F. R. & G. strana 2 z 5
vydavateľstvo
Ako po masle
Kniha predstavuje súbor krátkych, esejisticky ladených portrétov zhruba dvoch desiatok autorov, ktorí sa významnou časťou svojho literárneho diela venovali esejám. Sú medzi nimi zástupcovia európskej i americkej tradície pestovania „svedomia slov“, rovnako tak aj slovenskí a českí autori. Súbor ďalej zjednocuje určitý uhol pohľadu, uhol zdôrazňujúci morálny aspekt úvah o formovaní vnímania a prežívania imaginácie dvadsiateho storočia.. Autorovi súboru však neide o konfrontáciu najznámejších a tak aj najrozšírenejších esejistických výkonov, skôr dbal na kontext intelektuálmi na rôznych miestach sveta premýšľaných kritických uzlov. Čiže dbal na silu vyjadrenia sa o ich možnom riešení. Pretože veril a verí, že ich hlasu sa malo a má dostať dostatočnej pozornosti - a všetko mohlo a môže ísť ako po masle.
Môj nebeský kôň
Básnik Boris Mihalkovič disponuje najvzácnejším darom: vnímavou pokorou k hodnote slova a reči, k jeho a jej možnostiam, dosahom a presahom. Jednotlivé texty Mihalkovičovej knihy Môj nebeský kôň možno pripodobniť k šperkárskej práci na budovaní a cizelovaní verša, na prelínaní niekoľkovrstvových metafor s podobenstvami a symbolmi.
A predovšetkým treba na Mihalkovičovej poézii oceniť to, čo mnohým dnešným autorom chýba: remeselnú pocitvosť, miernosť, neinvazívnosť, tichú prácu nad textami.
Kniha Borisa Mihalkoviča Môj nebeský kôň je neúnavným hľadaním strateného času, pátraním po posledných zbytkoch neopotrebovanej skutočnosti, básnickým záznamom vzácnej úprimnosti.
Bonavia
Bonavia, vrstevnatý román s autobiografickými prvkami potvrdzujúci autorovo majstrovstvo v zachytení vlastného literárneho sveta, demonštruje Velikićovu výnimočnú rozprávačskú a jazykovú kultúru, vybrúsený štýl a cit pre pôsobivý detail. Ľúbostný príbeh z obdobia postjuhoslovanskej traumy a tranzície, univerzálne zrozumiteľná kniha, ktorej názov je odvodený od rovnomenného hotela v Rijeke; zároveň ide aj o želanie šťastnej cesty.
Tento román predkladá príbeh o odchodoch a putovaní, o vojne a dôsledkoch rozpadu Juhoslávie, za aké sa dnes všetci hanbia, o osudoch tých, ktorí vidia východisko v rozhodnutí zostať alebo ujsť čo najďalej od „rodnej hrudy“, „domáceho krbu“, „dedovizne“. Autobiografické motívy sa nikdy dosiaľ vo Velikićových knihách neprejavili v takej miere – autor do príbehu zakomponoval skutočné osobnosti, ktoré ho ovplyvnili v životnom smerovaní i závažných rozhodnutiach (básnik Raša Livada, spisovateľ Kruno Lokotar).
Vzrušujúce ahasverovské rozprávanie o cestovaní, ktoré je vždy čiastočne aj útekom pred sebou samým, je nielen sugestívnou správou o nedávnej minulosti, ale aj o súčasnom stave nám príbuzných, večne hľadajúcich „južnejších“ súčasníkov.
Eseje
Žáner eseje tvorí významnú súčasť životného diela Marcela Prousta (1871-1922). Proust sa už od svojej mladosti venoval písaniu rôznych glos, článkov, kroník i esejí, v ktorých sa vyjadroval k výstavám, koncertom, literárnym dielam, otázkam umeleckej tvorby, ale aj svojskými reportážami čitateľom približoval rôzne aristokratické salóny, spoločenské udalosti apod.
