BRAK strana 10 z 14

Marocký spisovateľ Mohamed Šukri (1935 - 2003) sa v druhom diele autobiografickej trilógie nazvanom V čase omylov opäť vracia do Tandžeru, zásadného mesta pre jeho tvorbu. Nočný život, bezuzdné pitky a prostitúcia sú overené Šukriho námety. Na rozdiel od predchádzajúceho diela Nahý chlieb (Brak 2017) v ktorom sa stretávame s negramotným mladíkom snažiacim sa prebiť životom a prežiť, v próze V čase omylov sme svedkami jeho úsilia nielen vymaniť sa z biedy, ale aj nájsť si miesto v spoločnosti a stať sa spisovateľom. Literatúra a práca učiteľa v marockom meste al-Arájiš, ktoré je pre Šukriho neinšpiratívne, sa tak stáva spôsobom, ako sa vyrovnať s démonmi minulosti. Otázkou zostáva, či sa mu to podarí v provinčnom marockom mestečku alebo ho stiahne temné podsvetie Tandžeru. Táto dichotómia tvorí jadro románu a ponúka tak čitateľovi intímny priezor do psyché neúnavného biografa tohto magického mesta.

Zbierka Lepšia verzia seba poetky Ivony Pekárkovej (*1988), ktorá v roku 2013 zvíťazila v renomovanej súťaži Básne a získala cenu publika na European Poetical Tournament v Sarajeve, je nemilosrdnou, vtipnou a sofistikovanou analýzou každodennosti autorkine básne sa dotýkajú tém od medziľudských vzťahov cez populárnu kultúru a konzum až po literárnu kritiku. S charakteristickým subtílnym humorom Pekárková dekonštruuje bežné, dôverne známe situácie a subverzívne rozkrýva podstatu príbehov, prostredníctvom ktorých hovoríme a uvažujeme o svete aj sebe samých. V roku 2019 vydala spolu s Vladom Šimekom partnerskú básnickú knihu Manželská poézia.

RUDO je komiksová postava nápadne pripomínajúca spisovateľa a dramaturga Daniela Majlinga.V slovenčine vychádza prvýkrát, a to v kompletnom vydaní. Z 15 komiksových poviedok plnýchirónie i sebairónie, cynizmu, literárnych a spoločenských narážok vyviera najmä kvalitný, miestami až čierny humor. RUDO sa nevyhýba ani veľkým filozofickým otázkam, o čom svedčia názvy kapitol ako: O zmysle života, Evolučná výhoda, Pravda o Ježišovi Kristovi, Nepríjemnosť na štyri: Smrť. Ale odpovede na základné otázky o (ne)zmysle života, vesmíru a vôbec podáva s originálnou ľahkosťou.  Inspirace (sebe)ironií Woodyho Allena je nabíledni  stejně jako americkými sitkomy, těmihranými (Teorie velkého třesku) i animovanými. Ale i popové ingredience povyšuje autor sečtělostído nových souvislostí. V kombinaci s černobílou kresbou v provedení hrubé, zasekávající se linky je tukomiks, u kterého se smějeme nahlas, ale někde vzadu se roztahuje černá deka smutku. ČasopisRespekt V kontextu pospolu koexistující české a slovenské komiksové tvorby je Rudo mimořádný. Nabízívrcholně intelektuální humor, který pracuje s popkulturními kontexty a od sitcomového formátu sevydává daleko za hranice běžné představivosti. Pavel Mandys

Novela Veľká budúcnosť sa odohráva v postapokalyptickej strednej Európe roku 2040, v meste budúcnosti zvanom Centropolis, kde sa hlavný hrdina spisovateľ Vlado snaží vyrovnať so spoločnosťou po klimatickej zmene. Spoločnosťou, ktorej vôbec nerozumie, napriek tomu, že práve jeho táto zmena vyšvihla na najvyššie spoločenské rebríčky. Veľká budúcnosť je cyberpunkové scifi, v ktorom sa melanchólia strieda s cynizmom a absurdno s mrazivými opismi ľudského prežívania.

