BRAK

Experimentálna kniha živých básnických objektov vznikala počas posledných 10 rokov, keď sa menil svet i samotná autorka. Poézia je komponovaná ako montáž zo zažitých individuálnych i kolektívnych udalostí, rezonujúcich rozhovorov, odpočutých viet, odčítaných nápisov a textov, ktoré čerpajú z filozofií, feministického a mediálneho diskurzu, ako aj zo spriaznených autorstiev. Zbierka je preniknutá ozvenami zvukovej poézie, performatívnosťou a viacjazyčnosťou. Texty nesú výrazné sociálnokritické a feministické presahy, pričom zároveň zrkadlia intímne nahliadanie na svet, kde všetko spolu súvisí, prelína sa, ovplyvňuje, inšpiruje a rezonuje. Textová zložka je korešpondujúco prepojená s trojdimenzionálnou vizualitou uznávanej umelkyne Lucie Tallovej. Jej diela nie sú len doplnkom, ale živou súčasťou knihy – ilustrujú, komentujú a rozvíjajú básnické vrstvy. Grafická podoba vznikla v úzkej spolupráci s oceňovanými dizajnérkami Auréliou Garovou a Terezou Maco a je premyslene vystavaná na princípe (de)gradácie fialovej farby. Výsledkom je viac než len kniha – je to objekt poetického záujmu. Vydanie publikácie z verejných zdrojov finančne podporil hlavný partner Fond na podporu umenia.

Knižný literárny rozhovor Jany Beňovej so spisovateľkou Janou Juráňovou, ktorej umelecké diela, prekladateľská tvorba, redaktorská a vydavateľská činnosť výrazne ovplyvnili umeleckú a spoločenskú situáciu v našej krajine. Jej aktivita, ktorú môžeme nazvať aj osvetovou, v súvislosti s rovnoprávnosťou a právami žien, mala vplyv už na viaceré generácie. Rozhovor približuje kultúrnu identitu súčasného Slovenska podáva ho prostredníctvom optiky dvoch žien - čo je ešte stále pomerne okrajový prístup k písaniu o spoločnosti a jej dejinách. Kniha mapuje Slovensko približne od konca 60. rokov a nástupu normalizácie. Jana Juráňová mala v roku 1968 jedenásť rokov. Takýmto spôsobom je nielen popísané kreovanie slovenskej identity na príbehu erudovanej a verejne činnej ženy, ale zasadením do širšieho kontextu sú pomenované aj súčasné spoločenské problémy. Publikácia je sprevádzaná dobovou korešpondenciou ako aj fotografiami Sone Maletz.

Jediné, čo Lujza kedy vedela, je maľovať – a jediné, čo Lujza v poslednej dobe nedokáže, je maľovať. Bez motivácie, inšpirácie, či akéhokoľvek zápalu sa prediera životom, ktorý pre ňu do posledného detailu zariadila jej mama. Už dávno rezignovala nielen na svoju kariéru, ale aj na spoločnosť a ľudí ako takých. To všetko až do okamihu, kým nespozná Margo, maliarku v každom smere diametrálne rozdielnu. Okrem jedinečnej príležitosti v podobe prestížnej súťaže, ktorej výhra predstavuje jasnú cestu na výslnie, sa musí Lujza konfrontovať so životnou otázkou: čo pre ňu znamená umenie? A najmä... chce v ňom pokračovať? Vydanie publikácie z verejných zdrojov finančne podporil hlavný partner Fond na podporu umenia.

The Paris Review, jeden z najvýznamnejších literárnych časopisov na svete, publikuje už od päťdesiatych rokov rozsiahle a precízne rozhovory s poprednými autormi a spisovateľkami. Za takmer sedemdesiat rokov svojej existencie ich vyšlo niekoľko stoviek a len veľmi ťažko nájdete významného spisovateľa, ktorý by mu rozhovor neposkytol. V knižnom vydaní sme sa rozhodli postupne predstaviť každú literárnu dekádu zrkadlom jej najdôležitejších spisovateľov a autoriek.V našom výbere trinástich rozhovorov zo šesťdesiatych rokov sa okrem iného dozviete ako vznikal kultový Keroucacov román Na ceste, čo si myslela Simone de Beauvoir o láske, a prečo sa Céline na sklonku života stránil ľudí. V knihe nájdete rozhovory s nasledovnými autormi a autorkou: Saul Bellow, Jorge Luis Borges, William Seward Burroughs, Louis-Ferdinand Céline, Jean Cocteau, Simone De Beauvoir, Aldous Huxley, Jack Kerouac, Henry Miller, Vladimir Nabokov, Boris Pasternak, Ezra Pound, Isaac Bashevis Singer