Spočiatku prispieval do revue Le Banquet a La Revue blanche, neskôr v La Chronique des arts et de la curiosité, Le Gaulois, Les Lettres. Pravidelne sa jeho noticky objavovali v Le Figaro a neskôr v La Nouvelle Revue française. Počas svojho života vydal tlačou jedinú zbierku esejistických útvarov, a to Pastiše a rozmanitosti (Pastiches et les Mélanges, 1919), v ktorej
zhromaždil svoju kolekciu pastišov – ponášok na štýl viacerých významných francúzskych spisovateľov a rôznych esejí, z ktorých uveďme aspoň pozoruhodné Dni čítania. Posmrtne vyšli Kroniky (Chroniques, 1927) a väčšia esej Proti Sainte-Beuvovi (Contre Sainte-Beuve, 1954), ktorá zostala nedokončená.
Súbor tridsiatich esejí a článkov Marcela Prousta Boris Mihalkovič prekladal z francúzskeho vydania Marcel Proust: Contre Sainte-Beuve précédé de Pastiches et mélanges et suivi de Essais et articles. Ide o výber výhradne z časti Essais et articles, koncipovaný tak, aby obsiahol, pokiaľ možno, všetky zložky Proustovho estetického záujmu (literatúra, hudba, výtvarné umenie, portréty, nekrológ, recenzia apod.) od obdobia jeho literárnych začiatkov až po jeho neskoré, povojnové texty, všetko v chronologickom slede ako vo francúzskom origináli.
Otvoriť si mapu
Poviedky Stana Kočiša (1977) sa vymykajú jednoznačným žánrovým vymedzeniam. Autor známy čitateľskej verejnosti vďaka textom publikovaným v novinách a časopisoch, resp. na blogoch, predkladá v tejto knižke prvý ucelený súbor próz charakteristických nielen dynamikou deja, ale aj prerývaným rytmom viet, rýchlym striedaním záberov, pohybom akoby bez oporného bodu. Väčšina týchto záznamov sa stroho drží opisu vnímanej reality, či už ide o metropoly (New York, Hongkong) alebo vidiecke zátišia (talianske mestečká, chorvátske ostrovy), autor ich vníma rovnako intenzívne a čitateľovi sprostredkúva strhujúcu mozaiku zvláštností a špecifických daností konkrétnych miest.
Zázrakmi chránená tíš
Osip Mandeľštam (1891 – 1938) má svoje nezameniteľné miesto v súhvezdí najpozoruhodnejších ruských spisovateľov. Medzi jeho generačnými druhmi nachádzame Annu Achmatovovú, Marinu Cvetajevovú, Borisa Pasternaka, Michaila Bulgakova. Mandeľštam – v nečase boľševickej totality nezákonne perzekvovaný a až posmrtne rehabilitovaný – sa vo svojej poézii a esejistickej tvorbe usiloval nájsť živý zmysel a trvalé hodnoty svetového kultúrneho odkazu. Svoj záujem sústredil na historicko-filozofické systémy i na problémy umenia a literatúry.
Za svojho života Mandeľštam vydal iba tri neveľké zbierky veršov (Kameň, Tristia, Básne), jednu knihu próz, zahrňujúcu cyklus autobiografických čŕt Šum času, rozsiahlejšiu prózu Egyptská známka a zborník článkov a esejí O poézii. Všetky ostatné diela Osipa Mandeľštama ostali po dlhé desaťročia iba v rukopisoch, ktoré sa podarilo zachrániť a postupne vydať.
Mandeľštamovo dielo patrí k vrcholom ruskej duchovnej a slovesnej kultúry, v ktorom sa stretajú najlepšie tradície ruskej intelektuálnej elity s európskym myšlienkovým kontextom. Mandeľštamove brilantne písané úvahy o kríze súdobej kultúry, vedy a spoločnosti, o aristokratickej podstate kultúrneho a duchovného života, o systéme a forme, o zmysle ľudských dejín súzvučia s názormi napríklad Ortegu y Gasseta, H. Bergsona a N. Berďajeva.
Rozsiahle literárne dielo Osipa Mandeľštama – tohto fantastu slov – je „skúškou odvahy“ každého prekladateľa. Slovenskí prekladatelia (J. Štrasser – próza, eseje, korešpondencia, J. Zambor - poézia, J. Kvapil - poézia, J. Mihalkovič - poézia, S. Čechová - próza) sa zhostili tejto neľahkej úlohy doslova majstrovsky. Čas už potvrdil pravdivosť Mandeľštamových prorockých slov, že nie je „básnikom na včera ani na dnes, ale básnikom navždy“.