Opus magnum Borisa Ondreičku vznikalo niekoľko rokov. Spevník je slovenským debutom píšuceho kurátora, výtvarníka a speváka Borisa Ondreičku vychádzajúcim vo vydavateľstve BRAK. Rozmerne retrospektívny Spevník obsahuje 61 Spevov na bezmála 700 stranách kvázi-fenomenologicky zahŕňajúcich reflexie na pravdu, šťastie, chuť, slobodu, lásku, umenie... a poéziu samu. Korene niektorých textov siahajú až do začiatku 90. rokov, sú však všetky posledný rok prebásnené do úplne novej podoby. Boris Ondreička je kurátor, umelec, autor, od roku 1987 spevák a textár skupiny Kosa z nosa. Ondreička bol od 2002 do 2011 riaditeľom občianskeho združenia tranzit.sk, Bratislava. Od roku 2012 je kurátorom zbierky Thyssen-Bornemisza Art Contemporary, Viedeň. Tam spolu/kurátoroval Rare Earth, Supper Club, Tomorrow Morning Line, Olafur Eliasson Green lightAn Artistic Workshop, Discusiones & Demostraciones a 6 sezón frekvencie performatívnych Ephemeroptera, ako aj seminár Forgotten Space, The Alchemical Paradigm a ďaľšie. V minulosti spolu/kurátoroval aj bienále európskeho umenia Manifesta 8, Murcia, Cartagena, ES, Being The Future, Palast der Republik, Berlín, DE, Symposion / The Event, Birmingham, UK, Auditorium, Stage, Backstage, Frankfurter Kunstverein, DE, Otázka vôle pre OSF, Bratislava alebo Empire of The Senseless v pražskej Meet factory. a individuálne projekty Lois & Franziska Weinberger, Stano Filko, Miloš Laky, Denisa Lehocká, a ďaľšie. Spoluzaložil Spoločnosť Júliusa Kollera. Jeho umelecké projekty boli realizované na Manifesta 2, Luxembourg, L, Benátskom- (Česko-slovenský & Roma pavilóny), Pražskom-, Gyumri-, Torino-, Anzengruber-, Taipei-, Athens- , Kyiv-, Jakarta- bienále; MoMA-PS1 NYC, USA, New Museum, NYC, USA, BAK Utrecht, NL, Smak, Gent, BE, Tramway Glasgow UK, Fondazione Sandretto Regaudengo Turin, IT, Air de Paris, Paríž, F, Frankfurter-, Kölnischer-, Badischer-, Münchener-, Stuttgarter Kunstverein-och, DE, Kiasma, Helsinki, FI, HKW, Berlin, DE, ACAF, Alexandria, EG, Slovenská a Česká národná galéria, Moravská galéria, Secession, Mumok, Kunsthalle, TQ, Viedeň, AT, Donaufestival, Krems, AT, Magazin 4, Bregenz, AT, a ďaľšie. Zbierka jeho vizuálnej poézie HI! lo. bola vydaná v jrp Ringier, CH a One Second / Out of Time v Revolver, DE. Prednáša a vydáva medzinárodne. Jeho zbierka textov SPEVNÍK je v očakávaní vo vydavateľstve Brak. Ondreička je pravidelným prispievateľom slovenského mesačníka Kapitál. V súčasnosti spolu s Václavom Janoščíkom vedie dlhodobý projekt TBA21 a pražskej AVU Class of Intrepretation.

