BRAK strana 5 z 14

Zborník ocenených príspevkov 13. ročníka najväčšej československej básnickej súťaže Básne SK/CZ 2023 prináša šesť poetických cyklov. Z takmer 800 prihlásených príspevkov vybrala porota päť prémií a hlavnú cenu, ktorú tento rok získala česká poetka Ivana Kašpárková. Už tradične predstavuje poetickú sondu: správu o aktuálnych pohyboch, témach, postupoch a tendenciách, ktorými nová slovenská a česká poézia práve začína žiť. Porota v zložení Eva Luka (poetka a japanologička), Anna Štičková (poetka a kultúrna manažérka), Juliana Sokolová (poetka a filozofka) a Jan Škrob (básnik a prekladateľ) sa rozhodla udeliť hlavnú cenu a päť prémií: Hlavná cena: Pozice rukou - Ivana Kašpárková Prémie: rok růží - rún korstmos Beaufortova stupnica sily vetra - Jana Micenková kapesní atlas rostlin - Lucie Kubalíková Tichá místa - Erubescit Drôtovanie pre začiatočníčky - M. H. Berk Pozice rukou *** Na balet myslím vždy v počátečním období měsíčního cyklu. Zabydluji se v denních záznamech. Stavím si z nich pokoj mysli, v němž poslouchám dialog svých rukou. Když mlčí o vrozených dispozicích, dělám, že neslyším. *** Stěny kuchyně se ohýbají pod náporem příbuzenstva, jejich tětiva spojuje dětství se stářím, praská jako svíce na dortu. Sfoukávám je počtrnácté v životě a přeji si pravidla a omezení bez pravidel a omezení, pravidelný přísun mezních situací a pevnou vůli vyloučenou ze slabin, v nichž průsečnice protíná to tehdejší já s dnešním – aby číslo čtrnáct znamenalo víc než dávno překročenou hranici.

Hermann Karnau je zvukový inžinier posadnutý nahrávaním ľudského hlasu. Zaznamenáva všetko od rečnenia vodcov, hluku davu až po zvuk hrdla zovretého strachom. Zároveň je ľahostajný ku všetkému ostatnému. V roku 1940 sa rozhodne systematicky skúmať tento fenomén, a keď si ho všimnú nacisti, využije svoje poznatky v prospech Tretej ríše. Hermanna jeho úlohy zavedú na stranícke zhromaždenia, východný front či do domácnosti Josepha Goebbelsa. Tam stretáva Helgu, jeho najstaršiu dcéru: bystrú, dobrosrdečnú dievčinu, ktorá začína tušiť hrôzu, čo ju obklopuje... Grafický román oceňovanej ilustrátorky Ulli Lust (Prix révélation, 1994) vyšiel pôvodne ako adaptácia rovnomenného románu Marcela Beyera (Flughunde, 1995). „Ulli Lust, autorka oceňovanej grafickej autobiografie Heute ist der Letze Tag vom Rest Deines Lebens (Dnes je posledný deň zvyšku tvojho života), spracovala knihu Marcela Beyera Flughunde o bizarnom zvukovom inžinierovi, ktorého zamestnávali nacisti a ktorý sa spriatelil s dcérou Josepha Goebbelsa, výnimočným spôsobom: vytvorila majstrovské dielo v tlmených odtieňoch s expresionistickými ťahmi pera a usporiadaním panelov, ktoré ešte umocňuje mučivý príbeh.“ Boris Kachka, Vulture.com (New York Magazine) „Odvážny a ambiciózny grafický román.“ Rachel Cooke, Guardian

Keď dvaja strážcovia národného parku Gerhard a Frenky objavia v lese staré zhrdzavené auto, ešte netušia, ako veľmi zmení ich životy. Detská ilustrovaná kniha prináša divokú jazdu krásnou prírodou, pri takmer nemožnej oprave tédvojky, ale najmä pri hľadaní kamarátstva a pochopenia. Vydajte sa spolu s nimi na parádny OFFroad!