Cestovateľ, pokúšajúci sa ujsť z hlučnej a strakatej biedy Váránasí, stretne na brehu Gangy tučného muža rozjímajúceho nad podstatou kvapky vody. Detský robotník z portugalského mramorového lomu na jeden deň unikne zo svojho života, z ktorého nemá šancu sa vyslobodiť. Opitý tlmočník v útrobách šanghajskej obrej križovatky pochopí vlastnú túžbu aspoň raz uvidieť vodopád. Psychiatrický pacient snuje konšpiračnú teóriu o Gagarinovi, ktorý uvidel, že raj je na zemi. Maliar verí, že v ženskom dekolte sa skrýva jeho milovaný rodný kraj. Nerovný boj policajtov a tuláka na stanici berlínskeho metra, starí priatelia v luxusnom ukrajinskom bordeli, dementný Nietzsche v Turíne... Zbierka textov, nad ktorými vládne ON, rozprávač. Reční, prednáša, spomína, mudruje alebo rozpráva príbehy, a kým nás napokon zanechá s krátkou poetickou rozlúčkou, venuje nám text, ktorý nevidíme. Vety sa rozpínajú a my postupne uveríme autorovmu presvedčeniu, že inak sa to napísať ani nedá. Filozofické úvahy a existenciálne otázky vyvažuje trpkou, ale oslobodzujúcou iróniou, vzdialené približuje, univerzálne ozrejmuje v jedinečnom. To, čo ho zaujíma, je zúfalstvo človeka ochromeného v ohrození, na pokraji zániku, rezignovaného v spomienkach a zabúdaní, zatiaľ čo veľký svet beží ľahostajne ďalej a jeho drobnú tragédiu si ani nevšimne. To sme presne my, raz opantaní sami sebou, potom zasa pokorení vedomím, že tu nič neznamenáme, no predsa zakaždým s kvapkou nádeje, „že raz v nejakej krajine, v najhlbšej kráse a zániku budeme môcť zazrieť niečo: niečo, čo sa nás týka“.

„Pre tých, ktorí žijú vo svete snov, je skutočný svet tou najnepravdepodobnejšou ríšou.“ Päťročný chlapec, ktorého mama sa nevrátila z nákupu, počas dlhých dní, mesiacov a možno aj rokov uzavretý v byte skúma jeho strnulosť a po nociach sa vyberá na iniciačné cesty po lávkach, predznamenávajúcich jeho postupné osamievanie. Osemročný Marcel z poviedky Líšky cíti ťaživú zodpovednosť za svoju chorú sestru Izabelu a na jej záchranu neváha podstúpiť najväčšiu obetu – čelí svojmu vlastnému strachu. Tínedžer Ivan z poviedky Kože odhaľuje vďaka láske k poézii a priateľstvu s Dorou tajomstvo žien, no ani toto poznanie ho neuchráni pred nevyhnutnou osamelosťou. Tri texty zbierky Melanchólia spája čosi spoločné: rozostrenie dospelých a zaostrenie na vnímanie detí. Dva rámcujúce texty prológu a epilógu sú podobenstvami o možnostiach a hraniciach ľudského poznania. Mircea Cărtărescu opäť svojim čitateľom a čitateľkám servíruje pomalý, filigránsky opis monumentálnej obraznosti maličkého sveta: vnútorného prežívania ľudského údelu osamelým človekom, ktorý, ako ukazuje v piatich poviedkach, nie je vyhradený len dospelým, ale začína sa už v hlbokom detstve v organickom prepojení sna, fantázie a svojsky videnej skutočnosti. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