Opus magnum Borisa Ondreičku vznikalo niekoľko rokov. Spevník je slovenským debutom píšuceho kurátora, výtvarníka a speváka Borisa Ondreičku vychádzajúcim vo vydavateľstve BRAK. Rozmerne retrospektívny Spevník obsahuje 61 Spevov na bezmála 700 stranách kvázi-fenomenologicky zahŕňajúcich reflexie na pravdu, šťastie, chuť, slobodu, lásku, umenie... a poéziu samu. Korene niektorých textov siahajú až do začiatku 90. rokov, sú však všetky posledný rok prebásnené do úplne novej podoby. Boris Ondreička je kurátor, umelec, autor, od roku 1987 spevák a textár skupiny Kosa z nosa. Ondreička bol od 2002 do 2011 riaditeľom občianskeho združenia tranzit.sk, Bratislava. Od roku 2012 je kurátorom zbierky Thyssen-Bornemisza Art Contemporary, Viedeň. Tam spolu/kurátoroval Rare Earth, Supper Club, Tomorrow Morning Line, Olafur Eliasson Green lightAn Artistic Workshop, Discusiones & Demostraciones a 6 sezón frekvencie performatívnych Ephemeroptera, ako aj seminár Forgotten Space, The Alchemical Paradigm a ďaľšie. V minulosti spolu/kurátoroval aj bienále európskeho umenia Manifesta 8, Murcia, Cartagena, ES, Being The Future, Palast der Republik, Berlín, DE, Symposion / The Event, Birmingham, UK, Auditorium, Stage, Backstage, Frankfurter Kunstverein, DE, Otázka vôle pre OSF, Bratislava alebo Empire of The Senseless v pražskej Meet factory. a individuálne projekty Lois & Franziska Weinberger, Stano Filko, Miloš Laky, Denisa Lehocká, a ďaľšie. Spoluzaložil Spoločnosť Júliusa Kollera. Jeho umelecké projekty boli realizované na Manifesta 2, Luxembourg, L, Benátskom- (Česko-slovenský & Roma pavilóny), Pražskom-, Gyumri-, Torino-, Anzengruber-, Taipei-, Athens- , Kyiv-, Jakarta- bienále; MoMA-PS1 NYC, USA, New Museum, NYC, USA, BAK Utrecht, NL, Smak, Gent, BE, Tramway Glasgow UK, Fondazione Sandretto Regaudengo Turin, IT, Air de Paris, Paríž, F, Frankfurter-, Kölnischer-, Badischer-, Münchener-, Stuttgarter Kunstverein-och, DE, Kiasma, Helsinki, FI, HKW, Berlin, DE, ACAF, Alexandria, EG, Slovenská a Česká národná galéria, Moravská galéria, Secession, Mumok, Kunsthalle, TQ, Viedeň, AT, Donaufestival, Krems, AT, Magazin 4, Bregenz, AT, a ďaľšie. Zbierka jeho vizuálnej poézie HI! lo. bola vydaná v jrp Ringier, CH a One Second / Out of Time v Revolver, DE. Prednáša a vydáva medzinárodne. Jeho zbierka textov SPEVNÍK je v očakávaní vo vydavateľstve Brak. Ondreička je pravidelným prispievateľom slovenského mesačníka Kapitál. V súčasnosti spolu s Václavom Janoščíkom vedie dlhodobý projekt TBA21 a pražskej AVU Class of Intrepretation.

Bol som najrýchlejší utečenec pod slnkom. Bežal som krížom cez krajinu a hľadal otca a miesto, kde by sme našli pokoj. Žiadne také miesto som ale nevedel nájsť ani po mnohých dňoch. Podľa mňa som prešiel hádam aj polovicu zemegule. Rozhodol som sa, že nezastanem, aj keby som mal prebehnúť celý svet. Najnovšia kniha spisovateľa Mareka Vadasa je správou o fantastickej ceste malého chlapca a jeho psa Alana naprieč mestami, krajinami a kontinentmi, na ktorých sa hrdinovia príbehu stretávajú s priateľstvom i odmietaním. Obyvatelia miest sú zosobnením vlastností, ktoré vedú k predsudkom, k odmietaniu čohokoľvek cudzieho a k pohodlnému ospravedlneniu svojho nezáujmu o osudy iného človeka. Dobrodružný príbeh je však aj príležitosťou nazrieť do sveta ľudí, pre ktorých je putovanie cez rozsiahle územia životnou nevyhnutnosťou, a to zvlášť v čase, kedy sa civilizačné pohyby stali témou číslo jeden aj u nás. Vďaka spojeniu imaginatívneho textu Mareka Vadasa a ilustrácií Daniely Olejníkovej sa tak pred nami odkrývajú zdanlivo ďaleké, exotické krajiny a ich ľudia, ktorí sú však v skutočnosti omnoho bližšie, ako sme si mysleli.

Zabudnite na severskú detektívku, najdrsnejšie príbehy sa odohrávajú na Gemeri! Alebo ak chcete v Zóne, tajuplnom priestore medzi Rimavskou Sobotou a Londýnom, kam svoj nový komiksový príbeh situoval Daniel Majling. A ako sme u autora Ruda a Ruzkej klaziky zvyknutí, pátranie po záhadne stratenom priateľovi v ňom pôjde ruka v ruke s hľadaním pravdy, zmyslu života a miesta človeka vo vesmíre... V roku 1904 som v snahe odpútať sa od otca urobil pokus presťahovať sa do Rimavskej Soboty, ale po pol roku som sa vrátil späť do Prahy. Veci, ktoré som napísal v Sobote, som spálil. Boli strašidelne pochmúrne. Až po návrate do Prahy som v poviedkach V trestaneckej kolónii a Premena objavil pre svoje písanie nový, optimistickejší tón. Franz Kafka, Dopisy Felicii Vo svete prebieha v súčasnosti niekoľko simultánnych, vzájomne poprepájaných globálnych procesov, ktoré by som jedným slovom nazval tornalizácia spoločnosti. Noam Chomsky v príspevku Nové aspekty globalizácie Mnohé životné situácie pred vás kladú otázku: Kto som? Kto naozaj som vo svojej podstate? A kým sa stávam v zlomových, existenciálnych situáciách? Ale až v Lučenci si uvedomíte, že otázka vašej identity sa začína niekde inde. Až tu sa prestanete pýtať: Kto som? A namiesto toho si začnete klásť oveľa nástojčivejšiu otázku: Prečo tu? Prečo práve tu?! Jean-Paul Sartre v príhovore, ktorý počas svojej prvej návštevy Československa v roku 1963 predniesol pri Timravinom pomníku v Lučenci.

