BRAK strana 6 z 14

Bola považovaná za kráľovnú pedálov. Talianska cyklistická ikona Alfonsina Strada sa začiatkom 20. storočia dostala na titulné stránky novín, keď sa zúčastnila prestížnych cyklistických pretekov Giro d'Italia - napriek tomu, že sa ich mohli zúčastniť len muži. Oceňovaný ilustrátor a spisovateľ Joan Negrescolor pôsobivo vyrozprával príbeh tejto výnimočnej, odvážnej ženy – o jej detstve v talianskej provincii, láske k cyklistike, túžbe po slobode a pôsobivej kariére.

Bron a Ray tvoria dlhoročný queer pár, ktorý si zrazu užíva úlohu zábavných tiet šesťročnej Nessie. V životoch, ktoré sa pohybujú niekde medzi rodinným napätím a hlboko zakorenenými osobnými prekážkami, sú stretnutia s dievčatkom malým ostrovčekom divokosti, radosti a ľahkosti. Ako sa postupom času oslabuje citová intimita, Ray a Bron sa navzájom odcudzujú a pokúšajú sa napraviť svoje narušené rodinné väzby. Ray so svojou prepracovanou, urazenou sestrou, slobodnou matkou a Bron so svojou nábožensky založenou dospievajúcou sestrou, ktorá nie celkom chápe zložitosť rodovej identity. Po tomto riskantnom kroku sa každá z nich otvorí a zistí, že majú so svojimi súrodencami viac spoločného, než si kedy mysleli. Kôstka je striedavo radostná a srdcervúca. Prostredníctvom intímne naturalistických dialógov a podmanivých akvarelov odhaľuje, aké bolestné je stať sa skutočne zraniteľným pred svojimi blízkymi – a aké napĺňajúce je byť konečne pochopený taký, aký ste. Lee Lai je jeden z najzaujímavejších a najinovatívnejších hlasov v súčasnom svete komiksu. „Vzťahy v Kôstke sú zložité, záhadné, nevyspytateľné: skutočné ako jej hrdinky. Lee Lai je novou hviezdou komiksov.“ – Jillian Tamaki „Zbožňujem tvorbu Lee Lai, ako dokáže farbou a dialógmi navodiť spontánnosť a ľudskosť.“ – Craig Thompson „Debut Lee je pochmúrny a dojímavý príbeh o konci vzťahu a jeho následkoch.“ – Rachel Cooke, Guardian

Vrecková príučka pre pokročilých aj začínajúcich čitateľov so skratkovitým názvom NAPR. prináša v skratke hustú zmes zakódovaných odkazov a skrytej symboliky s neprehliadnuteľným „agdovským“ rukopisom na samotnej hrane poézie a vyslovenej provokácie. Autor s dosiaľ neodhalenou identitou, pochybným pôvodom a ešte tajomnejšími autorskými stratégiami tak pokračuje vo svojej úspešnej podvratnej činnosti aj svojím novým počinom, ktorý opäť prekračuje hranice jazyka a porušuje všetky pravidlá, aby tak podčiarkol tenkú líniu medzi svetom umenia a prázdnou bublinou. Agda B. Pain patrí medzi popredných súčasných slovenských autorov. Je spoluautorom Európskej ústavy vo verši (Brusel, 2009) a v ankete časopisu Revue aktuálnej kultúry bol zvolený za jedného zo siedmich najlepších slovenských básnikov po roku 1989. Debutoval knihou satanských básní Kosť & Koža (2002), ktorá vyvolala rozruch u kritiky aj čitateľov a jej zlý vplyv na mládež odsúdil v Katolíckych novinách aj vrchný exorcista Slovenska (ThDr. Anton Solčiansky) v článku Satanizmus v protiklade s výchovou detí, v ktorom uvádza, že „by sa zodpovedné inštitúcie v štáte mali zaoberať šíriteľmi hrubého násilia, zla, mágie či satanizmu.“ Painovo druhé básnické dielo Rytier bez básne a Hany (2010) bolo kritikou označené za „skutočnú udalosť v posledných rokoch“, zatiaľ čo nasledujúca kniha Euröpain (2013) bola prirovnávaná k „euroškandálu“. Naposledy vydal anonymne pod menom Ä knihu výhražných básní Pästiarsky list (2017). Viac na agdabavipain.com

