BRAK strana 8 z 14

Pohyb v mŕtvom uhle je životný štýl, pri ktorom rozprávač cudzopasí ako súčasť iných ľudských existencií bez toho, aby si to uvedomovali. Vytváraním jedinečných záznamov a spájaním netušených súvislostí podáva z tejto pozície unikátne svedectvo o tom, že naše predstavy o životoch ľudí okolo nás a skutočné životy, ktoré títo ľudia žijú, sú často dva rôzne vesmíry z celkom iných galaxií. Ctihodná sudkyňa tak môže tragikomickou náhodou naplniť svoje vytesňované erotické fantázie, exotická spoločníčka nastúpiť na cestu bizarnej osamelej bojovníčky v nevyhlásenej kultúrnej vojne a rozpoltená žena prežiť milostnú drámu, ako rukojemníčka dobrovoľne priviazaná o polohovateľné lôžko upracovaného manžela. A príde aj Godot.

Každý dom má svojich bubákov. Aj ten náš. Nájdete ich všade. Na balkóne, v práčke, pod výťahom, aj priamo za vami. Čo tam robia, sa dozviete v obrázkovej knižke určenej pre všetky deti, ktoré sa vedia smiať a ešte sa neprestali báť. Fakt sú všade, tak vám poviem:od pivníc až po podkrovie!Celý dom im nestačí.Zoznámte sa BUBÁCI! Pre čitateľov od 4 rokov

Zbierka Teórie osobnosti predstavuje sociológa, kritika a redaktora Dominika Želinského aj ako vyzretého a poučeného básnika, ktorý vo svojich textoch so špecifickým nadhľadom komentuje a glosuje celé spektrum postáv, spoločenských a politických fenoménov či literárnych trendov. Autor v knihe pôsobí na prvý pohľad ako nezaujatý pozorovateľ, jeho observácie však zároveň možno čítať ako hĺbkové ponory do fungovania dnešného sveta. Želinský sa tu prejavuje ako prirodzene angažovaný básnik, ktorý je schopný zručne preniknúť pod povrch a rozkryť fungovanie komplikovanej siete osobných, pracovných či korporátnych vzťahov; jeho texty pritom ostávajú vždy čitateľsky prístupné a prirodzene vtipné. Teórie osobnosti sú aktuálnou a sviežou zbierkou silného hlasu mladšej slovenskej poézie.

Kniha poviedok Vandala zachytáva rôzne formy vandalizmu vo vzťahoch. Jednotlivé témy a postavy sa znovu objavujú v odlišných situáciách a z pohľadu iného rozprávača. Tým vytvárajú symetrické geometrické obrazce charakteristické pre mandalu. Na rozdiel od nej však v prípade Vandaly spojenie štvorca a kruhu nevytvára harmóniu, ale napätie. Názov knihy je v skutočnosti odvodený od reklamného sloganu opakujúceho sa v jednej z poviedok výkriku postavy, ktorá na brooklynskom moste predáva vodu. Eis vóter vandala. Ice water one dollar.

Vo svojom oficiálnom debute Mŕtva kaviareň sa Martin Melicherčík predstavuje ako vyzretý autor s nápaditou a ľahko rozpoznateľnou poetikou. Básne zahŕňajú mnohé aktuálne aj staršie popkultúrne vplyvy, prirodzene prepájajú jazyk dnešného mestského života s poetickým videním a cítením. Kniha je špecificky vtipná a nebojí sa súčasné spoločenské dianie a život jednotlivca v urbanizovanom svete komentovať hravou ľahkosťou, z ktorej však pri hlbokom ponore preniká na povrch hĺbavá melanchólia. Mŕtva kaviareň je napokon práve taká, ako napovedá jej názov: retro a živá zároveň, tichá a predsa plná ruchov; miesto živelných stretnutí, ale aj nepovšimnutého osamenia uprostred davu.