Hassan Blásim sa narodil v roku 1973 v Iraku, kde študoval na Akadémii filmových umení. Potom ako bol niekoľkokrát uväznený, mu v roku 1998 jeho profesori poradili, aby odišiel z Bagdadu. Jeho politicky angažované a voči režimu kritické filmy vyvolali pozornosť irackých tajných služieb. Najprv utiekol do Sulejmaníje, kde sa pri natáčaní filmu Zranená kamera v kurdskej oblasti v severnom Iraku dostal do problémov. Potom niekoľko rokov cestoval ilegálne po Európe, až kým sa nakoniec usadil vo Fínsku. Jeho poviedkový debut Blázon z Námestia slobody (2009) bol v roku 2010 navrhnutý na ocenenie Independent Foreign Fiction Prize. To však nakoniec získal až za druhú zbierku poviedok Iracký Kristus v roku 2014. Bolo to prvýkrát v histórii, čo ocenenie získal arabský autor. Dielo Hassana Blásima je preložené do dvadsiatich jazykov napriek tomu, že v niektorých arabských krajinách je zakázaným autorom. Brilantné a znepokojujúce... divoké a nezabudnuteľné. Wall Street Journal Odvážne a ukrutné. The Huffington Post Nočná mora násilia a teroru. Guernica Magazine

Je čistotná, rada číta a občas si ide zacvičiť alebo zaplávať. Má prácu, ktorá jej príde neužitočná a zbytočná. Občas jej život pripadá tak trochu prázdny, bez zmyslu a budúcnosti, inokedy si užíva rozkoš z ničoty a ničnerobenia. Jej príbehy, ktoré nápadne pripomínajú tie naše, kreslí Iveta Merglová.

Serhij Žadan (1974) je ukrajinský básnik, prozaik, performer, esejista, organizátor literárnych festivalov a rockových koncertov a akcií občianskej neposlušnosti. Je autorom niekoľkých románov, zbierok básní a poviedok. Žije a pracuje v Charkove. Knihu Hymna demokratickej mládeže tvorí šesť lyrických príbehov o rozvoji biznisu v podmienkach budovania občianskej spoločnosti. Nájdete v nej všetko, čo ste chceli vedieť o priateľstve a vernosti manažérov strednej úrovne a legalizácii rôznych sektorov tieňovej ekonomiky, ale nevedeli ste, koho sa na to máte spýtať.

Príbeh rozpadajúceho sa vzťahu dopĺňajú fragmenty úvah, básní a poviedok, ktoré autor umne zasadil do príbehu. Nevytvárame príbehy, iba sa snažíme prezentovať svoj vlastný pokrivený obraz, ktorému sme počas rozprávania sami uverili. Užasné na tom je najmä to, že z toho nie je žiadne východisko. Na úprimnosti je totiž niečo znepokojivo neúprimné. Za každou snahou o pravdu je skrytá agenda, nejaká lož vyššieho stupňa. Tomáš Hučko vo svojej debutovej novele Chaconna skúma hranice autenticity. A väčšinou tvrdo naráža na to, že autobiografia je v prvom rade fikcia.

Dva roky, dva mesiace a dva dni strávil americký básnik a mysliteľ H. D. Thoreau na samote v prírode, vo vlastnoručne zhotovenej chatrči pri jazere Walden Pond. K životu bez civilizačných výdobytkov ho priviedla túžba porozumieť svetu, ktorého bol súčasťou, snaha nájsť v ňom svoje pravé miesto a rozlíšiť to, čo je dôležité od všetkého nepodstatného. Po návrate medzi ľudí spísal svoje pozorovania do knihy, ktorá patrí dodnes k najkrajším oslavám prírody, individuálnej slobody, dobrodružstva sebaobjavovania a jednoduchého, naplneného života. Dvesto rokov od narodenia autora ju v rukách konečne drží aj slovenský čitateľ.