Elena Lacková (1921 – 2003) ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste – resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Už v roku 1949 napísala a so svojimi blízkymi z rómskej osady vo Veľkom Šariši naštudovala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, s ktorou obišli takmer celé Československo a mali viac ako sto repríz. Elena Lacková o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny začala hovoriť a písať o niekoľko desaťročí skôr, ako sa o tejto téme začalo verejne hovoriť v Európe. Bola to jedinečná rozprávačka s obrovským citom pre príbeh, ale aj pre detail a presvedčila nás o tom najmä v knihe Narodila som sa pod šťastnou hviezdou. Ide o unikátne literárne dielo, ku ktorému by sme len veľmi ťažko hľadali v rómskej literatúre prirovnanie. Text, ktorý sa nielen veľmi dobre číta, ale poskytuje jedinečný pohľad na rómsku kultúru, dejiny Rómov na Slovensku v 20. storočí, rómske tradície, myslenie, hodnoty či spôsob života. Ako vraví zostavovateľka knihy Milena Hübschmannová: „Jej meno pôsobilo ako hviezda nádeje, ktorá vyvedie rómsky ľud z nepochopenia medzi Rómami a gadži. Lacková napísala prvú rómsku hru, nacvičila ju so svojimi príbuznými v chatrči cigánskej osady; písalo sa o nej s obdivom v novinách, pozdvihla romipen z blata ignorantského opovrhnutia.“ Mi del o Del bacht sasťipen, o jilo phundrado achalipnaske the kamibnaske. Daj Boh šťastie a zdravie, srdce otvorené porozumeniu a láske. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín a Fond na podporu umenia.

Abd al-Latíf je starý muž, ktorý pokojne zomiera na nemocničnom lôžku v Damasku. Pred smrťou poprosí svojho najmladšieho syna o posledné želanie, aby bol pochovaný na rodinnom pozemku v regióne Aleppo. V zúfalom úsilí naplniť otcovu poslednú vôľu cestuje od tej chvíle trojica súrodencov s pozostatkami otca a začína sa púť súčasnou Sýriou cez spletitú sieť checkpointov. Cesta, ktorú by za normálnych okolností prekonali za pár hodín, v súčasnej situácii trvá niekoľko dní. Lemujú ju rozbombardované domy, opustené dediny a vraky tankov. Postupne sa demaskuje nielen rozklad vonkajšieho sveta, ale zároveň aj rodinných a súrodeneckých vzťahov. V dusnej a napätej atmosfére mikrobusu s rozkladajúcou sa mŕtvolou otca ožívajú prízraky ich spoločnej histórie.

Debutová zbierka básní od Agda Bavi Paina a dnes už kultová kniha Kosť & Koža vyšla prvýkrát v roku 2002. Po dvadsiatich rokoch vychádza reedícia knihy, ktorá v čase vzniku spôsobila rozruch na literárnej scéne aj mimo nej. Zbierka nonkonformného básnika, dramatika, prozaika a neskrotného performera s tureckými koreňmi nestratila ani po dvoch dekádach nič z tvorivej údernosti, hravej invenčnosti či provokatívnej subverzie. „Kniha Kosť & Koža propaguje – síce majstrovským spôsobom, ale pomerne jasne –, antikultúru, resp. kultúru smrti.“ – Katolícke noviny Básnik a spisovateľ Agda Bavi Pain doposiaľ vydal osem kníh prózy a poézie. Okrem literatúry pôsobí tiež v oblasti filmu, hudby, divadla, televízie a reklamy. Je spoluautorom Európskej ústavy vo verši (Brusel, 2009) a v ankete časopisu Revue aktuálnej kultúry bol zvolený ako jeden z najlepších slovenských básnikov po roku 1989.

Jeden z najslávnejších a najvplyvnejších románov o praktikách totalitných systémov. Arthur Koestler v Tme na poludnie autenticky a detailne popisuje súkolie stalinských čistiek a procesy revolúcie, ktorá nakoniec vždy požiera vlastné deti. Literárne majstrovstvo zaistilo jeho textu dnes už neochvejné miesto v kánone svetovej literatúry. Román vychádza po prvý raz v slovenskom preklade, priamo z nemeckého originálu, ktorý sa našiel len pred niekoľkými rokmi. „Brilantné literárne dielo.“ – George Orwell „Jedna z mála kníh, ktoré zmenili dejiny.“ – George Steiner Vydanie publikácie z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia.

