BRAK strana 12 z 14

Toto je kniha rozhovorov s desiatimi osobnosťami a kamarátmi, ktoré vyšli pôvodne koncom deväťdesiatych a počas prvých rokov nového milénia v literárno-fotografickom časopise Park. Ten vytŕčal svojím rozmerom, výtvarnou kvalitou a dĺžkou interview, ktoré tvorili spolu s fotografiami jeho jadro. K pôvodným rozhovorom a fotografickým portrétom spred vyše dvadsiatich rokov sme doplnili rozhovory a fotografie súčasné. Tak sme chceli zachytiť zmeny, ktoré sa udiali v spoločnosti za ostatné štvrťstoročie. Cez vývoj osobného, pracovného a spoločenského života osobností a rozhovor s nimi, na podobné témy ako pred rokmi. Knihu dopĺňajú texty, ktoré reflektujú premeny a javy spomínané v rozhovoroch. Respondenti rozhovorov sú: Peter Zajac, Lucia a Zuzana Piussi, Filip Vančo, Palo Bálik, Alta Vášová, Braňo Špaček, Eugen Gindl, Laco Teren, Martin Šútovec (Shooty), Ivan Štrpka. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Vydanie publikácie podporila Nadácia mesta Bratislavy. Tento projekt finančne podporil Bratislavský samosprávny kraj.

Elena Lacková (1921 – 2003) ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste – resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Už v roku 1949 napísala a so svojimi blízkymi z rómskej osady vo Veľkom Šariši naštudovala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, s ktorou obišli takmer celé Československo a mali viac ako sto repríz. Elena Lacková o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny začala hovoriť a písať o niekoľko desaťročí skôr, ako sa o tejto téme začalo verejne hovoriť v Európe. Bola to jedinečná rozprávačka s obrovským citom pre príbeh, ale aj pre detail a presvedčila nás o tom najmä v knihe Narodila som sa pod šťastnou Hviezdou. Ide o unikátne literárne dielo, ku ktorému by sme len veľmi ťažko hľadali v rómskej literatúre prirovnanie. Text, ktorý sa nielen veľmi dobre číta, ale poskytuje jedinečný pohľad na rómsku kultúru, dejiny Rómov na Slovensku v 20. storočí, rómske tradície, myslenie, hodnoty či spôsob života. Ako vraví zostavovateľka knihy Milena Hübschmannová: „Jej meno pôsobilo ako hviezda nádeje, ktorá vyvedie rómsky ľud z nepochopenia medzi Rómami a gadži. Lacková napísala prvú rómsku hru, nacvičila ju so svojimi príbuznými v chatrči cigánskej osady; písalo sa o nej s obdivom v novinách, pozdvihla romipen z blata ignorantského opovrhnutia.“ Mi del o Del bacht sasťipen, o jilo phundrado achalipnaske the kamibnaske. Daj Boh šťastie a zdravie, srdce otvorené porozumeniu a láske.

Reinhard Kleist prerozprával neuveriteľný, no pravdivý príbeh židovského boxera Hertzka Hafta. Dozorcovia v koncentračnom tábore donútili mladíka päsťami bojovať doslova o život. Spoluväzni medzi sebou zápasili v neľudských podmienkach lágrov pre pobavenie esesákov. Hertzko sa napokon po mnohých útrapách a pochode smrti dočkal konca vojny. V USA neskôr krátko pôsobil ako profesionálny pästiar. Nechcel iba vyhrávať v ringu, ale nájsť svoju lásku, ktorú stratil ešte v rodnom Poľsku a nikdy ju neprestal milovať. Kleist vytvoril knihu, ktorá suverénne dokazuje, že komiks dokáže byť provotriednym umeleckým dielom.