Augustín (Gusto) Dobrovodský (1947 – 1999), neprehliadnuteľná postava bratislavskej neoficiálnej kultúrnej scény, vyštudoval sociológiu, no odmietol sa podriadiť profesijným kompromisom. Živil sa ako kurič, letá trávil na kysuckých Brízgalkách, podieľal sa na príprave a nakrúcaní niekoľkých filmov Dušana Hanáka, organizoval happeningy i ochranárske aktivity. Kniha básní Kurič v letnom kine je sumárom jeho dvoch zbierok Smútok je smiešok a Spoločnosť prvotnopospolnospoločenských tancov, ktoré na prelome 90. a nultých rokov edične pripravil básnik a filmový recenzent Andrej Stankovič. Ten sa o Dobrovodského lyrike, poznamenanej okrem iného aj surrealizmom a morgensternovskou poetikou absurdity vyjadril, že sa nad ňou „rysujú horizonty ďaleko presahujúce chotáre bežného literárneho štandardu“. Súčasťou knihy, ktorá vychádza pri príležitosti jeho nedožitej sedemdesiatky, sú aj texty Alexandra Balogha, Dušana Dušeka, Dušana Hanáka, Martina Kleina, Vladimíra Mertu, Jana Antonína Pitínského, Andreja Stankoviča a Laca Terena, ukážky zo samizdatového spevníka Opravári z roku 1975, ako aj dobové fotografie.

Šíre more, zástava dymu, sivá diaľava, stúpanie a klesanie lode na vlnách, úzkosť a nádej, ktorú sme v sebe niesli, to všetko si teraz vybavujem, povedal doktor Selwyn, akoby to bolo iba včera. Asi po týždni, oveľa skôr, ako sme rátali, sme dorazili do cieľa. Ocitli sme sa v širokom ústí rieky. Všade boli veľké a malé nákladné lode. Za riekou sa rozprestierala rovina. Všetci vysťahovalci sa zhromaždili na palube a čakali, či sa z prevaľujúcej sa hmly vynorí Socha slobody, lebo všetci mali kúpený lístok do Ameriky. Keď sme vyšli na pevninu, bolo pre nás mimo akýchkoľvek pochybností, že máme pod nohami pôdu Nového sveta, vychýreného mesta New York. V skutočnosti, ako sa onedlho – loď medzičasom dávno odplávala – na našu nevôľu ukázalo, sme pristáli v Londýne. Väčšina vysťahovalcov sa chtiac-nechtiac zmierila so svojou situáciou, podaktorí sa však, napriek všetkým protirečiacim dôkazom dlho držali viery, že sú v Amerike. (ukážka z diela) Štvoricu silných ľudských príbehov z knihy W. G. Sebalda Vysťahovalci spája nielen téma exilu, zapríčineného turbulentnými dejinnými pohybmi 20. storočia, ale predovšetkým hlboký záujem o ľudskú pamäť a vzťah, ktorý vytvára medzi človekom a miestom. Zároveň sa v nich naplno rozvíja výrazný autorský štýl, balansujúci na pomedzí memoárovej prózy, cestopisu a fotografickej eseje, ktorým si nemecký spisovateľ získal ešte pred svojou tragickou smrťou v roku 2001 pevné miesto v kánone modernej svetovej literatúry.

Dostojevzski, Tolsztoi, či Toorgenef sú lacné náhrady trvalých literárnych hodnôt pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť čítať skutočnú, čitateľsky náročnú ruskú klasiku. Hlavne na odľahlých gemerských a novohradských dedinách sa pomerne často stretnete s ľuďmi, ktorí majú na poličke nejakého „Čehova“ a myslia si, že keď si prečítali tieto lacné zlátaniny, sú kompetentní zasvätene diskutovať o veľkých témach ruskej klasiky, ako sú Boh, láska, nesmrteľnosť, zločin, trest a smrť. S ľuďmi odchovanými na takýchto lacných kópiách ruskej klasiky, alebo – ako ju novinári v poslednom čase nazvali: ruzkej klaziky – sa potom ťažko diskutuje o veľkých otázkach bytia, pretože ruzká klazika síce na prvý pohľad skutočne výberom tém, postáv a prostredia pripomína Dostojevského, Tolstého či Turgeneva, ale jej hodnoty prestávajú byť aktuálnymi už po druhom prečítaní.