Elena Lacková (1921 – 2003) ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste – resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Už v roku 1949 napísala a so svojimi blízkymi z rómskej osady vo Veľkom Šariši naštudovala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, s ktorou obišli takmer celé Československo a mali viac ako sto repríz. Elena Lacková o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny začala hovoriť a písať o niekoľko desaťročí skôr, ako sa o tejto téme začalo verejne hovoriť v Európe. Bola to jedinečná rozprávačka s obrovským citom pre príbeh, ale aj pre detail a presvedčila nás o tom najmä v knihe Narodila som sa pod šťastnou Hviezdou. Ide o unikátne literárne dielo, ku ktorému by sme len veľmi ťažko hľadali v rómskej literatúre prirovnanie. Text, ktorý sa nielen veľmi dobre číta, ale poskytuje jedinečný pohľad na rómsku kultúru, dejiny Rómov na Slovensku v 20. storočí, rómske tradície, myslenie, hodnoty či spôsob života. Ako vraví zostavovateľka knihy Milena Hübschmannová: „Jej meno pôsobilo ako hviezda nádeje, ktorá vyvedie rómsky ľud z nepochopenia medzi Rómami a gadži. Lacková napísala prvú rómsku hru, nacvičila ju so svojimi príbuznými v chatrči cigánskej osady; písalo sa o nej s obdivom v novinách, pozdvihla romipen z blata ignorantského opovrhnutia.“ Mi del o Del bacht sasťipen, o jilo phundrado achalipnaske the kamibnaske. Daj Boh šťastie a zdravie, srdce otvorené porozumeniu a láske.

Prvé slovenské súborné vydanie autobiografického komiksu, v ktorom sa s autorkou prenesiete do jej detstva a dospievania v Iráne, do obdobia islamskej revolúcie aj vojny s Irakom, až do jej odchodu na francúzske gymnázium vo Viedni a pokus o návrat do vlasti. Mnohí príbeh poznajú najmä vďaka rovnomennému filmu, ktorý okrem Oscara za najlepší animovaný film a Zlatej palmy z Cannes pozbieral ocenenia po celom svete. Marjane Satrapi, inteligentné a bezprostredné dieťa radikálnych marxistov a pravnučka posledného iránskeho šáha, vydáva svedectvo o detstve jedinečne spätom s históriou jej krajiny. Napriek mnohým útrapám dodáva jej detský pohľad na svet príbehu ľahkosť a humor.

Prvé slovenské súborné vydanie autobiografického komiksu, v ktorom sa s autorkou prenesiete do jej detstva a dospievania v Iráne, do obdobia islamskej revolúcie aj vojny s Irakom, až do jej odchodu na francúzske gymnázium vo Viedni a pokus o návrat do vlasti. Mnohí príbeh poznajú najmä vďaka rovnomennému filmu, ktorý okrem Oscara za najlepší animovaný film a Zlatej palmy z Cannes pozbieral ocenenia po celom svete. Marjane Satrapi, inteligentné a bezprostredné dieťa radikálnych marxistov a pravnučka posledného iránskeho šáha, vydáva svedectvo o detstve jedinečne spätom s históriou jej krajiny. Napriek mnohým útrapám dodáva jej detský pohľad na svet príbehu ľahkosť a humor.

Piata básnická zbierka obľúbenej poetky Miroslavy Ábelovej rozohráva príbehy troch žien v jednej obci: osamelej starnúcej alkoholičky, ktorej padá na hlavu vlastný dom, mladej matky, ktorá sa s rodinou presťahuje z paneláku v meste do nového domu na dedine a ženy z chatrče na okraji obce, ktorej život obmedzili a zmenili tajomné myši. Všetky tri príbehy rámcuje DOM – dom, ako priestor, v ktorom sa cítime v bezpečí a sami sebou, no často aj akoby vo väzení, či dokonca v ohrození života.