The Paris Review, jeden z najvýznamnejších literárnych časopisov na svete, publikuje už od päťdesiatych rokov rozsiahle a precízne rozhovory s poprednými autormi a autorkami. Za takmer sedemdesiat rokov jeho existencie ich vyšlo niekoľko stoviek a len veľmi ťažko nájdete významného spisovateľa, ktorý by mu rozhovor neposkytol. V knižnom vydaní, ktorého štvrtý diel držíte v rukách, sme sa rozhodli postupne predstaviť každú literárnu dekádu zrkadlom jej najdôležitejších spisovateľov a spisovateliek. V našom prvom výbere desiatich rozhovorov z osemdesiatych rokov sa okrem iného dozviete, prečo Julio Cortázar debutoval až po tridsiatke, čo viedlo Johna Fowlesa k spáleniu jedného z jeho románov a akú pascu pripravila Doris Lessing na literárnu kritiku. V knihe nájdete rozhovory s nasledovnými autormi a autorkou: James Baldwin, Raymond Carver, Julio Cortázar, John Fowles, Carlos Fuentes, Arthur Koestler, Milan Kundera, Doris Lessing, Philip Roth a Derek Walcott Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Existujú teplovzdušné balóny letiace nocou, nefunkčné airbagy, zmeškané Elvisove koncerty. Existuje aj samota,chlad a siréna záchranky, ktorá akoby sa vždy ponáhľala po niečo v nás. V zbierke zdanlivo izolovaných poviedok sa vnútorné súvislosti vynárajú postupne. Harstad podmanivo píše o univerzálnych ľudských pocitoch, zvlášť o osamelosti. V jeho textoch cítiť drsnosť, smútok, ale i jemnosť a nehu. Najmä však vraví, že treba vydržať – ty úžasný, jedinečný človek. Existujú totiž aj ľudia, ktorých možno milovať, priatelia, ktorí čakajú. Raz sa to obráti.

V príbehu nás autorka vtiahne do vnútorného sveta herečky Lucie a jej každodenného zápolenia s rodičovskými povinnosťami, pracovnou neistotou a jedným až dvoma mužmi. S ironickým odstupom a s citom pre detail pozoruje jej život a vykresľuje súvislosti medzi tými najobyčajnejšími činmi a zložitými rozhodnutiami. Krízu vníma ako možnosť skúmať ľudské hranice. Nachádza v nej však i priestor pre nádej a hľadanie lepšej verzie seba samej. To všetko vo svete, ktorý býva často plný zbytočných pohybov.

Kniha Pétera Esterházyho (1950–2016) Pohľad grófky Hahn-Hahn vyšla v roku 1990, keď v maďarskej literatúre silnela búrka postmodernizmu a pojem stredná Európa sa skloňoval v rôznych kontextoch. Rozprávač diela prechádza od ústia Dunaja až po jeho deltu ako profesionálny cestovateľ. Text však nie je len blúdením popri rieke, ale aj medzi možnosťami, ktoré žáner románu ponúka. Grófku Hahn-Hahn, kedysi slávnu autorku epištolárnych cestopisov, vraj spomínal zlomyseľný Heine, keď na margo spisovateliek povedal, že jedno ich oko spočíva na papieri, kým to druhé na nejakom chlapovi. Okrem grófky Hahn-Hahn, lebo ona má oko len jedno. Román sa na svet díva práve týmto nejestvujúcim, imaginárnym okom. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Sagan vedľa Hemingwaya a Faulknera? Samozrejme, predsa Francoise Saganová v knihe rozhovorov z The Paris Review. Desať svetových spisovateľských mien z 50. rokov spoznáte v krátkych medailónoch o ich tvorbe a živote. Capote, Eliot, Faulkner, Forster, Moravia a ďalší sonda do literárneho sveta polovice 20. storočia.

Na odľahlej rovine sužovanej vetrom a neustálym dažďom žije bezútešne posledných niekoľko členov upadajúceho hospodárstva a bezmocne čakajú na zázrak, ktorý by im prinavrátil stratenú budúcnosť. Medzitým spriadajú intrigy, navzájom sa špehujú, podvádzajú, okrádajú. Až jedného dňa dostanú správu, že do osady sa vracia Irimiáš, ktorý bol považovaný za mŕtveho. To vzbudí v malej komunite osadníkov rozporuplné reakcie – u jednej to vyvolá nečakanú nádej pripisovanú príchodu mesiáša a druhí sa obávajú pomsty a zatratenia. Autor všetko udržiava dôsledne zahalené v neprestajnej hmle, a tak tento apokalyptický, parodický román, ktorý inšpiroval Bélu Tarra ku kultovému rovnomennému filmu, nestráca svoju hrozivú aktuálnosť. László Krasznahorkai je maďarský spisovateľ, ktorý vzbudil pozornosť v literárnokritických kruhoch po celom svete. Jeho diela charakterizuje impozantná koncepcia, filozofický fundament, precízna výstavba deja, plasticky vykreslené postavy a nanajvýš osobitý rozprávačský jazyk. Debutový román Satanské tango vyšiel v Maďarsku v roku 1985. V roku 2015 zatiaľ ako jediný maďarský spisovateľ získal prestížnu medzinárodnú Man Bookerovu cenu za maďarský preklad knihy Melanchólia vzdoru.

