BRAK strana 2 z 14

Usaďte sa spolu s Oskarom Edom na zadnom sedadle ošarpaného auta jeho rodičov, nasajte dym z cigariet jeho otca a parfum jeho matky a staňte sa tichým spolujazdcom na ich spoločnej ceste mesačnou krajinou. Zostrené zmysly a silná predstavivosť rozkladajú beztak dosť krehkú realitu do obrazov pripomínajúcich surreálny sen. Počítajte zvodidlá, odpočívadlá a motoresty, raz, dva, tri… Sedí sa vám dobre? Oskar Ed sa vydáva na nekonečný výlet s množstvom zákutí vedúcich do jeho vlastných vesmírov. Zakaždým ho však dobehne tieň neutešenej prítomnosti. Kam sa ten jeho otec tak tvrdošijne ženie? Akoby celý osud tejto výstrednej rodiny závisel od cieľa, ktorý zostáva až do konca záhadou. Grafický román Oskar Ed, Môj najväčší sen získal v roku 2015 hlavné ocenenie na Medzinárodnom festivale v Poľsku a Cenu Muriel v kategóriách „Najlepšia pôvodná kniha“ a „Najlepší pôvodný scenár“ (2016). Toto dielo je vyústením osemročnej práce autora. Takisto završuje eponymnú trilógiu, ktorej história sa začala písať pred dvadsiatimi rokmi. Vyšla postupne v troch zväzkoch v rokoch 2003 až 2006.

Malibu na Dunaji je Juráňovej treťou knihou poviedok po knižkách Zverinec (1993) a Lásky nebeské (2010), pričom obdobia medzi nimi autorka pilne vypĺňala novelami, románmi, divadelnými hrami, knižkami pre deti a prekladmi. V súbore osemnástich poviedok rôznej dĺžky súčasnosť vyrastá z mladosti nejednej z postáv, prežitej v sivých totalitných sedemdesiatych. Inokedy je dnešná mladosť zatienená nedocenením umeleckej prevádzky, činnosti či túžby. Aj napriek očakávaniam, muži nie sú v týchto poviedkach vždy zápornými postavami, niekedy sú len trošku nasupení, inokedy sú vyslovene bukolicky idylickí a raz sa jeden dokonca zmení na ženu, pričom ani ženy, bez ohľadu na očakávania, nie sú stvárnené idealisticky. Občas v poviedkach vystupujú aj zvieratá, či už myšie mláďatá, stratené mača alebo kocúr, takže autorka sa nemohla vyhnúť tomu, že spoločný osud ľudí a zvierat občas splynie do jedného.

Ako predstaviť túto unikátnu ilustrovanú knihu? Nechajme prehovoriť samotných aktérov: „Táto jedinečná, hravá a poučná kniha predstavuje chlapčenské cikanie z rôznych uhlov pohľadu – od fyziologických základov cez dejiny pisoárov až po súčasné štýly, postoje a techniky.“ Vydavateľ „Kniha plná veľkých mýtov a malých potrieb.“ Autor „Už dávno som si pri preklade tak neuľavil.“ Prekladateľ „Kniha určite nepatrí do stredného prúdu.“ Kníhkupec

POĎTE S NAMI NA VÝLET DO KÚZELNÉHO LESA! Svietia v ňom lampášiky svätojánskych mušiek a v húštinách šuchocú lesné zvieratká. V tomto lese obor Lotor kúri v peci stromami a vyrába z nich neviditeľnú silu. Tú však svätojánska muška Svetlanka spolu s lesnými zvieratkami potrebujú. Ak nechcú o svoj drahocenný les prísť, musia niečo vymyslieť. Jednej noci Svetlanku zlý sen a stretnutie s múdrou sovou naučí, že svetlo a teplo nemusia prichádzať len z horiaceho dreva. Stačí nastaviť tvár slnku a nechať vietor povievať v steblách trávy. Mirka Ábelová prepletá poetický príbeh s láskavým posolstvom, ktorému porozumejú aj najmenší. Nádherné a hravé ilustrácie Hedvigy Gutierrez vás prenesú do lesa, kde sa zrodila sila, čo zachraňuje.

Elena Lacková (1921 – 2003) ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste – resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Už v roku 1949 napísala a so svojimi blízkymi z rómskej osady vo Veľkom Šariši naštudovala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, s ktorou obišli takmer celé Československo a mali viac ako sto repríz. Elena Lacková o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny začala hovoriť a písať o niekoľko desaťročí skôr, ako sa o tejto téme začalo verejne hovoriť v Európe. Bola to jedinečná rozprávačka s obrovským citom pre príbeh, ale aj pre detail a presvedčila nás o tom najmä v knihe Narodila som sa pod šťastnou Hviezdou. Ide o unikátne literárne dielo, ku ktorému by sme len veľmi ťažko hľadali v rómskej literatúre prirovnanie. Text, ktorý sa nielen veľmi dobre číta, ale poskytuje jedinečný pohľad na rómsku kultúru, dejiny Rómov na Slovensku v 20. storočí, rómske tradície, myslenie, hodnoty či spôsob života. Ako vraví zostavovateľka knihy Milena Hübschmannová: „Jej meno pôsobilo ako hviezda nádeje, ktorá vyvedie rómsky ľud z nepochopenia medzi Rómami a gadži. Lacková napísala prvú rómsku hru, nacvičila ju so svojimi príbuznými v chatrči cigánskej osady; písalo sa o nej s obdivom v novinách, pozdvihla romipen z blata ignorantského opovrhnutia.“ Mi del o Del bacht sasťipen, o jilo phundrado achalipnaske the kamibnaske. Daj Boh šťastie a zdravie, srdce otvorené porozumeniu a láske.