Kniha Joan Didion osciluje na pomedzí eseje, autobiografie a románu. Autorka v nej mapuje jeden rok od smrti svojho muža Johna Gregoryho Dunnea. Vťahuje nás do svojho „magického“ myslenia, ktoré sa pre jeho stratu stalo myslením vychýleným, odkloneným od reality. V období takmer štyridsiatich rokov s ním zdieľala nielen rodinu s adoptovanou dcérou (o ktorú prišla o dva roky po smrti Johna), povolanie spisovateľky a publicistky, ale predovšetkým spoločne prežitý čas života: „dvadsaťštyri hodín denne, čo zostávalo zdrojom bujarého veselia aj zlej predtuchy pre moju mamu a tety. ,V dobrom aj v zlom, ale nikdy nie celý deň,‘ hovorievali mi v prvých rokoch manželstva. Nedokážem spočítať, koľkokrát za deň, celkom obyčajný deň, sa objavilo niečo, čo som mu nutne musela povedať. Toto nutkanie ma neprešlo ani po jeho smrti. Už mi však nemal kto odpovedať.“ So stratou sa nevyrovnáva, ale ju cez krátke spomienky vkladané do pradiva svojho života opätovne prežíva a zakomponováva do novej, nevyžiadanej etapy bytia bez Johna. Vťahuje nás do rozličných období a prostredí, sme svedkami veselých i smutnejších príhod i osudov rôznych ľudí. Text Joan Didion sa číta aj nečíta ľahko, je boľavý aj liečivý, môže byť návodom, porovnávacou štúdiou, odkazom z minulosti alebo prípravou na budúcnosť. Rok magického myslenia sa stal takmer okamžite klasikou a denník Guardian ho zaradil na 2. miesto v rebríčku 100 najlepších non-fiction kníh všetkých čias. „Napínavá... živá a ostrá, nezabudnuteľná kniha... Presný, úprimný a prenikavý opis pocitov smútenia potom, ako autorka ovdovela... knihe nechýba vtip, pretože sa nebojí pravdy.“ Robert Pinsky, The New York Times Book Review „Ohromujúco úprimná kniha plná prenikavých detailov... Nezmazateľný obraz straty a smútku.“ Michiko Kakutani, The New York Times „Neviem o inej knihe, ktorú by sme potrebovali viac než túto... Nedokážem si predstaviť umieranie bez tejto knihy.“ John Leonard, New York Review of Books

Jedenásťročný Tonko má jedinečnú vlastnosť - od narodenia svieti. Jeho príliš starostliví rodičia sa ho snažia držať doma, aby ho ochránili pred vonkajším svetom. Keď sa do ich domu pred vianočnými prázdninami nasťahuje tajuplná Slávka, Tonkov svet sa obráti naruby. Získava prvú naozajstnú kamarátku, pred ktorou môže odhaliť svoj svet vo vankúšovom bunkri. Slávka zas Tonkovi ukáže kúzelnú baterku, ktorú nepustí z ruky a ktorá vnáša do domu úplne nové svetlo. Ich dobrodružné pátranie po pôvode záhadných chumáčikov tmy sa tak môže začať! Kniha Tonko, Slávka a kúzelné svetlo rozširujú príbeh rovnomenného animovaného filmu. "Priateľstvo, ktoré nesmie zhasnúť."

Dostojevzski, Tolsztoi, či Toorgenef sú lacné náhrady trvalých literárnych hodnôt pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť čítať skutočnú, čitateľsky náročnú ruskú klasiku. Hlavne na odľahlých gemerských a novohradských dedinách sa pomerne často stretnete s ľuďmi, ktorí majú na poličke nejakého „Čehova“ a myslia si, že keď si prečítali tieto lacné zlátaniny, sú kompetentní zasvätene diskutovať o veľkých témach ruskej klasiky, ako sú Boh, láska, nesmrteľnosť, zločin, trest a smrť. S ľuďmi odchovanými na takýchto lacných kópiách ruskej klasiky, alebo – ako ju novinári v poslednom čase nazvali: ruzkej klaziky – sa potom ťažko diskutuje o veľkých otázkach bytia, pretože ruzká klazika síce na prvý pohľad skutočne výberom tém, postáv a prostredia pripomína Dostojevského, Tolstého či Turgeneva, ale jej hodnoty prestávajú byť aktuálnymi už po druhom prečítaní.