Josefina Vicens (19111988) bola významná mexická spisovateľka, scenáristka a novinárka. Vďaka románu Prázdna kniha sa zaradila do kánonu hispánskej modernej literatúry. José García, protagonista diela, dvadsať rokov odoláva pokušeniu písať. Napokon mu podľahne. Ťažké rozpoloženie vyvierajúce z bytostnej potreby tvoriť a z absolútnej nespokojnosti s tým, čo z nej vzíde, rieši svojím vlastným spôsobom kúpou dvoch zošitov. Jeden vyčlení na zaznamenávanie každodenných postrehov, zážitkov, úvah či skromných plánov. Druhý poslúži na to, čo z prvého vykryštalizuje ako čistá literatúra, skutočná, univerzálna, transcendentná. Prázdna kniha je román reflektujúci samotný proces písania, tenziu medzi týmito dvoma zošitmi.

Jazyk Pachecovej novely je z hľadiska umeleckého diela univerzálny. Svet, do ktorého vstupuje mladý hrdina, rozhodne neponúka pravidlá ako žiť a ani chuť v nich zakotviť. Hlavná postava Carlos sa nevzdá a nechce na sebe pracovať. Práve naopak. Nerozumie pobúreniu, ktoré vyvolala jeho čistá láska, a rozprávača (i čitateľa) má plne na svojej strane. Pacheco nehovorí o bitkách na púšti v prvom rade kvôli kritike sveta, ktorý zanikol tým hlavným je pre neho nezničiteľná nevinnosť. Nevinnosť nie je výsadou detstva, nejde len o to uchovať si v duši dieťa. Podstatou je zotrvať vo svojich hodnotách a v prvotnej kráse vzťahov. Zostať pri tom, čo je normálne, čoho by malo byť vo svete viac: Láska je v poriadku, iba návisť je démonická.

Nová zbierka Richarda L. Kramára je básnickou mapou identity v pohybe. Úchopový inštinkt do slovenskej poézie prináša jazykovo vybrúsenú a obsahovo originálnu poéziu, ktorá sa nebojí experimentovať; v duchu toho najlepšieho nielen z tradície anestetickej poézie (avšak s nezameniteľne vlastnou originálnou poetikou) skúma komplexné a krehké témy vnútorného vývoja a prerodu subjektu projektovaného aj do fyzickej telesnosti so špecifickým odstupom, ktorý autorovi umožňuje hĺbkový ponor do emocionality bez akéhokoľvek nadbytočného pátosu: moje telo je objet trouvé / jeho telo vystupuje z krajiny. Zbierka Úchopový inštinkt predstavuje Richarda L. Kramára ako mimoriadny hlas mladej slovenskej poézie.

V novej básnickej knihe Michala Baláža Mínus telo prichádza autor s pestrou prehliadkou textov, v ktorých s presnosťou a dôvtipom vnímavého pozorovateľa sleduje nielen procesy vnútorné, ale aj dianie a neduhy sveta okolo nás. Baláž je všestranne nadaný autor - známy je ako básnik, dramatik, dramaturg či režisér, v roku 2018 sa stal laureátom prestížnej literárnej súťaže Básne SK/CZ. Túto všestrannosť možno badať i v jeho básnických textoch; tie môžeme čítať ako glosy, ktoré nás na jednej strane pobavia, na strane druhej však aj scitlivujú voči spoločenským javom, s akými sa denne stretávame. Mínus telo je zároveň zbierkou básní, oplývajúcich trefným vtipom - v súčasnej slovenskej poézii stále vzácnym elementom.