Keď sa povie deväťdesiate roky, niekto si vybaví mečiarizmus, vybuchujúce autá, výpalníkov, mafiánov, skínov a všadeprítomné násilie. A niekto iný len vlastného otca, ležiaceho v izbe presiaknutej pachom stareckého moču, človeka bez minulosti aj budúcnosti. V tejto intímnej sonde sa prelína otcovstvo, banálnosť malých dejín a dedičstvo “zlatých deväťdesiatych”. Kolektívna pamäť sa tu stretáva s individuálnou, neúprosná dedičnosť s vkrádajúcou sa nevyliečiteľnou chorobou. Ale čo s tým má, preboha, spoločné Fontána pre Zuzanu?

Mrazivý januárový deň. Do kampusu na úpätí hôr prichádza žena, aby sa stretla s niekým, koho nevidela celé roky. Akú cestu treba prejsť, aby mohol človek vysloviť: „Choď v pokoji“? Odchod Kim Kwang-seona je príbeh zasadený do zimnej Južnej Kórey. Hye-mi cestuje do odľahlého Mohyeonu, aby tam vyzdvihla Kwang-seona a vzala ho na krátku spoločnú cestu. Nádvoria paláca, Tajná záhrada, ozveny karaoke, zamrznuté jazierka a horúca polievka mandu – to je Soul, v ktorom boli kedysi šťastní, to je mesto, ktoré ich ešte naposledy prichýli.

Beštiáre odnepamäti neslúžili len ako zoznam magických tvorov, ale aj ako alegorické sprostredkovanie morálneho ponaučenia prostredníctvom zdesenia a pohoršenia. Jedenásť súčasných príšer Weroniky Gogoly s ilustráciami Mareka Cinu svojimi surovými monológmi nastavuje zrkadlo našej dobe – pretože mnohé z nich sa pohybujú medzi nami, a niektoré dokonca priamo v nás.

Román o láske a všadeprítomnej osamelosti života. O nečakaných dôsledkoch nesprávne prečítaného slova, o nevedomosti a úžase, o zvláštnych svetlách na oblohe, kalužiakoch, deťoch, podstate jazyka, o Satieho Vexations, Čechovovom Študentovi, no predovšetkým o ľuďoch vo vzťahoch s inými ľuďmi. „...tento román je dôvtipným mikrosvetom, kde sa čas nepohybuje len dopredu či dozadu, ale poskakuje aj do strán. Otázky o povahe reality sú o to naliehavejšie, že ich kladú ženy, ktoré sa snažia pochopiť, kým vlastne sú – v tieni strát, ktoré cítia, ale nedokážu si ich presne vybaviť.“ — Caitlin Horrocks, The New York Times

Akú galibu narobí guľa, čo preletí celou knihou? A práve dieru - na oblohe, vo vode, v Brezne či v básnikovej hlave. Presne z nej pred takmer šesťdesiatimi rokmi báseň vyletela, aby ju ilustroval práve Miroslav Cipár. "Koľko by sa toho narozprávať len o samotnej básni Diera do sveta - ako sme si vymysleli deravú knihu, ako ju Miro v jednom exemplári už aj vyhotovil, a ako sa nám nepodarilo presvedčiť vydavateľstvo, aby ju vydalo - povedali nám, že nie sú také stroje." Ľubomír Feldek (o knihe Vyletela guľa z dela z roku 1968, ktorej prvé vydanie práve držíte v rukách).

„Ach, kiežby som i ja mohol ísť! Kiežby som vedel plávať! Kiežby som vedel lietať! Ach, prečo som sa narodil ako človek, z ktorého treba urobiť zviera!” Rozprávanie o živote Fredericka Douglassa je citlivou výpoveďou významného intelektuála a bojovníka za ľudské práva o hrôzach, ktoré prežívali otroci na americkom Juhu. Ide o jeden zo zásadných textov žánru tzv. rozprávaní otrokov na úteku, z ktorých žiadne doteraz nevyšlo v slovenskom preklade. Douglassove písanie prekonávalo a naďalej prekonáva bariéry, geografické i jazykové, vďaka čomu je kniha prístupným a vďačným čítaním pre širokú skupinu čitateľov. V Douglassovi si každý nájde svoje – kniha je hĺbavá, dobrodružná, emotívna i poučná. Prvý slovenský preklad sprevádza doslov od amerikanistu z Univerzity Komenského Jozefa Pecinu a ilustrácie od českého ilustrátora Jindřicha Janíčka. Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