Kultový román Zberateľ je debutom dnes už kánonického britského autora Johna Fowlesa. Tento psychologický triler, ktorý do filmovej podoby spracoval legendárny William Wyler, sa vďaka Fowlesovmu slovesnému majstrovstvu stal bestsellerom, bol preložený do množstva jazykov a teraz sa konečne dočkal aj prvého slovenského prekladu. V Zberateľovi Fowles vytvoril ponurý, napätý, miestami až klaustrofobicky pôsobiaci príbeh inšpirovaný skutočnou udalosťou, únosom mladej ženy a jej väznením v protileteckom kryte. Na pozadí tejto čitateľsky pútavej zápletky Fowles rozohral viacvrstvovú kritiku pretrvávajúceho povojnového triedneho systému v Anglicku. Ten bol zodpovedný za radikálne ekonomické a kultúrne rozpory v rámci spoločnosti, ktoré mali vplyv aj na konkrétne medziľudské vzťahy. Fowlesovi sa podarilo vytvoriť plastické spoločensko-kultúrne podobenstvo, ktoré sa v príbehu postupne odkrýva. Fowles sa týmto vracia k téme sociálnej nerovnosti. Zberateľa doplnil o citlivo zvolené literárne odkazy na britské klasické diela okrem iného na Shakespearovu hru Búrka. Pohľad do uvažovania, hodnôt a konania dvoch hlavných protagonistov románu, ktorí síce vyrástli v jednom meste, no v skutočnosti patrili do dvoch celkom odlišných svetov, Fowlesovi pomáhal hľadať odpovede na sociálne a morálne problémy spoločnosti. K románu možno pristupovať aj ako k morálnemu príbehu či ku kritike sociálne podmienených nerovností medzi príslušníkmi odlišných spoločenských vrstiev, ktoré sú do značnej miery zodpovedné za konanie jednotlivcov. Svet, v ktorom tí, ktorí disponujú peniazmi a mocou a beztrestne si zo slabších vytvárajú objekty na svoje použitie, je aj naším svetom a aj v tomto je Fowlesov Zberateľ stále a znova aktuálny.

Viktor Šklovskij (18931984) teoretik, literárny vedec, škandalista, experimentátor, vojak, komisár, terorista, scenárista, zakladateľ ruského formalizmu. Mnoho tvárí jedného a toho istého človeka, ktorého dlhý a v prvej polovici na udalosti bohatý život svedčí o jeho mimoriadnom charaktere. Román Zoo alebo Listy vôbec nie o láske je zasadený do Berlína v čase tzv. zlatých dvadsiatych rokov 20. storočia, ako sa označoval spoločensko-kultúrny život vo Weimarskej republike. Knižka Viktora Šklovského Zoo alebo Listy vôbec nie o láske sa vracia do slovenskej kultúry. Vznikla medzi dvomi svetovými vojnami, v dobe obrovských spoločenských premien, ktoré spôsobili presuny miliónov ľudí na celej zemeguli. Storočie, ktoré uplynulo od jej vzniku, nám umožňuje znovu sa zamyslieť nad tým, ktorou cestou sa vlastne ľudstvo vybralo. Je Šklovského Zverinec utópia alebo dystópia?

Picture-book so šibalskou pointou Medveďovi sa stratil klobúk a urputne ho hľadá. Trpezlivo a slušne sa zvieratiek po jednom pýta, či ho nevideli. Každé odpovedá záporne. Vo chvíli, keď medveď stráca nádej, prichádza jeleň a položí mu jednoduchú otázku, ako ten jeho klobúk vyzerá? Medveďovi osvieži pamäť a dej sa nečakane zvrtne . V dialógoch prerozprávaný príbeh s hravými humornými ilustráciami, pri ktorých sa zabavia deti a vykúzli úsmev aj dospelým. ,,Je to nádherná a úžasná kniha. Ten typ príbehu, ktorý rozosmeje deti aj dospelých. Očarujúco rozmarná kniha a debut sľubného spisovateľského a ilustrátorského talentu.,, (The New York Times ) Kniha získala prestížne ocenenie Theodor Seuss Geisel Award. A New York Times Best Illustrated Children's Book of 2011

Picture-book so šibalskou pointou Medveďovi sa stratil klobúk a urputne ho hľadá. Trpezlivo a slušne sa zvieratiek po jednom pýta, či ho nevideli. Každé odpovedá záporne. Vo chvíli, keď medveď stráca nádej, prichádza jeleň a položí mu jednoduchú otázku, ako ten jeho klobúk vyzerá? Medveďovi osvieži pamäť a dej sa nečakane zvrtne . V dialógoch prerozprávaný príbeh s hravými humornými ilustráciami, pri ktorých sa zabavia deti a vykúzli úsmev aj dospelým. ,,Je to nádherná a úžasná kniha. Ten typ príbehu, ktorý rozosmeje deti aj dospelých. Očarujúco rozmarná kniha a debut sľubného spisovateľského a ilustrátorského talentu.,, (The New York Times ) Kniha získala prestížne ocenenie Theodor Seuss Geisel Award. A New York Times Best Illustrated Children's Book of 2011

