiš, ktoré je pre Šukriho neinšpiratívne, sa tak stáva spôsobom, ako sa vyrovnať s démonmi minulosti. Otázkou zostáva, či sa mu to podarí v provinčnom marockom mestečku alebo ho stiahne temné podsvetie Tandžeru. Táto dichotómia tvorí jadro románu a ponúka tak čitateľovi intímny priezor do psyché neúnavného biografa tohto magického mesta.

Marocký spisovateľ Mohamed Šukri (1935 – 2003) vychádzal pri písaní svojho najznámejšieho románu Nahý chlieb z vlastných spomienok na mladosť, strávenú v drsných podmienkach tandžerských chudobných štvrtí. Kriminalita, prostitúcia, drogy, ale najmä neutíchajúci hlad a každodenný zápas o prežitie sa stali látkou pre knihu, ktorú dnes čítame nielen ako dielo výnimočných literárnych kvalít, ale aj ako autentické svedectvo premeny negramotného mladíka na jedného z najúspešnejších spisovateľov svojej doby. To všetko v uliciach Tandžeru – mesta, ktoré sa stalo útočiskom pre celý rad „západných“ spisovateľov, vrátane Jacka Kreouaca, Allena Ginsberga či Tennesseeho Williamsa. Ten označil Šukriho Nahý chlieb za „pravdivý dokument ľudského zúfalstva, ktorý hlboko otrasie čitateľmi“.

Dnes už kultový román Opýtaj sa prachu, medzičasom sfilmovaný v Hollywoode, sa pri príležitosti 80 rokov od prvého vydania dočkal aj slovenského prekladu. Fante (1909-1983) patrí k najvýraznejším hlasom americkej literatúry 20.storočia, literárnu slávu a uznanie však získal až po smrti. Záujem o jeho dielo sa zrodil najmä v 80. rokoch, a to aj zásluhou jeho obdivovateľov, ku ktorým patrili spisovateľ Charles Bukowski, scenárista Robert Towne či režisér Francis Ford Coppola.

Titul novely maďarského autora Ferenca Czinkiho odkazuje na stavbu, ktorá nikdy v Bratislave nevznikla. Plány síce existovali, aj ho začali stavať, ale nakoniec sa do nedokončených liniek nasťahoval Čert. Kniha oživuje svet balád. V dvoch časových líniách - na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov a v roku 2014 - sledujeme tajuplný príbeh, v ktorom sa dvaja mladí ľudia rozhodnú zavraždiť láskavosť. Medzitým sa tesne pred cieľovou čiarou vyparia celé konské preteky, kajakári pádlujú po Dunaji hlavou dolu a grécka mytológia sa zosobní v 20. storočí východnej Európy. Bratislavské metro je príbehom čakania. Otázka je, kto príde skôr: či ten, kto prinesie vykúpenie, alebo prísľub zatratenia...   V dnešnej podobe je to zmes príjemného stredovekého mesta a nevýraznej modernej metropoly. Kráčajúc ďalej k Starému mostu si čoskoro všimneme kostolnú vežu, ktorú kedysi zasadili do zeme. Toto je malé mesto. Bratislava. Bratislava, chápete?

Maus je desivým, no zároveň umelecky originálnym dielom o tragických udalostiach druhej svetovej vojny a holokaustu. Od svojho vzniku oslovilo milióny čitateľov po celom svete. Namiesto ľudí v ňom vystupujú myši a iné zvieratá s tým súvisí aj samotný názov knihy. Maus dnes patrí k vrcholným dielam svetovej literatúry, ktoré sa snažia zamedziť tomu, aby ľudia zabudli na hrôzy nacizmu. Pri príležitosti 25. výročia vydania tohto dnes už legendárneho komiksu vyšiel príbeh, pôvodne uverejnený v dvoch samostatných knihách, v jednom zväzku. Teraz sa konečne dostáva do rúk aj slovenským čitateľom.

Je čistotná, rada číta a občas si ide zacvičiť alebo zaplávať. Má prácu, ktorá jej príde neužitočná a zbytočná. Občas jej život pripadá tak trochu prázdny, bez zmyslu a budúcnosti, inokedy si užíva rozkoš z ničoty a ničnerobenia. Jej príbehy, ktoré nápadne pripomínajú tie naše, kreslí Iveta Merglová.

Príbeh rozpadajúceho sa vzťahu dopĺňajú fragmenty úvah, básní a poviedok, ktoré autor umne zasadil do príbehu. Nevytvárame príbehy, iba sa snažíme prezentovať svoj vlastný pokrivený obraz, ktorému sme počas rozprávania sami uverili. Užasné na tom je najmä to, že z toho nie je žiadne východisko. Na úprimnosti je totiž niečo znepokojivo neúprimné. Za každou snahou o pravdu je skrytá agenda, nejaká lož vyššieho stupňa. Tomáš Hučko vo svojej debutovej novele Chaconna skúma hranice autenticity. A väčšinou tvrdo naráža na to, že autobiografia je v prvom rade fikcia.

Sagan vedľa Hemingwaya a Faulknera? Samozrejme, predsa Francoise Saganová v knihe rozhovorov z The Paris Review. Desať svetových spisovateľských mien z 50. rokov spoznáte v krátkych medailónoch o ich tvorbe a živote. Capote, Eliot, Faulkner, Forster, Moravia a ďalší sonda do literárneho sveta polovice 20. storočia.

Sagan vedľa Hemingwaya a Faulknera? Samozrejme, predsa Francoise Saganová v knihe rozhovorov z The Paris Review. Desať svetových spisovateľských mien z 50. rokov spoznáte v krátkych medailónoch o ich tvorbe a živote. Capote, Eliot, Faulkner, Forster, Moravia a ďalší sonda do literárneho sveta polovice 20. storočia.

Dva roky, dva mesiace a dva dni strávil americký básnik a mysliteľ H. D. Thoreau na samote v prírode, vo vlastnoručne zhotovenej chatrči pri jazere Walden Pond. K životu bez civilizačných výdobytkov ho priviedla túžba porozumieť svetu, ktorého bol súčasťou, snaha nájsť v ňom svoje pravé miesto a rozlíšiť to, čo je dôležité od všetkého nepodstatného. Po návrate medzi ľudí spísal svoje pozorovania do knihy, ktorá patrí dodnes k najkrajším oslavám prírody, individuálnej slobody, dobrodružstva sebaobjavovania a jednoduchého, naplneného života. Dvesto rokov od narodenia autora ju v rukách konečne drží aj slovenský čitateľ.