Kniha Joan Didion osciluje na pomedzí eseje, autobiografie a románu. Autorka v nej mapuje jeden rok od smrti svojho muža Johna Gregoryho Dunnea. Vťahuje nás do svojho „magického“ myslenia, ktoré sa pre jeho stratu stalo myslením vychýleným, odkloneným od reality. V období takmer štyridsiatich rokov s ním zdieľala nielen rodinu s adoptovanou dcérou (o ktorú prišla o dva roky po smrti Johna), povolanie spisovateľky a publicistky, ale predovšetkým spoločne prežitý čas života: „dvadsaťštyri hodín denne, čo zostávalo zdrojom bujarého veselia aj zlej predtuchy pre moju mamu a tety. ,V dobrom aj v zlom, ale nikdy nie celý deň,‘ hovorievali mi v prvých rokoch manželstva. Nedokážem spočítať, koľkokrát za deň, celkom obyčajný deň, sa objavilo niečo, čo som mu nutne musela povedať. Toto nutkanie ma neprešlo ani po jeho smrti. Už mi však nemal kto odpovedať.“ So stratou sa nevyrovnáva, ale ju cez krátke spomienky vkladané do pradiva svojho života opätovne prežíva a zakomponováva do novej, nevyžiadanej etapy bytia bez Johna. Vťahuje nás do rozličných období a prostredí, sme svedkami veselých i smutnejších príhod i osudov rôznych ľudí. Text Joan Didion sa číta aj nečíta ľahko, je boľavý aj liečivý, môže byť návodom, porovnávacou štúdiou, odkazom z minulosti alebo prípravou na budúcnosť. Rok magického myslenia sa stal takmer okamžite klasikou a denník Guardian ho zaradil na 2. miesto v rebríčku 100 najlepších non-fiction kníh všetkých čias.

Italo Calvino, jeden z najvýznamnejších talianskych spisovateľov a mysliteľov dvadsiateho storočia, autor kultového románu Neviditeľné mestá, sa v zbierke troch noviel Neľahké životy zaoberá pálčivými témami, ktoré sú navýsosť aktuálne aj dnes. Bolestne naliehavou otázkou je pre neho trvalá udržateľnosť životného prostredia v atmosfére stavebného boomu povojnového Talianska. S rovnakou nástojčivosťou približuje aj dilemy a následné zlyhávanie intelektuála v tvorivom procese a zložitých výzvach neľahkého života. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Hassan Blásim získal za knihu Iracký Mesiáš v roku 2014 Cenu Independent Foreign Fiction Prize. Za dvadsaťštyri rokov existencie tohto ocenenia sa stal jeho prvým arabským laureátom. Prvýkrát v histórii ceny zároveň zvíťazila zbierka poviedok. Blásimove poviedky sú neuveriteľne surreálne, brutálne drsné, no takmer vždy ukotvené v surovej realite. Prelína sa v nich každodenné s fantastickým, mŕtvi ožívajú a zvieratá rozprávajú príbehy so silnou dávkou čierneho humoru. Próza reflektuje temné absurdity nedávnej minulosti Iraku a útrapy irackých utečencov. Autorovo makabrózne spisovateľské umenie majstrovsky demaskuje dopad vojny na ľudské bytosti. Jeho knihy, ako výtvor skutočne temného vizionárskeho génia, sú natoľko šokujúce, že v arabskom svete boli donedávna dostupné len v online forme.

Birgitte Solheim natoľko zostarla, že väčšina jej priateľov je už mŕtva. Osamelá a krehká stará dáma trávi väčšinu času vo svojom parížskom byte. Teraz, keď sa naposledy pozerá na ľudí a svet, snaží sa zmieriť s osudom a raz humorne, inokedy trpko bilancuje svoj život. Medzitým randí s mužom, ktorého stretla na internete a opisuje napätý vzťah so sestrou, na ktorej je napriek tomu citovo závislá. Posledné pohladenia je nežná a prekvapivo vtipná kniha o osamelosti existencie, láske a smrti.