Picture-book so šibalskou pointou Medveďovi sa stratil klobúk a urputne ho hľadá. Trpezlivo a slušne sa zvieratiek po jednom pýta, či ho nevideli. Každé odpovedá záporne. Vo chvíli, keď medveď stráca nádej, prichádza jeleň a položí mu jednoduchú otázku, ako ten jeho klobúk vyzerá? Medveďovi osvieži pamäť a dej sa nečakane zvrtne . V dialógoch prerozprávaný príbeh s hravými humornými ilustráciami, pri ktorých sa zabavia deti a vykúzli úsmev aj dospelým. ,,Je to nádherná a úžasná kniha. Ten typ príbehu, ktorý rozosmeje deti aj dospelých. Očarujúco rozmarná kniha a debut sľubného spisovateľského a ilustrátorského talentu.,, (The New York Times ) Kniha získala prestížne ocenenie Theodor Seuss Geisel Award. A New York Times Best Illustrated Children's Book of 2011

Picture-book so šibalskou pointou Medveďovi sa stratil klobúk a urputne ho hľadá. Trpezlivo a slušne sa zvieratiek po jednom pýta, či ho nevideli. Každé odpovedá záporne. Vo chvíli, keď medveď stráca nádej, prichádza jeleň a položí mu jednoduchú otázku, ako ten jeho klobúk vyzerá? Medveďovi osvieži pamäť a dej sa nečakane zvrtne . V dialógoch prerozprávaný príbeh s hravými humornými ilustráciami, pri ktorých sa zabavia deti a vykúzli úsmev aj dospelým. ,,Je to nádherná a úžasná kniha. Ten typ príbehu, ktorý rozosmeje deti aj dospelých. Očarujúco rozmarná kniha a debut sľubného spisovateľského a ilustrátorského talentu.,, (The New York Times ) Kniha získala prestížne ocenenie Theodor Seuss Geisel Award. A New York Times Best Illustrated Children's Book of 2011

Grafický román Ako Dávid prišiel o hlas zachytáva rodinné vzťahy na začiatku veľkého tresku: Miriam porodí svoje prvé dieťa a krátko nato sa dozvie o otcovej zákernej chorobe. Dávidova mladšia dcéra Tamara sa snaží zistiť, čo vlastne znamená zomrieť a ako by sa dala zachovať nejaká forma existencie aj po smrti. Paula sa nedokáže vyrovnať so skutočnosťou, že ju tu manžel necháva samu. A sám Dávid sa chce ešte raz vydať na more. Každý sa s týmito situáciami vyrovnáva po svojom rovnako ako v živote. Judith Vanistendael bola nominovaná na tri Eisnerove ceny, ako aj na Grand Prix v Angouleme.

Príď si po poriadnu porciu priateľstva a porozumenia! A zmrzliny. Hlavne zmrzliny. Keď si ctihodná pani Mráziková splní svoj dávny sen a v trojuholníkovom dome na námestí otvorí Zimnú zmrzlináreň, mnohí si ťukajú na čelo. Zmrzlina v zime? To je predsa nezmysel! Po čase sa ukáže, že to vôbec nie je taký bláznivý nápad milovníkov zmrzliny v zime sa nájde dosť. Oveľa dôležitejšie ako úspech je skupina pozoruhodných priateľov, ktorých pani Mráziková postupne spozná. Pán Dunaj, Miška, Šimon a Peťo čoskoro pochopia, že kopček zmrzliny a ľudskosti vie ulahodiť najmä tým, ktorí si kvôli svojej inakosti hľadajú porozumenie len veľmi ťažko. Poď aj ty spolu s nimi zistiť, že aj keď niekto nezapadá do priemeru, vie si nájsť vynikajúcich priateľov. Pre čitateľov od 7 rokov

Príď si po poriadnu porciu priateľstva a porozumenia! A zmrzliny. Hlavne zmrzliny. Keď si ctihodná pani Mráziková splní svoj dávny sen a v trojuholníkovom dome na námestí otvorí Zimnú zmrzlináreň, mnohí si ťukajú na čelo. Zmrzlina v zime? To je predsa nezmysel! Po čase sa ukáže, že to vôbec nie je taký bláznivý nápad milovníkov zmrzliny v zime sa nájde dosť. Oveľa dôležitejšie ako úspech je skupina pozoruhodných priateľov, ktorých pani Mráziková postupne spozná. Pán Dunaj, Miška, Šimon a Peťo čoskoro pochopia, že kopček zmrzliny a ľudskosti vie ulahodiť najmä tým, ktorí si kvôli svojej inakosti hľadajú porozumenie len veľmi ťažko. Poď aj ty spolu s nimi zistiť, že aj keď niekto nezapadá do priemeru, vie si nájsť vynikajúcich priateľov. Pre čitateľov od 7 rokov