#1 bestseller podľa New York Times Harry G. Frankfurt, profesor filozofie na Princeton University, známy svojimi prácami o pravde, morálke a filozofii jazyka, tvrdí, že tí, čo produkujú sračky, neuvádzajú publikum do omylu tak, ako klamári—teda zámerným vyslovovaním nepravdivých tvrdení o realite. Namiesto toho sa snažia sprostredkovať určitý obraz o sebe samých bez ohľadu na to, či je čokoľvek z toho pravdivé. Nápadne menia pravidlá komunikácie tak, aby otázky pravdy a nepravdy stratili význam. Hoci sračky môžu mať rôzne neškodné podoby, ich nadmerné používanie môže postupne oslabiť schopnosť človeka rozlišovať pravdu - čo sa pri klamstve nedeje. Klamári aspoň uznávajú, že na pravde záleží. Práve preto sú sračky väčším nepriateľom pravdy než lož.

„Nehnevám sa na nikoho, ale zabudnúť nedokážem.“ Spomienky Kornélie Wirtschafterovej sú autentickým svedectvom o hrôzach, ktoré sa už nikdy nesmú zopakovať. V lete 1944, ako osemnásťročná gymnazistka, bola odtrhnutá od pokojnej mladosti a vrhnutá do krutého sveta štyroch koncentračných táborov. Každodenná blízkosť smrti, hlad, chlad, poníženie a utrpenie ju sprevádzali celý jeden rok, no napriek všetkému v nej zostala sila a láskavosť. Vo veku 98 rokov sa delí o svoje spomienky so slovami: „Čo som povedala, je pravda. Pravda, ktorú by som si najradšej vymazala z pamäti.“ Vydanie publikácie z verejných zdrojov finančne podporil hlavný partner Fond na podporu umenia národnostných menšín.

Experimentálna kniha živých básnických objektov vznikala počas posledných 10 rokov, keď sa menil svet i samotná autorka. Poézia je komponovaná ako montáž zo zažitých individuálnych i kolektívnych udalostí, rezonujúcich rozhovorov, odpočutých viet, odčítaných nápisov a textov, ktoré čerpajú z filozofií, feministického a mediálneho diskurzu, ako aj zo spriaznených autorstiev. Zbierka je preniknutá ozvenami zvukovej poézie, performatívnosťou a viacjazyčnosťou. Texty nesú výrazné sociálnokritické a feministické presahy, pričom zároveň zrkadlia intímne nahliadanie na svet, kde všetko spolu súvisí, prelína sa, ovplyvňuje, inšpiruje a rezonuje. Textová zložka je korešpondujúco prepojená s trojdimenzionálnou vizualitou uznávanej umelkyne Lucie Tallovej. Jej diela nie sú len doplnkom, ale živou súčasťou knihy – ilustrujú, komentujú a rozvíjajú básnické vrstvy. Grafická podoba vznikla v úzkej spolupráci s oceňovanými dizajnérkami Auréliou Garovou a Terezou Maco a je premyslene vystavaná na princípe (de)gradácie fialovej farby. Výsledkom je viac než len kniha – je to objekt poetického záujmu. Vydanie publikácie z verejných zdrojov finančne podporil hlavný partner Fond na podporu umenia.

Knižný literárny rozhovor Jany Beňovej so spisovateľkou Janou Juráňovou, ktorej umelecké diela, prekladateľská tvorba, redaktorská a vydavateľská činnosť výrazne ovplyvnili umeleckú a spoločenskú situáciu v našej krajine. Jej aktivita, ktorú môžeme nazvať aj osvetovou, v súvislosti s rovnoprávnosťou a právami žien, mala vplyv už na viaceré generácie. Rozhovor približuje kultúrnu identitu súčasného Slovenska podáva ho prostredníctvom optiky dvoch žien - čo je ešte stále pomerne okrajový prístup k písaniu o spoločnosti a jej dejinách. Kniha mapuje Slovensko približne od konca 60. rokov a nástupu normalizácie. Jana Juráňová mala v roku 1968 jedenásť rokov. Takýmto spôsobom je nielen popísané kreovanie slovenskej identity na príbehu erudovanej a verejne činnej ženy, ale zasadením do širšieho kontextu sú pomenované aj súčasné spoločenské problémy. Publikácia je sprevádzaná dobovou korešpondenciou ako aj fotografiami Sone Maletz.

Jediné, čo Lujza kedy vedela, je maľovať – a jediné, čo Lujza v poslednej dobe nedokáže, je maľovať. Bez motivácie, inšpirácie, či akéhokoľvek zápalu sa prediera životom, ktorý pre ňu do posledného detailu zariadila jej mama. Už dávno rezignovala nielen na svoju kariéru, ale aj na spoločnosť a ľudí ako takých. To všetko až do okamihu, kým nespozná Margo, maliarku v každom smere diametrálne rozdielnu. Okrem jedinečnej príležitosti v podobe prestížnej súťaže, ktorej výhra predstavuje jasnú cestu na výslnie, sa musí Lujza konfrontovať so životnou otázkou: čo pre ňu znamená umenie? A najmä... chce v ňom pokračovať? Vydanie publikácie z verejných zdrojov finančne podporil hlavný partner Fond na podporu umenia.