Maus je desivé, no zároveň umelecky originálne dielo o tragických udalostiach druhej svetovej vojny a holokaustu. Od svojho vzniku oslovilo milióny čitateľov po celom svete. Namiesto ľudí v ňom vystupujú myši a iné zvieratá – s tým súvisí aj názov knihy. Maus dnes patrí k vrcholným dielam svetovej literatúry, ktoré sa snažia o to, aby ľudia nezabudli na hrôzy nacizmu. Pri príležitosti 25. výročia vydania tohto dnes už legendárneho komiksu vyšiel príbeh, pôvodne uverejnený v dvoch samostatných knihách, v jednom zväzku. Súborné vydanie grafického románu je označované za „najdojemnejšie a najúspešnejšie rozprávanie o holokauste“ (Wall Street Journal) a „prvé veľdielo v dejinách komiksu“ (The New Yorker). MAUS ako jediný komiks získal Pulitzerovu cenu.

V surrealistickej, ale známej vízii súčasného Egypta sa po neúspešnom ľudovom povstaní dostáva k moci centralizovaná moc známa ako Brána. Občania musia získať povolenie od Brány, aby si mohli vybaviť aj tie najzákladnejšie každodenné záležitosti, no Brána sa nikdy neotvorí a rad pred ňou sa predlžuje. Občania zo všetkých spoločenských vrstiev sa miešajú a čakajú na slnku: revolučný novinár, šejk, chudobná žena, ktorá sa obáva o zdravie svojej dcéry, a dokonca aj brat bezpečnostného dôstojníka zabitého pri zrážkach s protestujúcimi. Medzi nimi je aj Jahjá, muž, ktorý bol postrelený počas udalostí a čaká na povolenie od Brány, aby mu odstránili guľku z tela. Jahjov zdravotný stav sa neustále zhoršuje, no úradníci mu na každom kroku odmietajú pomôcť a aktívne popierajú samotnú existenciu guľky. Egyptská autorka Basma Abd al-Azíz je známa svojou kritikou vládneho útlaku v rodnom Egypte. Pôsobí aj ako psychiatrička, ktorá sa špecializuje na liečenie obetí mučenia. Spisovateľka predstavuje nový a svieži ženský hlas v arabskom žurnalizme a pravidelne prispieva do novín al-Šurúk. Za zbierku poviedok získala v roku 2008 Sawiris Cultural Award.

Chlapec uteká z mestečka ovládaného násilím a sužovaného suchom. Pred ním sa rozprestiera vyprahnutá zem bez života a za ňou neznámo. Banda chlapov z mestečka je mu v pätách a on vôbec nie je pripravený prežiť vonku sám. Nemá jedlo ani vodu. Prenasledujú ho zlé sny. Raz v noci narazí na starého pastiera kôz a od tej chvíle sa všetko zmení. Grafický román Jesúsa Carrasca a Javiho Reya Pod šírym nebom rozvíja pochmúrny a strašidelne krásny dystopický príbeh o hľadaní ľudskosti vo svete plnom násilia.

Štrnásťročná Eyja sa s rodičmi práve nasťahovala do nového bytu. Keď sa však pozrie von oknom, vydesí sa. Priamo oproti domu leží veľký cintorín plný náhrobkov a krížov. Nepríjemní susedia... Atmosféru v novom domove nevylepší ani kožené kreslo, ktoré si ocko kúpi v starožitníctve. Hoci rodičom sa kreslo veľmi páči, Eyja od prvej chvíle cíti, že je s ním spojené niečo nevítané – niečo zlé. Možnože v sebe skrýva viac ako len zväzok listov, do ktorých si jedno dievča vylialo svoj žiaľ pred deväťdesiatimi rokmi, keď v Reykjavíku zúrila epidémia španielskej chrípky. Pomocnú ruku Eyji podá Sölvi – chlapec, ktorý je všetko len nie obyčajný kamarát.

Štrnásťročná Eyja sa s rodičmi práve nasťahovala do nového bytu. Keď sa však pozrie von oknom, vydesí sa. Priamo oproti domu leží veľký cintorín plný náhrobkov a krížov. Nepríjemní susedia... Atmosféru v novom domove nevylepší ani kožené kreslo, ktoré si ocko kúpi v starožitníctve. Hoci rodičom sa kreslo veľmi páči, Eyja od prvej chvíle cíti, že je s ním spojené niečo nevítané – niečo zlé. Možnože v sebe skrýva viac ako len zväzok listov, do ktorých si jedno dievča vylialo svoj žiaľ pred deväťdesiatimi rokmi, keď v Reykjavíku zúrila epidémia španielskej chrípky. Pomocnú ruku Eyji podá Sölvi – chlapec, ktorý je všetko len nie obyčajný kamarát.