Nechcel som byť žid
Dej tejto knihy sa odohráva počas druhej svetovej vojny. Juraj Špitzer v nej reflektuje svoje vlastné skúsenosti z holokaustu, na ktoré chcel zabudnúť, ale invázia vojsk v ’68, opätovne prežívaný pocit desu a bezmocnosti voči mašinérii ho donútili vysloviť, čo prežil.
Dej nie je literárny, je to voľná reflexia minulosti po dvadsiatich rokoch. Svoju motiváciu zhrnul citujúc Eliho Wiesela: “Aby som svojich druhov vyrval zabudnutiu. A pomohol tak mŕtvym premôcť smrť.” Jeho knihu písanú do šuflíka bohužiaľ pri aktuálnom spoločenskom vývoji opäť oceňujeme ako veľmi aktuálnu a poučnú.
Vypredané
9,03 €
9,50 €
Svetobežník bez pasu
Eugen Gindl v úvode knihy píše: Prvý mi Samka Šikeťa, vyučeného debnára z Pukanca, spomenul Julo Satinský. Na túre z Karlovej vsi na Kobylu nad Devínom. Označil ho za prvého, naozajstného slovenského globetrottera. Pretože sa na cestu okolo zemegule nevydal z núdze. Za zárobkom či zo strachu pred zákonom.. Šliapačom zemegule sa stal zo zvedavosti. Z
túžby po poznaní, po dobrodružstve. S predsavzatím: zanechať o svojej anabáze pre slovenských domorodcov svedectvo. Šikeťove cestovateľské denníky sa však stratili. V balíčku z Tanganiky, ktorý po Samkovej smrti doručila pošta jeho bratovi do Pukanca, bolo iba niekoľko osobných vecí. A s nemeckou dôkladnosťou, krasopisne zaznamenaný a oštempľovaný súpis, skromnej pozostalosti po odvážnom cestovateľovi. Kam sa Samkove denníky podeli? Možno by sme ich našli v nemeckom meste Koblenz, kde stojí Múzeum nemeckého kolonializmu. Možno v archívoch cisárskej rozviedky, veď nemecké úrady Samka Šikeťa v Tanganike nielen zatkli, ale aj popravili. Údajne, ako anglického špióna?! Viac sa dočítate v knihe.
Vypredané
9,03 €
9,50 €
Zabití
Doteraz u nás nepublikovaná publicistika z raného autorovho tvorivého obdobia, črty a reportáže, v ktorých sa už výrazne prejavil jeho kritický vzťah k revolučnej realite, sa stali podnetom pre vznik tejto knihy-zborníka, knihy-montáže, knihy-koláže. Babeľ, ako jeden z mála umelcov, ktorí nepodľahli ošiaľu z revolúcie, zabíjanie nepoetizoval, neromantizoval, ale ukazoval ho v celej jeho hrôze a nezmyselnosti.
Kniha by mohla mať podtitul – Od Babeľa, o Babeľovi, s Babeľom – prechádza od drásavej publicistiky cez brilantné krátke prózy, štúdiu excelentného rusistu Valerija Kupku, článok o vzťahu sovietskej moci k Babeľovi, rozhovor s jeho dcérou a vnukom až po texty popredných slovenských spisovateľov na tému Isaak Babeľ.
Kniha je venovaná pamiatke Olega Pastiera.
Na sklade 1Ks
9,03 €
9,50 €
Odlety
Autorkine charakteristické fragmentárne záznamy (prezentované predtým trocha inak v knihách Úlety či Dolety) čoraz intenzívnejšieho vnímaného plynutia času od toho najosobnejšieho, najintímnejšieho až po zachytávanie dobovej atmosféry, prienikov spoločenských pnutí a neuróz do zdanlivo bezpečného zátišia sebareflektujúcej osobnosti. Vášovej nadhľad je koncentrovaný v čoraz strohejších, vylúhovaných vetách, napriek strohosti budovaných ako básnický text, myšlienky plné vnútornej dynamiky, smútkom podšitého rytmu, s nenásilnou naliehavosťou presviedčajú čitateľa pre svoj spôsob. Istoty, aké poskytuje rodina, najbližšie okolie, priatelia, ale aj liečivá samota so spomienkami sú oporou pre vedomie vlastnej zakotvenosti...