Flanér je na okraji spoločnosti a ulice, ktorými sa potuluje, sú často svojím spôsobom perifériou mesta. Nie sú to ulice, ktoré si obyvatelia či turisti vyberajú na prechádzky. Flanér je na okraji spoločnosti, zato ju pozorne vníma a pozoruje. Je psom svojej doby. A ako taký veľmi dobre pozná jej vône a pachy. Nič neprodukuje. Nič, čo by sa rátalo. Flanér sa pohybuje mestom tak, ako tulák lesom.V košeli flanéra strávila Jana Beňová dva roky túlaním sa po bratislavských uliciach. Kniha je výsledkom jej pozorovaní, zážitkov a rozhovorov s ľuďmi z ulice. Z predhovoru autorky: Bratislavským flanérom (a teraz mi napadá, že tým pravým slovenským ekvivalentom bude asi flákač) som už tridsaťpäť rokov. Preto som jednej bratislavskej ulici nevenovala aktuálne viac ako tri mesiace. Pozorovala som, čo sa tam odohráva, čo je na ulici zaujímavé, čo ju charakterizuje, odlišuje od iných ulíc, aké prípadné kauzy sú s ňou spojené, čo je najzaujímavejšie v jej minulosti, aká je v noci a čo ju, možno, čaká v budúcnosti. V rámci svojich prechádzok som hovorila s ľuďmi, ktorí tu žijú a pracujú, a tými, ktorí tadiaľto prechádzajú. S ľuďmi z ulice. Niektorí novinári idú na zaujímavé miesta, pobudnú tam týždeň-dva a napíšu reportáž. Ja som strávila len pár mesiacov vytrvalým túlaním sa po jednej z ulíc svojho mesta.

László Krasznahorkai je maďarský spisovateľ, ktorý vzbudil pozornosť v literárnokritických kruhoch po celom svete. Jeho diela charakterizuje impozantná koncepcia, filozofický fundament, precízna výstavba deja, plasticky vykreslené postavy a nanajvýš osobitý rozprávačský jazyk. V roku 2015 zatiaľ ako jediný maďarský spisovateľ získal prestížnu medzinárodnú Man Bookerovu cenu. Zlovestný cirkus priváža do vidieckeho mesta obrovské vypchaté zviera, veľrybu, samotného Leviatana. Čoskoro vypukne násilie a knihu ako celok možno opísať ako víziu, satirickú a prorockú, temnej historickej provincie, ktorá je známa pod názvom západná civilizácia. To, čo čitateľa zasiahne najsilnejšie v tejto knihe, ale vlastne v celom Krasznahorkaiho diele, sú neobyčajné vety, vety neuveriteľnej dĺžky, prechádzajúce nevyspytateľne zo vznešeného tónu do pojašeného, posmešného, bezútešného; impozantné vety ako lepiaca rolka zbierajú všetky možné čudné a nečakané veci a neúprosne ich akumulujú do odsekov, ktoré sú zároveň monumentálne, drsné a muzikálne. (Porota prestížnej Man Bookerovej ceny o románe Melanchólia vzdoru).

Román Solenoid je dielom autora, ktorého meno sa pravidelne objavuje v užšom okruhu kandidátov na Nobelovu cenu za literatúru. V slovenskom jazykovom prostredí sa s nadšeným prijatím kritiky stretla jeho staršia zbierka poviedok Nostalgia (BRAK 2016). Solenoid je tematicky hutný, štýlovo bohatý a textovo objemný semiautobiografický román s prvkami surreálna, ktorého príbeh sa točí okolo fiktívneho rukopisu neúspešného autora. Ten sa z núdze (a vďaka neúspechu na literárnom poli) živí ako učiteľ rumunčiny na základnej škole, svoju profesiu nenávidí, pričom východisko z nej nachádza v metafyzickom úniku z reality do „štvrtého rozmeru“ prostredníctvom spomienok, sna a bujnej imaginácie. Solenoid vnímajú literárni kritici ako opus magnum rumunského autora, ktorého hlas počuť čoraz zreteľnejšie na najvyšších poschodiach svetovej literárnej scény.

