Historický ústav SAV

V najnovšej publikácii, na pozadí snáh o ekonomické reformy, s ktorými sa komunistický režim v Československu prichádzal v 50. a 60. rokoch 20. storočia, autor prináša príbeh slovenskej ekonomiky, ktorý nebol ani zďaleka taký optimálny, za aký ho režim s obľubou vyhlasoval.

Katolícke fundácie a ich význam pre rozvoj školstva, ústavou sociálnej starostlivosti a cirkevných inštitúcií v období raného novoveku sú témou, ktorej slovenská historiografia doteraz nevenovala takmer žiadnu pozornosť. Základiny ako majetkové podstaty založené s cieľom materiálne zabezpečiť cirkevné, školské a charitatívne ústavy sa okrajovo spimínajú takmer vo všetkých prácach venovaných dejinám týchto inštitúcií v sledovanom období, väčšina z nich však prináša len základné údaje o ich majetku, zakladateľoch a o cieľoch, ktoré mali plniť. V slovenskej historiografii, ale i v dejepisectve okolitých krajín absentujú práce, ktoré by dôslednejšie analyzovali miesto fundácií v systéme financovania cirkví, školstva a sociálnej starostlivosti, sledovali spôsob spravovania a využívania ich majetku a poukázali na vzájomnú súvislosť medzi podriadením fundácií kontrole štátu a realizáciou niektorých reforiem osvietenských panovníkov. Fundácie boli významným fenoménom v živote ranovovekej spoločnosti, tvorili základ finančného zabezpečenia cirkví, školstva a sociálnej starostlivosti.

..."jednotlivé kapitoly knihy predstavujú samostatné štúdie, ktoré vznikli v rôznych situáciách a v rôznych časových intervaloch po roku 1989. Je to vlastne pojednanie o dejinách, historiografii, myslení o dejinách ako aj o témach a úlohách, ktoré stáli a vo veľkej väčšine prípadov ešte stále stoja pred slovenskou historickou vedou." Autor.

Adam Hudek, PhD, (1979), od roku 2003 pracuje v Oddelení dejín vied a techniky Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa predovšetkým dejinám a teórií historiografie so zameraním na český a slovenský vývoj v 20. storočí. Skúma problematiku konštruovania obrazu národných dejín a dejín vedecko-výskumných inštitúcií v stredoeurópskom regióne. Je autorom viacerých štúdií publikovaných doma aj v zahraničí.

Autor pôsobí v Historickom ústave SAV v oddelení dejín 19. storočia. Medzi jeho výskumné témy patrí migrácia v 18. a 19. storočí, etnický a konfesionálny vývin hraničných regiónov na území Slovenska a v priestore Karpatskej kotliny, etnické stereotypy v Uhorsku v období vzniku a rozšírenia národných hnutí. Je autorom vyše dvadsiatich vedeckých štúdií a odborných článkov.

Z autorovho úvodu: "V knihe skúmam predovšetkým politické dejiny Slovenska, slovenskej spoločnosti a národa v prvej polovici 20. storočia. Tejto historickej problematike venujem dlhodobú výskumnú pozornosť v presvedčení, že práve toto obdobie a osobitne roky prvej Československej republiky znamenali zásadný, dovtedy nepoznaný zvrat v živote Slovákov a Slovenska."

Dejinám stredovekých miest patrí v slovenskej historiografii čestné miesto. Túto pozíciu si mestá vydobyli celkom spontánne svojím zástojom v hospodárskom a kultúrnom vývoji. Pritom sa privilegované mestá v stredoeurópskom priestore objavujú pomerne neskoro, až v samom závere 12. a v priebehu 13. storočia. Na území Slovenska existovali veľmi vhodné podmienky pre ich vznik. Existovalo tu niekoľko miest starého typu a veľké množstvo trhových osád, kam už pred tatárskym vpádom začali prichádzať hostia z cudziny. Vďaka prajnému postoju nového uhorského kráľa Bela IV. udeľovanie privilégií pre budúce mestá začalo už koncom 30. rokov 13. storočia. Počas ničivého tatárskeho vpádu tento proces načas ustrnul, ale znovu sa rozbehol v 50. a 60. rokoch a plynule pokračoval až do konca 13. storočia. Výsledkom týchto snáh bolo vytvorenie relatívne hustej siete miest v Uhorskom kráľovstve. K najurbanizovanejším regiónom v jeho rámci sa stalo územie dnešného Slovenska a Sedmohradska. Mestá sa už v priebehu 14. storočia stali dominantnými centrami obchodu a remesiel a samozrejme aj vzájomnej komunikácie. Tá veľmi skoro prekročila ľahko prestupné hranice stredovekých štátov. Pre naše územie sú v dôsledku toho mestá omnoho významnejším činiteľom vývoja v porovnaní s ostatným uhorským územím, ktorý podstatne ovplyvnil obraz Slovenska.

Autor predstavuje podoby a vedúce osobnosti ženského národného hnutia na Slovensku. Mgr. Karol Hollý, M.A., PhD. (1980), od roku 2004 pracuje na Oddelení dejín vied a techniky Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa predovšetkým dejinám historického a politického myslenia v rámci slovenskej národoveckej society, dejinám vedeckých inštitúcií a dejinám slovenského ženského hnutia na prelome 19. a 20. storočia. Je autorom viacerých vedeckých štúdií publikovaných doma aj v zahraničí.

Práca sa usiluje podať ucelený obraz o základných otázkach súvisiacich so zahraničnou politikou a diplomaciou Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945, ako aj o okolnostiach, príčinách a dôsledkoch jej vzniku.

Prenasledovanie židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1939-1945, vychádzajúce z presvedčenia vtedajšieho vládnuceho režimu, že jej príslušníci sú nepriateľmi slovenského národa, vyústilo do obludného systému zákonov a nariadení. Na jeho konci stála pauperizovaná masa ľudí zbavená politických, sociálnych, občianskych i základných ľudských práv. V hospodárskej oblasti siahol štát na všetok majetok v ich rukách. Predkladná práca sleduje časť tohto procesu-arizovanie, resp. nacionalizovanie židovského pozemkového majetku, ktoré sa malo realizovať ako súčasť novej pozemkovej reformy. Jej hlavným zámerom prezentovaným verejnosti bolo vyformovanie silného roľníckeho stavu, „elity a chrbtovej kosti“ národa. Veľkolepé ciele sa však naplniť nepodarilo.

Kniha sa podrobne zaoberá osobnosťami slovenskej žurnalistiky v prelomovom období po roku 1968. CD obsahuje zvukový záznam konferencie /Novinári v roku 1968 - Predznamenanie roku 1989/ zo 4.11.2008