Detaily
Popri kunsthistorických štúdiách, výtvarných monografiách či esejistike reflektujúcej aktuálne filmové či výtvarné dianie sa Juraj Mojžiš od konca šesťdesiatych rokov venoval - zdanlivo úchytkom aj písaniu prózy.
Zbierka prozaických textov poskladaná z prác publikovaných časopisecky, prípadne dosiaľ neuverejnených, predstavuje autora ako kritického pozorovateľa reality s vycibreným zmyslom pre iróniu a sebairóniu. Od variácie na apokryf, cez neorealisticky zachytený výrez z obrazu povojnovej periférie až po trpké zmúdrenie dona Juana majú čitatelia šancu zoznámiť sa so sivým i prifarbeným svetom podľa Juraja Mojžiša.
Koloman Sokol (Maestro de los Maestros)
Najnovším dielom Eugena Gindla je čosi ako splnenie dlhu stretnutia s Kolomanom Sokolom, jedným z najvychýrenejších svetových slovenských maliarov, zarodili po rokoch do autentickej oral history, spomienkami rozprávanými samotným majstrom. Koloman Sokol v neskresľovaných osobných dejinách predstavuje svoj život od detstva v Liptovskom Mikuláši, cez učňovské a školské roky v Košiciach, prvé stretnutia s tamojšími maliarmi (Krón, Jakoby a i) a zobrazenie dobových pomerov (Republika rád, prvá československá republika); presun na pražskú výtvarnú akadémiu (štúdium u Maxa Švabinského), počiatočné radosti a starosti po ukončení školy, zoznámenie sa s celoživotnou partnerkou, pobyt v Paríži, výstavy doma a vo svete, odchod do Mexika, pobyt v Mexiku a USA...
Skepsa, aká Majstra v posledných rokoch prepadla kvôli neduhom vysokého veku, sa nikdy neprejavila v tvorbe a umeleckej práci práca bola vždy východiskom a útočiskom.
V takto prirodzene prezentovanom životnom príbehu sa Gindlovi podarilo pretlmočiť Sokolovo silné a čisté posolstvo o zmysluplnosti tvorby, ale aj poctivo prežívaného osudu.
Zaživa v Tramtárii
Kniha autentických postrehov a reportérskych reflexií z putovania, je vsadená do čiastočne fiktívneho príbehu, vybudovaného na základe pôdorysu vari prvého slovenského románu Jozefa Ignáca Bajzu René mládenca príhody a skúsenosti. René, mladík zo západnej Európy a obstarožný domorodec van Stiphout však putovali po dnešnom Slovensku.
Tento prierez jasne dokazuje, že Eugen Gindl myslí v nesmierne širokých súvislostiach, k čomu pridáva aj potrebnú dávku jasnozrivosti práve to robí z jeho knihy výbornú učebnicu pre všetkých budúcich reportérov, a zároveň dokazuje, že gindlovská reportáž je svojský a nenapodobiteľný žáner, ktorý hovorí vlastnou rečou, vlastnými slovami a sám za seba.
Putovanie bolo pre mňa mimoriadne zaujímavé a produktívne. Zážitky organizovala na päťdesiat percent náhoda, na tridsať percent stretnutia s ľuďmi...
Nové antidialógy
Nové antidialógy sú pokračovaním rozhovorov erudovaného znalca a kritika slovenskej literatúry s jej poprednými protagonistami.
Krúženie
Všetko nevyhnutné, osudovo nalinkované si nás stále viac a viac znepriateľuje. Odchody. Príchody. Očakávania. Stála nestálosť. Bezhraničná prelietavosť. Čokoľvek hasnúce, vyspievané. Nedajme sa, nenechajme sa preto mýliť minulým, budúcim, tobôž nie prítomným. V deň súdny nech fúknu do trúb všetci omilostení – ale nech nesúdia, lebo „deň za dňom treba vypiť do dna“. Zatiaľ ešte stále zlomkovito krúžime nad cieľom, ktorý nemá ustálený stred a jeho okraje sú tiež len okrajové. A práve teraz, v tejto chvíli na zlome pavučinových dní bodliakom usychajú ostne a v lístí sa jeseň zažíha; tak pridajte sa, krúžte s nami, pite do dna.
Vypredané
7,60 €
8,00 €