Román poľského rodáka Josepha Conrada Srdce temnoty vyšiel po anglicky knižne v roku 1902 a rýchlo sa stal jedným z najzásadnejších literárnych diel 20. storočia. Conradov text ako jeden z prvých kriticky nazerá na témy imperializmu, kolonializmu a rasizmu, zároveň je to hlboká psychologická a morálna sonda do temných hĺbok ľudskej duše, preto sa kniha dodnes teší záujmu čitateľov. Ide o jedno z diel, ktoré síce patrí do kánonu svetovej literatúry a k pokladom západnej kultúry, zároveň je však nadčasové a čitateľsky atraktívne. Nie náhodou po ňom siahol F. F. Coppola a natočil na jeho námet slávny film Apocalypse Now. Nový slovenský preklad tejto slávnej novely vychádza spolu s doslovom literárnej vedkyne Kristíny Kállay o dedičstve kolonializmu v Conradovom diele a prílohou Biele dejiny Konga ilustrátora Jindřicha Janíčka.

36 mikropoviedok o náhodných okamihoch, bezčasej bezmocnosti, erotických túžbach aj veľkolepých epizódach v nepredpokladateľných kontextoch. Kniha je zostavená a la montáž atrakcií z textov a koláží, ktoré niekedy ústia do nečakane vtipnej nadsázky, inokedy do momentu trudného prekvapenia. Napísali o knihe: Niečo také originálne, bystré a sexy som v regáli slovenskej literatúry dlho nedržala. Žena chytrá, vtipná, s esenciou cynizmu a nadhľadu, je žena budúcnosti. Takou je aj autorka tejto knihy, ktorej texty a vtipné koláže naplnia každú osobnosť jej podobnú, či už v sukni alebo v trenírkach. Katarzia Málokdy se mi při čtení stalo nepamatuju, kdy naposledy abych prožil tak rychlou změnu z pousmání nad přesnou, trefnou a jazykově poetickou metaforou či obrazem k poměrně hrozivému uvědomění, že to, čemu jsem se před vteřinou pousmál, zároveň žiju. Jiří Havelka O autorke: Študovala herectvo v Prahe na DAMU, spoluzakladala Divadlo Letí, účinkovala v Dejvickom divadle a iných. Na VŠMU vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu. Venuje sa písaniu, dramaturgii, réžii, strihu, herectvu a výrobe koláží. Spolu s Terezou Oľhovou vydali knihu Inak sa mám fajn.

Tina pracuje na lodi. Upratuje kajuty, umýva okná, drhne podlahy. A keď kajuta nemá okno, zavesí na stenu fotografiu mora a oblohy. Veď je to skoro to isté, akoby tam bolo okno. Antonio tiež pracuje na lodi. Nie však na tej istej ako Tina. Ten celý deň šúpe mrkvy, krája cukety, petržlenovú vňať. Ale jeho špecialitou sú ryby. Ozajstné ryby. Nie tie malé, akváriové. Antonio sa s Tinou stretol len raz v prístave a odvtedy si spolu píšu. Jedného dňa už má toho Tina plné zuby a zatúži Antonia znova uvidieť. Príbeh lásky v  detskej knihe ožíva vďaka krásnym ilustráciám. Zem je modrá ako pomaranč nikdy žiadna chyba slová neklamú nedovolia ďalej spievať to bozky majú vysvetľovať (P. Eluard, prekl. Miroslava Vallová)

Román poľského rodáka Josepha Conrada Srdce temnoty vyšiel po anglicky knižne v roku 1902 a rýchlo sa stal jedným z najzásadnejších literárnych diel 20. storočia. Conradov text ako jeden z prvých kriticky nazerá na témy imperializmu, kolonializmu a rasizmu, zároveň je to hlboká psychologická a morálna sonda do temných hĺbok ľudskej duše, preto sa kniha dodnes teší záujmu čitateľov. Ide o jedno z diel, ktoré síce patrí do kánonu svetovej literatúry a k pokladom západnej kultúry, zároveň je však nadčasové a čitateľsky atraktívne. Nie náhodou po ňom siahol F. F. Coppola a natočil na jeho námet slávny film Apocalypse Now. Nový slovenský preklad tejto slávnej novely vychádza spolu s doslovom literárnej vedkyne Kristíny Kállay o dedičstve kolonializmu v Conradovom diele a prílohou Biele dejiny Konga ilustrátora Jindřicha Janíčka.