Každý dom má svojich bubákov. Aj ten náš. Nájdete ich všade. Na balkóne, v práčke, pod výťahom, aj priamo za vami. Čo tam robia, sa dozviete v obrázkovej knižke určenej pre všetky deti, ktoré sa vedia smiať a ešte sa neprestali báť. Fakt sú všade, tak vám poviem:od pivníc až po podkrovie!Celý dom im nestačí.Zoznámte sa BUBÁCI! Pre čitateľov od 4 rokov

Každý dom má svojich bubákov. Aj ten náš. Nájdete ich všade. Na balkóne, v práčke, pod výťahom, aj priamo za vami. Čo tam robia, sa dozviete v obrázkovej knižke určenej pre všetky deti, ktoré sa vedia smiať a ešte sa neprestali báť. Fakt sú všade, tak vám poviem:od pivníc až po podkrovie!Celý dom im nestačí.Zoznámte sa BUBÁCI! Pre čitateľov od 4 rokov

The Paris Review, jeden z najvýznamnejších literárnych časopisov na svete, publikuje už od päťdesiatych rokov rozsiahle a precízne rozhovory s poprednými autormi a spisovateľkami. Za takmer sedemdesiat rokov svojej existencie ich vyšlo niekoľko stoviek a len veľmi ťažko nájdete významného spisovateľa, ktorý by mu rozhovor neposkytol. V knižnom vydaní sme sa rozhodli postupne predstaviť každú literárnu dekádu zrkadlom jej najdôležitejších spisovateľov a autoriek.V našom výbere trinástich rozhovorov zo šesťdesiatych rokov sa okrem iného dozviete ako vznikal kultový Keroucacov román Na ceste, čo si myslela Simone de Beauvoir o láske, a prečo sa Céline na sklonku života stránil ľudí. V knihe nájdete rozhovory s nasledovnými autormi a autorkou: Saul Bellow, Jorge Luis Borges, William Seward Burroughs, Louis-Ferdinand Céline, Jean Cocteau, Simone De Beauvoir, Aldous Huxley, Jack Kerouac, Henry Miller, Vladimir Nabokov, Boris Pasternak, Ezra Pound, Isaac Bashevis Singer

László Krasznahorkai je maďarský spisovateľ, ktorý vzbudil pozornosť v literárnokritických kruhoch po celom svete. Jeho diela charakterizuje impozantná koncepcia, filozofický fundament, precízna výstavba deja, plasticky vykreslené postavy a nanajvýš osobitý rozprávačský jazyk. V roku 2015 zatiaľ ako jediný maďarský spisovateľ získal prestížnu medzinárodnú Man Bookerovu cenu. Zlovestný cirkus priváža do vidieckeho mesta obrovské vypchaté zviera, veľrybu, samotného Leviatana. Čoskoro vypukne násilie a knihu ako celok možno opísať ako víziu, satirickú a prorockú, temnej historickej provincie, ktorá je známa pod názvom západná civilizácia. To, čo čitateľa zasiahne najsilnejšie v tejto knihe, ale vlastne v celom Krasznahorkaiho diele, sú neobyčajné vety, vety neuveriteľnej dĺžky, prechádzajúce nevyspytateľne zo vznešeného tónu do pojašeného, posmešného, bezútešného; impozantné vety ako lepiaca rolka zbierajú všetky možné čudné a nečakané veci a neúprosne ich akumulujú do odsekov, ktoré sú zároveň monumentálne, drsné a muzikálne. (Porota prestížnej Man Bookerovej ceny o románe Melanchólia vzdoru) Univerzálnosť Krasznahorkaiho vízie je príbuzná Gogoľovým Mŕtvym dušiam a rozptyľuje všetky naše pochybnosti o súčasnej literatúre. Winfried Georg Sebald, nemecký spisovateľ a literárny vedec Súčasný maďarský majster apokalypsy, ktorého možno porovnávať s Gogoľom či Melvillom. Susan Sontag Rozkoš z tejto knihy, ale aj to, ako vzdoruje čitateľovi, plynie z jej , natiahnutých a do seba zvinutých viet, z tohto zázraku voľne prerušovaného prúdu vedomia. James Wood, New Yorker