Daniel Majling, autor komiksov RUDO (Cena Muriel za Najlepší prekladový komiks) a Zóna (žiadna cena), zostavovateľ a prekladateľ knihy Ruzká klazika, prichádza s rozsiahlym grafickým románom, ktorý sa odohráva opät v rodnom Gemeri v jeden augustový deň na konci prázdnin. Prvá časť trojdielneho grafického románu sa začína dramaticky, keď neďaleko Plešivca spadne do nezakrytej šachty malý chlapec. Táto udalosť rozkrýva postupne celé panoptikum postáv a my sa na malej ploche zoznamujeme o.i. s patológom, ktorému sa rozpadol dlhoročný imaginárny vzťah s Natalie Portman; náčelníkom polície v Plešivci pátrajúcim po tom, ktorý detský psychológ pôsobiaci v meste je skutočný a ktorý sa za psychológa len vydáva; riaditeľom miestnej psychiatrie s retrográdnou amnéziou a samozrejme – s Jonom Bon Jovim. Kocky sú hodené a príbeh plný napätia, absurdných zvratov, tragikomických dialógov sa môže začať.

Jedna z najvplyvnejších kníh dvadsiateho storočia. Kniha Tichá jar od Rachel Carson z roku 1962 je jednou z mála kníh, ktoré si môžu nárokovať na epochálny význam. Jej podrobne zdôvodnený útok na používanie pesticídov v americkom poľnohospodárstve pomohol posunúť environmentálne povedomie do popredia modernej politiky a vytvoril regulačné prostredie, ktoré poznáme dnes. Tichá jar je napísaná pútavým štýlom, ktorý spája vedeckú dôslednosť a pôsobivé obrazy. Práve používanie poetického jazyka povyšuje knihu nad obyčajnú vedeckú analýzu. Hneď po jej vydaní chemický priemysel využil všetky svoje zdroje, aby sa pokúsil zdiskreditovať Tichú jar aj samotnú Rachel Carson. Jej vášnivá práca, ktorá sa vyznačovala dôslednou úctou k pravde a veľkou intelektuálnou odvahou, sa však ukázala byť silnejšia ako útoky. Je zriedkavé, aby kniha dokázala zmeniť chod dejín, ale tejto eseji sa to podarilo a po vydaní sa stala klasikou environmentálnej literatúry. Rovnako možno Rachel Carson považovať za zakladateľku celosvetového environmentálneho hnutia. Dnes, keď viac ako kedykoľvek predtým pociťujeme dôsledky nezodpovedných a nebezpečných postupov, ktoré autorka odsúdila, je Tichá jar nevyhnutným čítaním pre každého, kto sa zaujíma o budúcnosť planéty a ľudských bytostí. „Pre napísanie Tichej jari – o ktorej vedela, že to bude jej posledný pokus o boj s veternými mlynmi – vybrúsila všetky svoje rétorické zbrane a spojila poznatky zo širokého spektra výskumných oblastí.“ – Margaret Atwood „Tichú jar od Rachel Carson som čítala v náročnom období a jej odvaha v boji s farmaceutickými spoločnosťami mi bola inšpiráciou.“ – Jane Goodall

Žitava, básnický debut Filipa Németha, viacnásobného finalistu súťaže Básne SK/CZ, je viac než len pôsobivou literárnou topografiou konkrétneho územia. Vo svojom krajinnom zameraní je rovnako intímnym pohľadom dovnútra, ako aj prechádzkou po miestach, ktoré na prvý pohľad môžu pôsobiť všedne, ale optikou autora nadobúdajú nezameniteľný charakter. Némethova sebavedomá a zrelá poetika sa nevyhýba ani subtílnemu humoru, v premyslene koncipovanej básnickej knihe sa zároveň dotýka viacerých bolestivých problémov súčasného sveta a spoločnosti. Žitava tak svoj zdanlivý regionalizmus priamo presahuje a jeho prostredníctvom dokáže byť presvedčivo univerzálna a súčasná.

Každá poriadna mestská Tma pohltí príbytky v momente, keď ich obyvatelia zhasnú svetlá. Čo ak sa jej to nedarí? V byte na Nočnej ulici sa už tri noci po sebe svieti. V práci má problémy, hrozí jej trest a predstavená Kolégia nočnej tmy zúri. Za všetkým stojí istý Konštantín… Nápaditá kniha pre deti od 8 rokov s ilustráciami Nicol Hochholczerovej.

Bájne bytosti, ktoré nedokážu milovať, no vábia do záhuby. Majú problém s intimitou – rovnako ako ľudia so závislosťami –, sú nesmierne nešťastné, darmo sú nadané a krásne. Príbeh v dvadsiatich poviedkach, ktorý sa na prvý pohľad javí ako sled voľne prepojených útržkov spomienok, je v skutočnosti precízne štruktúrovaný román. Prostredníctvom života žien troch generácií ukazuje, ako si vo svete, kde sú deti rovnako nepodstatné ako muži, nesieme bremená úzkosti a závislosti predchádzajúcich generácií – našich matiek. Aj tie najťažšie okamihy sa niekedy dajú preklenúť s ľahkosťou a iróniou, najmä keď nám trpký humor umožní pousmiať sa aj v bezútešných situáciách.

Bájne bytosti, ktoré nedokážu milovať, no vábia do záhuby. Majú problém s intimitou – rovnako ako ľudia so závislosťami –, sú nesmierne nešťastné, darmo sú nadané a krásne. Príbeh v dvadsiatich poviedkach, ktorý sa na prvý pohľad javí ako sled voľne prepojených útržkov spomienok, je v skutočnosti precízne štruktúrovaný román. Prostredníctvom života žien troch generácií ukazuje, ako si vo svete, kde sú deti rovnako nepodstatné ako muži, nesieme bremená úzkosti a závislosti predchádzajúcich generácií – našich matiek. Aj tie najťažšie okamihy sa niekedy dajú preklenúť s ľahkosťou a iróniou, najmä keď nám trpký humor umožní pousmiať sa aj v bezútešných situáciách.

“Detstvo sú ruky, do ktorých ťa vložia po namáhavom výstupe z lona a ktoré ťa pustia, keď ich najviac potrebuješ. Pretečieš medzi ich roztrasené prsty. “ Autorka zachytáva život dievčaťa a neskôr ženy, ktorá vyrastá v chudobe v presne neurčenom malom slovenskom meste. Neistá sociálna situácia, bezohľadná matka a krutí spolužiaci jej podkopávajú sebavedomie a aj preto je to od počiatku život plný pochybností a sebaspytovania. Narastajúci pocit viny sa postupne stáva palivom k obviňovaniu všetkých navôkol. Útočisko hľadá raz v spovedniciach, inokedy v anonymných hotelových izbách. Dokáže sa Alica zbaviť pocitu, že svoj osud nemá pod kontrolou, že jej slobodná vôľa je len ilúziou?

Kľukatý road trip do minulosti jedného priateľstva a štátu, čo prestali existovať. Sára, ktorá už dvanásť rokov žije mimo Balkánu, sa vracia do rodnej Bosny, aby s Lejlou podnikla cestu do Viedne. Majú sa tam stretnúť s Lejliným bratom, ktorý na začiatku vojny v 90. rokoch bez stopy zmizol. Sára sa usiluje porozumieť Lejlinmu svetu, píše o nej knihu a naháňa pomyselného králika – pointu, ktorú nedokáže uchopiť. Lana Bastašić píše nadčasovo a autenticky, predstavuje významný hlas z bývalej Juhoslávie. Za svoj debutový román Chyť zajaca získala v roku 2020 Cenu Európskej únie za literatúru. Kniha vyšla v dvadsiatich jazykoch.

Bola považovaná za kráľovnú pedálov. Talianska cyklistická ikona Alfonsina Strada sa začiatkom 20. storočia dostala na titulné stránky novín, keď sa zúčastnila prestížnych cyklistických pretekov Giro d'Italia - napriek tomu, že sa ich mohli zúčastniť len muži. Oceňovaný ilustrátor a spisovateľ Joan Negrescolor pôsobivo vyrozprával príbeh tejto výnimočnej, odvážnej ženy – o jej detstve v talianskej provincii, láske k cyklistike, túžbe po slobode a pôsobivej kariére.

Tamara Pavlovna si v detskom domove vyberie dievčatko, ktoré síce nerozpráva jej jazykom, no najviac vydrží. Totiž jedine s vytrvalosťou a zaťatosťou, obklopená drobnými radosťami z pestrého života na dvore jedného bytového domu v Kišiňove, nájde dospievajúca Lastočka spôsoby, ako sa vyrovnať s cudzím jazykom, neľahkými podmienkami, pocitom viny z túžby po vlastných rodičoch... Dej románu Sklenená záhrada sa vracia do rokov perestrojky a glasnosti, do rokov konca sovietskej éry a začiatku hľadania samostatnej moldavskej identity. Tatiana ?îbuleac zaň v roku 2019 získala Cenu Európskej únie za literatúru.